Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/94/2014

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. C., naposledy bytom G. X, XXX XX K., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, pre vymoženie 13.680,- Eur, na odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. -20 zo dňa 21.11.2013, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -20 zo dňa 21.11.2013 vo výroku o trovách exekúcie zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením, rozhodol o zastavení exekúcie a priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému trovy exekúcie v celkovej výške 881,24 Eur. Oprávnenému a povinnému súd náhradu trov konania nepriznal. O zastavení exekúcie súd rozhodol podľa Exekučného poriadku - t.j. že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekučného konania. O trovách exekúcie rozhodol podľa , a Exekučného poriadku a ustanovení vyhlášky číslo o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Proti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený. Bol toho názoru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nesprávne. Poukazoval na to, že z predloženej časovej špecifikácie súdneho exekútora je evidentné, že zo strany súdneho exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti - jednak sumou 6,64 Eur aj 3,32 Eur konkrétne:

- vypracovanie upovedomenia a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

- vypracovanie exekučného príkazu a exekučný príkaz,

- vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie a upovedomenie o spôsobe exekúcie,

- vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a príkaz na začatie exekúcie.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, poukázal na ustanovenie § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné).

Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2014 uviedol, že trvá na zaslanom vyčíslení trov exekúcie a navrhol priznať trovy exekúcie vo výške 487,44 Eur - čo predstavuje neuhradenú časť odmeny súdneho exekútora.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

V danom prípade oprávnený vo svojom odvolaní napádal výrok o trovách exekúcie, keď exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Skutkovým aj právnym záverom súdu pre rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je preukázanie nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Oprávnený vo svojom odvolaní napadáva výrok uznesenia, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie.

Dňa 24.06.2013 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 17.03.2011, právoplatným 31.03.2011 sp. zn. -55, , rozhodol o dedičskej veci po poručiteľovi (povinnom) tak, že dedičské konanie zastavuje z dôvodu, že poručiteľ nenechal žiadny majetok. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spolu s DPH vo výške 1.183,08 Eur. Uviedol, že počas exekučného konania bola vymožená časť trov exekúcie a žiada preto priznať 487,44 Eur. Súd však napadnutým výrokom uznesenia priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 881,24 Eur. Z obsahu vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom teda vyplýva, že z vyčíslených trov exekúcie vo výške 1.183,08 Eur malo po čiastočnom vymožení trov exekúcie zostať neuhradených 487,44 Eur.

Podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Citujeme z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 8. júla 2010 zverejnenom na www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>: “Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak pri odôvodnení rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.“

Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. marca 2003 sp. zn. ).

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

V danom prípade súd napadnutým výrokom uznesenia priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 881,24 Eur. Súdny exekútor však tvrdí, že z vyčíslených trov exekúcie vo výške 1.183,08 Eur malo po čiastočnom vymožení trov exekúcie zostať neuhradených 487,44 Eur, ktorých náhradu si uplatnil.

Z uvedeného vyplýva, že súd rozhodoval aj o tých trovách, ktorých úhrada už mala byť vykonaná čiastočným vymožením trov exekúcie. Pokiaľ odvolací súd vychádza výlučne z vyčíslenia trov súdneho exekútora zo dňa 21.06.2013, kde súdny exekútor vyčíslil celkové trovy exekúcie vrátane DPH vo výške 1.184,98 Eur a žiadal priznať sumu 487,44 Eur z dôvodu čiastočného vymoženia trov exekúcie. Išlo by o rozdiel medzi vyčíslenými trovami 1.183,08 Eur a požadovanými trovami 497,44 Eur - t.j. 685,64 Eur, čím sa však prvostupňový súd nijako nevysporiadal. Súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 881,24 Eur, pričom v trovách exekúcie z titulom odmeny podľa a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov bolo priznané 13,28 Eur a 43,16 Eur, odmena podľa vyhlášky vo výške 657,93 Eur, ďalej bola priznaná náhrada hotových výdavkov podľa vyhlášky vo výške 20,- Eur a 20 % DPH vo výške 146,87 Eur.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa nevychádza z náležitého zistenia skutkového stavu. Súdom prvého stupňa boli pravdepodobne priznané a oprávnený bol zaviazaný aj na trovy exekúcie, ktoré už mali byť čiastočne uhradené.

Ďalej odvolací súd je toho názoru, že rozlíšenie - zdôvodnenie exekučnej činnosti a úkonov exekučnej činnosti, za ktoré bola priznaná odmena podľa § 14 ods. 2 za jednotlivé úkony exekučnej činnosti a paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (vypracovanie exekučného príkazu a exekučný príkaz, vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie a upovedomenie o spôsobe exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a príkaz na začatie exekúcie) ani nezodpovedá citácii úkonov odmeňovaných podľa uvedených zákonných ustanovení) a je nenáležité. Právne posúdenie priznanej odmeny preto neumožňuje rozlíšenie medzi exekučnou činnosťou odmeňovanou časovou odmenou a úkonmi súdneho exekútora odmeňovanými paušálnou odmenou.

Podľa vyhlášky MS SR č. , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Predmetom odvolania oprávneného bola aj náhrada podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za administratívny materiál.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Z citovaných ustanovení a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyplýva, že je potrebné robiť rozdiel medzi náhradou za administratívny materiál a administratívnou činnosťou. Iba administratívna činnosť je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Administratívny materiál je iba zaužívané označenie materiálu použitého na zachytenie výsledku činnosti súdneho exekútora spravidla v exekučnom

spise. Jeho označenie ako administratívny neznamená, že sa používa na činnosť, ktorá je činnosťou administratívnou. Ide napríklad materiál ako kancelársky papier, toner, obálky použité na činnosť súdneho exekútora - exekučnú činnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu tento druh náhrady nie je možné podriadiť pod ustanovenie § 25 vyhlášky a nemôže byť krytý odmenou za exekučnú činnosť súdneho exekútora. Jeho náhrada spadá pod ustanovenie § 22 vyhlášky ako náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Výpočet náhrad v uvedenom ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR je iba príkladmý ako cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou nie sú teda totožné s nákladmi na administratívny, kancelársky materiál, najmä ten, ktorý tvorí obsah spisu (papier, obaly, obálky a pod.). V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného a tieto hotové výdavky nie sú súčasťou odmeny (súčasťou odmeny sú administratívne práce). Administratívne náklady teda nie sú súčasťou administratívnych prác.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušil podľa a a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude postupovať v naznačenom smere, zistiť aké trovy exekúcie boli vymožené súdnym exekútorom účelne, aká časť trov vola povinným už uhradené a rozhodnúť znovu o trovách exekúcie súdneho exekútora a svoje uznesenie riadne odôvodniť.

Prvostupňový súd zároveň rozhodne o trovách odvolacieho i prvostupňového konania ( ). Trovy exekúcie Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.