Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 97 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (103)PL. ÚS 13/97
PDF · 416.08 KB
No categories available
PL. ÚS 13/97
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a
sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka,
JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka,
JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 19. júna 1998
prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej
poslancom Zsoltom Komlósym, proti Národnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr.
Dušanom Macuškom, o vyslovenie nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č.
190/1995 Z. z. a čl. I zákona č. 322/1996 Z. z. (úplné znenie č. 326/1997 Z. z.) s čl. 2 ods. 2,
čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a 24. júna 1998 takto
r o z h o d o l :
1. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z. z. a čl. I zákona č.
322/1996 Z. z. (úplné znenie č. 326/1997 Z. z.) v časti „alebo fyzické osoby na splatenie
svojich záväzkov voči fondu alebo Slovenskému pozemkovému fondu, súvisiacich s
nadobudnutím privatizovaného majetku za podmienok podľa odsekov 10 a 15“ n i e j e
v súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1 v
časti „právnické osoby ... na splatenie svojich záväzkov voči fondu alebo Slovenskému
pozemkovému fondu súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného majetku za podmienok
podľa odsekov 10 a 15“ n i e j e v súlade s čl. 55 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
3. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. c) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1
n i e j e v súlade s čl. 55 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. d ) zákona citovaného v bode uvedenom pod č. 1
n i e j e v súlade s čl. 55 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
5. Vo zvyšnej časti sa návrhu n e v y h o v u j e .
Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenia
§ 24 ods. 9 písm. a), c) a d) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z. z. a čl. I zákona č. 322/1996 Z. z.
(úplné znenie č. 326/1997 Z. z.) strácajú účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky
neuvedie citované ustanovenia zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú
po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
platnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skupina 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“),
zastúpená poslancom Zsoltom Komlósym, doručila 16. októbra 1997 Ústavnému súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania o súlade
ustanovenia § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z. z. a čl. I zákona č.
322/1996 Z. z. (úplné znenie č. 326/1997 Z. z.), (ďalej len „zákon“) s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods.
1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Ústavný súd na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky už
konal a nálezom PL. ÚS 33/95 rozhodol o súlade ustanovení zákona č. 190/1995 Z. z. s
ústavou. Preskúmal aj namietnutý nesúlad čl. I bod 42 s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy. Podľa § 24
ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. (ďalej len „zákon č.
38/1993 Z. z. v platnom znení“) ústavný súd návrh v tejto časti uznesením PL. ÚS 13/97 z
13. novembra 1997 odmietol, keďže ide o vec rozhodnutú. Návrh na ďalšie konanie prijal
len v časti namietajúcej nesúlad čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z. z., t. j. § 24 ods. 9 písm.
a) až e) zákona s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a
V rozsahu časti návrhu, ktorú ústavný súd prijal na ďalšie konanie, navrhovateľ
namietol nesúlad ustanovení § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4
ústavy z dôvodu, že podľa čl. 72 ústavy je Národná rada Slovenskej republiky jediným
ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky a v súvislosti s tým podľa
navrhovateľa na základe čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Navrhovateľ uviedol, že ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona nie je v súlade
s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3 ústavy z nasledovných dôvodov:
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v
znení neskorších predpisov, tvoria dlhopisy, ako druh cenných papierov, sústavu cenných
papierov.
Dlhopisy znejúce na meno sú prevoditeľné rubopisom, pokiaľ emitent výslovne
neuvedie, že sú neprevoditeľné (§ 4 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení
neskorších predpisov).
Na základe ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na
iné osoby v znení neskorších predpisov je emitentom dlhopisu Fond národného majetku
Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné
osoby v znení neskorších predpisov je dlhopis cenným papierom na meno, ktorý oprávňuje
majiteľa dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu.
Ústava v čl. 12 ods. 2 určuje, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti i v právach. Základné
práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl. 13
ods. 1 ústavy možno ukladať povinnosti len na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd. Článok 13 ods. 2 ústavy ustanovuje, že medze
základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len
zákonom. Podľa čl. 13 ods. 3 ústavy zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd musia
platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona je
v rozpore s týmito článkami ústavy, nakoľko toto ustanovenie vymedzuje presne stanovený
okruh subjektov, ktorí sú oprávnení nadobudnúť dlhopis pred dobou splatnosti, nepripúšťa
iné subjekty na nadobudnutie týchto dlhopisov a upiera im tým základné právo nadobudnúť
a vlastniť majetok daný v ústave.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších
predpisov sa bankami rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené
ako akciová spoločnosť alebo štátny peňažný ústav, a ktoré na výkon svojej činnosti majú
povolenie na založenie banky a povolenie na výkon bankových činností. Táto časť
predmetného ustanovenia vylučuje ostatné banky, ktoré na základe zákona o bankách majú
medzi sebou rovnocenné postavenie, ako aj celé ustanovenie vylučuje iné subjekty z
nadobudnutia dlhopisov pred dobou splatnosti, čo je podľa názoru navrhovateľov v rozpore
s čl. 13 ods. 1, 2 a 3 ústavy, podľa ktorých možno ukladať povinnosti len na základe
zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medze základných práv
a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom a
obmedzenia ústavných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú
ustanovené podmienky.
V ďalšej časti návrhu sa navrhovateľ zameral na odôvodnenie nesúladu § 24 ods. 9
písm. a) až e) zákona s čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 ústavy.
Článok 35 ods. 1 ústavy ustanovuje, že každý má právo podnikať a čl. 55 ods. 2
ústavy ustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.
Na základe ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka je podnikanie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Obchodovaním s cennými papiermi je podnikanie, ktorého predmetom je kúpa alebo
predaj cenného papiera alebo obstaranie kúpy alebo predaja cenného papiera. Obstarať kúpu
a predaj cenného papiera môže len osoba, ktorá má povolenie na túto činnosť podľa tohto
zákona (§ 8 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších
predpisov).
V ustanovení § 45 a nasl. zákona č. 600/1992 Zb. sa stanovujú podmienky
vykonávania činnosti obchodníka s cennými papiermi a jeho povinnosti pri vykonávaní tejto
činnosti.
Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov taxatívne vymenúva subjekty, ktoré sú
oprávnené nadobudnúť dlhopis pred dobou splatnosti, obmedzuje ostatných podnikateľov
pri ich nadobudnutí a podnikaní s týmito dlhopismi ako druhmi cenných papierov tak, ako
im to umožňuje ústava a zákon o cenných papieroch.
Navrhovateľ je preto toho názoru, že ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona je
v rozpore s čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 ústavy.
Na základe tejto argumentácie navrhovateľ požiadal ústavný súd, aby vyniesol tento
nález:
1. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z. Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
ďalších zákonov, nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z. Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
ďalších zákonov, nie je v súlade s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky.
3. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby, zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z. Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
ďalších zákonov, nie je v súlade s čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd listom z 13. novembra 1997 oznámil predsedovi Národnej rady
Slovenskej republiky prijatie časti návrhu na ďalšie konanie a požiadal o zaslanie stanoviska
národnej rady k návrhu skupiny poslancov. O zaslanie stanoviska ústavný súd požiadal v
lehote do 30. novembra 1997. Súčasne požiadal predsedu národnej rady o oznámenie, či v
konaní o súlade zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov s ústavou trvá na
ústnom pojednávaní a o poverenie splnomocneného zástupcu pre konanie.
Národná rada Slovenskej republiky nevyužila svoje právo vyjadriť sa k návrhu
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpená Zsoltom
Komlósym, listom z 26. novembra 1997 oznámila, že trvá na ústnom pojednávaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom č. 1074/1998 a 1075/1998 z 12.
júna 1998 oznámil ústavnému súdu, že Národnú radu Slovenskej republiky bude na ústnom
pojednávaní zastupovať poslanec Národnej rady Slovenskej republiky JUDr. Dušan
Macuška.
Ústne pojednávanie pred ústavným súdom sa konalo 19. júna 1998. Účastníci
konania sa na ústne pojednávanie nedostavili a ani jeden z nich nepožiadal o odročenie
ústneho pojednávania. Ústavný súd preto prerokoval návrh skupiny poslancov národnej
rady v neprítomnosti účastníkov konania.
II.
Ústavný súd v predloženom návrhu zistil tieto formálne nedostatky:
a) v súvislosti s novelizáciou zákona č. 92/1991 Zb. na základe novely č. 190/1995 Z.
z. návrh uvádza, že § 24 ods. 9 písm. a) až e) zaviedol nové znenie uvedeného ustanovenia.
V skutočnosti ide o ods. 8 písm. a) až e). Faktom je, že novela č. 190/1995 Z. z. pod bodom
č. 42 nezaviedla nové znenie § 24 ods. 8 písm. a) až e), ale doplnila § 24 zákona č. 92/1991
Zb. o nové odseky 6 až 13, vrátane citovaného ods. 8 písm. a) až e),
b) citácia § 24 ods. 9 novely č. 190/1995 Z. z., keď namiesto citácie § 24 ods. 8 došlo
k zámene oboch ustanovení, čo sa stalo aj v ďalších častiach návrhu,
c) citácia § 24 ods. 6 novely č. 190/1995 Z. z. namiesto citácie § 24 ods. 8 bola
nesprávna,
d) citácia ustanovenia § 24 ods. 8 novely č. 190/1995 Z. z. bola nesprávna, pretože
táto odkazuje na § 24 odsek 9 novely, a nie na § 24 odsek 10 a ods. 15 novely.
Uvedené formálne nedostatky návrhu nebránili ústavnému súdu vymedziť zámer
navrhovateľa ohľadne predmetu konania pred ústavným súdom.
Predmetom konania pred ústavným súdom bol § 24 ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení čl. I bod 42 zákona č. 190/1995 Z.
z. a čl. I zákona č. 322/1996 Z. z. (úplné znenie č. 326/1997 Z. z.) s článkami ústavy
uvedenými v návrhu. Podľa § 24 ods. 9 namietnutého zákona: „Dlhopis podľa odseku 4
môžu pred dobou jeho splatnosti podľa odseku 6 nadobudnúť do vlastníctva
a) právnické osoby alebo fyzické osoby na splatenie svojich záväzkov voči fondu
alebo Slovenskému pozemkovému fondu, súvisiacich s nadobudnutím privatizovaného
majetku za podmienok podľa odsekov 10 a 15,
b) vlastníci bytových domov za prevod bytu do vlastníctva podľa osobitných
predpisov a nájomcovia bytov od blízkych osôb na nadobudnutie bytu do vlastníctva,
c) právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie
podľa osobitného predpisu,
d) banky, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu podľa osobitného predpisu,
e) iné osoby, ak tak ustanoví osobitný zákon.“
Vo vzťahu k tejto časti úpravy ustanovenej § 24 ods. 9 zákona, úlohou ústavného
súdu bolo zistiť, či namietnuté ustanovenia zákona majú povahu zásahu do ústavou
zaručeného práva alebo slobody. Navrhovateľ namietol nesúlad § 24 ods. 9 zákona s
viacerými ustanoveniami ústavy, ktoré nemali pre konanie o návrhu rovnaký význam.
Namietnutý čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 2 a 3 a čl. 152 ods. 4 ústavy mohol
zákonodarca porušiť len za predpokladu, že ustanovenia § 24 ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. o
prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predstavovali zásah do
práv zaručených čl. 35 ods. 1 ústavy.
NAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 35 ODS. 1
„Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo
podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“ (čl. 35 ods. 1 ústavy).
Právo podnikať sa chráni v Druhej hlave piatom oddiele ústavy ako jedno
z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ktoré sa zahŕňajú medzi základné práva a
slobody.
Prostredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku
činnosť. Všetkým prvkom podnikania ako hospodárskej činnosti sa však nezaručuje ústavná
ochrana prostredníctvom práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava
neposkytuje záruku ochrany podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej
hospodárskej činnosti. Právom podnikať sa nezaručuje ani dosiahnutie zisku z vykonanej
hospodárskej činnosti.
Práva a slobody ustanovené v Druhej hlave piatom oddiele ústavy sa zaručujú
osobitným spôsobom definovaným v čl. 51, podľa ktorého: „Domáhať sa práv uvedených v
čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach
zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“ Zo vzájomnej väzby Druhej hlavy piateho
oddielu s čl. 51 vyplýva, že občania môžu uplatniť právo alebo slobodu priznanú v tomto
oddiele ústavy len po prijatí zákona. Právne účinky čl. 51 sa však týmto nevyčerpávajú.
Ústavný súd viackrát vyslovil právny názor, že ústavu treba vysvetľovať vo
vzájomnej súvislosti všetkých relevantných ustanovení. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na
výklad a uplatňovanie čl. 51 ústavy, ktorý nemožno vysvetľovať oddelene od ostatných
noriem ústavy. Pri takomto výklade ústava čl. 51 zaručuje, že Slovenská republika
prijme zákony ustanovujúce podmienky uplatnenia práv uvedených v čl. 51.
Slovenská republika prijala rad zákonov, ktorými sa ustanovujú podmienky
uplatnenia práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Základné pramene práva podnikať predstavuje Obchodný zákonník a zákon
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov,
c) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do
evidencie podľa osobitného predpisu.“
Živnostenský zákon podnikanie vymedzuje ako sústavnú činnosť vykonávanú
samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za
podmienok ustanovených živnostenským zákonom.
