Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Daniela Švábyho

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 28. novembra

2001 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania

o súlade ustanovenia čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia obce Neverice z 29. apríla 1999

o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 35

ods. 1 a 2, a , s a

a o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov, s o miestnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov a s § 42a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady

č. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a takto

r o z h o d o l :

1. Článok 5 všeobecne záväzného nariadenia obce Neverice z 29. apríla 1999

o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice n i e j e v s ú l a d e s čl. 2

ods. 3, , a 2, a ,

s a a

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s § 15 zákona Slovenskej národnej rady

č. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

2. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa nesúladu čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia obce

Neverice z 29. apríla 1999 o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice s § 42a

ods. 3 o lotériách a iných podobných

hrách v znení neskorších predpisov návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Svojím návrhom z 13. augusta 2001, ktorý Ústavnému súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „ústavný súd“) došiel 20. augusta 2001, sa generálny prokurátor Slovenskej

republiky (ďalej len „navrhovateľ“) domáha vyslovenia nesúladu čl. 5 všeobecne záväzného

nariadenia obce Neverice o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice (ďalej aj

„VZN“), na ktorom sa uznieslo Obecné zastupiteľstvo Neverice 24. apríla 1999 (správne má

byť 29. apríla 1999), s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a 2, čl. 68 a čl. 71 ods. 2

(ďalej len „“), s a a

o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), s § 15 zákona Slovenskej národnej rady

č. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o miestnych poplatkoch) a s

o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o lotériách“). Uvádza, že obec Neverice v čl. 5 VZN rozhodla o nepovolení umiestnenia

mechanických a elektronických prístrojov a automatov na zábavné hry, do ktorých sa

vkladajú mince, bankovky alebo žetóny, pričom prístroj nevydáva peňažnú výhru, a to

v priestoroch pohostinstiev, hoci na takéto obmedzenie obec právomoc nemala. Toto

ustanovenie VZN nie je podľa názoru navrhovateľa v súlade s ustanoveniami

a ďalších zákonov, ktoré sú vyššie uvedené. Všetka činnosť obce je totiž viazaná platným

právnym poriadkom a obec je i vo svojej normotvorbe povinná rešpektovať ústavu, zákony

a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Obec má právo prijímať všeobecne záväzné

nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy, alebo v prípade, že to ustanovuje

zákon. Navyše, vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydať všeobecne

záväzné nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach. Náležitosti

súvisiace so zavedením miestnych poplatkov, ktoré môže obec ustanoviť všeobecne

záväzným nariadením, upravuje zákon o miestnych poplatkoch. Podľa § 15 prvej vety tohto

zákona po zavedení poplatkov ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením druhy

miestnych poplatkov, ktoré sa v obci vyberajú, ich sadzbu, podmienky, za ktorých sa môžu

vyberať paušálnou sumou, sumu paušálneho poplatku, vznik a zánik povinnosti platenia

poplatku, ohlasovaciu povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť

a prípadné úľavy a oslobodenia od poplatkov, spôsob a lehotu na uplatnenie poplatkovej

úľavy, spôsob, formu a miesto pre zaplatenie poplatku, ako aj ďalšie nevyhnutné náležitosti

vyberania poplatkov. Obec Neverice pochybila, keď všeobecne záväzným nariadením

upravujúcim náležitosti miestnych poplatkov rozhodla o nepovolení umiestnenia zábavných

hracích prístrojov v pohostinstvách na svojom území. Totiž, podmienky živnostenského

podnikania a kontrolu nad ich dodržiavaním upravuje

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„živnostenský zákon“), ktorý však, rovnako ako ani iný právny predpis, nesplnomocňuje

obec na to, aby všeobecne záväzným nariadením obmedzila slobodu podnikania spôsobom

uvedeným v čl. 5 VZN. Ustanovenie § 15 zákona o miestnych poplatkoch určuje oblasti,

ktoré tvoria predmet úpravy všeobecne záväzného nariadenia vydaného obcou po zavedení

poplatkov. Toto ustanovenie neumožňuje obci v prevádzkach na jej území obmedzovať

činnosti, ktoré môžu byť predmetom podnikania, resp. rozhodovať o ich povolení. Pritom

zaručené právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť môže byť

obmedzené len zákonom ( a 2 ). Obec bez splnomocnenia v zákone môže

uplatniť svoju normotvornú právomoc na plnenie úloh samosprávy obce, nemôže však

pritom obmedziť základné práva a slobody nad rámec zákonov, a to ani realizáciou

samosprávnych funkcií. Preto obec svojím konaním zasiahla do zaručeného práva

podnikať bez toho, že by na to bola splnomocnená zákonom, a tým porušila čl. 2 ods. 3,

a a 2 . Povoľovanie prevádzky výherných prístrojov

nespadá do rámca územnej samosprávy, ale je preneseným výkonom štátnej správy. Keďže

však zákonom o lotériách neboli obce splnomocnené na tomto úseku svojej činnosti

vydávať nariadenia, odporuje VZN i a , ako aj

zákona o lotériách.

Obec Neverice (ďalej len „odporca“) listom z 11. októbra 2001 č. j. 330/2001, ktorý

ústavnému súdu došiel 16. októbra 2001, podala vyjadrenie, v ktorom uvádza, že po

podrobnom oboznámení sa s návrhom na začatie konania sa stotožnila s právnym názorom,

podľa ktorého rozhodnutie o nepovolení umiestniť v priestoroch pohostinstiev mechanické

a elektronické prístroje a automaty na zábavné hry, do ktorých sa vkladajú mince, bankovky

alebo žetóny, pričom prístroj nevydáva peňažnú výhru, paušálne vopred v rámci všeobecne

záväzného nariadenia nebolo v ich právomoci, lebo o povolení alebo nepovolení výherných

prístrojov podľa § 2 písm. e) zákona o lotériách môže obec rozhodovať až na základe

konkrétnej žiadosti v zmysle § 42a ods. 3 citovaného zákona. Dotknutý článok 5 VZN je

odrazom postoja poslancov voči negatívnemu vplyvu výherných prístrojov najmä na

sociálne slabších občanov, ktorí sa stali závislí na týchto prístrojoch tak, že prehrávali celý

zárobok, ale hlavne sociálne dávky na úkor svojich rodín žijúcich v hmotnej núdzi. Odporca

zdôraznil, že nevýherné prístroje umiestnené v pohostinstvách negatívne pôsobili na

využívanie voľného času detí, ktoré sa naučia týmto štýlom žiť a zachovajú si takúto

orientáciu života aj v dospelosti. Napokon odporca súhlasil s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Navrhovateľ po oboznámení sa s predmetným stanoviskom odporcu listom

z 26. októbra 2001 č. j. -33 ústavnému súdu oznámil, že zotrváva v plnom

rozsahu na argumentácii obsiahnutej v návrhu. Zároveň oznámil, že súhlasí s tým, aby

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. -10 zo 6. septembra 2001 bol návrh

prijatý na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že tak navrhovateľ, ako aj odporca súhlasili s tým, aby ústavný súd

upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, keďže podľa ich zhodného názoru nemožno od

neho očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov), ústavný súd predmetnú

vec prejednal na neverejnom zasadnutí senátu.

II.

Všeobecne záväzné nariadenie obce Neverice o určení náležitostí miestnych

poplatkov v obci Neverice z 29. apríla 1999, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júna 1999, znie

nasledovne:

„Podľa o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov a podľa o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo v Nevericiach vydáva toto

v š e o b e c n e z á v ä z n é n a r i a d e n i e

o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci NEVERICE

Čl. 1

Poplatok za užívanie verejného priestranstva

Sadzba poplatku je:

2

a) 10,-- Sk na ma deň (platí FO a PO, ktoré na verejnom priestranstve umiestnili zariadenie slúžiace na poskytovanie služieb a predajné zariadenie) b) 150,-- Sk na deň pri umiestnení atrakcií (kolotočov) Platí sa v hotovosti na obecnom úrade pred započatím akcie. Verejným priestranstvom v obci je:

- priestranstvo pred predajňou Jednoty a pohostinstvom Dita

- priestranstvo pri obecnom úrade

- priestranstvo pred kaštieľom (kde bývajú kolotoče)

- miestne komunikácie a priľahlé priestranstvá

Pred započatím akcie predaja alebo poskytovania služieb je povinnosťou predávajúceho

prihlásiť sa vopred na obecnom úrade.

Čl. 2

Poplatok za psa

Sadzba poplatku je:

40,-- Sk za jedného psa 60,-- Sk za druhého a každého ďalšieho psa Poplatok sa platí za psa staršieho ako 6 mesiacov, platí ho FO alebo PO, ktorá psa vlastní. Termín zaplatenia poplatku je vždy do konca marca bežného roka.

Čl. 3

Poplatok zo vstupného

Sadzba poplatku je:

10 % zo vstupného

Poplatok platí fyzická alebo právnická osoba, ktorá usporadúva kultúrnu a zábavnú akciu,

tanečnú zábavu, ľudovú veselicu, estrádu, koncert, burzu, športovú akciu a pod.

Poplatok sa neplatí v tých prípadoch v ktorých celý výťažok kultúrnej alebo športovej akcie

sa použije na charitatívne a verejnoprospešné účely.

Usporiadateľ akcie je povinný vykonať registráciu vstupeniek na obecnom úrade. Od poplatku sú oslobodené spoločenské organizácie pôsobiace na území obce.

Čl. 4

Poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov

Sadzba poplatku je:

4 % ročne z predajnej ceny týchto výrobkov.

Predajnou cenou je cena, ktorú zaplatí spotrebiteľ fyzickej alebo právnickej osobe za

tabakové výrobky alebo alkoholické nápoje.

Poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov sa platí z predaja

výrobkov, ktoré majú charakter alkoholických nápojov a tabakových výrobkov.

Poplatok platí fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca reštauračné, kaviarenské,

ubytovacie alebo iné pohostinské služby, v rámci ktorých predáva výrobky uvedené v predchádzajúcom odseku. FO a PO vykonávajúca činnosť pohostinských služieb je povinná vždy po ukončení štvrťroka predložiť obecnému úradu kompletnú evidenciu príjmov z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. Poplatok je povinný poplatník zaplatiť na základe platobného výmeru obecnému úradu do 15 dní po ukončení uplynulého štvrťroka.

Čl. 5

Poplatok za zábavné hracie prístroje

Umiestnenie mechanických a elektronických prístrojov a automatov na zábavné hry, do

ktorých sa na začatie hry ukladajú mince, bankovky alebo žetóny, pričom prístroj nevydáva peňažnú výhru sa v priestoroch pohostinstiev nepovoľuje.

Čl. 6

Záverečné ustanovenia

Nesplnenie povinnosti zaplatenia poplatku bude mať za následok uloženia pokuty v zmysle

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo výške 50 % nezaplatenej alebo neodvedenej sumy poplatku. Pokiaľ v tomto všeobecne záväznom nariadení nie je podrobnejšia úprava, odkazuje sa na o miestnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť dňa 1. 6. 1999. Na tomto všeobecne záväznom nariadení sa uznieslo obecné zastupiteľstvo v Nevericiach na svojom 3. zasadnutí dňa 29. 4. 1999. Nadobudnutím účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia sa ruší všeobecne záväzné nariadenie o miestnych poplatkoch zo dňa 24. 2. 1995.

V Nevericiach dňa 3. 5. 1999 ...“

III.

Predtým, ako ústavný súd zaujme stanovisko k namietaným nesúladom čl. 5 VZN, je

potrebné uviesť, že hoci VZN je vydané s poukazom na § 11 ods. 3 písm. d) - správne má

byť § 11 ods. 4 písm. d) - zákona o obecnom zriadení a na § 15 zákona o miestnych

poplatkoch a hoci napadnutý čl. 5 VZN má nadpis „Poplatok za zábavné hracie prístroje“,

v skutočnosti obsahom tohto článku je zákaz umiestniť v pohostinstvách mechanické

a elektronické prístroje a automaty na zábavné hry, do ktorých sa na začatie hry ukladajú

mince, bankovky alebo žetóny, pričom prístroj nevydáva peňažnú výhru. Treba teda

konštatovať, že skutočný obsah čl. 5 VZN je úplne iný, než by to vyplývalo z označenia

tohto článku, ako aj z právnych predpisov, na základe ktorých je VZN vydané.

K námietke nesúladu ustanovenia čl. 5 VZN s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 2, čl. 35 ods. 1 a 2,

a , s a a zákona o obecnom

zriadení, ako aj s § 15 zákona o miestnych poplatkoch

Podľa názoru navrhovateľa odporca zasiahol do zaručeného práva podnikať

bez toho, že by bol na to splnomocnený zákonom, čím porušil ustanovenie čl. 2 ods. 3,

a . Obec totiž bez splnomocnenia v zákone môže uplatniť

normotvornú právomoc na plnenie úloh samosprávy obce, ale nemôže obmedziť základné

práva a slobody nad rámec týchto zákonov, a to ani realizáciou samosprávnych funkcií.

Právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré je upravené v piatom oddiele

druhej hlavy , treba považovať za jedno zo základných práv. Podmienky

živnostenského podnikania a kontrolu nad ich dodržiavaním upravuje živnostenský zákon,

pričom rovnako ako ani iný právny predpis nesplnomocňuje obec na to, aby všeobecne

záväzným nariadením obmedzila slobodu podnikania spôsobom uvedeným v čl. 5 VZN.

Naviac, § 15 zákona o miestnych poplatkoch určuje oblasti, ktoré tvoria predmet úpravy

všeobecne záväzného nariadenia vydaného obcou po zavedení poplatkov. Obec má právo

prijímať všeobecne záväzné nariadenia buď na plnenie úloh územnej samosprávy, alebo

v prípade, že to ustanovuje zákon. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy,

môže vydať všeobecne záväzné nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho

medziach. Poukazuje tiež na § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona o obecnom zriadení, podľa

ktorého obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce

a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe

alebo fyzickej osobe, pričom obec pri výkone samosprávnych funkcií vykonáva najmä

správu miestnych daní a poplatkov. Napokon, podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení

na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydáva všeobecne

záväzné nariadenia, ktoré však nesmú odporovať ústave ani zákonu, a v prípadoch plnenia

úloh štátnej správy môže byť všeobecne záväzné nariadenie vydané iba na základe

splnomocnenia zákona a v jeho medziach, pričom nesmie odporovať inému všeobecne

záväznému právnemu predpisu.

Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa medze základných práv a slobôd možno upraviť za

podmienok ustanovených touto len zákonom.

Podľa a 2 každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon môže

ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

Podľa v znení účinnom do 30. júna 2001 vo veciach územnej

samosprávy môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Podľa v znení účinnom od 1. júla 2001 vo veciach územnej samosprávy

a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný

celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.

Podľa v znení účinnom do 30. júna 2001 pri výkone štátnej

správy obec môže vydávať na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne

záväzné nariadenia, ak je na to splnomocnená zákonom. Výkon štátnej správy prenesený na

obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa v znení účinnom od 1. júla 2001 pri výkone štátnej správy

môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe

splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej

správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda.

Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obce samostatne rozhodujú

a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a ich majetku, ak osobitný zákon

takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

Podľa § 4 ods. 3 písm. c) citovaného zákona obec pri výkone samosprávnych funkcií

okrem iného vykonáva aj správu miestnych daní a poplatkov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení na plnenie úloh samosprávy obce, alebo

ak to ustanovuje zákon, obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenia.

Nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní

úlohy štátnej správy (§ 5), môže vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona

a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému

predpisu.

Podľa § 15 zákona o miestnych poplatkoch obec po zavedení poplatkov všeobecne

záväzným nariadením ustanoví druhy miestnych poplatkov, ktoré sa v obci vyberajú, sadzbu

poplatkov, podmienky, pri splnení ktorých sa poplatky môžu vyberať paušálnou sumou,

a sumu paušálneho poplatku, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku a ohlasovaciu

povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť a prípadné úľavy

a oslobodenie od poplatkov, spôsob a lehotu na uplatnenie poplatkovej úľavy, spôsob,

formu a miesto pre zaplatenie poplatku, ako aj ďalšie nevyhnutné náležitosti vyberania

poplatkov. Pri poplatku za užívanie verejného priestranstva určí miesta, ktoré sú v obci

verejným priestranstvom.

Ústavný súd konštatoval, že VZN s vyššie citovanými ustanoveniami

a zákonov nie je v súlade.

Normotvornú právomoc podľa môže obec uplatniť kedykoľvek, bez

splnomocnenia v zákone, samozrejme, pri rešpektovaní ostatných ustanovení .

Ústavný súd pri uplatňovaní opakovane vyslovil názor, že ustanovenia

sa vysvetľujú a uplatňujú vo vzájomnej súvislosti všetkých relevantných noriem (II. ÚS

31/97, , ). ohraničená právomoc obce vydávať

všeobecne záväzné nariadenia je daná predmetom úpravy. Predmet úpravy je

konkretizovaný na veci územnej samosprávy. Len v hraniciach a rozsahu územnej

samosprávy je možné hovoriť o všeobecne záväzných nariadeniach. Hranice rozhodovacej

právomoci obcí, ale aj právomoci vydávať všeobecne záväzné nariadenia sú dané tými

ústavnými článkami, ktoré pre úpravu určitých vzťahov výslovne ustanovuje právny predpis

vyššieho stupňa právnej sily – zákon. Právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na

základe zákona a v jeho medziach. Táto zásada platí predovšetkým pri výkonnej moci, ale aj

pre obce, pokiaľ rozhodujú vo veciach samosprávy všeobecne záväzným nariadením (pozri

).

Ak obec všeobecne záväzným nariadením ustanoví predpoklady obmedzujúce

základné práva a slobody, koná nielen nad rámec úpravy podľa , ale zároveň

uplatňuje svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je v súlade s čl. 2 ods. 3

a a 3 . Dochádza vlastne k tomu, že obec svojím všeobecne záväzným

nariadením upraví otázky, ktoré dovoľuje regulovať jedine zákonom (pozri

).

Súčasťou normotvornej právomoci obce nie je prijímanie všeobecne záväzného

nariadenia obmedzujúceho právo podnikať. Právo podnikať sa podľa zaručuje so

sprísnenou ochranou, lebo ústavodarca dovolil iba Národnej rade Slovenskej republiky, aby

formou zákona upravila podmienky uplatnenia tohto práva (pozri ).

Vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu dospel ústavný súd

k záveru, že matériu upravenú v čl. 5 VZN nemožno považovať za vec územnej samosprávy

v zmysle , v rámci ktorej môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Aj

keď výpočet samosprávnych funkcií obce uvedený v tomto ustanovení je iba príkladmý,

nemožno z neho vyvodiť, že by bolo v právomoci obce v rámci výkonu jej samosprávnych

funkcií obmedzovať právo podnikať vo všeobecnosti, a tým menej konkrétne v oblasti

prevádzkovania zábavných hracích prístrojov. Vzhľadom na túto skutočnosť bez ďalšieho

možno dospieť k záveru, že VZN nie je v súlade s . Odporca totiž

prekročil právomoc, ktorá mu z vyplýva, lebo konal nad rámec vecí územnej

samosprávy.

Keďže napadnuté VZN sa vo svojej úvodnej časti dovoláva výslovne § 11 ods. 3

písm. d) - správne má zrejme ísť o § 11 ods. 4 písm. d) - zákona o obecnom zriadení a § 15

zákona o miestnych poplatkoch, treba uviesť, že v skutočnosti čl. 5 VZN nemá s miestnymi

poplatkami vôbec nič spoločné, lebo podľa svojho obsahu vyslovuje zákaz umiestniť

v pohostinstvách zábavné hracie prístroje.

Kvôli úplnosti prichodí však uviesť aj to, že aj keby danú matériu bolo možné

považovať za súčasť vecí územnej samosprávy, nie je možné považovať čl. 5 VZN za

súladný s , , a 2 a s zákona o obecnom

zriadení.

Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že ani živnostenský zákon, ale ani žiaden iný zákon

nesplnomocňuje obce obmedziť slobodu podnikania spôsobom uvedeným v čl. 5 VZN. Táto

skutočnosť zároveň znamená, že odporca zakazuje podnikateľom na jeho území

umiestňovať zábavné hracie automaty v pohostinstvách, hoci každý môže konať, čo nie je

zákonom zakázané. Preto bolo treba vysloviť porušenie .

Napadnutý článok VZN vo svojich dôsledkoch obmedzuje ústavné právo podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, a to bez toho, aby tieto obmedzenia boli ustanovené

zákonom. Tým je daný jeho nesúlad s a 2 . Zároveň je tým porušená aj

zásada, podľa ktorej medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok

ustanovených len zákonom. Tým je porušený .

Vzhľadom na to, že matéria upravená v čl. 5 VZN ide nad rámec vecí územnej

samosprávy podľa , ide zároveň aj nad rámec a , ako

aj § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, lebo túto matériu nemožno považovať za plnenie

úloh samosprávy obce. Preto čl. 5 VZN nie je v súlade ani s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. c)

a § 6 ods. 1 citovaného zákona.

Z uvedenej skutočnosti treba urobiť záver, že čl. 5 VZN nemá nijakú vecnú súvislosť

so spoločenskými vzťahmi, ktoré upravuje zákon o miestnych poplatkoch vrátane § 15 tohto

zákona, ktorý stanovuje, čo všetko má obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením po

tom, čo sa rozhodne zaviesť miestne poplatky. Článok 5 VZN sa teda vôbec nedotýka

matérie, ktorú tento zákon upravuje. Vzhľadom na to ústavný súd dospel k záveru, že

odvolanie sa na § 15 citovaného zákona nie je v danom kontexte dôvodné, a preto vyslovil,

že čl. 5 VZN nie je v súlade s ustanovením § 15 zákona o miestnych poplatkoch.

Právomoc obce vydať všeobecne záväzné nariadenie v zmysle § 15 citovaného

zákona vyplýva z . Preto odvolanie sa na citovaného zákona

znamená zároveň aj nesúlad VZN s .

K námietke nesúladu s § 42a ods. 3 zákona o lotériách

Navrhovateľ je toho názoru, že na základe argumentov, ktoré uviedol v súvislosti

s predtým pertraktovanými ustanoveniami a zákonov, VZN nie je v súlade ani

s § 42a ods. 3 zákona o lotériách.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o lotériách pod lotériou alebo inou podobnou hrou sa

rozumie hra, ktorej sa dobrovoľne zúčastňuje každá fyzická osoba, ktorá zaplatí vklad

(stávku), ktorého návratnosť sa nezaručuje. O výhre alebo prehre rozhoduje výlučne náhoda

alebo dopredu neznámy výsledok určitej okolnosti alebo udalosti uvedenej

prevádzkovateľom v dopredu určených herných podmienkach, pričom nezáleží na tom, či sa

hra vykonáva pomocou mechanických, elektromechanických, elektronických alebo

podobných zariadení.

Podľa § 42a ods. 3 citovaného zákona tomboly podľa § 2 písm. g), vecné lotérie

podľa § 2 písm. a) s hernou istinou do 200 000,-- Sk a výherné prístroje podľa § 2 písm. e)

môže povoliť vo svojom územnom obvode obec.

Podľa § 2 písm. e) citovaného zákona za lotérie a iné podobné hry treba považovať aj

stávkové hry prevádzkované pomocou elektronicky alebo elektromechanicky riadených

výherných prístrojov alebo podobných zariadení (výherných prístrojov).

Podľa názoru ústavného súdu z uvedených ustanovení je jednoznačné, že citovaný

zákon upravuje rôzne hry, ktorých zmyslom z hľadiska zúčastnenej fyzickej osoby je

dosiahnutie materiálnej výhry. Jeden zo spôsobov hry je aj hra za pomoci výherného

prístroja. I tu ide o nádej zúčastnenej fyzickej osoby dosiahnuť materiálnu výhru, ktorá je

v prípade týchto prístrojov spravidla peňažná.

Článok 5 VZN však nemá na mysli výherné prístroje, ale práve naopak výslovne také

prístroje a automaty, ktoré peňažnú výhru nevydávajú. Ide teda o zábavné hracie prístroje.

Pri hre na týchto prístrojoch možno hovoriť o výhre alebo o prehre nanajvýš

v nemateriálnom, morálnom slova zmysle.

Vzhľadom na uvedené je namieste záver, že zákon o lotériách vrátane ustanovenia

§ 42a ods. 3 upravuje odlišné spoločenské vzťahy ako čl. 5 VZN. I tu teda jednoznačne

chýba vecná súvislosť medzi právnymi predpismi, ktorých súlad navrhovateľ žiadal

skúmať. Ide tu o obdobnú situáciu ako v prípade skúmania jeho súladu s ustanovením § 15

zákona o miestnych poplatkoch s tým rozdielom, že v tomto prípade sa predmetné VZN naň

výslovne neodvoláva. Preto nebolo možné vyhovieť námietke nesúladu čl. 5 VZN s § 42a

ods. 3 zákona o lotériách.

V súlade s dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky stráca čl. 5 všeobecne záväzného nariadenia obce Neverice z 29. apríla

1999 o určení náležitostí miestnych poplatkov v obci Neverice účinnosť.

Ak Obecné zastupiteľstvo obce Neverice neuvedie čl. 5 všeobecne záväzného

nariadenia z 29. apríla 1999 do súladu s a s príslušnými ustanoveniami zákonov,

stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky platnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2001