Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 13/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a

sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka,

JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka,

JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 19. júna 1998

prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej

poslancom Zsoltom Komlósym, proti Národnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr.

Dušanom Macuškom, o vyslovenie nesúladu až e)

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č.

a čl. I (úplné znenie č. ) s ,

, , 2 a 3, , a

Slovenskej republiky a 24. júna 1998 takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenie o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 a čl. I zákona č.

(úplné znenie č. ) v časti „alebo fyzické osoby na splatenie

svojich záväzkov voči fondu alebo Slovenskému pozemkovému fondu, súvisiacich s

nadobudnutím privatizovaného majetku za podmienok podľa odsekov 10 a 15“ n i e j e

v súlade s v spojení s .

2. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1 v

časti „právnické osoby ... na splatenie svojich záväzkov voči fondu alebo Slovenskému

pozemkovému fondu súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného majetku za podmienok

podľa odsekov 10 a 15“ n i e j e v súlade s v spojení s

Slovenskej republiky.

3. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. c) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1

n i e j e v súlade s v spojení s .

4. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. d ) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1

n i e j e v súlade s v spojení s .

5. Vo zvyšnej časti sa návrhu n e v y h o v u j e .

Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenia

, a o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby v znení čl. I bod 42 a čl. I

(úplné znenie č. ) strácajú účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky

neuvedie citované ustanovenia zákona do súladu s , strácajú

po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

platnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skupina 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“),

zastúpená poslancom Zsoltom Komlósym, doručila 16. októbra 1997 Ústavnému súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade

ustanovenia až e) o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 a čl. I zákona č.

(úplné znenie č. ), (ďalej len „“) s , ods.

1, , 2 a 3, a 4, , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavný súd na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky už

konal a nálezom rozhodol o súlade ustanovení s

. Preskúmal aj namietnutý nesúlad čl. I bod 42 s a 4 . Podľa

ods. 1 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení (ďalej len „zákon č.

v platnom znení“) ústavný súd návrh v tejto časti uznesením z

13. novembra 1997 odmietol, keďže ide o vec rozhodnutú. Návrh na ďalšie konanie prijal

len v časti namietajúcej nesúlad čl. I bod 42 , t. j. písm.

a) až e) s , , , 2 a 3, , a

.

V rozsahu časti návrhu, ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie, navrhovateľ

namietol nesúlad ustanovení až e) s a

z dôvodu, že podľa je Národná rada Slovenskej republiky jediným

ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky a v súvislosti s tým podľa

navrhovateľa na základe môžu štátne orgány konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví .

Navrhovateľ uviedol, že ustanovenie až e) nie je v súlade

s , , 2 a 3 z nasledovných dôvodov:

Podľa ustanovenia o cenných papieroch v

znení neskorších predpisov, tvoria dlhopisy, ako druh cenných papierov, sústavu cenných

papierov.

Dlhopisy znejúce na meno sú prevoditeľné rubopisom, pokiaľ emitent výslovne

neuvedie, že sú neprevoditeľné ( o dlhopisoch v znení

neskorších predpisov).

Na základe ustanovenia o prevode majetku štátu na

iné osoby v znení neskorších predpisov je emitentom dlhopisu Fond národného majetku

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia o prevode majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov je dlhopis cenným papierom na meno, ktorý oprávňuje

majiteľa dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu.

v určuje, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti i v právach. Základné

práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl. 13

ods. 1 možno ukladať povinnosti len na základe , v jeho medziach a pri

zachovaní základných práv a slobôd. Článok 13 ods. 2 ustanovuje, že medze

základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len

. Podľa zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že ustanovenie až e) je

v rozpore s týmito článkami , nakoľko toto ustanovenie vymedzuje presne stanovený

okruh subjektov, ktorí sú oprávnení nadobudnúť dlhopis pred dobou splatnosti, nepripúšťa

iné subjekty na nadobudnutie týchto dlhopisov a upiera im tým základné právo nadobudnúť

a vlastniť majetok daný v ústave.

Podľa ustanovenia o bankách v znení neskorších

predpisov sa bankami rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené

ako akciová spoločnosť alebo štátny peňažný ústav, a ktoré na výkon svojej činnosti majú

povolenie na založenie banky a povolenie na výkon bankových činností. Táto časť

predmetného ustanovenia vylučuje ostatné banky, ktoré na základe o bankách majú

medzi sebou rovnocenné postavenie, ako aj celé ustanovenie vylučuje iné subjekty z

nadobudnutia dlhopisov pred dobou splatnosti, čo je podľa názoru navrhovateľov v rozpore

s , 2 a 3 , podľa ktorých možno ukladať povinnosti len na základe

, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medze základných práv

a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len a

obmedzenia ústavných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú

ustanovené podmienky.

V ďalšej časti návrhu sa navrhovateľ zameral na odôvodnenie nesúladu § 24 ods. 9

písm. a) až e) s a .

Článok 35 ods. 1 ustanovuje, že každý má právo podnikať a

ustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.

Na základe ustanovenia je podnikanie sústavná

činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Obchodovaním s cennými papiermi je podnikanie, ktorého predmetom je kúpa alebo

predaj cenného papiera alebo obstaranie kúpy alebo predaja cenného papiera. Obstarať kúpu

a predaj cenného papiera môže len osoba, ktorá má povolenie na túto činnosť podľa tohto

( o cenných papieroch v znení neskorších

predpisov).

V ustanovení a nasl. sa stanovujú podmienky

vykonávania činnosti obchodníka s cennými papiermi a jeho povinnosti pri vykonávaní tejto

činnosti.

Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie o prevode majetku

štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov taxatívne vymenúva subjekty, ktoré sú

oprávnené nadobudnúť dlhopis pred dobou splatnosti, obmedzuje ostatných podnikateľov

pri ich nadobudnutí a podnikaní s týmito dlhopismi ako druhmi cenných papierov tak, ako

im to umožňuje a o cenných papieroch.

Navrhovateľ je preto toho názoru, že ustanovenie až e) je

v rozpore s a .

Na základe tejto argumentácie navrhovateľ požiadal ústavný súd, aby vyniesol tento

nález:

1. Ustanovenie až e) o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

ďalších zákonov, nie je v súlade s a .

2. Ustanovenie až e) o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

ďalších zákonov, nie je v súlade s , , 2 a 3 a a 4

Slovenskej republiky.

3. Ustanovenie až e) o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

ďalších zákonov, nie je v súlade s a .

Ústavný súd listom z 13. novembra 1997 oznámil predsedovi Národnej rady

Slovenskej republiky prijatie časti návrhu na ďalšie konanie a požiadal o zaslanie stanoviska

národnej rady k návrhu skupiny poslancov. O zaslanie stanoviska ústavný súd požiadal v

lehote do 30. novembra 1997. Súčasne požiadal predsedu národnej rady o oznámenie, či v

konaní o súlade v znení neskorších predpisov s trvá na

ústnom pojednávaní a o poverenie splnomocneného zástupcu pre konanie.

Národná rada Slovenskej republiky nevyužila svoje právo vyjadriť sa k návrhu

skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpená Zsoltom

Komlósym, listom z 26. novembra 1997 oznámila, že trvá na ústnom pojednávaní.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom č. 1074/1998 a 1075/1998 z 12.

júna 1998 oznámil ústavnému súdu, že Národnú radu Slovenskej republiky bude na ústnom

pojednávaní zastupovať poslanec Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. Dušan

Macuška.

Ústne pojednávanie pred ústavným súdom sa konalo 19. júna 1998. Účastníci

konania sa na ústne pojednávanie nedostavili a ani jeden z nich nepožiadal o odročenie

ústneho pojednávania. Ústavný súd preto prerokoval návrh skupiny poslancov národnej

rady v neprítomnosti účastníkov konania.

II.

Ústavný súd v predloženom návrhu zistil tieto formálne nedostatky:

a) v súvislosti s novelizáciou na základe novely č. 190/1995 Z.

z. návrh uvádza, že § 24 ods. 9 písm. a) až e) zaviedol nové znenie uvedeného ustanovenia.

V skutočnosti ide o ods. 8 písm. a) až e). Faktom je, že novela č. pod bodom

č. 42 nezaviedla nové znenie až e), ale doplnila

Zb. o nové odseky 6 až 13, vrátane citovaného ods. 8 písm. a) až e),

b) citácia novely č. , keď namiesto citácie došlo

k zámene oboch ustanovení, čo sa stalo aj v ďalších častiach návrhu,

c) citácia novely č. namiesto citácie bola

nesprávna,

d) citácia ustanovenia novely č. bola nesprávna, pretože

táto odkazuje na § 24 odsek 9 novely, a nie na § 24 odsek 10 a ods. 15 novely.

Uvedené formálne nedostatky návrhu nebránili ústavnému súdu vymedziť zámer

navrhovateľa ohľadne predmetu konania pred ústavným súdom.

Predmetom konania pred ústavným súdom bol o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 Z.

z. a čl. I (úplné znenie č. ) s článkami

uvedenými v návrhu. Podľa namietnutého : „Dlhopis podľa odseku 4

môžu pred dobou jeho splatnosti podľa odseku 6 nadobudnúť do vlastníctva

a) právnické osoby alebo fyzické osoby na splatenie svojich záväzkov voči fondu

alebo Slovenskému pozemkovému fondu, súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného

majetku za podmienok podľa odsekov 10 a 15,

b) vlastníci bytových domov za prevod bytu do vlastníctva podľa osobitných

predpisov a nájomcovia bytov od blízkych osôb na nadobudnutie bytu do vlastníctva,

c) právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie

podľa osobitného predpisu,

d) banky, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu podľa osobitného predpisu,

e) iné osoby, ak tak ustanoví osobitný .“

Vo vzťahu k tejto časti úpravy ustanovenej , úlohou ústavného

súdu bolo zistiť, či namietnuté ustanovenia majú povahu zásahu do

zaručeného práva alebo slobody. Navrhovateľ namietol nesúlad s

viacerými ustanoveniami , ktoré nemali pre konanie o návrhu rovnaký význam.

Namietnutý , , , 2 a 3 a mohol

zákonodarca porušiť len za predpokladu, že ustanovenia o

prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predstavovali zásah do

práv zaručených .

NAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 35 ODS. 1

„Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo

podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“ ( ).

Právo podnikať sa chráni v Druhej hlave piatom oddiele ako jedno

z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré sa zahŕňajú medzi základné práva a

slobody.

Prostredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku

činnosť. Všetkým prvkom podnikania ako hospodárskej činnosti sa však nezaručuje ústavná

ochrana prostredníctvom práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

neposkytuje záruku ochrany podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej

hospodárskej činnosti. Právom podnikať sa nezaručuje ani dosiahnutie zisku z vykonanej

hospodárskej činnosti.

Práva a slobody ustanovené v Druhej hlave piatom oddiele sa zaručujú

osobitným spôsobom definovaným v čl. 51, podľa ktorého: „Domáhať sa práv uvedených v

, 36, 37 ods. 4, až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach

zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“ Zo vzájomnej väzby Druhej hlavy piateho

oddielu s čl. 51 vyplýva, že občania môžu uplatniť právo alebo slobodu priznanú v tomto

oddiele len po prijatí . Právne účinky sa však týmto nevyčerpávajú.

Ústavný súd viackrát vyslovil právny názor, že ústavu treba vysvetľovať vo

vzájomnej súvislosti všetkých relevantných ustanovení. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na

výklad a uplatňovanie , ktorý nemožno vysvetľovať oddelene od ostatných

noriem . Pri takomto výklade zaručuje, že Slovenská republika

prijme ustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v .

Slovenská republika prijala rad zákonov, ktorými sa ustanovujú podmienky

uplatnenia práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Základné pramene práva podnikať predstavuje a

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský ) v znení neskorších

predpisov.

Podľa : „Podnikateľom podľa tohto je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov,

c) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do

evidencie podľa osobitného predpisu.“

Živnostenský podnikanie vymedzuje ako sústavnú činnosť vykonávanú

samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za

podmienok ustanovených živnostenským .

Popri týchto základných zákonoch sa právo podnikať vymedzuje aj v osobitných

zákonoch. Napríklad podľa o cenných papieroch:

„Obchodovaním s cennými papiermi je podnikanie, ktorého predmetom je kúpa alebo

predaj cenného papiera alebo obstaranie kúpy alebo predaja cenného papiera.“

Článkom 35 ods. 1 sa nezaručuje iba právo podnikať. Zaručuje sa ním aj

právo uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Inú zárobkovú činnosť možno uskutočňovať

podľa ďalších zákonov, napr. podľa .

Pre vymedzenie rozsahu práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je

dôležitá otázka vzájomných účinkov a vo vzťahu k

. Výkladom citovaných článkov možno dospieť k záveru, že občan môže

vykonávať len takú zárobkovú činnosť, ktorú mu výslovne dovoľuje. Uplatnením

takého výkladu by sa však nerešpektoval , podľa ktorého: „Každý môže

konať, čo nie je zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo

neukladá.“. Zároveň by sa výrazne obmedzili reálne možnosti občana zabezpečovať vlastnú

obživu. Preto pre hľadanie obsahu, rozsahu a účelu ochrany zaručenej

okrem a je právne významný aj , podľa ktorého:

„Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky

orientovanej trhovej ekonomiky.“ Z tohto ustanovenia nemožno odvodzovať subjektívne

práva. Jeho právna významnosť spočíva vo vymedzení splnomocnenia adresovaného

zákonodarcovi, ktoré umožňuje obmedziť len to, čo nie je v rozpore s princípmi

.

Právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručuje každému. Pre

konanie o tomto návrhu bolo podstatné určenie súvislostí medzi slovom „každý“ a osobami

uvedenými v o prevode majetku štátu na iné osoby v

znení neskorších predpisov.

Subjekty uvedené v nie sú identifikované v platnom

právnom poriadku. , ktorý ešte nebol prijatý v Národnej rade Slovenskej republiky

však nemôže byť v nesúlade s , a preto návrh v rozsahu namietaného nesúladu

ods. 9 písm. e) s ústavný súd kvalifikoval ako bezdôvodný a v tejto časti

je zjavne neopodstatnený.

Ustanovením až d) sa priznalo oprávnenie nadobudnúť

do vlastníctva dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti predovšetkým

právnickým osobám.

V ústavnom práve nie je obvyklá úprava, v ktorej sa ústavné práva a slobody

zaručujú aj právnickým osobám. Napríklad v ústavnom práve krajín Európskej únie takéto

ustanovenia obsahujú len NSR a Portugalska. Podľa NSR:

„Základné práva platia aj pre tuzemské právnické osoby, pokiaľ svojou povahou sú pre ne

použiteľné.“ Podľa portugalskej : „Právnické osoby majú práva

a povinnosti zlučiteľné s ich povahou.“

neobsahuje všeobecné ustanovenie o primeranom

zaručení základných práv a slobôd právnickým osobám. výslovne upravuje niektoré

základné práva a slobody aj, či dokonca len právnickým osobám v čl. 20 ods. 2, čl. 24 ods. 3

a čl. 29 ods. 4.

Ústavný súd vyslovil právny názor, že zaručuje právnickým osobám len tie

práva, ktoré im výslovne priznáva. Právnickým osobám poskytuje okrem toho nepriamu

ochranu cez ústavné princípy a určené povinnosti štátnych orgánov, ktoré tieto

musia plniť aj voči právnickým osobám. Ústavný súd nevyhovel návrhu v rozsahu

namietaného nesúladu až d) s (z

dôvodu, že sa obmedzujú iné právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú

činnosť), keďže sa nevzťahuje na právne postavenie právnických

osôb.

Oprávnenie nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti

v výslovne priznal aj fyzickým osobám. Možnosť fyzickej osoby

nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti je implikovaná aj v

úprave o prevode majetku štátu na iné osoby v

znení neskorších predpisov.

Subjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. b) nemôžu nadobudnúť dlhopis Fondu

národného majetku pred dobou splatnosti z iného právneho dôvodu ako za prevod bytu do

vlastníctva. Subjekty právnych vzťahov, ktorých obsahom je prevod bytu do vlastníctva, sú

upravené o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní

majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a Z.

z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Právne pomery

bytových družstiev sú upravené . Na nadobúdanie vlastníctva

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa sa vzťahujú

ustanovenia .

Právne vzťahy slúžiace na prevod bytu z pôvodne socialistického vlastníctva do

vlastníctva nájomcov bytov nemajú povahu vzťahov, v ktorých sa uskutočňuje právo

podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Preto ústavný súd nevyhovel ani

námietke nesúladu s v rozsahu, v

ktorom toto ustanovenie implikuje oprávnenie fyzickej osoby nadobudnúť dlhopis

Fondu národného majetku pred dobou splatnosti.

Pre námietku nesúladu s v rozsahu

oprávnenia priznaného fyzickej osobe nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred

dobou splatnosti je podstatné, že v tomto ustanovení upravuje oprávnenie

nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku fyzickým osobám, ktoré nadobudli

privatizovaný majetok, aby mohli splatiť svoj záväzok voči Fondu národného majetku a

Slovenskému pozemkovému fondu. Týmto ustanovením tie fyzické osoby, ktoré

nadobudli majetok v privatizácii a majú vôľu použiť dlhopis Fondu národného majetku na

splatenie svojho záväzku voči ustanoveným subjektom sa zvýhodňujú pred inými

fyzickými osobami, ktoré nadobudli majetok v privatizácii, ale majú vôľu použiť dlhopis

iným spôsobom ako ustanovuje . Zároveň sa tie isté fyzické osoby zvýhodňujú aj voči

ďalšej skupine fyzických osôb, ktoré sa stali majiteľmi dlhopisov Fondu národného

majetku, ale nenadobudli privatizovaný majetok.

Podľa : „Dlhopis fondu je zaknihovaný cenný papier na meno,

ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto

dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu sa určuje vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou

bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto

dlhopisy sa nevzťahuje osobitný .“

Ústavný súd v konaní vyslovil právny názor: „Dlhopis vydaný podľa

nie je bežným dlhopisom podľa o

dlhopisoch v znení neskorších predpisov ( posledná veta Z.

z.). Môže byť použitý len na účely ustanovené a

vlastníctvo k nemu môžu nadobudnúť len týmto určené osoby (). Z

toho vyplýva, že dlhopis upravený je síce cenným papierom, ale

s obmedzenou obchodovateľnosťou“.

Dlhopis Fondu národného majetku nemá povahu bežného cenného papiera, ktorý

môže byť predmetom obvyklých operácií s cennými papiermi. Dlhopis Fondu národného

majetku bol vydaný v súvislosti s transformáciou národného hospodárstva Slovenskej

republiky a jej vlastníckej sústavy ako forma odškodnenia občanov, ktorí nenadobudli

predmety v štátnom vlastníctve do súkromného vlastníctva. Účel vydania dlhopisu Fondu

národného majetku je vyjadrený v ustanovenom právnom režime nadobúdania a

nakladania s dlhopisom.

Oprávnenie získať dlhopis v menovitej hodnote 10 000 Sk má každý majiteľ kupónu

(§ 24 ods. 3) a právo na nadobudnutie kupónu má každý občan Slovenskej republiky s

trvalým pobytom na jej území, ktorý k dátumu emisie kupónov dovŕšil osemnásty rok

svojho veku (§ 24 ods. 1).

Obsahom vlastníckeho práva k dlhopisom sú potom oprávnenia a povinnosti

upravené v ďalších odsekoch . Majiteľ dlhopisu (občan) má právo na výplatu

menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu v stanovenej dobe splatnosti (

ods. 4, 6, 7 ).

Obmedzenie obchodovateľnosti s dlhopisom Fondu národného majetku môže byť

formálne z dôvodu, že priznal právo nadobudnúť dlhopis do vlastníctva pred dobou

jeho splatnosti len vybraným osobám. Obmedzenie obchodovateľnosti s dlhopisom Fondu

národného majetku môže byť dané aj materiálne, existenciou verejného záujmu na

obmedzení obchodovania s týmto cenným papierom.

Ústavný súd hodnotil obmedzenie obchodovateľnosti dlhopisov Fondu národného

majetku ako obmedzenie opodstatnené existenciou verejného záujmu na zachovaní

prehľadu o procese privatizácie. Nie je v právomoci ústavného súdu skúmať, ako sa pri

uplatňovaní o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších

predpisov skutočne podarilo tento verejný záujem rešpektovať.

Oprávnenie fyzických osôb (ktoré nadobudli privatizačný majetok) nadobudnúť

dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti na účel splatenia záväzku voči

Fondu národného majetku alebo Slovenského pozemkového fondu nesúvisí s verejným

záujmom opodstatňujúcim uskutočnenie privatizácie s použitím dlhopisovej metódy, ani

s obmedzením obchodovateľnosti dlhopisov Fondu národného majetku.

neustanovuje podmienky pre rozlíšenie medzi fyzickými osobami, ktoré

nadobudli privatizovaný majetok a ďalej ho využijú pri uplatnení práva podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a medzi fyzickými osobami, ktoré majetok

nadobudnutý v privatizácii nevyužijú pri uplatnení práva podnikať a uskutočňovať inú

zárobkovú činnosť. Ustanovenie v časti oprávňujúcej fyzické

osoby nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti je v príčinnej

súvislosti s . Pretože neustanovil podmienky pre rozlíšenie

medzi fyzickými osobami podľa spôsobu nadobudnutia majetku, celé ustanovenie § 24

ods. 9 písm. a) v rozsahu upravujúcom oprávnenie fyzických osôb nie je v

súlade s . V tomto rozsahu nie je v súlade ani s .

NAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 12 ODS. 1

A ČL. 13 ODS. 1 AŽ 3

Namietnutý nesúlad v rozsahu upravujúcom oprávnenie

právnických osôb aj až e) o prevode majetku

štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1, 2 a 3 by

prichádzal do úvahy, iba ak by citované ustanovenie bolo v nesúlade s ,

pretože a obsahuje iba všeobecné ustanovenia ochrany

základných práv a slobôd. Ústavný súd nevyhovel námietke nesúladu § 24 ods. 9 písm.

a) v rozsahu upravujúcom oprávnenie právnických osôb s , ani

námietke nesúladu až e) s , preto nevyhovel ani

námietke nesúladu s a .

NAMIETANÝ NESÚLAD

S ČL. 55 ODS. 2

Navrhovateľ uviedol aj nesúlad až e) o

prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s .

„Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví

“ ().

Článok 55 ods. 2 sa v systematike zaraďuje do Tretej hlavy prvého oddielu,

ktorý má názov Hospodárstvo Slovenskej republiky. Na rozdiel od práva podnikať a

uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré je subjektívnym právom oprávnených osôb, čl.

55 ods. 2 sa neupravuje subjektívne právo fyzickej alebo právnickej osoby.

nezaručuje právo na hospodársku súťaž, ani právo byť

účastníkom hospodárskej súťaže. Ustanovením čl. 55 sa formulujú princípy hospodárskej

politiky Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj podporovanie a ochrana konkurenčného

hospodárskeho prostredia a vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzovaniu

hospodárskej súťaže, ktoré označí za nedovolené. Princípy hospodárskej politiky

patria k základným ústavným princípom a ich prostredníctvom sa v Slovenskej republike

zaručuje aj ústavná ochrana právnických osôb. Základné ústavné princípy v právnom štáte

určujú činnosť všetkých štátnych orgánov a predurčujú proces tvorby a obsah právnych

predpisov, pretože normy uvedené v ústave v právnom štáte nemajú iba politický, alebo

deklaratívny význam.

Ustanovením sa právne záväzným spôsobom ustanovuje záujem

Slovenskej republiky chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Pretože čl. 55 ods. 2 je

ústavnou normou, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 sa touto normou zakladá

povinnosť všetkých štátnych orgánov Slovenskej republiky správať tak, aby v relevantných

spoločenských vzťahoch chránili a podporovali hospodársku súťaž.

Článok 55 ods. 2 neustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje len takú

časť alebo podobu hospodárskej súťaže, ktorú za hospodársku súťaž označí vydaný

na ochranu hospodárskej súťaže. Preto ochranu a podporu hospodárskej súťaže podľa

nemožno stotožniť s ochranou hospodárskej súťaže upravenej v č.

o ochrane hospodárskej súťaže. Druhá veta má právny

význam nielen pre určenie, ktorý štátny orgán má právomoc tvoriť právo na ochranu a

podporu hospodárskej súťaže. Formuláciou „podrobnosti ustanoví “ sa nevytvára len

ústavný základ pre prijatie o ochrane hospodárskej súťaže. Národná rada Slovenskej

republiky môže prijať ľubovoľné množstvo zákonov, v ktorých budú právne normy

vzťahujúce sa výlučne alebo čiastočne aj na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. V

súlade s prevzatým prísľubom chrániť a podporovať hospodársku súťaž má

Národná rada Slovenskej republiky právomoc prijímať právne normy na ochranu a

podporu hospodárskej súťaže v zákonoch o daniach, cenách a v množstve ďalších

zákonov, v ktorých možno chrániť a podporiť hospodársku súťaž.

Základom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel

správania na trhu pre účastníkov hospodárskej súťaže. Slovenská republika prostredníctvom

čl. 55 ods. 2 zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže a

účasti na hospodárskej súťaži.

Hospodárska súťaž je nepostrádateľná pre trhovú ekonomiku. Nie každé správanie

súťažnej povahy však je relevantné z hľadiska hospodárskej súťaže. Popri súťažnom

správaní bez ekonomickej podstaty existujú aj spoločenské vzťahy s ekonomickou

podstatou, v ktorých pôsobia alebo by mohli pôsobiť zákonitosti hospodárskej súťaže, ale

existujú spoločenské záujmy prevažujúce nad záujmami uplatňovanými pri ochrane

hospodárskej súťaže. V prípade stretu záujmov chránených právnymi normami sa nijakému

záujmu neposkytuje taká veľká ochrana, ktorá by mala za následok absolútnu

neuplatniteľnosť práv slúžiacich na ochranu konfliktného záujmu. V súlade s touto zásadou

sa zaručuje aj podpora a ochrana hospodárskej súťaže podľa .

Hospodársku súťaž štát chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre

obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže vo verejnom záujme. Súdny dvor

Európskej únie napríklad vyslovil, že "navigácia vzdušnej dopravy je úlohou zahŕňajúcou

uplatňovanie verejnej moci a nemá ekonomickú podstatu, nakoľko táto činnosť predstavuje

službu vo verejnom záujme, ktorý sa zameriava tak na ochranu užívateľov leteckej dopravy,

ako aj obyvateľstva vystaveného vplyvom lietadiel letiacich nad ním" (Sat fluggesellschaft

Mbh v. eurocontrol, C-364/92). Ochranu hospodárskej súťaže teda nemožno nadraďovať

nad všetky ostatné verejné záujmy, ani nad práva a slobody priznané súkromným osobám.

Z hľadiska návrhu, ktorý bol predmetom konania, namietnuté ustanovenia § 24 ods. 9

o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov

mali veľmi rozdielny vzťah k ochrane hospodárskej súťaže tak, ako sa táto zaručuje podľa

.

Právnické osoby uvedené v a zriaďuje ako

podnikateľské subjekty, pretože im ukladá povinnosť zápisu do obchodného registra. Od

podnikateľských subjektov sa v trhovej ekonomike vyžaduje účasť v hospodárskej súťaži.

Hospodárska súťaž sa neuskutočňuje navzájom medzi všetkými subjektami vykonávajúcimi

hospodársku činnosť. Ochrana a podpora hospodárskej súťaže podľa č.

o ochrane hospodárskej súťaže sa vzťahuje iba na hospodársku súťaž

realizovanú medzi súťažiteľmi na relevantných trhoch Slovenskej republiky.

V konaní o návrhu išlo o trh, na ktorom sa hospodárskej súťaže zúčastňujú subjekty

uvedené v . Ďalšie relevantné trhy ústavný súd identifikoval pre

subjekty uvedené v ako trh doplnkového dôchodkového a

doplnkového zdravotného poistenia. Najzložitejšie je vymedzenie relevantných trhov pre

subjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. a). Toto ustanovenie neumožňuje jednoznačne

identifikovať predmet hospodárskej činnosti subjektov, ktorým bolo priznané oprávnenie

nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do vlastníctva pred dobou splatnosti, pretože

predmet činnosti tak rozmanitých subjektov, aké sú upravené § 24 ods. 9 písm. a) je veľmi

rozsiahly. Napriek tomu z formulácie je zrejmé, že toto

ustanovenie medzi všetkými účastníkmi hospodárskej súťaže na jednotlivých relevantných

trhoch vytvára rozdielne právne postavenie podľa spôsobu, akým nadobudli majetok. Preto

aj § 24 ods. 9 písm. a) má povahu právnej normy, ktorá upravuje rozdielne právne

postavenie účastníkov hospodárskej súťaže.

v až e) upravuje oprávnenie vybraných podnikateľských

subjektov nadobúdať vlastníctvo k dlhopisom Fondu národného majetku pred dobou ich

splatnosti.

Ústavný súd vo veci uviedol, že právo nadobudnúť vlastníctvo sa

nezaručuje . Nenadobudnutie vlastníctva v privatizácii, ani neskoršie

nadobudnutie vlastníctva v privatizácii v porovnaní s iným účastníkom hospodárskej súťaže

na relevantnom trhu nie je právne významné ani pre konanie o súlade s

. Pre konanie o návrhu právne významná bola až doba po nadobudnutí

majetku, v ktorej nadobúdatelia majetku vstupujú do hospodárskej súťaže na relevantných

trhoch.

Už samotné oprávnenie nadobudnúť vlastníctvo k dlhopisom Fondu národného

majetku pred dobou ich splatnosti priznané iba niektorým zo všetkých účastníkov

hospodárskej súťaže vytváralo nerovnaké právne postavenie subjektov zúčastňujúcich sa

hospodárskej súťaže. Oprávnenie priznané § 24 ods. 9 však nemožno ponímať oddelene od

právnych účinkov, ktoré spája s nadobudnutím dlhopisov Fondu národného majetku

pred dobou ich splatnosti. Vybrané podnikateľské subjekty vymenované v § 24 ods. 9

majú priznané nielen oprávnenie nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do

vlastníctva pred dobou jeho splatnosti. V rovnakom čase, pred dobou splatnosti, sú voči

iným účastníkom hospodárskej súťaže tieto subjekty zvýhodnené po druhý raz, pretože

nadobudnutý dlhopis môžu podľa použiť na splatenie svojich záväzkov

voči Fondu národného majetku alebo voči Slovenskému pozemkovému fondu.

Navrhovateľ nenamietol oprávnenie podľa ako dôvod nesúladu s

. Preto ústavný súd nemohol rozhodnúť o vzťahu tohto ustanovenia s

ods. 2 .

Ustanovenie až e) určuje účelové využitie dlhopisu

Fondu národného majetku pred dobou splatnosti. Účinok tohto ustanovenia je

obmedzený v čase. Právne významný je len do doby splatnosti dlhopisu, pretože po jej

uplynutí všetci majitelia dlhopisu dosiahnu rovnaké právne postavenie pri nakladaní

s dlhopisom Fondu národného majetku. Pred dobou splatnosti dlhopisu sa však dostali do

nerovného postavenia osoby vymenované v so všetkými ostatnými

osobami, ktoré nadobudli dlhopis Fondu národného majetku. Časť osôb, ktoré § 24 ods. 9

oprávňuje nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do vlastníctva, sa

zúčastňuje v hospodárskej súťaži, pretože aj pred splatením záväzku voči Fondu národného

majetku alebo Slovenskému pozemkovému fondu nadobúdatelia dlhopisu podľa § 24 ods. 9

pôsobia na relevantných trhoch. Týmto účastníkom hospodárskej súťaže

priznáva oprávnenie, ktoré nemajú iní účastníci hospodárskej súťaže.

Nerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade s čl.

55 ods. 2 , ak by ho zákonodarca ustanovil vo verejnom záujme. síce výslovne

nezdôrazňuje požiadavku verejného záujmu v ustanovení čl. 55 ods. 2, avšak patrí k

všeobecným princípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte. Preto má

právny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže.

Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže nemožno stotožňovať, ani

zamieňať s verejným záujmom opodstatňujúcim obmedzenie uplatnenia práva podnikať a

uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže

nemožno predpokladať, ale treba ho preukázať. Preto ústavný súd preskúmal, či existuje

verejný záujem na priznaní oprávnenia podľa subjektom uvedeným v

tomto ustanovení.

Ustanovením sa upravuje právne postavenie právnických

osôb, ktoré môžu uplatňovať právo podnikať a majetok alebo jeho časť nadobudli v procese

privatizácie podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov. Tieto subjekty vykonávajú hospodársku činnosť právne

významnú pre hospodársku súťaž. Hospodársku činnosť, ktorá je právne významná pre

hospodársku súťaž popri subjektoch uvedených v vykonávajú aj

iné subjekty, ktoré nadobudli majetok z iného právneho dôvodu (napr. reštitúciou podľa

o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;

dedením podľa a nasl. a pod.). V Slovenskej republike nikdy

neboli uvedené dôvody, pre ktoré by bolo vo verejnom záujme obmedziť hospodársku

súťaž tak, aby subjekty, ktoré nadobudli majetok privatizáciou, získali výhodnejšie právne

postavenie ako ostatní účastníci hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

Právnické osoby uvedené v § 24 ods. 9 písm. a) majú priznanú možnosť znižovať

svoje výdavky plnením svojich záväzkov voči Fondu národného majetku a Slovenskému

pozemkovému fondu dlhopismi Fondu národného majetku pred dobou ich splatnosti.

Majitelia dlhopisov Fondu národného majetku nemajú možnosť splatiť dlhopisom Fondu

národného majetku pred dobou jeho splatnosti záväzky voči iným subjektom, ani pred

dobou splatnosti nemôžu dosiahnuť výhody dlhopisu, ktoré všetkým majiteľom dlhopisu

priznáva . Zákonodarca prijatím narušil

hospodársku súťaž na všetkých relevantných trhoch, kde pôsobia účastníci súťaže,

ktorí nadobudli majetok podľa v znení neskorších predpisov

a zároveň účastníci hospodárskej súťaže, ktorí nadobudli majetok z iného právneho

dôvodu. Zákonodarca tak nastolil právny stav, ktorý nie je v súlade s princípom

ochrany a podpory hospodárskej súťaže zaručeným .

Ústavný súd ďalej preskúmal súlad

o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s .

Podľa tohto ustanovenia pred dobou splatnosti môžu dlhopis Fondu národného majetku

nadobudnúť do vlastníctva banky, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu podľa osobitného

predpisu.

Osobitným predpisom v tomto prípade je , ktorým sa mení a

dopĺňa o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a

dopĺňajú niektoré ďalšie o ochrane vkladov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov.

„Slovenská sporiteľňa, a. s., a banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli

pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali

klasifikovanými z dôvodu existencie rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené

riadne a včas v ich plnej menovitej hodnote, prejdú procesom reštrukturalizácie ich

úverového portfólia s účasťou štátu; pravidlá procesu reštrukturalizácie úverového portfólia

ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“ ( ).

„Za vklady v Slovenskej sporiteľni, a. s., v Investičnej a rozvojovej banke, a. s., a vo

Všeobecnej úverovej banke, a. s., vrátane anonymných vkladov zriadených pred

nadobudnutím účinnosti tohto ručí štát v celej výške počas 18 mesiacov od

nadobudnutia účinnosti tohto “ ( ).

„Počas reštrukturalizácie bánk uvedených v odseku 1, najviac však počas troch

rokov od nadobudnutia účinnosti tohto , sa , a a ods.

1 a 2 nepoužijú“ (§ 25 ods. 3).

„Oznámenie Národnej banky Slovenska po dohode s ministerstvom o skončení

reštrukturalizácie bánk uvedených v odseku 1 pred uplynutím troch rokov od nadobudnutia

účinnosti tohto sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky“ ().

Podľa o bankách v znení neskorších predpisov sú banky

právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Môžu byť založené ako akciové

spoločnosti alebo štátne peňažné . Základom ich podnikateľskej činnosti je prijímanie

vkladov, poskytovanie úverov a rad ďalších činností na základe osobitného povolenia.

Povolenie pôsobiť ako banka udeľuje po splnení predpísaných podmienok

Národná banka Slovenska.

Banky podľa o bankách v znení neskorších

predpisov majú navzájom rovnocenné postavenie. Ustanovenie

č. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov narúša

toto rovnocenné postavenie bánk tým, že právo nadobudnúť dlhopis Fondu národného

majetku pred dobou splatnosti priznalo len bankám, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu.

Nadobudnutie dlhopisu Fondu národného majetku do vlastníctva pred dobou

jeho splatnosti nie je nevyhnutnou podmienkou reštrukturalizácie bánk určených na

reštrukturalizáciu. Nadobudnutie dlhopisu Fondu národného majetku do vlastníctva

pred dobou splatnosti dlhopisu nie je ani zárukou dosiahnutia účelu

reštrukturalizácie. Právo priznané bankám určeným v

nemožno hodnotiť ako oprávnenie priznané vo verejnom záujme za účelom

reštrukturalizácie bánk. Preto ústavný súd rozhodol, že č.

o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov nie je v

súlade s ochranou hospodárskej súťaže zaručenej .

Ustanovenie sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré

vykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu.

o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších

predpisov nepoužíva jednotnú terminológiu pri označovaní právnických osôb, ktoré

vykonávajú doplnkové dôchodkové a doplnkové zdravotné poistenie. V ustanovení § 24

ods. 8 písm. c) zákonodarca použil spojenie „doplnkové dôchodkové poistenie podľa

osobitného a na doplnkové zdravotné poistenie„, ale v už

používa spojenie „právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné

poistenie podľa osobitného predpisu“.

Podľa právneho názoru ústavného súdu prívlastok „doplnkový“ sa rovnakou mierou

vzťahuje na dôchodkové, ako aj zdravotné poistenie. Spojenie slov „doplnkové

dôchodkové poistenie a doplnkové zdravotné poistenie“ používa aj nariadenie vlády

Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej

republiky č. v , kde sa uvádza: „Príkaz na prevod dlhopisov fondu

pre právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové poistenie a doplnkové

zdravotné poistenie (ďalej len „oprávnené poisťovne“) postúpi RM - Systém Slovakia...“

Osobitným predpisom, ktorý upravil vykonávanie doplnkového dôchodkového

poistenia je o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa citovaného je doplnková dôchodková poisťovňa právnickou

osobou ( ). Na vznik, činnosť a zánik doplnkovej

dôchodkovej poisťovne sa vzťahuje , ak tento neustanovuje inak.

Doplnková dôchodková poisťovňa sa zapisuje do registra, ktorý vedie Ministerstvo

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Na základe o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších

predpisov sa zriadila Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je právnickou osobou ako

verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Zdravotné poistenie

vykonávajú aj ďalšie poisťovne, ktoré majú rovnocenné právne postavenie.

Podľa citovaného môže poisťovňa uzavrieť poistné zmluvy

o pripoistení, na základe ktorých poskytne úhradu nákladov v rozsahu určenom poistnou

zmluvou za zdravotnú starostlivosť, ktorú by si poistenec mal hradiť celkom alebo čiastočne

sám. Finančné prostriedky získané z pripoistenia musí poisťovňa viesť na osobitnom účte a

je oprávnená použiť ich len na úhradu určených nákladov súvisiacich so zabezpečením

zmluvného poistenia a pripoistenia. Pri vykonávaní zdravotného poistenia platí zásada, že

poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými zo zdravotného poistenia, či už

povinného, zmluvného alebo pripoistenia. Vzhľadom na to, že zdravotné poisťovne sú

z podnikania podľa priamo vylúčené, nemohlo v prípade

označených subjektov dôjsť k porušeniu čl. 35 ods. 1.

Na území Slovenskej republiky vykonávajú na základe

o poisťovníctve v znení neskorších predpisov poisťovaciu činnosť aj ďalšie subjekty, medzi

nimi aj poisťovne so zahraničnou majetkovou účasťou. Poisťovacie vzťahy sú v uvedených

prípadoch založené najčastejšie na zmluvnom základe. Podľa sa

nevzťahuje na subjekty, ktoré vykonávajú nemocenské a sociálne zabezpečenie (poistenie).

Ústavný súd už poukázal na to, že ochranu hospodárskej súťaže nemožno

nadraďovať nad všetky ostatné verejné záujmy. Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie

patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré vo verejnom záujme sú vyňaté z hospodárskej

súťaže. Je to dané účelom zdravotného a dôchodkového poistenia a jeho právnou podstatou.

V súlade so skôr citovaným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie (s. 19) zdravotné aj

dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na

uplatnenie ústavných práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako

dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie zaručeného

práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri

strate živiteľa (čl. 39 ods. 1), resp. práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe

zdravotného poistenia (čl. 40). Zdravotné a dôchodkové poisťovne v základnom

zdravotnom a dôchodkovom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči

jednotlivcovi.

Ustanovenie o prevode majetku štátu na

iné osoby v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na základné zdravotné a dôchodkové

poistenie. Predmetom úpravy tohto ustanovenia je doplnkové dôchodkové a doplnkové

zdravotné poistenie. Doplnkové poistenie v oboch prípadoch nie je plnením záväzku, ktorý

má štát voči jednotlivcovi pri uplatňovaní práv zaručených a .

Doplnkové dôchodkové aj doplnkové zdravotné poistenie predstavuje zmluvné plnenie zo

súkromnoprávneho záväzku, ktorý nevznikol v súvislosti s povinnosťou štátu podľa čl. 39

ods. 1 a . Obmedzenie hospodárskej súťaže v tomto druhu spoločenských

vzťahov nie je vo verejnom záujme. ustanovením ani

neobmedzuje hospodársku súťaž na trhu doplnkových zdravotných a dôchodkových

poisťovní. Ustanovením § 24 ods. 9 písm. c) sa zvýhodnil trh doplnkového zdravotného

a doplnkového dôchodkového poistenia voči väčšine ostatných trhov Slovenskej republiky

prostredníctvom skrytej podpory od štátu, hoci podpora a ochrana hospodárskej súťaže

podľa čl. 55 ods. 2 sa zaručuje pre všetky relevantné trhy, a nie iba pre vybrané trhy.

Slovenská republika prísľubom chrániť a podporovať hospodársku

súťaž vyjadreným v ústave prijala záväzok vytvárať právne podmienky hospodárskej

súťaže formujúce prirodzené trhové prostredie, v ktorom o úspešnosti podnikania

rozhodne podnikateľská zdatnosť účastníkov hospodárskej súťaže. Z hľadiska

ochrany a podpory hospodárskej súťaže, ktorú orgány Slovenskej republiky v rámci

svojej právomoci uskutočňujú, spravidla nie je významný vzájomný vzťah medzi

relevantnými trhmi. V záujme proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva

nemožno vylúčiť, že štát v súlade s vykoná zásahy na jednom alebo

niekoľkých relevantných trhoch zvýhodňujúce tieto trhy. Predmetom konania o

návrhu sa však stalo atypické zvýhodnenie jedného trhu. Atypickosť tohto stavu bola

daná povahou zvýhodnenia poskytnutého účastníkom hospodárskej súťaže na trhoch

doplnkového dôchodkového a doplnkového zdravotného poistenia. Zvýhodnenie sa

uskutočnilo vo forme nadobúdania dlhopisov Fondu národného majetku pred dobou

splatnosti. Nadobúdanie a nakladanie s dlhopisom Fondu národného majetku nie je

nevyhnutnou podmienkou poskytovania doplnkového dôchodkového a doplnkového

zdravotného poistenia, ani nie je predmetom hospodárskej súťaže na týchto trhoch.

Preto ústavný súd rozhodol aj o nesúlade s .

Ďalšiu námietku navrhovateľ vzniesol vo veci nesúladu s

.

Právne vzťahy slúžiace na prevod bytu z pôvodne socialistického vlastníctva do

vlastníctva občanov (užívateľov bytov) nemajú povahu vzťahov, v ktorých sa

uskutočňuje hospodárska súťaž.

Navrhovateľ namietol aj nesúlad s .

Subjektom uvedeným v môže osobitný vymedziť

také právne postavenie, ktoré niekedy môže byť správaním súťažnej povahy bez relevancie

pre hospodársku súťaž a inokedy môže byť správaním významným pre hospodársku súťaž,

ale môže existovať verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže vo vzťahu

upravenom takým osobitným . Možnosť ohrozenia hospodárskej súťaže

budúcou právnou úpravou nie je dostatočným právnym dôvodom pre vyslovenie

nesúladu platnej právnej úpravy s . Preto ústavný súd nevyhovel tej časti

návrhu, v ktorej navrhovateľ namietol nesúlad § 24 ods. 9 písm. b) a e) s čl. 55 ods. 2

.

NAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 2 ODS. 2

A ČL. 152 ODS. 4

Navrhovateľ namietol, že § 24 ods. 9 písm. a) až e) nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 a čl.

152 ods. 4 .

v ustanovuje: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví .“

Navrhovateľ namietol nerešpektovanie prijatím , teda činnosťou

Národnej rady Slovenskej republiky. V právnom štáte zákonodarný orgán uplatňujúci

ústavu zákonodarnou činnosťou môže ústavu zmeniť alebo ju nahradiť inou , ak pri

tom dodrží všetky podmienky platnej pre také uplatnenie svojej normotvornej

právomoci. Dokiaľ parlament neuplatní svoju právomoc zmeniť ústavu, je povinný prijímať

, ktoré sú v súlade so všetkými relevantnými normami .

V konaní pred ústavným súdom o námietke nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) až e)

o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s

čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 až 3, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a čl. 152 ods. 4

ústavný súd konštatoval, že ustanovenia , a nie sú v súlade

s .

Slovenská republika prijala záväzok vytvoriť rovnaké právne

podmienky na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Článkom 55 ods. 2 sa

určenie týchto podmienok odkazuje na bez toho, aby zákonodarnému orgánu

dovolila splnomocniť orgány výkonnej moci alebo územnej samosprávy na ďalšie

obmedzenia hospodárskej súťaže. V oblasti tvorby právnych noriem na ochranu a podporu

hospodárskej súťaže má teda Národná rada Slovenskej republiky výlučné postavenie, ktoré

ju nielen oprávňuje, ale aj zaväzuje chrániť a podporovať hospodársku súťaž ako

nevyhnutnú súčasť trhového hospodárstva Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky prijala , ktorý svojím ustanovením

zasiahol do hospodárskej súťaže bez toho, aby v tvorbe tohto ustanovenia prihliadla

na svoju povinnosť chrániť a podporovať hospodársku súťaž prijímaním zákonov,

ktoré budú v súlade s . Preto ústavný súd rozhodol, že

písm. a), c) a d) o prevode majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov nie je v súlade s .

Navrhovateľova posledná námietka sa týkala súladu až e)

s : „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .“

Predmetom konania o tejto časti návrhu sa stalo určovanie účelu

z hľadiska, či ide o interpretačné pravidlo upravujúce proces aplikácie práva, alebo či ide o

ústavnú normu vzťahujúcu sa aj na proces tvorby práva.

Na proces tvorby ústavných zákonov a zákonov sa vzťahujú ustanovenia

uvedené v , ), a f ), v spojení s tými ustanoveniami , ktoré

zabezpečujú základné princípy zvrchovaného demokratického a právneho štátu, základné

práva a slobody (Prvá a Druhá hlava ), princípy hospodárstva, územnú samosprávu,

postavenie ústavných orgánov, ich pôsobnosť a ustanovenia desiatej časti č.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Proces tvorby

ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov potom vyplýva z uvedených ústavných

úprav a zákonných splnomocnení podľa a 123 , prípadne vo

veciach územnej samosprávy a čl. 71 pri prenesení úloh miestnej štátnej správy na obec.

Z toho vyplýva, že nemôže byť kritériom súladu (nesúladu)

právneho predpisu v konaní o súlade právnych predpisov podľa , ani

kritériom v konaní o neplatnosti právnych predpisov podľa a 3 .

Výklad a uplatňovanie týchto právnych predpisov podľa sa vzťahuje

len na tie právne predpisy, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, preto

ústavný súd tejto časti návrhu nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Nález vyhlásený v Košiciach 1. júla 1998