Popri týchto základných zákonoch sa právo podnikať vymedzuje aj v osobitných
zákonoch. Napríklad podľa § 8 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch:
„Obchodovaním s cennými papiermi je podnikanie, ktorého predmetom je kúpa alebo
predaj cenného papiera alebo obstaranie kúpy alebo predaja cenného papiera.“
Článkom 35 ods. 1 ústavy sa nezaručuje iba právo podnikať. Zaručuje sa ním aj
právo uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Inú zárobkovú činnosť možno uskutočňovať
podľa ďalších zákonov, napr. podľa Občianskeho zákonníka.
Pre vymedzenie rozsahu práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je
dôležitá otázka vzájomných účinkov čl. 51 a čl. 2 ods. 3 ústavy vo vzťahu k čl. 35 ods. 1
ústavy. Výkladom citovaných článkov ústavy možno dospieť k záveru, že občan môže
vykonávať len takú zárobkovú činnosť, ktorú mu zákon výslovne dovoľuje. Uplatnením
takého výkladu by sa však nerešpektoval čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého: „Každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá.“. Zároveň by sa výrazne obmedzili reálne možnosti občana zabezpečovať vlastnú
obživu. Preto pre hľadanie obsahu, rozsahu a účelu ochrany zaručenej čl. 35 ods. 1 ústavy
okrem čl. 51 a čl. 2 ods. 3 ústavy je právne významný aj čl. 55 ods. 1, podľa ktorého:
„Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky
orientovanej trhovej ekonomiky.“ Z tohto ustanovenia nemožno odvodzovať subjektívne
práva. Jeho právna významnosť spočíva vo vymedzení splnomocnenia adresovaného
zákonodarcovi, ktoré umožňuje zákonom obmedziť len to, čo nie je v rozpore s princípmi
Právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť ústava zaručuje každému. Pre
konanie o tomto návrhu bolo podstatné určenie súvislostí medzi slovom „každý“ a osobami
uvedenými v § 24 ods. 9 zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v
znení neskorších predpisov.
Subjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. e) zákona nie sú identifikované v platnom
právnom poriadku. Zákon, ktorý ešte nebol prijatý v Národnej rade Slovenskej republiky
však nemôže byť v nesúlade s ústavou, a preto návrh v rozsahu namietaného nesúladu § 24
ods. 9 písm. e) s čl. 35 ods. 1 ústavy ústavný súd kvalifikoval ako bezdôvodný a v tejto časti
je zjavne neopodstatnený.
Ustanovením § 24 ods. 9 písm. a) až d) zákona sa priznalo oprávnenie nadobudnúť
do vlastníctva dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti predovšetkým
právnickým osobám.
V ústavnom práve nie je obvyklá úprava, v ktorej sa ústavné práva a slobody
zaručujú aj právnickým osobám. Napríklad v ústavnom práve krajín Európskej únie takéto
ustanovenia obsahujú len ústavy NSR a Portugalska. Podľa čl. 19 ods. 3 ústavy NSR:
„Základné práva platia aj pre tuzemské právnické osoby, pokiaľ svojou povahou sú pre ne
použiteľné.“ Podľa čl. 12 ods. 2 portugalskej ústavy: „Právnické osoby majú práva
a povinnosti zlučiteľné s ich povahou.“
Ústava Slovenskej republiky neobsahuje všeobecné ustanovenie o primeranom
zaručení základných práv a slobôd právnickým osobám. Ústava výslovne upravuje niektoré
základné práva a slobody aj, či dokonca len právnickým osobám v čl. 20 ods. 2, čl. 24 ods. 3
a čl. 29 ods. 4.
Ústavný súd vyslovil právny názor, že ústava zaručuje právnickým osobám len tie
práva, ktoré im výslovne priznáva. Právnickým osobám poskytuje okrem toho nepriamu
ochranu cez ústavné princípy a ústavou určené povinnosti štátnych orgánov, ktoré tieto
musia plniť aj voči právnickým osobám. Ústavný súd nevyhovel návrhu v rozsahu
namietaného nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) až d) zákona s čl. 35 ods. 1 ústavy (z
dôvodu, že sa zákonom obmedzujú iné právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú
činnosť), keďže čl. 35 ods. 1 ústavy sa nevzťahuje na právne postavenie právnických
osôb.
Oprávnenie nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti
zákon v § 24 ods. 9 písm. a) výslovne priznal aj fyzickým osobám. Možnosť fyzickej osoby
nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti je implikovaná aj v
úprave § 24 ods. 9 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v
znení neskorších predpisov.
Subjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. b) nemôžu nadobudnúť dlhopis Fondu
národného majetku pred dobou splatnosti z iného právneho dôvodu ako za prevod bytu do
vlastníctva. Subjekty právnych vzťahov, ktorých obsahom je prevod bytu do vlastníctva, sú
upravené zákonom č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní
majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a zákonom č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Právne pomery
bytových družstiev sú upravené Obchodným zákonníkom. Na nadobúdanie vlastníctva
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa zákona č. 182/1993 Z. z. sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Právne vzťahy slúžiace na prevod bytu z pôvodne socialistického vlastníctva do
vlastníctva nájomcov bytov nemajú povahu vzťahov, v ktorých sa uskutočňuje právo
podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Preto ústavný súd nevyhovel ani
námietke nesúladu § 24 ods. 9 písm. b) zákona s čl. 35 ods. 1 ústavy v rozsahu, v
ktorom toto ustanovenie implikuje oprávnenie fyzickej osoby nadobudnúť dlhopis
Fondu národného majetku pred dobou splatnosti.
Pre námietku nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) zákona s čl. 35 ods. 1 ústavy v rozsahu
oprávnenia priznaného fyzickej osobe nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred
dobou splatnosti je podstatné, že zákon v tomto ustanovení upravuje oprávnenie
nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku fyzickým osobám, ktoré nadobudli
privatizovaný majetok, aby mohli splatiť svoj záväzok voči Fondu národného majetku a
Slovenskému pozemkovému fondu. Týmto ustanovením zákona tie fyzické osoby, ktoré
nadobudli majetok v privatizácii a majú vôľu použiť dlhopis Fondu národného majetku na
splatenie svojho záväzku voči zákonom ustanoveným subjektom sa zvýhodňujú pred inými
fyzickými osobami, ktoré nadobudli majetok v privatizácii, ale majú vôľu použiť dlhopis
iným spôsobom ako ustanovuje zákon. Zároveň sa tie isté fyzické osoby zvýhodňujú aj voči
ďalšej skupine fyzických osôb, ktoré sa stali majiteľmi dlhopisov Fondu národného
majetku, ale nenadobudli privatizovaný majetok.
Podľa § 24 ods. 4 zákona: „Dlhopis fondu je zaknihovaný cenný papier na meno,
ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto
dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu sa určuje vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou
bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto
dlhopisy sa nevzťahuje osobitný zákon.“
Ústavný súd v konaní PL. ÚS 33/95 vyslovil právny názor: „Dlhopis vydaný podľa
zákona č. 190/1995 Z. z. nie je bežným dlhopisom podľa zákona č. 530/1990 Zb. o
dlhopisoch v znení neskorších predpisov (§ 24 ods. 4 posledná veta zákona č. 190/1995 Z.
z.). Môže byť použitý len na účely ustanovené § 24 ods. 7 zákona č. 190/1995 Z. z. a
vlastníctvo k nemu môžu nadobudnúť len týmto zákonom určené osoby (§ 24 ods. 8). Z
toho vyplýva, že dlhopis upravený zákonom č. 190/1995 Z. z. je síce cenným papierom, ale
s obmedzenou obchodovateľnosťou“.
Dlhopis Fondu národného majetku nemá povahu bežného cenného papiera, ktorý
môže byť predmetom obvyklých operácií s cennými papiermi. Dlhopis Fondu národného
majetku bol vydaný v súvislosti s transformáciou národného hospodárstva Slovenskej
republiky a jej vlastníckej sústavy ako forma odškodnenia občanov, ktorí nenadobudli
predmety v štátnom vlastníctve do súkromného vlastníctva. Účel vydania dlhopisu Fondu
národného majetku je vyjadrený v zákonom ustanovenom právnom režime nadobúdania a
nakladania s dlhopisom.
Oprávnenie získať dlhopis v menovitej hodnote 10 000 Sk má každý majiteľ kupónu
(§ 24 ods. 3) a právo na nadobudnutie kupónu má každý občan Slovenskej republiky s
trvalým pobytom na jej území, ktorý k dátumu emisie kupónov dovŕšil osemnásty rok
svojho veku (§ 24 ods. 1).
Obsahom vlastníckeho práva k dlhopisom sú potom oprávnenia a povinnosti
upravené v ďalších odsekoch § 24 zákona. Majiteľ dlhopisu (občan) má právo na výplatu
menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu v zákonom stanovenej dobe splatnosti (§ 24
ods. 4, 6, 7 zákona).
Obmedzenie obchodovateľnosti s dlhopisom Fondu národného majetku môže byť
formálne z dôvodu, že zákon priznal právo nadobudnúť dlhopis do vlastníctva pred dobou
jeho splatnosti len vybraným osobám. Obmedzenie obchodovateľnosti s dlhopisom Fondu
národného majetku môže byť dané aj materiálne, existenciou verejného záujmu na
obmedzení obchodovania s týmto cenným papierom.
Ústavný súd hodnotil obmedzenie obchodovateľnosti dlhopisov Fondu národného
majetku ako obmedzenie opodstatnené existenciou verejného záujmu na zachovaní
prehľadu o procese privatizácie. Nie je v právomoci ústavného súdu skúmať, ako sa pri
uplatňovaní zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov skutočne podarilo tento verejný záujem rešpektovať.
Oprávnenie fyzických osôb (ktoré nadobudli privatizačný majetok) nadobudnúť
dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti na účel splatenia záväzku voči
Fondu národného majetku alebo Slovenského pozemkového fondu nesúvisí s verejným
záujmom opodstatňujúcim uskutočnenie privatizácie s použitím dlhopisovej metódy, ani
s obmedzením obchodovateľnosti dlhopisov Fondu národného majetku.
Zákon neustanovuje podmienky pre rozlíšenie medzi fyzickými osobami, ktoré
nadobudli privatizovaný majetok a ďalej ho využijú pri uplatnení práva podnikať
a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a medzi fyzickými osobami, ktoré majetok
nadobudnutý v privatizácii nevyužijú pri uplatnení práva podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) zákona v časti oprávňujúcej fyzické
osoby nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku pred dobou splatnosti je v príčinnej
súvislosti s čl. 35 ods. 1 ústavy. Pretože zákon neustanovil podmienky pre rozlíšenie
medzi fyzickými osobami podľa spôsobu nadobudnutia majetku, celé ustanovenie § 24
ods. 9 písm. a) zákona v rozsahu upravujúcom oprávnenie fyzických osôb nie je v
súlade s čl. 35 ods. 1 ústavy. V tomto rozsahu nie je v súlade ani s čl. 13 ods. 3 ústavy.
NAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 12 ODS. 1
A ČL. 13 ODS. 1 AŽ 3 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Namietnutý nesúlad § 24 ods. 9 písm. a) zákona v rozsahu upravujúcom oprávnenie
právnických osôb aj § 24 ods. 9 písm. b) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1, 2 a 3 by
prichádzal do úvahy, iba ak by citované ustanovenie zákona bolo v nesúlade s čl. 35 ods. 1,
pretože čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ústavy obsahuje iba všeobecné ustanovenia ochrany
základných práv a slobôd. Ústavný súd nevyhovel námietke nesúladu § 24 ods. 9 písm.
a) zákona v rozsahu upravujúcom oprávnenie právnických osôb s čl. 35 ods. 1, ani
námietke nesúladu § 24 ods. 9 písm. b) až e) zákona s čl. 35 ods. 1, preto nevyhovel ani
námietke nesúladu s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ústavy.
NAMIETANÝ NESÚLAD
S ČL. 55 ODS. 2 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Navrhovateľ uviedol aj nesúlad § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona č. 92/1991 Zb. o
prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s čl. 55 ods. 2 ústavy.
„Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví
zákon“ (čl. 55 ods. 2).
Článok 55 ods. 2 sa v systematike ústavy zaraďuje do Tretej hlavy prvého oddielu,
ktorý má názov Hospodárstvo Slovenskej republiky. Na rozdiel od práva podnikať a
uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré je subjektívnym právom oprávnených osôb, čl.
55 ods. 2 sa neupravuje subjektívne právo fyzickej alebo právnickej osoby.
Ústava čl. 55 ods. 2 nezaručuje právo na hospodársku súťaž, ani právo byť
účastníkom hospodárskej súťaže. Ustanovením čl. 55 sa formulujú princípy hospodárskej
politiky Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj podporovanie a ochrana konkurenčného
hospodárskeho prostredia a vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzovaniu
hospodárskej súťaže, ktoré zákon označí za nedovolené. Princípy hospodárskej politiky
patria k základným ústavným princípom a ich prostredníctvom sa v Slovenskej republike
zaručuje aj ústavná ochrana právnických osôb. Základné ústavné princípy v právnom štáte
určujú činnosť všetkých štátnych orgánov a predurčujú proces tvorby a obsah právnych
predpisov, pretože normy uvedené v ústave v právnom štáte nemajú iba politický, alebo
deklaratívny význam.
Ustanovením čl. 55 ods. 2 ústavy sa právne záväzným spôsobom ustanovuje záujem
Slovenskej republiky chrániť a podporovať hospodársku súťaž. Pretože čl. 55 ods. 2 je
ústavnou normou, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 sa touto normou zakladá
povinnosť všetkých štátnych orgánov Slovenskej republiky správať tak, aby v relevantných
spoločenských vzťahoch chránili a podporovali hospodársku súťaž.
Článok 55 ods. 2 neustanovuje, že Slovenská republika chráni a podporuje len takú
časť alebo podobu hospodárskej súťaže, ktorú za hospodársku súťaž označí zákon vydaný
na ochranu hospodárskej súťaže. Preto ochranu a podporu hospodárskej súťaže podľa
ústavy nemožno stotožniť s ochranou hospodárskej súťaže upravenej v § 1 zákona č.
188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Druhá veta čl. 55 ods. 2 ústavy má právny
význam nielen pre určenie, ktorý štátny orgán má právomoc tvoriť právo na ochranu a
podporu hospodárskej súťaže. Formuláciou „podrobnosti ustanoví zákon“ sa nevytvára len
ústavný základ pre prijatie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Národná rada Slovenskej
republiky môže prijať ľubovoľné množstvo zákonov, v ktorých budú právne normy
vzťahujúce sa výlučne alebo čiastočne aj na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. V
súlade s ústavou prevzatým prísľubom chrániť a podporovať hospodársku súťaž má
Národná rada Slovenskej republiky právomoc prijímať právne normy na ochranu a
podporu hospodárskej súťaže v zákonoch o daniach, cenách a v množstve ďalších
zákonov, v ktorých možno chrániť a podporiť hospodársku súťaž.
Základom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel
správania na trhu pre účastníkov hospodárskej súťaže. Slovenská republika prostredníctvom
čl. 55 ods. 2 zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže a
účasti na hospodárskej súťaži.
Hospodárska súťaž je nepostrádateľná pre trhovú ekonomiku. Nie každé správanie
súťažnej povahy však je relevantné z hľadiska hospodárskej súťaže. Popri súťažnom
správaní bez ekonomickej podstaty existujú aj spoločenské vzťahy s ekonomickou
podstatou, v ktorých pôsobia alebo by mohli pôsobiť zákonitosti hospodárskej súťaže, ale
existujú spoločenské záujmy prevažujúce nad záujmami uplatňovanými pri ochrane
hospodárskej súťaže. V prípade stretu záujmov chránených právnymi normami sa nijakému
záujmu neposkytuje taká veľká ochrana, ktorá by mala za následok absolútnu
neuplatniteľnosť práv slúžiacich na ochranu konfliktného záujmu. V súlade s touto zásadou
sa zaručuje aj podpora a ochrana hospodárskej súťaže podľa čl. 55 ods. 2 ústavy.
Hospodársku súťaž štát chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre
obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže vo verejnom záujme. Súdny dvor
Európskej únie napríklad vyslovil, že "navigácia vzdušnej dopravy je úlohou zahŕňajúcou
uplatňovanie verejnej moci a nemá ekonomickú podstatu, nakoľko táto činnosť predstavuje
službu vo verejnom záujme, ktorý sa zameriava tak na ochranu užívateľov leteckej dopravy,
ako aj obyvateľstva vystaveného vplyvom lietadiel letiacich nad ním" (Sat fluggesellschaft
Mbh v. eurocontrol, C-364/92). Ochranu hospodárskej súťaže teda nemožno nadraďovať
nad všetky ostatné verejné záujmy, ani nad práva a slobody priznané súkromným osobám.
Z hľadiska návrhu, ktorý bol predmetom konania, namietnuté ustanovenia § 24 ods. 9
zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
mali veľmi rozdielny vzťah k ochrane hospodárskej súťaže tak, ako sa táto zaručuje podľa
Právnické osoby uvedené v § 24 ods. 9 písm. a) a d) zákon zriaďuje ako
podnikateľské subjekty, pretože im ukladá povinnosť zápisu do obchodného registra. Od
podnikateľských subjektov sa v trhovej ekonomike vyžaduje účasť v hospodárskej súťaži.
Hospodárska súťaž sa neuskutočňuje navzájom medzi všetkými subjektami vykonávajúcimi
hospodársku činnosť. Ochrana a podpora hospodárskej súťaže podľa § 7 ods. 3 zákona č.
188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže sa vzťahuje iba na hospodársku súťaž
realizovanú medzi súťažiteľmi na relevantných trhoch Slovenskej republiky.
V konaní o návrhu išlo o trh, na ktorom sa hospodárskej súťaže zúčastňujú subjekty
uvedené v § 24 ods. 9 písm. d) zákona. Ďalšie relevantné trhy ústavný súd identifikoval pre
subjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. c) zákona ako trh doplnkového dôchodkového a
doplnkového zdravotného poistenia. Najzložitejšie je vymedzenie relevantných trhov pre
subjekty uvedené v § 24 ods. 9 písm. a). Toto ustanovenie neumožňuje jednoznačne
identifikovať predmet hospodárskej činnosti subjektov, ktorým bolo priznané oprávnenie
nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do vlastníctva pred dobou splatnosti, pretože
predmet činnosti tak rozmanitých subjektov, aké sú upravené § 24 ods. 9 písm. a) je veľmi
rozsiahly. Napriek tomu z formulácie § 24 ods. 9 písm. a) zákona je zrejmé, že toto
ustanovenie medzi všetkými účastníkmi hospodárskej súťaže na jednotlivých relevantných
trhoch vytvára rozdielne právne postavenie podľa spôsobu, akým nadobudli majetok. Preto
aj § 24 ods. 9 písm. a) má povahu právnej normy, ktorá upravuje rozdielne právne
postavenie účastníkov hospodárskej súťaže.
Zákon v § 24 ods. 9 písm. a) až e) upravuje oprávnenie vybraných podnikateľských
subjektov nadobúdať vlastníctvo k dlhopisom Fondu národného majetku pred dobou ich
splatnosti.
Ústavný súd vo veci PL. ÚS 33/95 uviedol, že právo nadobudnúť vlastníctvo sa
nezaručuje čl. 20 ods. 1 ústavy. Nenadobudnutie vlastníctva v privatizácii, ani neskoršie
nadobudnutie vlastníctva v privatizácii v porovnaní s iným účastníkom hospodárskej súťaže
na relevantnom trhu nie je právne významné ani pre konanie o súlade § 24 ods. 9 zákona s
čl. 55 ods. 2 ústavy. Pre konanie o návrhu právne významná bola až doba po nadobudnutí
majetku, v ktorej nadobúdatelia majetku vstupujú do hospodárskej súťaže na relevantných
trhoch.
Už samotné oprávnenie nadobudnúť vlastníctvo k dlhopisom Fondu národného
majetku pred dobou ich splatnosti priznané iba niektorým zo všetkých účastníkov
hospodárskej súťaže vytváralo nerovnaké právne postavenie subjektov zúčastňujúcich sa
hospodárskej súťaže. Oprávnenie priznané § 24 ods. 9 však nemožno ponímať oddelene od
právnych účinkov, ktoré zákon spája s nadobudnutím dlhopisov Fondu národného majetku
pred dobou ich splatnosti. Vybrané podnikateľské subjekty vymenované v § 24 ods. 9
zákona majú priznané nielen oprávnenie nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do
vlastníctva pred dobou jeho splatnosti. V rovnakom čase, pred dobou splatnosti, sú voči
iným účastníkom hospodárskej súťaže tieto subjekty zvýhodnené po druhý raz, pretože
nadobudnutý dlhopis môžu podľa § 24 ods. 10 zákona použiť na splatenie svojich záväzkov
voči Fondu národného majetku alebo voči Slovenskému pozemkovému fondu.
Navrhovateľ nenamietol oprávnenie podľa § 24 ods. 10 zákona ako dôvod nesúladu s
ústavou. Preto ústavný súd nemohol rozhodnúť o vzťahu tohto ustanovenia zákona s čl. 55
ods. 2 ústavy.
Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona určuje účelové využitie dlhopisu
Fondu národného majetku pred dobou splatnosti. Účinok tohto ustanovenia zákona je
obmedzený v čase. Právne významný je len do doby splatnosti dlhopisu, pretože po jej
uplynutí všetci majitelia dlhopisu dosiahnu rovnaké právne postavenie pri nakladaní
s dlhopisom Fondu národného majetku. Pred dobou splatnosti dlhopisu sa však dostali do
nerovného postavenia osoby vymenované v § 24 ods. 9 zákona so všetkými ostatnými
osobami, ktoré nadobudli dlhopis Fondu národného majetku. Časť osôb, ktoré § 24 ods. 9
zákona oprávňuje nadobudnúť dlhopis Fondu národného majetku do vlastníctva, sa
zúčastňuje v hospodárskej súťaži, pretože aj pred splatením záväzku voči Fondu národného
majetku alebo Slovenskému pozemkovému fondu nadobúdatelia dlhopisu podľa § 24 ods. 9
zákona pôsobia na relevantných trhoch. Týmto účastníkom hospodárskej súťaže zákon
priznáva oprávnenie, ktoré nemajú iní účastníci hospodárskej súťaže.
Nerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade s čl.
55 ods. 2 ústavy, ak by ho zákonodarca ustanovil vo verejnom záujme. Ústava síce výslovne
nezdôrazňuje požiadavku verejného záujmu v ustanovení čl. 55 ods. 2, avšak patrí k
všeobecným princípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte. Preto má
právny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže.
Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže nemožno stotožňovať, ani
zamieňať s verejným záujmom opodstatňujúcim obmedzenie uplatnenia práva podnikať a
uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže
nemožno predpokladať, ale treba ho preukázať. Preto ústavný súd preskúmal, či existuje
verejný záujem na priznaní oprávnenia podľa § 24 ods. 9 zákona subjektom uvedeným v
tomto ustanovení.
Ustanovením § 24 ods. 9 písm. a) zákona sa upravuje právne postavenie právnických
osôb, ktoré môžu uplatňovať právo podnikať a majetok alebo jeho časť nadobudli v procese
privatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby v znení neskorších predpisov. Tieto subjekty vykonávajú hospodársku činnosť právne
významnú pre hospodársku súťaž. Hospodársku činnosť, ktorá je právne významná pre
hospodársku súťaž popri subjektoch uvedených v § 24 ods. 9 písm. a) zákona vykonávajú aj
iné subjekty, ktoré nadobudli majetok z iného právneho dôvodu (napr. reštitúciou podľa
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;
dedením podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka a pod.). V Slovenskej republike nikdy
neboli uvedené dôvody, pre ktoré by bolo vo verejnom záujme obmedziť hospodársku
súťaž tak, aby subjekty, ktoré nadobudli majetok privatizáciou, získali výhodnejšie právne
postavenie ako ostatní účastníci hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.
Právnické osoby uvedené v § 24 ods. 9 písm. a) majú priznanú možnosť znižovať
svoje výdavky plnením svojich záväzkov voči Fondu národného majetku a Slovenskému
pozemkovému fondu dlhopismi Fondu národného majetku pred dobou ich splatnosti.
Majitelia dlhopisov Fondu národného majetku nemajú možnosť splatiť dlhopisom Fondu
národného majetku pred dobou jeho splatnosti záväzky voči iným subjektom, ani pred
dobou splatnosti nemôžu dosiahnuť výhody dlhopisu, ktoré všetkým majiteľom dlhopisu
priznáva § 24 ods. 4 zákona. Zákonodarca prijatím § 24 ods. 9 písm. a) zákona narušil
hospodársku súťaž na všetkých relevantných trhoch, kde pôsobia účastníci súťaže,
ktorí nadobudli majetok podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
a zároveň účastníci hospodárskej súťaže, ktorí nadobudli majetok z iného právneho
dôvodu. Zákonodarca tak nastolil právny stav, ktorý nie je v súlade s princípom
ochrany a podpory hospodárskej súťaže zaručeným čl. 55 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd ďalej preskúmal súlad § 24 ods. 9 písm. d) zákona č. 92/1991 Zb.
o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s čl. 55 ods. 2 ústavy.
Podľa tohto ustanovenia pred dobou splatnosti môžu dlhopis Fondu národného majetku
nadobudnúť do vlastníctva banky, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu podľa osobitného
predpisu.
Osobitným predpisom v tomto prípade je zákon č. 58/1996 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré ďalšie zákony a zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
„Slovenská sporiteľňa, a. s., a banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli
pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali
klasifikovanými z dôvodu existencie rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené
riadne a včas v ich plnej menovitej hodnote, prejdú procesom reštrukturalizácie ich
úverového portfólia s účasťou štátu; pravidlá procesu reštrukturalizácie úverového portfólia
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“ (§ 44a ods. 1 zákona č. 58/1996 Z. z.).
„Za vklady v Slovenskej sporiteľni, a. s., v Investičnej a rozvojovej banke, a. s., a vo
Všeobecnej úverovej banke, a. s., vrátane anonymných vkladov zriadených pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona ručí štát v celej výške počas 18 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona“ (§ 25 ods. 1 zákona č. 118/1996 Z. z.).
„Počas reštrukturalizácie bánk uvedených v odseku 1, najviac však počas troch
rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa § 16 ods. 2, § 17 písm. b) a k) a § 20 ods.
1 a 2 nepoužijú“ (§ 25 ods. 3).
„Oznámenie Národnej banky Slovenska po dohode s ministerstvom o skončení
reštrukturalizácie bánk uvedených v odseku 1 pred uplynutím troch rokov od nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky“ (§ 25 ods. 5).
Podľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov sú banky
právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Môžu byť založené ako akciové
spoločnosti alebo štátne peňažné ústavy. Základom ich podnikateľskej činnosti je prijímanie
vkladov, poskytovanie úverov a rad ďalších činností na základe osobitného povolenia.
Povolenie pôsobiť ako banka udeľuje po splnení zákonom predpísaných podmienok
Národná banka Slovenska.
Banky podľa § 1 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších
predpisov majú navzájom rovnocenné postavenie. Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. d) zákona
č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov narúša
toto rovnocenné postavenie bánk tým, že právo nadobudnúť dlhopis Fondu národného
majetku pred dobou splatnosti priznalo len bankám, ktoré sú určené na reštrukturalizáciu.
Nadobudnutie dlhopisu Fondu národného majetku do vlastníctva pred dobou
jeho splatnosti nie je nevyhnutnou podmienkou reštrukturalizácie bánk určených na
reštrukturalizáciu. Nadobudnutie dlhopisu Fondu národného majetku do vlastníctva
pred dobou splatnosti dlhopisu nie je ani zárukou dosiahnutia účelu
reštrukturalizácie. Právo priznané bankám určeným v § 24 ods. 9 písm. d) zákona
nemožno hodnotiť ako oprávnenie priznané vo verejnom záujme za účelom
reštrukturalizácie bánk. Preto ústavný súd rozhodol, že § 24 ods. 9 písm. d) zákona č.
92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov nie je v
súlade s ochranou hospodárskej súťaže zaručenej čl. 55 ods. 2 ústavy.
Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. c) zákona sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré
vykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu.
Zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov nepoužíva jednotnú terminológiu pri označovaní právnických osôb, ktoré
vykonávajú doplnkové dôchodkové a doplnkové zdravotné poistenie. V ustanovení § 24
ods. 8 písm. c) zákonodarca použil spojenie „doplnkové dôchodkové poistenie podľa
osobitného zákona a na doplnkové zdravotné poistenie„, ale v § 24 ods. 9 písm. c) už
používa spojenie „právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové a zdravotné
poistenie podľa osobitného predpisu“.
Podľa právneho názoru ústavného súdu prívlastok „doplnkový“ sa rovnakou mierou
vzťahuje na dôchodkové, ako aj zdravotné poistenie. Spojenie slov „doplnkové
dôchodkové poistenie a doplnkové zdravotné poistenie“ používa aj nariadenie vlády
Slovenskej republiky č. 139/1996 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 134/1994 Z. z. v § 11 ods. 1, kde sa uvádza: „Príkaz na prevod dlhopisov fondu
pre právnické osoby, ktoré vykonávajú doplnkové dôchodkové poistenie a doplnkové
zdravotné poistenie (ďalej len „oprávnené poisťovne“) postúpi RM - Systém Slovakia...“
Osobitným predpisom, ktorý upravil vykonávanie doplnkového dôchodkového
poistenia je zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona je doplnková dôchodková poisťovňa právnickou
osobou (§18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka). Na vznik, činnosť a zánik doplnkovej
dôchodkovej poisťovne sa vzťahuje Občiansky zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.
Doplnková dôchodková poisťovňa sa zapisuje do registra, ktorý vedie Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Na základe zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov sa zriadila Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je právnickou osobou ako
verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Zdravotné poistenie
vykonávajú aj ďalšie poisťovne, ktoré majú rovnocenné právne postavenie.
Podľa § 39 citovaného zákona môže poisťovňa uzavrieť poistné zmluvy
o pripoistení, na základe ktorých poskytne úhradu nákladov v rozsahu určenom poistnou
zmluvou za zdravotnú starostlivosť, ktorú by si poistenec mal hradiť celkom alebo čiastočne
sám. Finančné prostriedky získané z pripoistenia musí poisťovňa viesť na osobitnom účte a
je oprávnená použiť ich len na úhradu určených nákladov súvisiacich so zabezpečením
zmluvného poistenia a pripoistenia. Pri vykonávaní zdravotného poistenia platí zásada, že
poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými zo zdravotného poistenia, či už
povinného, zmluvného alebo pripoistenia. Vzhľadom na to, že zdravotné poisťovne sú
zákonom z podnikania podľa Obchodného zákonníka priamo vylúčené, nemohlo v prípade
označených subjektov dôjsť k porušeniu čl. 35 ods. 1.
Na území Slovenskej republiky vykonávajú na základe zákona č. 24/1991 Zb.
o poisťovníctve v znení neskorších predpisov poisťovaciu činnosť aj ďalšie subjekty, medzi
nimi aj poisťovne so zahraničnou majetkovou účasťou. Poisťovacie vzťahy sú v uvedených
prípadoch založené najčastejšie na zmluvnom základe. Podľa § 24 zákon č. 24/1991 Zb. sa
nevzťahuje na subjekty, ktoré vykonávajú nemocenské a sociálne zabezpečenie (poistenie).
Ústavný súd už poukázal na to, že ochranu hospodárskej súťaže nemožno
nadraďovať nad všetky ostatné verejné záujmy. Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie
patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré vo verejnom záujme sú vyňaté z hospodárskej
súťaže. Je to dané účelom zdravotného a dôchodkového poistenia a jeho právnou podstatou.
V súlade so skôr citovaným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie (s. 19) zdravotné aj
dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na
uplatnenie ústavných práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako
dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného
práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri
strate živiteľa (čl. 39 ods. 1), resp. práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe
zdravotného poistenia (čl. 40). Zdravotné a dôchodkové poisťovne v základnom
zdravotnom a dôchodkovom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči
jednotlivcovi.
Ustanovenie § 24 ods. 9 písm. c) zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na
iné osoby v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje na základné zdravotné a dôchodkové
poistenie. Predmetom úpravy tohto ustanovenia je doplnkové dôchodkové a doplnkové
zdravotné poistenie. Doplnkové poistenie v oboch prípadoch nie je plnením záväzku, ktorý
má štát voči jednotlivcovi pri uplatňovaní práv zaručených čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy.
Doplnkové dôchodkové aj doplnkové zdravotné poistenie predstavuje zmluvné plnenie zo
súkromnoprávneho záväzku, ktorý nevznikol v súvislosti s povinnosťou štátu podľa čl. 39
ods. 1 a čl. 40 ústavy. Obmedzenie hospodárskej súťaže v tomto druhu spoločenských
vzťahov nie je vo verejnom záujme. Zákon ustanovením § 24 ods. 9 písm. c) ani
neobmedzuje hospodársku súťaž na trhu doplnkových zdravotných a dôchodkových
poisťovní. Ustanovením § 24 ods. 9 písm. c) sa zvýhodnil trh doplnkového zdravotného
a doplnkového dôchodkového poistenia voči väčšine ostatných trhov Slovenskej republiky
prostredníctvom skrytej podpory od štátu, hoci podpora a ochrana hospodárskej súťaže
podľa čl. 55 ods. 2 sa zaručuje pre všetky relevantné trhy, a nie iba pre vybrané trhy.
Slovenská republika prísľubom chrániť a podporovať hospodársku
súťaž vyjadreným v ústave prijala záväzok vytvárať právne podmienky hospodárskej
súťaže formujúce prirodzené trhové prostredie, v ktorom o úspešnosti podnikania
rozhodne podnikateľská zdatnosť účastníkov hospodárskej súťaže. Z hľadiska
ochrany a podpory hospodárskej súťaže, ktorú orgány Slovenskej republiky v rámci
svojej právomoci uskutočňujú, spravidla nie je významný vzájomný vzťah medzi
relevantnými trhmi. V záujme proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva
nemožno vylúčiť, že štát v súlade s ústavou vykoná zásahy na jednom alebo
niekoľkých relevantných trhoch zvýhodňujúce tieto trhy. Predmetom konania o
návrhu sa však stalo atypické zvýhodnenie jedného trhu. Atypickosť tohto stavu bola
daná povahou zvýhodnenia poskytnutého účastníkom hospodárskej súťaže na trhoch
doplnkového dôchodkového a doplnkového zdravotného poistenia. Zvýhodnenie sa
uskutočnilo vo forme nadobúdania dlhopisov Fondu národného majetku pred dobou
splatnosti. Nadobúdanie a nakladanie s dlhopisom Fondu národného majetku nie je
nevyhnutnou podmienkou poskytovania doplnkového dôchodkového a doplnkového
zdravotného poistenia, ani nie je predmetom hospodárskej súťaže na týchto trhoch.
Preto ústavný súd rozhodol aj o nesúlade § 24 ods. 9 písm. c) s čl. 55 ods. 2 ústavy.
Ďalšiu námietku navrhovateľ vzniesol vo veci nesúladu § 24 ods. 9 písm. b) zákona s
Právne vzťahy slúžiace na prevod bytu z pôvodne socialistického vlastníctva do
vlastníctva občanov (užívateľov bytov) nemajú povahu vzťahov, v ktorých sa
uskutočňuje hospodárska súťaž.
Navrhovateľ namietol aj nesúlad § 24 ods. 9 písm. e) zákona s čl. 55 ods. 2 ústavy.
Subjektom uvedeným v § 24 ods. 9 písm. e) zákona môže osobitný zákon vymedziť
také právne postavenie, ktoré niekedy môže byť správaním súťažnej povahy bez relevancie
pre hospodársku súťaž a inokedy môže byť správaním významným pre hospodársku súťaž,
ale môže existovať verejný záujem na obmedzení hospodárskej súťaže vo vzťahu
upravenom takým osobitným zákonom. Možnosť ohrozenia hospodárskej súťaže
budúcou právnou úpravou nie je dostatočným právnym dôvodom pre vyslovenie
nesúladu platnej právnej úpravy s ústavou. Preto ústavný súd nevyhovel tej časti
návrhu, v ktorej navrhovateľ namietol nesúlad § 24 ods. 9 písm. b) a e) s čl. 55 ods. 2
NAMIETANÝ NESÚLAD S ČL. 2 ODS. 2
A ČL. 152 ODS. 4 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Navrhovateľ namietol, že § 24 ods. 9 písm. a) až e) nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 a čl.
152 ods. 4 ústavy.
Ústava v čl. 2 ods. 2 ustanovuje: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
Navrhovateľ namietol nerešpektovanie čl. 2 ods. 2 prijatím zákona, teda činnosťou
Národnej rady Slovenskej republiky. V právnom štáte zákonodarný orgán uplatňujúci
ústavu zákonodarnou činnosťou môže ústavu zmeniť alebo ju nahradiť inou ústavou, ak pri
tom dodrží všetky podmienky platnej ústavy pre také uplatnenie svojej normotvornej
právomoci. Dokiaľ parlament neuplatní svoju právomoc zmeniť ústavu, je povinný prijímať
zákony, ktoré sú v súlade so všetkými relevantnými normami ústavy.
V konaní pred ústavným súdom o námietke nesúladu § 24 ods. 9 písm. a) až e)
zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov s
čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 až 3, čl. 35 ods. 1, čl. 55 ods. 2 a čl. 152 ods. 4
ústavný súd konštatoval, že ustanovenia § 24 ods. 9 písm. a), c) a d) zákona nie sú v súlade
Slovenská republika čl. 55 ods. 2 ústavy prijala záväzok vytvoriť rovnaké právne
podmienky na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Článkom 55 ods. 2 ústavy sa
určenie týchto podmienok odkazuje na zákon bez toho, aby ústava zákonodarnému orgánu
dovolila splnomocniť orgány výkonnej moci alebo územnej samosprávy na ďalšie
obmedzenia hospodárskej súťaže. V oblasti tvorby právnych noriem na ochranu a podporu
hospodárskej súťaže má teda Národná rada Slovenskej republiky výlučné postavenie, ktoré
ju nielen oprávňuje, ale aj zaväzuje chrániť a podporovať hospodársku súťaž ako
nevyhnutnú súčasť trhového hospodárstva Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon, ktorý svojím ustanovením
zasiahol do hospodárskej súťaže bez toho, aby v tvorbe tohto ustanovenia prihliadla
na svoju povinnosť chrániť a podporovať hospodársku súťaž prijímaním zákonov,
ktoré budú v súlade s čl. 55 ods. 2 ústavy. Preto ústavný súd rozhodol, že § 24 ods. 9
písm. a), c) a d) zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy.
Navrhovateľova posledná námietka sa týkala súladu § 24 ods. 9 písm. a) až e) zákona
s čl. 152 ods. 4 ústavy: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“
Predmetom konania o tejto časti návrhu sa stalo určovanie účelu čl. 152 ods. 4 ústavy
z hľadiska, či ide o interpretačné pravidlo upravujúce proces aplikácie práva, alebo či ide o
ústavnú normu vzťahujúcu sa aj na proces tvorby práva.
Na proces tvorby ústavných zákonov a zákonov sa vzťahujú ustanovenia ústavy
uvedené v čl. 84, čl. 86 písm. a), c) a f ), čl. 87 v spojení s tými ustanoveniami ústavy, ktoré
zabezpečujú základné princípy zvrchovaného demokratického a právneho štátu, základné
práva a slobody (Prvá a Druhá hlava ústavy), princípy hospodárstva, územnú samosprávu,
postavenie ústavných orgánov, ich pôsobnosť a ustanovenia desiatej časti zákona č.
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Proces tvorby
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov potom vyplýva z uvedených ústavných
úprav a zákonných splnomocnení podľa čl. 120 a 123 ústavy, prípadne čl. 68 ústavy vo
veciach územnej samosprávy a čl. 71 pri prenesení úloh miestnej štátnej správy na obec.
Z toho vyplýva, že čl. 152 ods. 4 ústavy nemôže byť kritériom súladu (nesúladu)
právneho predpisu v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy, ani
kritériom v konaní o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy.
Výklad a uplatňovanie týchto právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 4 ústavy sa vzťahuje
len na tie právne predpisy, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, preto
ústavný súd tejto časti návrhu nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Nález vyhlásený v Košiciach 1. júla 1998