Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/110/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. S., zastúpeného JUDr. P.

H., proti ţalovanému E. B.B., zastúpenému JUDr. M. A., o zaplatenie 3 702,61 €, vedenej

na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. októbra 2010, sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 14. októbra 2010, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 25. novembra 2008, č k. 11 C 68/2000-

79 (v poradí druhým) zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 111 545 Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi k rukám jeho

právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 25 492 Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením

v spojení s , keď dospel k záveru, ţe ţalovaný zodpovedá ţalobcovi

za vznik škody, ktorá mu vznikla neoprávneným výrubom drevnej hmoty. Poukázal aj na tú

skutočnosť, ţe ţalovaný nemal na výrub drevnej hmoty príslušné povolenie, a preto porušil

ustanovenie v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie

. Na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenie

z dôvodu, ţe výrub bol vykonaný na ţiadosť ţalovaného a iba

vo vzťahu k nemu si ţalobca uplatnil nárok na náhradu škody. O trovách konania rozhodol

podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 26. februára

2009 sp.zn. rozsudok okresného súdu zmenil a ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 1 234,20 € (37 181,66 Sk), v splátkach po 66,38 € (2 000 Sk) mesačne,

so splatnosťou vţdy do desiateho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku

pod následkom výhody splátok. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách

prvostupňového konania zmenil a ţalovanému náhradu trov nepriznal. Ţalovanému nepriznal

ani náhradu trov odvolacieho konania. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s a ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 8. júla 2010, sp.zn.

rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej nerozhodol o uplatnenej sume 2468,41 €, ako aj

vo výroku o trovách konania, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Dospel k záveru, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorým vo výroku svojho rozsudku

vo zvyšku ţalobného návrhu (2 468,41 €) ţalobu nezamietol, hoci takýto nárok bol

predmetom odvolacieho konania, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 327

písm. f/ K odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom v zmysle

došlo postupom odvolacieho súdu aj tým, ţe prehodnotil dokazovanie vykonané pred súdom

prvého stupňa, keď v samotnom odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na pochybenia

prvostupňového súdu pri zistení skutkového stavu a vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania v zmysle

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 14. októbra 2010, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v ţalobcom uplatnenej sume 2 468,41 € zmenil

tak, ţe návrh v tejto časti zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní spisového

materiálu a priestupkového spisu Okresného úradu v R., odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Krajského úradu v B., odbor PPLH č. X.. dospel

k záveru, ţe v danej veci existujú výnimočné okolnosti na náhradu škody, ktorú si ţalobca

uplatnil iba voči ţalovanému. Poukázal na to, ţe uţ vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. 16

Co 1024/02 zo dňa 18. júna 2002 zdôraznil, ţe ţalobca uplatnil škodu len voči ţalovanému E.

B. a nie aj voči M. K. a M. S.. Konštatoval, ţe preto v prípade, ak ţalobca nerozšíril návrh aj

voči týmto osobám, mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenie § 438 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, čo by malo byť vyjadrené účasťou ţalovaného na spôsobenej škode. Mal za to, ţe

všetci traja škodcovia porušili ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona o L., preto spoluúčasť M. S. a

M.. K. na vzniknutej škode je nepochybná. Uviedol, ţe súd prvého stupňa mal vychádzať z

priestupkových spisov podľa veta tretia , pretoţe súd je viazaný

rozhodnutím príslušných orgánov o tom, ţe bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,

a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti

a o zápise základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Pretoţe nepochybne z priestupkových spisov vyplýva, ţe všetci traja, tak ţalovaný, ako aj M.

S. a M. K., boli účastní pri spôsobení škody ţalobcovi, mali byť v konaní označení ako

ţalovaní všetci traja. Preto pokiaľ ţalobca ţaloval iba ţalovaného, povaţoval

za odôvodnené, aby ţalovaný zodpovedal za vznik škody iba podľa svojej účasti

na spôsobenej škode, t.j. v rozsahu 1/3-iny, a preto vo zvyšku uplatnenej pohľadávky

vo výške 2468,41 €, ako 2/3-ín nároku ţalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh

ţalobcu v tejto časti zamietol. V súlade s ustanovením rozsudok

súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania pred súdom prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca. Rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorý zníţil povinnosť ţalovaného naradiť škodu spôsobenú výrubom

drevnej hmoty na 1/3-inu skutočnej škody nepovaţoval za vecne správne z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle Namietal, ţe

odvolací súd svoje rozhodnutie pri pouţití ustanovenia

dostatočne neodôvodnil, neuviedol, ako dospel k určeniu miery zodpovednosti ţalovaného

za vzniknutú škodu na jednu tretinu. Za správny povaţoval právny názor súdu prvého stupňa,

ktorý dôsledne aplikoval ustanovenia . Bol toho názoru,

ţe za vzniknutú škodu zodpovedajú škodcovia spoločne a nerozdielne. Škodcovi, ktorý

nahradil poškodenému škodu v celom rozsahu, nič nebráni, aby sa následne v súlade

s ustanovením vyporiadal s ostatnými škodcami podľa účasti

na spôsobenej škode. Aplikáciu ustanovenia v danom

prípade povaţoval za odporujúcu základným zásadám, na ktorých je občianske právo

zaloţené ( ) a za amorálnu. Navrhol, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalobe vyhovie.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu povaţoval napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu za vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z

ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, dovolanie ţalobcu je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia dovolací súd

predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania. Existencia niektorej

z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená, ani ţalobcom

v dovolaní namietaná.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je

dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Rovnako ani existencia takej vady nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa preto dovolací súd zameral

len na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,

ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého

stupňa a k zamietnutiu návrhu nie je vecne správne.

Z ustanovenia , ak škodu spôsobí viac škodcov,

zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa v odôvodnených prípadoch môţe súd

rozhodnúť, ţe tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení

škody.

Ustanovenie upravuje zodpovednosť za škodu

v prípade, ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami v dvoch formách, a to ako

zodpovednosť solidárnu a zodpovednosť delenú. Kým solidárna zodpovednosť (§ 438 ods. 1

) je zákonným pravidlom, delená zodpovednosť (

) je výnimkou z tohto zákonného pravidla. Zásadne teda platí, ţe

pokiaľ bola škoda spôsobená dvomi alebo viacerými škodcami, a to či uţ súbeţnou činnosťou

alebo na sebe nezávislou činnosťou s jednou škodou, zodpovedajú za ňu škodcovia spoločne

a nerozdielne (solidárna zodpovednosť).

Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, ţe kaţdý škodca zodpovedá

za ostatných a všetci zodpovedajú za kaţdého jednotlivého škodcu. Jej zmyslom je prehĺbiť

zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv poškodeného.

Právna úprava umoţňuje poškodenému domáhať sa náhrady škody na ktoromkoľvek

z poškodených, pretoţe funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície poškodeného.

Poškodený môţe poţadovať náhradu škody od jedného škodcu, ktorý sa nemôţe brániť tým,

aby poškodený poţadoval náhradu aj od ostatných škodcov. Pri škode spôsobenej viacerými

subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči

poškodenému s tým, ţe vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti

na spôsobenej škode ( ). Táto zásada má základ v ustanovení

a v podstate platí aj pri vyporiadaní vzájomného vzťahu medzi

solidárne zodpovednými škodcami ( ). Zatiaľ čo všeobecná

úprava solidárnej zodpovednosti ( ) počíta s tým, ţe ak nie je

stanovené inak, sú podiely spoločných dlţníkov rovnaké, ustanovenie § 439 Občianskeho

zákonníka, ktoré je vo vzťahu k nemu ustanovením špeciálnym, spočíva v tom, ţe tomu

zo škodcov, ktorý náhradu škody splnil, vzniká právo poţadovať náhradu škody od ostatných

škodcov (regres) podľa miery ich účasti na spôsobenej škode.

Delená zodpovednosť môţe byť stanovená rozhodnutím súdu, avšak iba

v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od „účasti na spôsobenej škody“. Delená

zodpovednosť predstavuje situácie, kedy, vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd

rozhodne o zodpovednosti kaţdého zo škodcov podľa miery ich účasti na spôsobenej škode

a v príslušnom rozsahu uloţí tomu ktorému škodcovi povinnosť škodu nahradiť. Či ide

o takýto osobitný prípad, treba posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a je treba ich

náleţite odôvodniť. Súd musí preto skúmať, v akom pomere sa ten ktorý škodca podieľal

na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel na náhrade.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, ţe ak keď sa na vzniku škody

podieľalo viac škodcov, z ktorých je len proti jednému podaná ţaloba, jeho povinnosť

na náhradu škody sa nezniţuje o podiely pripadajúce na ostatných škodcov, za situácie, ţe sa

nejedná o odôvodnený prípad delenej zodpovednosti.

V posudzovanom prípade odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na tých právnych

záveroch, ţe nakoľko všetci traja, tak ţalovaný, ako aj M. S. a M. K., boli účastní pri

spôsobení škody ţalobcovi, mali byť v konaní označení ako ţalovaní všetci traja. Pokiaľ

ţalobca ţaloval iba ţalovaného, povaţoval za odôvodnené, aby ţalovaný zodpovedal za vznik

škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej škode, t.j. v rozsahu 1/3-iny, vo zvyšku uplatnenej

pohľadávky vo výške 2468,41 €, ako 2/3-ín nároku ţalobcu ţalobu zamietol.

Na uvedený právny záver potom aplikoval ustanovenie

o delenej zodpovednosti.

Dovolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené východiská pre aplikáciu ustanovení § 438

ods. 1 a ods. 2 , povaţuje právny záver odvolacieho súdu

za nesprávny. Odvolací súd ako jediný dôvod pre pouţitie ustanovenia § 438 ods. 2

uviedol skutočnosť, ţe škoda (s poukazom na obsah priestupkových

spisov P.) vznikla pôsobením viacerých škodcov, a preto existujú výnimočné okolnosti na

rozdelenie náhrady škody. Pokiaľ ţalobca svoj návrh

na náhradu škody voči ostaným dvom škodcom nerozšíril, je správne a spravodlivé, aby

ţalovaný zodpovedal iba za podiel na škode v rozsahu 1/3- iny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe pri uplatnení

náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleţí na poškodenom, či bude poţadovať

náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, ţe škoda

vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej

zodpovednosti v zmysle , ale za predpokladu, ţe je daná

príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) kaţdého zo škodcov a škodlivým

následkom, za ktorý sa poţaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej

zodpovednosti v zmysle , pričom vyţaduje dôsledné uváţenie

osobitností kaţdého prípadu, majúc na zreteli, ţe úprava spoločnej zodpovednosti za škodu

vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená

zodpovednosť môţe byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch,

a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode.

Z uvedeného dôvodu sa dovolací súd nestotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe

len samotná spoluúčasť ďalších dvoch škodcov okrem ţalovaného na spôsobenej škode, ako

aj skutočnosť, ţe ţalobca si uplatnil škodu len voči ţalovanému E. B. a nie aj voči M. K. a M.

S. a ani nerozšíril návrh aj voči týmto osobám, opodstatňuje záver o pouţití ustanovenia § 438

ods. 2 .

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť aj to, ţe

vo všeobecnosti bolo povinnosťou odvolacieho súdu, pre prípadnú aplikáciu tohto

ustanovenia skúmať aj ďalšie okolnosti majúce vplyv na záver o delenej zodpovednosti

všetkých škodcov a v konečnom dôsledku aj na zníţení výšky ţalobcom uplatneného nároku

na 1/3 poţadovanej sumy.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať tieţ na to, ţe účasť na spôsobenej škode

neznamená len samotnú participáciu škodcu na škodlivom následku, ale ide tu o širší pojem,

vyţadujúci zváţenie aj iných osobitostí prípadu. Uvedené zistenie má za následok, aby

dovolacím súdom bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie ( ). Právny názor vyslovený dovolacím súdom v tomto rozhodnutí je

záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. septembra 2011

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová