Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 98/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Petra Straku (sudca spravodajca)

a Martina Vernarského prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, právne zastúpenej advokátom

Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho

zástupcu Mgr. Vladimíra Šárnika, Rožňavská 2, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 12. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní ide

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom má sťažovateľka

postavenie žalovanej, ktoré bolo na okresnom súde začaté 16. júna 2015 na základe žaloby

podanej bývalým manželom sťažovateľky a nie je ešte právoplatne skončené.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti stručne opísala chronológiu procesných úkonov

okresného súdu, z ktorej vyplýva, že od začatia konania do dňa podania ústavnej sťažnosti

uplynuli 3 roky a 9 mesiacov. Okresný súd konal spočiatku konal bez prieťahov, neskôr sa

však jeho procesná aktivita spomaľovala a od júla 2017 súd už rieši iba nemeritórnu otázku

preddavku na trovy znaleckého dokazovania a následnej žiadosti žalobcu o oslobodenie

od súdnych poplatkov, pričom medzi týmito úplne jednoduchými úkonmi súdu nezriedka

uplynulo niekoľko mesiacov.

4. Sťažovateľka sa domáhala odstránenia nečinnosti súdu sťažnosťou na prieťahy

zo 16. novembra 2018. Predsedníčka okresného súdu v podaní sp. zn. Spr. 2089/2018

zo 14. januára 2019 skonštatovala, že k prieťahom v napadnutom konaní nedochádzalo.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že svojím konaním k prieťahom nijako

neprispela, konanie nemarila, nezdržiavala a všetky povinnosti si plnila riadne.

Ďalej konštatuje, že predmet konania nie je natoľko právne či skutkovo zložitý, aby

si vyžadoval skoro 4-ročné konanie pred súdom prvej inštancie. Na základe už uvedeného

sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej

v bode 1 označených základných práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha

priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

6. O prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie rozhodoval tretí senát

ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka

a Martin Vernarský tak, ako to bolo vysvetlené v odôvodnení uznesenia o prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie Vzhľadom na neprítomnosť predsedu tretieho senátu ústavného

súdu Mojmíra Mamojku pri meritórnom rozhodovaní o prijatej ústavnej sťažnosti bolo

pri rozhodovaní vo veci samej potrebné uplatniť čl. III bod 1 písm. b) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

(ďalej len „rozvrh práce“), podľa ktorého dočasné zastúpenie neprítomného predsedu senátu

sa riadi pravidlom, že neprítomného predsedu tretieho senátu ústavného súdu zastupuje

predseda druhého senátu ústavného súdu. Aplikujúc uvedené pravidlo spolu s čl. II bodom 4

rozvrhu práce (predsedom druhého senátu ústavného súdu je sudca Ľuboš Szigeti),

rozhodoval tretí senát ústavného súdu vo veci samej v zložení Ľuboš Szigeti

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a sťažovateľky

7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a zároveň, aby oznámila, či trvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise

sp. zn. Spr 2089/2020 z 22. januára 2020 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania v zmysle o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“). Vo svojom vyjadrení predsedníčka

okresného súdu uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov napadnutého konania

a tiež poukázala na:

„Z chronológie úkonov vyplýva, že súd nebol vo veci nečinný. Jednotlivé úkony boli

vykonávané plynule a v primeraných lehotách, pričom žiadne dlhšie trvajúce obdobie

nečinnosti, ktoré by bolo možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, zo spisu

nevyplývajú. Treba prihliadnuť aj na to, že sudkyňa vybavuje vo svojom oddelení

cca 300 vecí a nie je preto možné, aby sa prednostne zaoberala touto vecou... Jednotlivé

pojednávania vo veci boli vytyčované v závislosti od obsadenosti pojednávacích dní

sudkyne.“

Okresný súd zdôraznil, že napadnuté konanie je z hľadiska predmetu konania takého

charakteru, že si spravidla vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie, a to vrátane znaleckého

dokazovania. Na dĺžku napadnutého konania mala vplyv aj skutočnosť, že proti rozhodnutiu

o zložení preddavku na znalecké dokazovanie musel s ohľadom na podané odvolanie

žalobcu rozhodovať odvolací súd a ďalej bolo potrebné rozhodnúť o jeho žiadosti

o oslobodenie súdneho poplatku. Okresný súd pripomenul, že sťažovateľka predložila dva

súkromné znalecké posudky až na pojednávaniach, v dôsledku čoho museli byť

pojednávania odročené pre účely oboznámenia sa s ich závermi. Takisto žalobca prejavil

záujem predložiť vlastný súkromný znalecký posudok, avšak k tomuto napokon nedošlo.

Z tohto dôvodu ustanovil okresný súd znalca a čakal na vyhotovenie znaleckého posudku.

8. Dňa 25. februára 2020 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie právneho

zástupcu sťažovateľky, v ktorom vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania

a k samotnému stanovisku okresného súdu v podstatnom uviedol, že sťažovateľka

„iniciatívnym predložením znaleckých posudkov nespôsobila žiadne prieťahy. Paradoxne

nie znalecké posudky, predložené sťažovateľkou boli príčinou prieťahov, ale návrh žalobcu,

aby súd dal zhotoviť znalecký posudok (č. l. 266-270) a následné 2 ročné riešenie otázky

zaplatenia preddavku na znalecké dokazovanie zo strany žalobcu. Súdom zabezpečený

znalecký posudok bol sťažovateľke doručený až dňa 05. 02. 2020, t. j. 2 roky a 8 mesiacov

po tom, ako žalobkyňa (správne má byť žalovaná, pozn.) údajne spôsobila odročenie

ostatného pojednávania predložením súkromného znaleckého posudku. Uplynutie takej

dlhej doby pritom má negatívny vplyv na osobnú situáciu sťažovateľky, keďže počas 3 rokov

došlo k značnému nárastu cien nehnuteľností...“.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

zo v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OSP“), za účinnosti ktorého bolo napadnuté konanie začaté. Podľa

majú súdy v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, a podľa prvej vety len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať bez zbytočných prieťahov vyplýva aj z čl. 17

v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

20. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie,

ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov, po právnej

stránke možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva. Vzhľadom na nutnosť

nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie hodnoty vecí patriacich do masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá nebola sporná, je možné priznať určitú

mieru skutkovej zložitosti napadnutého konania. Zo spisu vyplýva, že časovo

najnáročnejšou procesnou aktivitou bolo zabezpečenie znaleckého posudku na stanovenie

hodnoty bytu patriaceho do bezpodielového vlastníctva manželov

21. Správanie sťažovateľky v napadnutom konaní je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľka svojím konaním k prieťahom nijakým spôsobom neprispela.

nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným

prieťahom. Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľka je

v konaní aktívna, keďže podala viaceré vyjadrenia vo veci samej a tiež sa zúčastnila

všetkých nariadených pojednávaní (osobne alebo prostredníctvom právneho zástupcu)

a predložila dva súkromné znalecké posudky na stanovenie hodnoty bytu patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

22. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Ústavný súd z vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu, chronologického prehľadu okresného súdu a predloženého

súdneho spisu zistil nasledujúce najdôležitejšie procesné úkony, ktoré nastali v priebehu

napadnutého konania:

- 19. júna 2015 bola okresnému súdu doručená žaloba manžela sťažovateľky

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov;

- 28. septembra 2015 okresný súd doručil sťažovateľke žalobu na vyjadrenie,

bez stanovenia lehoty;

- 2. novembra 2015 povolila predsedníčka okresného súdu predĺženie lehoty

na nariadenia pojednávania z dôvodu obsadenosti termínov na 16. február 2016;

- 15. januára 2016 sťažovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie k žalobe;

- 16. februára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie;

- 16. februára 2016 okresný súd vyzval Všeobecnú úverovú banku na predloženie

dôkazných listín;

- 3. marca 2016 Všeobecná úverová banka predložila vyžiadané listiny;

- 27. apríla 2016 obaja účastníci zhodne navrhli odročenie pojednávania z dôvodu

prebiehajúceho rokovania o mimosúdnom vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov;

- 28. apríla 2016 okresný súd odročil pojednávanie na neurčito;

- 12. mája 2016 sťažovateľka oznámila okresnému súdu neúspech mimosúdnych

rokovaní a požiadala o nariadenie pojednávania;

- 22. júna 2016 nariadil okresný súd termín pojednávania na 26. október 2016;

- 26. októbra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka predložila

okresnému súdu prvý súkromný znalecký posudok na stanovenie hodnoty bytu

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a z tohto dôvodu bolo

pojednávanie odročené na neurčito;

- 1. decembra 2016 predložil žalobca stanovisko k znaleckému posudku

sťažovateľky, ku ktorému sa žalovaná vyjadrila v podaní doručenom okresnému

súdu 14. decembra 2016;

- 8. februára 2017 okresný súd urgoval odpoveď od poisťovne Kooperativa

a zároveň nariadil termín pojednávania na 6. jún 2017;

- 6. júna 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka predložila

druhý súkromný znalecký posudok. Zároveň žalobca navrhol nariadenie

znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom. Pojednávanie bolo

odročené na neurčito pre účely oboznámenia sa s predloženým znaleckým

posudkom a zabezpečením ďalších podkladov (napr. od poisťovne Generali);

- 21. júna 2017 okresný súd zaslal sťažovateľke vyjadrenie žalobcu, v ktorom

namietla oba znalecké posudky (doručené sťažovateľke 6. júla 2017) a trval

na znaleckom dokazovaní podľa ;

- 12. júla 2017 a 17. júla 2017 okresný súd oslovil súdne znalkyne, ktoré odmietli

vypracovanie posudku pre časovú zaneprázdnenosť;

- 18. júla 2017 okresný súd uznesením nariadil žalobcovi zaplatenie preddavku

na trovy znaleckého dokazovania, proti ktorému podal žalobca 28. augusta 2017

odvolanie;

- 15. decembra 2017 okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu (predkladacia

správa bola pripravená 19. septembra 2017);

- 7. mája 2018 bol okresnému súdu vrátený spis z krajského súdu;

- 23. mája 2018 nadobudlo právoplatnosť uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí

odvolania žalobcu z dôvodu neprípustnosti;

- 4. júla 2018 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie preddavku na trovy

znaleckého dokazovania v lehote do 10 dní (doručené právnej zástupkyni žalobcu

30. augusta 2018);

- 5. októbra 2018 bol nariadený termín pojednávania na 17. január 2019 s ohľadom

na skutočnosť, že žalobca preddavok na trovy znaleckého dokazovania

v stanovenej lehote nezaplatil a okresný súd súčasne oznámil, že znalecký

posudok nevykoná;

- 10. októbra 2018 žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 31. októbra 2018 okresný súd vyzval žalobcu na zdokladovanie spôsobu úhrady

odmeny jeho právnej zástupkyni (20. novembra 2018 žalobca reagoval na túto

výzvu okresného súdu);

- 16. apríla 2019 okresný súd uznesením rozhodol o nepriznaní oslobodenia

od súdneho poplatku (právoplatnosť nadobudlo 9. mája 2019);

- 28. mája 2019 nariadil okresný súd termín ďalšieho pojednávania

na 12. september 2019;

- 12. septembra 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalobca oznámil,

že nemá k dispozícii súkromný znalecký posudok aj napriek vyjadreniu

zo 4. júna 2019, že ho zabezpečí. Zároveň žalobca uviedol, že obratom zloží

preddavok na znalecké dokazovanie a pojednávanie bolo odročené na neurčito pre

účely znaleckého dokazovania;

- 25. septembra 2019 okresný súd uznesením ustanovil znalca (po úhrade

preddavku žalobcom);

- 21. januára 2020 bol vyhotovený znalecký posudok doručovaný účastníkom

konania.

23. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd zistil, že došlo

k viacerým obdobiam nečinnosti v konaní, ktoré možno charakterizovať ako zbytočné

prieťahy, prípadne ako nesústredenú alebo neefektívnu činnosť okresného súdu z hľadiska

celkovej dĺžky konania pred okresným súdom, ktoré nie je právne ani skutkovo zložité

a ešte stále nie je právoplatne skončené.

24. Zo spisového materiálu a z prehľadu chronológie procesných úkonov okresného

súdu vyplýva, že okresný súd konal spočiatku plynulo, bez výraznejších prieťahov v konaní.

25. Pozornosti ústavného súdu však neušlo, že doba medzi nariadením termínov

pojednávaní a samotnými štyrmi pojednávaniami bola vždy nepomerne dlhá (tri až štyri

mesiace), pričom zákonná sudkyňa túto dobu odôvodnila obsadenosťou termínov

pojednávania a predsedníčka okresného súdu s predĺžením lehoty súhlasila.

Medzi stanovením termínov pojednávaní a pojednávaniami ako takými navyše

nedochádzalo k zabezpečovaniu veľkého množstva (zložitých) podkladov potrebných

pre ďalšie rozhodnutie vo veci, čím by ešte bolo možné ospravedlniť túto nepomerne dlhú

dobu. V tejto súvislosti okresný súd vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť,

že jednotlivé pojednávania boli nariaďované v závislosti od voľných termínov

pojednávacích dní a zároveň nie je možné, aby sa sudkyňa venovala prednostne tejto veci,

keďže vo svojom oddelení vybavuje približne 300 vecí. Tieto okolnosti sa podľa okresného

súdu podieľali na celkovej dĺžke napadnutého konania.

26. K tomu ústavný súd uvádza, že už v podobných súvislostiach opakovane

vo svojej stabilizovanej judikatúre vyslovil (napr. , ),

že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa má

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či zákonného sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripísať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (napr. ).

27. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že okresný súd sa viac než 2 roky (od júna 2017

do januára 2020 bez započítania doby, keď bol spis na odvolacom súde) zaoberal

procesnými úkonmi súvisiacimi s návrhom žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania

pre účely stanovenia hodnoty bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Ústavný súd konštatuje, že v priebehu tohto konania vykazoval okresný súd

nasledujúce obdobia nečinnosti, resp. nesústredenej činnosti:

- od 19. septembra 2017, keď bola pripravená predkladacia správa odvolaciemu

súdu, do 15. decembra 2017, keď okresný súd reálne predložil spis odvolaciemu

súdu;

- od 23. mája 2018, t. j. od právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí

odvolania žalobcu, do 4. júla 2018, keď okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie

preddavku na trovy znaleckého dokazovania;

- doručovanie výzvy okresného súdu právnej zástupkyni žalobcu na zaplatenie

preddavku na trovy znaleckého dokazovania v trvaní bezmála dvoch mesiacov

(od 4. júla 2018 do 30. augusta 2018);

- od 5. októbra 2018 do 9. mája 2019, keď sa okresný súd zaoberal žiadosťou

žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku vo vzťahu k preddavku na trovy

znaleckého dokazovania aj napriek tomu, že okresný súd 5. októbra 2018

žalobcovi oznámil, že znalecký posudok nevykoná, pretože neuhradil preddavok

na trovy znaleckého dokazovania.

28. S poukazom na uvedené sa žiada podotknúť, že v postupe okresného súdu

sa na prvý pohľad síce nevyskytlo veľa období absolútnej procesnej pasivity,

resp. stagnácie, ale k celkovému predĺženiu konania prispel aj jeho neefektívny a málo

iniciatívny záujem prerokovať a rozhodnúť vec v čo najkratšej dobe. Ústavný súd

pripomína, že v okolnostiach prejednávanej veci venoval okresný súd neprimerane

veľa času návrhom žalobcu, aj keď sa nimi zaoberať už nemusel (prinajmenšom

od 5. októbra 2018, keď okresný súd oznámil žalobcovi, že z dôvodu neuhradenia

preddavku na trovy znaleckého posudku znalecké dokazovanie nevykoná a napriek tomu sa

6 mesiacov zaoberal žiadosťou žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku), tým viac,

ak okresný súd mal k dispozícii súkromné znalecké posudky predložené sťažovateľkou

už na pojednávaní 26. októbra 2016, resp. 6. júna 2017, pričom obidva spĺňali zákonné

náležitosti, ako aj znaleckú doložku v zmysle a ktoré okresný súd mohol

v napadnutom konaní použiť.

29. Ústavný súd poznamenáva, že nová právna úprava civilného sporového konania

(účinná od 1. júla 2016) už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého

posudku iným znalcom, tzv. „kontrolný znalecký posudok“, tak ako to upravoval § 127

ods. 2 (účinný do 30. júna 2016). Prostredníctvom sa zaviedol inštitút

súkromného znaleckého posudku, t. j. znaleckého posudku predloženého sporovou stranou

bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený

súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje

doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého

posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu, akoby išlo o znalecký posudok súdom

ustanoveného znalca. Upustilo sa teda od posudzovania súkromných znaleckých posudkov

len ako súkromných listín. Samozrejme, všetky znalecké posudky (aj súkromné) hodnotí

súd komplexne v rámci voľného hodnotenia dôkazov ( ). Hodnotí

sa presvedčivosť znaleckého posudku vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, jeho

súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, a ak sa súd s jeho závermi nestotožňuje, je povinný

to odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej.

30. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť okresného súdu porušuje zaručené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov ( a dohovoru), ak jeho činnosť

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Ústavný súd k tomu dodáva,

že sťažovateľka vystupuje v napadnutom konaní v procesnom postavení žalovanej

a predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

do ktorého patrí aj spoločný byt, ktorý sťažovateľka užíva spoločne s dvoma maloletými

deťmi. Promptný postup okresného súdu s cieľom odstránenia právnej neistoty

sťažovateľky je teda s ohľadom na túto okolnosť viac než žiaduci.

31. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, ako aj vzhľadom na uvedené

obdobia nečinnosti a nesústredenej, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu ústavný súd

dospel k záveru, že v danej veci bolo postupom okresného súdu porušené základné právo

sťažovateľky na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

32. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

33. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti právoplatne skončená.

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

35. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

36. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

37. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

38. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 4 000 € vzhľadom na celkovú dobu konania, nečinnosť okresného

súdu, správanie sťažovateľky, ako aj význam veci vyžadujúcej výnimočnú rýchlosť

konania.

39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

40. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

41. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

obdobia nečinnosti, resp. nesústredenej a neefektívnej činnosti, berúc do úvahy predmet

konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného prípadu,

ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

42. V časti požadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej

1 000 € pre sťažovateľku ústavnej sťažnosti ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto

nálezu).

VI.

Trovy konania

43. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

44. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

45. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd postupoval

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

46. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3

vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola vo výške 980 €) a zo sadzby za náhradu

hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume

9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd priznal

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom v celkovej sume

415,51 €, a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2019 vrátane dane z pridanej

hodnoty, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1

písm. a) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky],

a 2 paušálne náhrady hotových výdavkov v roku 2019.

47. Náhradu za ďalšie úkony právnej služby – 2x oznámenie nových skutočností

sťažovateľky doručené ústavnému súdu 18. júna 2019 a 3. januára 2020 a prípis doručený

ústavnému súdu 25. februára 2020 – ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah

doručených vyjadrení nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu

posudzovanej veci.

48. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

49. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu