Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/23/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, AK Bratislava, Stropkovská 3, proti povinnému S. D., bytom B. č. XXX, o vymoženie sumy 1283,53 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.

- 16 zo dňa 31. marca 2015 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana, Exekútorský úrad Humenné, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 541/2015. Ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave zo dňa 28.11.2014, sp. zn. S odkazom na /, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „”), a nasl. (ďalej len „“), , b o spotrebiteľských úveroch, o rozhodcovskom konaní, príslušné ustanovenia smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „“), rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro, C-243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, Zmluvy o fungovaní Európskej únie, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s Exekučného poriadku, dospel súd k záveru, že dojednania o sankciách v prípade nesplácania úveru v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, spolu s okolnosťami súvisiacimi s uzavretím rozhodcovskej zmluvy sú neprimeranými podmienkami, ktoré spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, prehlbujú už aj tak nerovné postavenie veriteľa a dlžníka v pozícii spotrebiteľa a sú tak v rozpore s príslušnými ustanoveniami a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné a spotrebiteľ nimi nie je viazaný. Rozhodcovská zmluva uzavretá súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2011 má formu osobitnej, formulárovej typizovanej zmluvy. Nemožno preto konštatovať, že bola spotrebiteľom osobitne dojednaná ani v prípade, ak je formálne spísaná na osobitnej listine. Vzhľadom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy zároveň so zmluvou o úvere, kde rozhodcovská zmluva splynula s ostanou zmluvnou dokumentáciou a ostatnými zmluvnými dojednaniami možno konštatovať, že spotrebiteľ v postavení, v akom sa nachádzal v čase uzavretia úverovej zmluvy, nemal možnosť a priestor na to, aby túto rozhodcovskú zmluvu odmietol. Aj keď rozhodcovská zmluva dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom určeným dodávateľom služby, oprávneným a všeobecným súdom povinného, znemožňuje voľbu spotrebiteľa v prípade, ak žalobu na rozhodcovský súd podá veriteľ. Na základe uvedeného možno

konštatovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Pri vyslovení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že konajúci rozhodcovský súd nemal danú právomoc prejednať vec a následne vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má tak za následok materiálnu nevykonateľnosť, nezáväznosť, rozhodcovského rozsudku, ktorý má tak povahu nulitného právneho aktu. Na základe oprávneným predloženého rozhodcovského rozsudku preto nie je možné nariadiť nútený výkon rozhodnutia v tejto veci a žiadosť o udelenie poverenia tak súd zamietol pr rozpor exekučného titulu s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 78,18 EUR. Poukázal na to, že súd neakceptoval zásadu prekážky už raz začatého konania, t.j. konania na rozhodcovskom súde. Exekučný súd nesprávne aplikoval / . Namietal tiež postup exekučného súdu, ktorý sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská zmluva vzhľadom na jej formu a proces uzavretia spĺňa charakter individuálneho dojednania, a preto nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka. Uzavretá rozhodcovská zmluva nebola súčasťou všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere a nebola podmienkou jej uzavretia, čo je v jej ustanoveniach priamo uvedené. Je zrejmé, že povinný mal na výber rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť, resp. z ustanovení zmluvy vyplýva, že dlžník mal možnosť od zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Individuálne dojednanie zmluvy vylučuje jej definovanie ako neprijateľnej podmienky, možnosť jednostranného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi možnosť zmeniť svoje rozhodnutie takúto zmluvu uzavrieť. Zmluva zároveň neustanovuje výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ale konanie pred rozhodcovským súdom určuje alternatívne, pričom zároveň určuje tiež dva rôzne rozhodcovské súdy. Poukázal tiež na to, že spotrebiteľ mal daný dostatočný priestor predloženú rozhodcovskú zmluvu dôkladne preštudovať, zvážiť jej uzavretie a následne sa slobodne rozhodnúť. Uviedol, že spotrebiteľ by mal vo vzťahu k svojim právam a záväzkom konať s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie a jeho dôsledky. Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. , , , uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , , uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. .

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 21.12.2011. Zároveň s touto zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná rozhodcovská zmluva č. 8300043823, ktorá obsahovala o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred jedným z dvoch nižšie uvedených rozhodcovských súdov (Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave a Victoria rozhodcovský súd v Banskej

Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.). O túto zmluvu oprel svoju právomoc rozhodovať spor rozhodcovský súd, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, oprávneným predložený ako exekučný titul.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 21.12.2011 medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.

Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.

Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedči tomu, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide totiž aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach, In: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie / tak nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j. či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo

možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak spravidla využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa o ochrane spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (, ). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa , v zmysle generálnej klauzuly podľa , pre rozpor s .

Podľa rebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ndividuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vo veci je tak zrejmé, že pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 28.11.2014, sp. zn. ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Odvolací súd preto v súlade s postupom podľa uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.