Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/308/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. š.p., B., zastúpeného

JUDr. P. H., advokátom Advokátskej kancelárie v R., proti ţalovanému E. B., K.,

zastúpenému JUDr. M. A., advokátom Advokátskej kancelárie v B., o zaplatenie 3 702,61 €,

vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. februára 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 26. februára 2009, sp. zn. v časti, v ktorej nerozhodol o uplatnenej sume

2 468,41 € ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 25. novembra 2008, č k. -79

(v poradí druhým) zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 111 545 Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi k rukám jeho

právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 25 492 Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením

v spojení s keď dospel k záveru, ţe ţalovaný zodpovedá ţalobcovi

za vznik škody, ktorá mu vznikla neoprávneným výrubom drevnej hmoty. Poukázal aj na tú

skutočnosť, ţe ţalovaný nemal na výrub drevnej hmoty príslušné povolenie a preto porušil

ustanovenie v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie

. Na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenie

z dôvodu, ţe výrub bol vykonaný na ţiadosť ţalovaného a iba

vo vzťahu k nemu si ţalobca uplatnil nárok na náhradu škody. O trovách konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom

z 26. februára 2009 sp. zn. postupom podľa bez nariadenia

pojednávania rozsudok okresného súdu zmenil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 1 234,20 € (37 181,66 Sk), v splátkach po 66,38 € (2 000 Sk) mesačne,

so splatnosťou vţdy do desiateho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku

pod následkom výhody splátok. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách

prvostupňového konania zmenil a ţalovanému náhradu trov nepriznal. Ţalovanému nepriznal

ani náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na právny

názor, ktorý krajský súd vyslovil vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn.

zo dňa 18. júna 2002. Po preskúmaní spisového materiálu a priestupkového spisu Okresného

úradu v R.S., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

a Krajského úradu v B.B., odbor PPLH č. základné X. dospel k záveru, ţe v danej veci

existujú výnimočné okolnosti na náhradu škody, ktorú si ţalobca uplatnil iba voči

ţalovanému. Odvolací súd uţ vo svojom zrušujúcom uznesení zdôraznil, ţe ţalobca si

uplatnil náhradu škody len voči ţalovanému E. B. a nie aj voči M. K. a M. S.. Preto v prípade,

ak ţalobca nerozšíril ţalobu aj voči týmto osobám, mal súd prvého stupňa aplikovať

ustanovenie , čo malo byť vyjadrené účasťou ţalovaného

na spôsobenej škode. Z dokazovania, ktoré vykonal súd prvého stupňa a ktoré vyplýva zo

záverov priestupkového spisu povaţoval za nepochybné, ţe ako ţalovaný tak aj svedok M. S.

a M. K. boli účastnína vzniku škody. Preto mali v konaní vystupovať ako ďalší ţalovaní,

keďţe ţalobcovi tieţ spôsobili škodu. Preto rozsudok okresného súdu zmenil a

ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi iba 1/3-inu škody, ktorá bola voči nemu

uplatnená v celom rozsahu. Odvolací súd poukázal aj na tú skutočnosť, ţe ušlo pozornosti

súdu prvého stupňa, ţe ţalovanému bola dňa 2.11.1998 právoplatným rozhodnutím Krajského

úradu v Banskej Bystrici uloţená pokuta vo výške 10 000 Sk. Za ten istý skutok bola

rozhodnutím OÚ R.S: č.j. X. dňa 3.7.1998 právoplatne uloţená pokuta vo výške 5 000 Sk M.

S.. M. K. za tento skutok, pri ktorom mala ţalobcovi vzniknúť škoda v pôvodne vymáhanej

sume 125 945 Sk, bola právoplatne dňa 2.7.1998 uloţená pokuta vo výške 3000 Sk

rozhodnutím Okresného úradu v R.S. č.j. X.. Z uvedeného teda vyplýva, ţe všetci traja

škodcovia porušili ustanovenie v znení neskorších predpisov

a preto spoluúčasť M. S. a M.. K. na vzniknutej škode je nepochybná. Z

uvedených priestupkových spisov mal súd prvého stupňa v zmysle

vychádzať. S ohľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery ţalovaného, ktorý je váţne

chorý a je v dôchodkovom veku, mu odvolací súd povolil splátky podľa vo

výške 66,38 € mesačne. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s a ,

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca, ktorý ho navrhol

zmeniť a ţalobe v celom rozsahu vyhovieť a ţalovaného zaviazať na zaplatenie náhrady trov

konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zníţil povinnosť ţalovaného naradiť škodu

spôsobenú výrubom drevnej hmoty na 1/3 skutočnej škody nepovaţoval za vecne správne

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle

Za správny povaţoval právny názor súdu prvého stupňa, ktorý dôsledne aplikoval ustanovenia

. Bol toho názoru, ţe za vzniknutú škodu zodpovedajú

škodcovia spoločne a nerozdielne. Škodcovi, ktorý nahradil poškodenému škodu v celom

rozsahu nič nebráni, aby sa následne v súlade s ustanovením

vyporiadal s ostatnými škodcami podľa účasti na spôsobenej škode.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu v zmysle zamietnuť. Bol

toho názoru, ţe odvolací súd správne vyhodnotil skutkový stav a správne aj vec právne

posúdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) ,

v dovolaním napadnutej časti ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je

dôvodne.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal

v prvom rade otázkou, či dovolanie nie je dôvodné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ako aj obsah dovolania

ţalobcu, dovolací súd kládol dôraz na skúmanie vady uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/

, t.j. či sa účastníkovi konania (ţalobcovi) postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

Dohovor) kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť

vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku

alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy

maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo, v rozsahu povaţovanom

súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania

mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ) zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať

vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môţe nastať

stav, keď sa spoločensky upravený vzťah upravuje jedinou normou ().

Kaţdé ustanovenie treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy

, pokiaľ existuje medzi nimi príčinná súvislosť (), a preto ústavný súd

opakovane vyslovil názor, ţe ustanovenia sa vysvetľujú a uplatňujú vo vzájomnej

súvislosti všetkých relevantných noriem (, , ,

, , , m. m. atď.). Záver o interpretácii

a uplatňovaní právnych noriem vo vzájomnej príčinnej súvislosti sa nepochybne vzťahuje

nielen na ústavné normy, ale aj na právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch niţšieho

stupňa právnej sily, teda aj na právne normy obsiahnuté v zákonoch. Zároveň zo zásady

ústavne konformného výkladu a uplatňovania právnych predpisov explicitne vyjadrenej

v vyplýva aj poţiadavka, aby všetky orgány verejnej moci vykladali

a uplatňovali zákony (zákonné normy) v súlade s obsahom a účelom dotknutých ústavných

noriem.

Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodrţiavanie základných práv a slobôd je

na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ

konštantne zdôrazňuje, ţe pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ) nemôţe zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a ţe jeho úloha sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú

arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

I.ÚS27/04,I.ÚS74/05).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ústavne súladný výklad zákonov (podľa

), platného i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, v danom prípade

predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá

základnému právu kaţdého na súdnu ochranu podľa (obdobne napr.

).

Podstata základného práva priznaného podľa spočíva v prvom rade

v oprávnení kaţdého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a ţe tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému

právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane

vykonávajú, a teda ţe základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa

súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať.

Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva

na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z . Ochranu

základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (, I. ÚS

54/97).

Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko

závaţnú úlohu, ţe pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany

súdov do úvahy zuţujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných

predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné

obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje

v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich

postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich

povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom

konania posúdiť, ako súd v ich veci vyloţil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými

úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí

v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces,

ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto

rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi. Právo

na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy na základe výkladu a pouţití

relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, ţe ich právne závery nie sú

svojvoľné, neudrţateľné a ţe neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces ().

Z ustanovenia vyplýva, ţe upravuje postup súdu

a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie

a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo

porušené ( ).

Z uvedeného vyplýva, ţe o vadu, ktorá je z hľadiska významná,

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi

111 545 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 25 492 Sk do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného

postupom podľa , bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu

zmenil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 234,20 € (37 181,66 Sk),

v splátkach po 66,38 € (2 000 Sk) mesačne, so splatnosťou vţdy do desiateho dňa v mesiaci

počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom výhody splátok. Rozsudok

okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil a ţalovanému náhradu

trov nepriznal. Ţalovanému nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd

však vo výroku svojho rozsudku vo zvyšku ţalobu nezamietol (3 702,61 € – 1234,20 € =

2 468,41 € ), hoci takýto nárok bol predmetom odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe postupom odvolacieho

súdu, ktorý nerozhodol o celom ţalobcom v konaní uplatňovanom nároku, bola ţalobcovi ako

účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom.

Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe zakotvuje právo

na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom ktorého je moţnosť kaţdého domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Postup súdu,

ktorý o uplatnenom práve nerozhodne, je preto v rozpore so zásadou zákazu denegatio

iustitiae, spočívajúcej v tom, ţe súd je povinný vykonávať súdnictvo a musí rozhodnúť

o celom uplatnenom nároku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na tú skutočnosť, ţe odvolací súd sa

dopustil aj ďalšieho pochybenia, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214

ods. 2 v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 pouţijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, ţe odvolací súd musí v prípade

prejednania odvolania týkajúceho sa veci samej, nariadiť pojednávanie, ak dokazovanie

vykonané pred súdom prvého stupňa opakuje alebo ak sám dokazovanie doplňuje. Účelom

tohto ustanovenia je zabezpečiť účastníkom konania právo na spravodlivý proces, najmä

umoţniť im realizáciu práva vyplývajúceho z ustanovenia , t.j. práva vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Ak preto odvolací súd

v priebehu odvolacieho konania doplní dokazovanie bez toho, aby nariadil pojednávanie

a účastníkom umoţnil vyjadriť sa k týmto novým dôkazom, odníme im moţnosť konať pred

súdom v zmysle Dovolací súd poznamenáva, ţe súdna prax zastávala

obdobné stanovisko uţ aj pred účinnosťou novely vykonanej

(porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. uverejnený

v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2002).

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe hoci odvolací súd prehodnotil

dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa, keď v samotnom odôvodnení svojho

rozhodnutia poukazoval na pochybenia prvostupňového súdu pri zistení skutkového stavu,

vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle Takýto jeho

postup bol v rozpore s ustanovením a aj takýmto nesprávnym

postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesným vadám podľa § 237 písm. f/

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou

vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe

zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti, nezaoberal sa dovolací

súd ďalšími námietkami ţalovaného ţalobcu uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutej časti podľa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia

vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská