Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 201/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť L. V., zastúpeného advokátkou JUDr. Vladimírou Běhalovou,

Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, pre namietané porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo L. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť L. V. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Vladimíry

Běhalovej, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 18. marca 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť L. V. (ďalej

len „sťažovateľ“) podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr 74/13 z 28. apríla 2014, v ktorom uviedol:

„Z vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že poškodenému L. V. nič nebránilo si svoj

nárok uplatniť aj cestou civilného súdu, nakoľko nebolo spochybnené prevzatie peňazí a

toto ani obžalovaní vo svojich výpovediach nepopierali a tým mohol predísť prieťahom, na

ktoré sťažovateľ poukazuje.“

Súčasťou vyjadrenia bola chronológia procesných úkonov, z ktorej okrem iného

vyplýva:

„... Obžaloba Okresnej prokuratúry Košice I bola tunajšiemu súdu doručená

dňa 26.7.2005. Vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi JUDr. Martinovi

Michalanskému. Zákonný sudca JUDr. Martin Michalanský od 20. 11. 2006 do 19. 11.

2007 vykonával stáž na Krajskom súde v Košiciach, preto bol predmetný spis dňa 29. 11.

2006 na základe Opatrenia predsedu Okresného súdu Košice I pridelený JUDr. Svetlane

Šupovej ako zákonnej sudkyni.

Dňa 9. 2. 2010 bol vo veci vynesený rozsudok, na základe ktorého boli obžalovaní

uznaní vinnými. Proti tomuto rozsudku podali obžalovaní dňa 22. 7. 2010 odvolanie.

Odvolací súd uznesením zo dňa 15. 8. 2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu

opätovne vrátil na prejednanie a rozhodnutie.

V dôsledku zmeny v personálnom obsadení súdu bol predmetný spis dňa 6. 2. 2013

Opatrením predsedu Okresného súdu Košice I pridelený do súdneho oddelenia 10 T

a zákonným sudcom sa stal JUDr. Jozef Mikluš. Následne tento zákonný sudca vytýčil

termín hlavného pojednávania na 10. 6. 2013, ktoré bolo odročené na 7. 8. 2013 z dôvodu

neprítomnosti obžalovaných a ich obhajcu, ako aj náhradného obhajcu. Súd súčasne zistil,

že náhradný obhajca JUDr. Gerhard Zvolánek je príbuzným jednej z poškodených a z tohto

dôvodu bola opatrením zo dňa 14. 6. 2013 zrušená obhajoba JUDr. Zvoláneka

a za náhradného obhajcu bol ustanovený dňa 14. 6. 2013 JUDr. Roman Fulka.

Súd následne vytýčil termín pojednávania na 23. 9. 2013, ktoré bolo odročené pre

neprítomnosť obžalovaných, u ktorých nebolo riadne vykázané doručenie v mieste ich

bydliska. Novú adresu obžalovaných pre doručovanie oznámil obhajca JUDr. Romža

dňa 27. 9. 2013. Hlavné pojednávanie zo dňa 23. 9. 2013 súd odročil na deň 28. 10. 2013.

Aj toto pojednávanie bolo odročené na 9. 12. 2013. Následne boli určené termíny hlavných

pojednávaní na deň 5. 2. 2014, 12. 2. 2014 a 31. 3. 2014, na ktorom bol vyhlásený

oslobodzujúci rozsudok...“

Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že „... S poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti v plnom rozsahu ponechávam na úvahu ústavného súdu, či v danej veci

došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní. Jednoznačne však možno konštatovať, že

od podania obžaloby na súd v roku 2005 až po konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa

v marci 2014 uplynula značne dlhá doba, pričom do značnej miery k dĺžke celého konania

prispela aj častá zmena v osobách zákonných sudcov, čo považujem za objektívne príčiny

prispievajúce k celkovej dĺžke tohto konania.“.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 28. apríla 2014 súhlasil s upustením

od ústneho pojednávania. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní z 19. mája 2014 súhlasila

tiež s upustením od ústneho pojednávania. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania

podľa upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v trestnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v trestnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť trestnej veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že predmetné trestné konanie nemožno

považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti síce

uviedol, že počas konania došlo k viacerým zmenám v personálnom obsadení, čo však

podľa názoru ústavného súdu nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v trestnom konaní.

Právnu zložitosť trestnej veci sťažovateľa ústavný súd nezistil, pretože právne posúdenie

skutku je súčasťou štandardnej rozhodovacej činnosti a modality tohto posudzovania sú

vysvetlené v rozsiahlej judikatúre.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v trestnom konaní spôsobených správaním sťažovateľa, ústavný súd dospel

k záveru, že sťažovateľ neprispel k dĺžke posudzovaného trestného konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého trestného konania viac ako 8 rokov na okresnom

súde je už samo osebe neprimerané.

Ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného súdu v napadnutom trestnom

konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 9. februára 2010 bol odvolacím súdom 15. augusta 2011 zrušený a vec

bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Keďže okresný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť

aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas trestného konania nachádzal, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ),

a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd

preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné

prieťahy v konaní neboli zistené. Okresný súd vo veci rozhodol, ale toto rozhodnutie bolo

krajským súdom na základe odvolania zrušené, čo tiež možno pripočítať na ťarchu konania

pred okresným súdom ako neefektívne konanie.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (napr. , ), že

personálne problémy (nedostatočné obsadenie súdu, zaťaženosť sudcov) a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia (m. m. , ). Okresný súd vo svojom vyjadrení

neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že

v danej veci ide o takýto prípad. Postup okresného súdu a jeho nesústredené konanie

ústavný súd hodnotil tak, že nesmeroval k nastoleniu právnej istoty vo veci, čo môže len

právoplatné rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v trestnom konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. ,

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru okresným súdom v trestnom konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € voči okresnému súdu z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku trestného konania okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa , pričom ústavný súd vzal do úvahy aj postavenie

sťažovateľa v konaní ako poškodeného v trestnej veci.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa trovy konania vyčíslila sumou 418 €, a to za tri úkony právnej služby (prevzatie

a príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, vyjadrenie z 19. mája 2014).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu

275,94 €.

Vyjadrenie právnej zástupkyne z 19. mája 2014 k stanovisku okresného súdu

nepovažoval ústavný súd za také, ktoré by nejakým spôsobom prispelo k bližšiemu

objasneniu veci, preto ústavný súd náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon

nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014