Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-94-2014.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/94/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. C., naposledy bytom G. X, XXX XX K., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, pre vymoženie 13.680,- Eur, na odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er/2745/2003-20 zo dňa 21.11.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 37Er/2745/2003-20 zo dňa 21.11.2013 vo výroku o trovách exekúcie zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením, rozhodol o zastavení exekúcie a priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému trovy exekúcie v celkovej výške 881,24 Eur. Oprávnenému a povinnému súd náhradu trov konania nepriznal. O zastavení exekúcie súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku - t.j. že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekučného konania. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovení vyhlášky číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Proti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený. Bol toho názoru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nesprávne. Poukazoval na to, že z predloženej časovej špecifikácie súdneho exekútora je evidentné, že zo strany súdneho exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti - jednak sumou 6,64 Eur aj 3,32 Eur konkrétne:
- vypracovanie upovedomenia a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
- vypracovanie exekučného príkazu a exekučný príkaz,
- vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie a upovedomenie o spôsobe exekúcie,
- vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a príkaz na začatie exekúcie.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, poukázal na ustanovenie § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné).
Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2014 uviedol, že trvá na zaslanom vyčíslení trov exekúcie a navrhol priznať trovy exekúcie vo výške 487,44 Eur - čo predstavuje neuhradenú časť odmeny súdneho exekútora.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.
V danom prípade oprávnený vo svojom odvolaní napádal výrok o trovách exekúcie, keď exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Skutkovým aj právnym záverom súdu pre rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je preukázanie nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Oprávnený vo svojom odvolaní napadáva výrok uznesenia, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie.
Dňa 24.06.2013 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 17.03.2011, právoplatným 31.03.2011 sp. zn. 38D/483/2010-55, DNot 64/2010, rozhodol o dedičskej veci po poručiteľovi (povinnom) tak, že dedičské konanie zastavuje z dôvodu, že poručiteľ nenechal žiadny majetok. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spolu s DPH vo výške 1.183,08 Eur. Uviedol, že počas exekučného konania bola vymožená časť trov exekúcie a žiada preto priznať 487,44 Eur. Súd však napadnutým výrokom uznesenia priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 881,24 Eur. Z obsahu vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom teda vyplýva, že z vyčíslených trov exekúcie vo výške 1.183,08 Eur malo po čiastočnom vymožení trov exekúcie zostať neuhradených 487,44 Eur.
Podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Citujeme z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 308/2009 zo dňa 8. júla 2010 zverejnenom na www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>: “Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak pri odôvodnení rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.“
Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. marca 2003 sp. zn. II ÚS 6/0).
Podľa § 157 ods.2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
V danom prípade súd napadnutým výrokom uznesenia priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 881,24 Eur. Súdny exekútor však tvrdí, že z vyčíslených trov exekúcie vo výške 1.183,08 Eur malo po čiastočnom vymožení trov exekúcie zostať neuhradených 487,44 Eur, ktorých náhradu si uplatnil.
Z uvedeného vyplýva, že súd rozhodoval aj o tých trovách, ktorých úhrada už mala byť vykonaná čiastočným vymožením trov exekúcie. Pokiaľ odvolací súd vychádza výlučne z vyčíslenia trov súdneho exekútora zo dňa 21.06.2013, kde súdny exekútor vyčíslil celkové trovy exekúcie vrátane DPH vo výške 1.184,98 Eur a žiadal priznať sumu 487,44 Eur z dôvodu čiastočného vymoženia trov exekúcie. Išlo by o rozdiel medzi vyčíslenými trovami 1.183,08 Eur a požadovanými trovami 497,44 Eur - t.j. 685,64 Eur, čím sa však prvostupňový súd nijako nevysporiadal. Súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 881,24 Eur, pričom v trovách exekúcie z titulom odmeny podľa § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov bolo priznané 13,28 Eur a 43,16 Eur, odmena podľa § 5 vyhlášky vo výške 657,93 Eur, ďalej bola priznaná náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 20,- Eur a 20 % DPH vo výške 146,87 Eur.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa nevychádza z náležitého zistenia skutkového stavu. Súdom prvého stupňa boli pravdepodobne priznané a oprávnený bol zaviazaný aj na trovy exekúcie, ktoré už mali byť čiastočne uhradené.
Ďalej odvolací súd je toho názoru, že rozlíšenie - zdôvodnenie exekučnej činnosti a úkonov exekučnej činnosti, za ktoré bola priznaná odmena podľa § 14 ods. 2 za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (vypracovanie exekučného príkazu a exekučný príkaz, vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie a upovedomenie o spôsobe exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a príkaz na začatie exekúcie) ani nezodpovedá citácii úkonov odmeňovaných podľa uvedených zákonných ustanovení) a je nenáležité. Právne posúdenie priznanej odmeny preto neumožňuje rozlíšenie medzi exekučnou činnosťou odmeňovanou časovou odmenou a úkonmi súdneho exekútora odmeňovanými paušálnou odmenou.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Predmetom odvolania oprávneného bola aj náhrada podľa § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za administratívny materiál.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Z citovaných ustanovení § 22 ods. 1 a 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyplýva, že je potrebné robiť rozdiel medzi náhradou za administratívny materiál a administratívnou činnosťou. Iba administratívna činnosť je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Administratívny materiál je iba zaužívané označenie materiálu použitého na zachytenie výsledku činnosti súdneho exekútora spravidla v exekučnom
spise. Jeho označenie ako administratívny neznamená, že sa používa na činnosť, ktorá je činnosťou administratívnou. Ide napríklad materiál ako kancelársky papier, toner, obálky použité na činnosť súdneho exekútora - exekučnú činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu tento druh náhrady nie je možné podriadiť pod ustanovenie § 25 vyhlášky a nemôže byť krytý odmenou za exekučnú činnosť súdneho exekútora. Jeho náhrada spadá pod ustanovenie § 22 vyhlášky ako náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Výpočet náhrad v uvedenom ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR je iba príkladmý ako cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou nie sú teda totožné s nákladmi na administratívny, kancelársky materiál, najmä ten, ktorý tvorí obsah spisu (papier, obaly, obálky a pod.). V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného a tieto hotové výdavky nie sú súčasťou odmeny (súčasťou odmeny sú administratívne práce). Administratívne náklady teda nie sú súčasťou administratívnych prác.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude postupovať v naznačenom smere, zistiť aké trovy exekúcie boli vymožené súdnym exekútorom účelne, aká časť trov vola povinným už uhradené a rozhodnúť znovu o trovách exekúcie súdneho exekútora a svoje uznesenie riadne odôvodniť.
Prvostupňový súd zároveň rozhodne o trovách odvolacieho i prvostupňového konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Trovy exekúcie Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.