Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/464/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Ota Jurča vo veci žalobcu : X.. Q. I., nar. XX.X.XXXX, D. J., N. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Rudolfom Žiklom, Advokátska kancelária, Košice, Tichá č. 18, proti žalovanému: Mestská časť Košice - Nad jazerom, Košice, Textilná č. 6, zast. advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom, Advokátska kancelária, Košice, Františkánska 5, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -487 z 28.2.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi na základe prípisu z 1.3.2007, ktoré žalobca prevzal 2.3.2007 formou okamžitého skončenia je neplatné. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal a vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 1.12.2003 žalobca vykonával pre žalovaného druh práce - zabezpečovanie chodu a údržby informačného systému; pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace.

Z poverenia zodpovednej osoby z 29.9.2005 zistil, že žalobca bol poverený v zmysle o ochrane osobných údajov, ako osoba zodpovedá za výkon dohľadu nad dodržiavaním zákonných ustanovení pri spracovaní osobných údajov v informačnom systéme správ a komunikačných technológii loginy (generovanie loginov - účtov) prevádzkovanom v MČ Košice - Nad jazerom, jeho základné povinnosti boli definované s poukazom na cit. zák.. Medzi jeho povinnosti v zmysle cit. zák. patrilo posúdenie pred začatím spracovania osobných údajov v informačnom systéme, či ich spracúvaním nevzniká nebezpečenstvo narušenia práv a slobôd dotknutých osôb, zistenie porušenia práv a slobôd dotknutých osôb pred začatím spracovania alebo porušenia zákonných ustanovení v priebehu spracovania osobných údajov bol žalobca povinný písomne oznámiť, ak prevádzkovateľ IS po upozornení bezodkladne vykonal nápravu, mal to oznámiť úradu na ochranu osobných údajov v Bratislave.

Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný listom z 1.3.2007 rozviazal so žalobcom pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru podľa z dôvodu závažného porušenia pracovných povinností zistených 8.2.2007. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zistil, že žalobca bol neschopný práce od 19.2.2007. Žalobca žalovanému listom z 19.3.2007 oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, doplneného v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , prihliadajúc predovšetkým na výsledky znaleckého dokazovania a to zo znaleckého posudku podaného Znaleckým elektrotechniky a informatiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej univerzity v Bratislave (ďalej len znalecký ústav) s poukazom na ust. v znení platnom a účinnom do 31.8.2007, , . s prihliadnutím na čl. 6 práv a povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru podľa Pracovného poriadku žalovaného, , a cit. zák. mal za preukázané, že žalobcovi vznikol dňa 1.12.2003 pracovný pomer trvajúci aj v čase, kedy mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca vykonával u žalovaného druh práce - zabezpečenie chodu a údržby informačného systému, naposledy do 12.2.2007. Dňa 2.3.2007 mu bolo doručené skončenie pracovného pomeru, pričom žalovaný prerokoval skončenie pracovného pomeru so závodným výborom dňa 20.2.2007. Pokiaľ žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol závažné porušenie povinností spočívajúce v tom, že žalobca nezabezpečil ochranu osobných údajov a dát po technickej stránke, čím došlo k ohrozeniu bezpečnosti funkčnosti a spoľahlivosti bezpečnostného systému prevádzkovateľa - žalovaného, súd prvého stupňa mal preukázané, že zo strany žalobcu, ako zamestnanca, zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovného pomeru, po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností, dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k závažnému porušeniu pracovných povinností žalobcu, ktorý nemal zabezpečiť ochranu osobných údajov a dát po technickej stránke, čím došlo k ohrozeniu bezpečnosti funkčnosti a spoľahlivosti bezpečnostného systému prevádzkovateľa - žalovaného, v celom rozsahu poukázal na vykonané kontrolné znalecké dokazovanie a závery tohto kontrolného znaleckého dokazovania, z ktorých je zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k nezabezpečeniu ochrany osobných údajov a dát po technickej stránke, čím došlo k ohrozeniu bezpečnosti, funkčnosti a spoľahlivosti bezpečnostného systému prevádzkovateľa - žalovaného. Konštatoval, že zo záverov kontrolného znaleckého dokazovania jednoznačným spôsobom vyplýva to, že v prevádzkovanej sieti žalovaného existovalo veľa možností neoprávneného vstupu do počítača, formálne definované pravidlá v skutočne prevádzkovanej sieti administrátorom informačného systému absentovali. Zo záverov kontrolného znaleckého dokazovania vyplynulo, že u žalovaného nebol dodržaný ani základný stupeň ochrany. Bezpečnosť prevádzkovaných systémov podľa bezpečnostného projektu platného v danom období, s použitými operačnými systémami od 11.7.2006 nebolo možné dosiahnuť.

Ohľadom ďalšieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru - závažného porušenia pracovných povinností spočívajúcich v tom, že žalovaný (správne žalobca) mal používať pracovné prostriedky žalovaného na súkromné účely bez súhlasu zamestnávateľa, dospel k záveru, že takéto konanie žalobcu nebolo jednoznačne preukázané a aj v prípade, ak by došlo k porušeniu týchto pracovných povinností, mal za to, že nejde o závažné porušenie pracovných povinností, pretože nedosahuje taký stupeň intenzity, aby bolo právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol, pretože žalobca nezabezpečil ochranu osobných údajov a dát po technickej stránke, čím došlo k ohrozeniu bezpečnosti, funkčnosti a spoľahlivosti bezpečnostného systému prevádzkovateľa

- žalovaného, ktoré konanie samo osebe (po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností) dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo je nevyhnutným predpokladom okamžitého skončenia pracovného pomeru.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, by síce patrila náhrada trov konania, avšak prihliadajúc na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach veci, ako aj v okolnostiach na strane žalovaného, úspešnému žalovanému náhradu trov

konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach na strane žalovaného (správne žalobcu) sú dané tým, že je v súčasnosti poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý predstavuje jeho jediný príjem, zároveň prispieva na výživu nezaopatreného dieťaťa, nakoľko matka dieťaťa nie je zamestnaná, okrem prídavkov na deti nemá žiadny príjem, poskytuje jej aj finančnú podporu na chod jej domácnosti, na základe čoho bol uznesením z 5.12.2001 oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach veci podľa záveru súdu prvého stupňa sú dané tým, že žalobca podal žalobu, išlo o pracovnoprávny nárok, kedy rozhodnutie súdu výlučne záviselo od posúdenia odborných znalostí zo strany znalcov, resp. znaleckého ústavu.

Vychádzajúc z náhradu trov konania štátu nepriznal z dôvodu, že žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobca a žalovaný.

Žalobca odvolaním napadol rozsudok vo veci samej. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodňoval s poukazom na ust. ,, . Poukázal na to, že súd prvého stupňa, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, v plnej miere vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého posudku. Nebral do úvahy námietky, že ten istý súd už raz rozhodol presne opačne a rozhodol v prospech žalujúcej strany. Pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí sa opieral o závery iného znaleckého posudku. Mal za to, že ide o zásadný rozpor, ktorý kvôli správnemu rozhodnutiu vo veci bolo potrebné riešiť. Prvostupňový súd sa tomuto rozporu vôbec nevenoval. Dokazovacie konanie vyhlásil za ukončené a vo veci rozhodol. Súd nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k vyriešeniu tohto sporu. Žalujúca strana predložila niekoľko možnosti ako vyjasniť danú situáciu. Súd na tieto návrhy nereagoval. V danom prípade podľa neho ide o diametrálne odlišný názor dvoch znalcov na tú istú vec, čo v prípade posudzovania technickej veci je nemožné. Zdôrazňoval, že vo svojich podaniach aj na pojednávaniach upozorňoval na tento rozpor, predkladal návrhy na jeho vyjasnenie, no bezvýsledne. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nereagoval na ním predkladané návrhy. Nesúhlasil so závermi znaleckého posudku vypracovaného znaleckým z dôvodov uvedených v spise. Poukazujúc na dôvody výpovede (správne okamžitého skončenia pracovného pomeru) konštatoval, že žalovaný v dôvodoch okamžitého zrušenia pracovného pomeru uvádzal dva dôvody, voči druhému nemal námietky a rozobral text týkajúci sa prvého dôvodu. Napokon uvádzal dôvody nesúhlasu so závermi znaleckého posudku vypracovaného znaleckým poukazujúc na to, že v prvej časti znaleckého posudku je konštatované, že „nie je možné simulovať stav a vytvoriť si obraz počítačovej siete MÚ v predmetnom období“, že zo znaleckého posudku vyplýva, že k simulácii siete znalecký ústav pristúpil s inštaláciou CD média dodaného Magistrátom mesta Košice a operačným systémom dodaným mu mestským úradom. Bol toho názoru, že skutočnosti uvedené na strane 47 až 55 znaleckého posudku sú jediné, na základe ktorých znalec urobil svoj záver v tejto kľúčovej otázke sporu opierajúc sa o vyjadrenia svedka, ktorý vzhľadom na jeho vek v čase konania sa udalosti, je v tejto veci právne nespôsobilý. Okrem toho ako syn starostky je svedok zaujatý. Vyslovil stanovisko, že spracovateľovi znaleckého posudku sa nepodarilo simulovať stav siete na miestnom úrade v predmetnom období a napriek tomu si dovolil jednoznačne odpovedať na otázky súdu, a to v jeho neprospech. Pri štylizácii svojich odpovedí sa opieral o dohady a nepotvrdené informácie. Preto nesúhlasil so závermi znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov podľa neho súd prvého stupňa dospel na základe výsledkov kontrolného znaleckého dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania. V tejto časti navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazujúc na to, že pri aplikácii ust. , ktoré v danom prípade súd prvého stupňa použil, sú hranice sudcovskej úvahy dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Toto ustanovenie možno aplikovať iba vo výnimočnom prípade, ktorý musí byť náležite odôvodnený. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením dôvodov osobitného zreteľa poukazujúc na to, že ide o dôvody, ktoré sú totožné s dôvodmi oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak pri rozhodovaní oslobodenia od súdnych poplatkov nedochádza zároveň aj k zbaveniu zodpovednosti za výsledok sporového konania.

Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, podľa ktorého dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach veci sú dané tým, že žalobca podal žalobu a išlo o pracovnoprávny nárok, kedy rozhodnutie súdu výlučne záviselo od posúdenia odborných znalostí. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal dôvodmi podania žaloby žalobcu, ktorý mal znalosti a všetky možnosti posúdiť prípadný úspech alebo neúspech v konaní. Súd prvého stupňa podľa názoru žalovaného nedostatočne odôvodnil, v ktorých okolnostiach na strane žalobcu videl dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu . Svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy. Namietal, že nepriznaním náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania je tento všetky náklady súvisiace s konaním povinný znášať sám s tým, že sa jedná o mestskú časť, ktorá hospodári s verejnými prostriedkami, takže došlo k úhrade doteraz vzniknutých nákladov prostredníctvom žalovaného aj samotnými obyvateľmi mestskej časti, ktorých osobné údaje boli v dôsledku konania žalobcu ohrozené, ako sa to preukázalo v konaní. S poukázaním na uvedené podľa jeho záveru nemožno zistiť správnosť rozhodnutia konajúceho prvostupňového súdu, keďže tento sa obmedzil len na konštatovanie bez vysvetlenia týchto záverov. Uplatnil si nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdiť. V časti výroku o trovách konania poukazoval na dôvody uvádzané v odvolaní. Nesúhlasil s tvrdeniami uvádzanými žalobcom v odvolaní, ktorými poukazoval na vady znaleckého posudku podaného znaleckým a na diametrálnu odlišnosť znaleckých posudkov podávaných v tomto konaní. Poukazoval na dôvody zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. . Zdôrazňoval, že znalecký posudok vypracovaný znalcom A.. X.. N.. Z., P.. nesplnil účel, ktorý sa jeho vypracovaním sledoval, že znalecký ústav vo vypracovanom znaleckom posudku zodpovedal na položené otázky a poskytol vyčerpávajúce odpovede na položené otázky.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto dôvody poukazuje ( ) a k odvolacím námietkam udáva :

Žalobca svoje odvolanie odôvodňoval s poukazom na ust. ,, , t.j., že v konaní má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade žalobca svoje odvolanie odôvodňuje týmto odvolacím dôvodom. V odvolaní však neuvádza žiadne porušenie procesných predpisov zo strany súdu prvého stupňa, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd takéto pochybenie súdom prvého stupňa ani nezistil, preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní ento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné

skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené v konaní už v konaní pred súdom prvého stupňa.

V danom prípade žalobca v odvolaní nielenže neoznačil dôkaz, hoci bol ním v konaní pred súdom prvého stupňa navrhovaný, súd prvého stupňa nevykonal, ale ani neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval. Preto ani tento odvolací dôvod nie je daný. Vyššie uvedený odvolací dôvod žalobca odôvodňoval skutočnosťou, že súd prvého stupňa nevyvinul žiadnu aktivitu k vyriešeniu sporu, i keď v konaní boli podané dva diametrálne znalecké posudky. Uvedenú námietku odvolací súd považuje za nenáležitú, pretože ide o sporové konanie, v ktorom v súlade s a je dôkazné bremeno na účastníkoch konania.

Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací súd dospel k záveru, že ani z hľadiska tohto uplatneného odvolacieho dôvodu odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodné, pretože skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonaným dôkazom. Súd prvého stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, alebo vyšli počas konania najavo. Neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

V danom prípade žalobca uvedený odvolací dôvod opieral o svoje námietky voči záverom znaleckého posudku, ktoré boli totožné s odvolacími námietkami, ktoré vzniesol voči znaleckému posudku po jeho podaní. S týmito námietkami sa vyporiadal súd prvého stupňa. Podľa záveru odvolacieho súdu uvedené námietky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku podávaného znaleckým - Znaleckým elektrotechniky a informatiky FEI, pretože samotná skutočnosť, že znalec A..X.. N. Z., P.. v závere svojho znaleckého posudku skonštatoval, že nemôže zodpovedať na otázky uvedené v uznesení súdu prvého stupňa o ustanovení znalca, sama osebe nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov znaleckého posudku podaného znaleckým , ktorý na otázky súdu zodpovedal na základe simulácie stavu siete žalovaného. Navyše posudok znalca A.. X.. N. Z. P.. nemožno považovať za dôkaz, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré týmto znaleckým posudkom mali byť zistené, lebo ním neboli zodpovedané otázky uložené v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, takže výsledky hodnotenia tohto dôkazu neumožnili súdu prvého stupňa prijať ani záver o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenia uvádzaného v okamžitom skončení pracovného pomeru o závažnom porušení pracovných povinností žalobcom.

Vzhľadom na vyššie uvádzané, nemožno znalecký posudok podávaný znalecký hodnotiť ako kontrolný znalecký posudok a ani ho nemožno považovať za posudok diametrálne odlišný od znaleckého posudku podávaného znalcom A.. X.. N. Z., P.. Žalobca v odvolacích námietkach neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorým spochybňoval správnosť záverov znaleckého posudku podávaného znaleckým , ku ktorým dospel na základe simulácie stavu siete vychádzajúc z podkladov z Magistrátu mesta Košice a operačného systému dodaného žalovaným, keďže pôvodná sieť žalovaného už neexistovala, lebo bol presťahovaný. Žalobca vo svojich námietkach iba konštatoval, že inštaláciou operačných systémov, ktoré použil znalecký ústav pri podávaní znaleckého posudku sa nedosiahne simulácia stavu siete u žalovaného v predmetnom období (stav v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom).

Žalobca síce namietal, že znalecký ústav pri podávaní znaleckého posudku vychádzal z vyjadrenia svedka, ktorý vzhľadom na jeho vek a príbuzenský vzťah k starostke žalovaného je svedkom zaujatým,

nehodnoverným a právne nespôsobilým, uvedenú námietku však nemožno považovať za dôvodnú, pretože, ako to vyplýva z obsahu spisu, spracovateľ znaleckého posudku sa opieral o skutočnosti zistené pri znaleckých šetreniach z výpovedí viacerých svedkov a vyšetrovacieho spisu, teda nie iba z výpovede žalobcom spochybneného svedka. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z ust. nevyplýva, že svedeckú výpoveď nemôže podávať aj maloletá osoba. Jediným obmedzením v tomto smere je, že môže ísť iba o fyzickú osobu, keďže ide o osobu, ktorá vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami.

Z uvedených dôvodov nebolo možné prihliadať ani na túto odvolaciu námietku.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

V sporovom konaní (ako je to v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitné zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť na zvláštnosti konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. , pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl tak v okolnostiach prípadu, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konaniam, resp. žalobcu. Dôvody uvádzané súdom prvého stupňa ako dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach veci, t.j. skutočnosť, že ide o pracovnoprávny nárok, nemožno hodnotiť ako výnimočnosť daného prípadu. Ani skutočnosť, že rozhodnutie výlučne záviselo od posúdenia odborných znalostí zo strany znalcov, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre použitie ust. . Za správny však odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach na strane žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu sú nepriaznivé. Tieto okolnosti aj odvolací súd hodnotí ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že boli aj dôvodmi pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Navyše z obsahu spisu možno konštatovať aj nepriaznivý zdravotný stav žalobcu (vyplývajúci z prepúšťacej správy Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb). Podľa názoru odvolacieho súdu možno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby trovy konania, ktoré mu v súvislosti s predmetným konaním vznikli, hradil sám napriek tomu, že ide o účastníka konania, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami. Okolnosť, že žalobca sa svojho nároku domáhal súdnou cestou v súlade so zákonom, nemožno hodnotiť ako okolnosť, ktorá by vylučovala použitie ust. , pretože ako už bolo uvádzané, žalobca postupoval v súlade so zákonom a domáhal sa svojho nároku spôsobom, ktorý je zákonom upravený.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako už bolo vyššie uvedené ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V danom prípade žalovaný bol neúspešný iba v nepatrnej časti, keďže bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, správnosť ktorého v odvolaní namietal. Preto by v danom prípade prichádzalo do úvahy použitie ust. . Odvolací súd však dospel k záveru, že vzhľadom na, už vyššie uvádzané nepriaznivé osobné, majetkové, sociálne a zdravotné pomery žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému. Odvolací súd dospel k záveru, že priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému by u žalobcu malo dopad na jeho základné sociálne postavenie, bolo by vážnym zásahom aj do jeho majetkových pomerov a malo by vplyv na celkovú kvalitu jeho života.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.