Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/203/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka, so sídlom R. X, XXX XX L., proti povinnej: Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX Z. H., pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.332,22 Eur príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu F. H. XXX, K. R., pod sp.zn. EX 443/2014, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -15 z 28.7.2014

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -15 z 28.7.2014, z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia Exekučného poriadku; a nasl. (ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv), , judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.zn. z 13.10 a sp.zn. z 22.4.2009) a judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (nálezy sp.zn. PL.ÚS. 16/95 z 24.5.1995 a sp.zn. zo 16.12.2008); uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. zo 16.9.1998; čl. 4 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica 93/13/EHS“) v podstate tým, že rozhodcovská zmluva č. 8200046755 z 21.8.2012, ktorá upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200046755 z 21.8.2012, nie je individuálne dojednaná a v dôsledku rozporu so znením je absolútne neplatná. Dôsledkom uvedeného v podstate je, že predmetná rozhodcovská doložka nemohla založiť legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal JUDr. Radoslav Seman, PhD. rozhodca Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave, sp.zn. 130/09/13 zo 6.11.2013 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“).

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. V prvom rade namietal postup súdu, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Exekučný súd dospel týmto záverom k tomu, že či spotrebiteľské právo de lege lata automaticky vylučuje možnosť platne dojednať so spotrebiteľom rozhodcovskú doložku, čím popiera existenciu ustanovení o rozhodcovskom konaní, tým de facto vyslovil názor, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je protiprávnym právnym aktom, ktorý ako taký nezakladá žiadne práva a povinnosti jeho stranám. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený už od počiatku sleduje koncipovaním rozhodcovskej zmluvy jej riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedeným záverom exekučný súd fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to „zásadu prekážky veci zahájenej“. Je logické

a v súlade s procesným právom nie len slovenského ale aj medzinárodných intenciách, že v jednej veci nie je možné viesť dve konania zároveň. Podľa názoru oprávneného ide opätovne o nesprávny výklad uvedeného . Rozhodcovská zmluva bola zjednaná alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany (ako oprávnený, tak aj povinný) možnosť svojich práv voči druhej strane sa domáhať buď na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného

- spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít (všeobecný súd alebo rozhodcovský súd). Ad absurdum je možné položiť otázku, či v prípade, ak by oprávnený podal žalobu na všeobecný súd a povinný spotrebiteľ sa bránil na rozhodcovskom súde ( napríklad podaním žalobnej odpovede), bol by všeobecný súd povinný postúpiť zahájené konanie na súd rozhodcovský, a to len preto, že sa spotrebiteľ rozhodol brániť sa na rozhodcovskom súde miesto na príslušnom všeobecnom súde. V prípade, ak by tak všeobecný súd neučinil, odmietol by vydať exekučný súd poverenie na exekúciu na základe takto vydaného rozsudku? Vice versa, je rozhodcovský súd v prípade obrany povinného na všeobecnom súde povinný postúpiť spis na všeobecný, aj keď je riadne začaté rozhodcovské konanie? Ako mal rozhodcovský súd postupovať, ak povinný spotrebiteľ nie je v konaní aktívny a nijako sa nebránil a voči oprávnenému nenamietal. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Oprávnený je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcií a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Oprávnený v danom prípade uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu, ktorá: nepodmieňuje uzavretie zmluvu o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie, obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. V ďalšom citujúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že mu nie je zrejmé, v čom súd vidí obchádzanie zákona, keď dlžník v zmluve deklaruje, že súhlasí s jej uzatvorením a súčasne ak je v zmluve uvedené právo dlžníka od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je zakotvené právo dlžníka od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzatvorenia aj bez uvedenia dôvodu súčasne neznamená, že dlžník nemal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd vychádzal len z ničím nezdôvodniteľných domnienok, že nejde o individuálnu dohodu. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. z 22.11.2012 uviedol, že: zo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.“ Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľkou zmluvou. Najvyšší súd SR uvedené dojednanie pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď ich odmietne (a teda nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah) alebo s nimi súhlasí. V tejto prejednávanej veci rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou všeobecných podmienok resp. inej zmluvy, a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, a súčasne bol povinný pri odmietnutí ju uzavrieť oprávnený bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 21.11.2013, taktiež uznesenie sp.zn. z 10.12.2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. z 31.1.2014

v závere odvolania uviedol, že za nekalú podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvou iba takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania, ktoré nie je upravené (regulované) právnymi predpismi. V tomto smere je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v o rozhodcovskom konaní (t.j. nejde o arbitráž neregulovanú právnymi predpismi) a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 117,33 Eur.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku z 11.11.2014 odôvodňujúcom, prečo nemieni vyhovieť odvolaniu oprávneného podanému proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka uviedla: „Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola spotrebiteľská zmluva, ktorá nútila spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a tým sa vzdať ústavného práva na spravodlivý proces pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, v ktorých oprávnený podá návrh na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva je potom v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto zmluvného dojednania. Skutočnosť, že v spotrebiteľskej zmluve bola uvedená možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy neznamená, že táto bola platne dojednaná. Samotný údaj o možnosti odstúpenia od zmluvy totiž spochybňuje jej platné uzavretie. Zmluvné strany sa buď individuálne dohodli a dlžník (povinný) mal možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu pri uzatváraní zmluvy o úvere, alebo oprávnený podmienil uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere súčasným uzavretím rozhodcovskej zmluvy, čo je v rozpore so zákonom. Pri absencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a potom vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu. V celom rozsahu sa stotožňujem s dôvodmi napadnutého uznesenia, v ktorých sú podrobne rozvedené skutočnosti, pre ktoré nie je možné vykonať exekúciu na základe uvedeného exekučného titulu. Navyše z exekútorského spisu vyplýva, že vadu formálnej vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský súd pri doručovaní exekučného titulu nepostupoval v súlade s ustanovením a ust. Za doručenú totiž považoval zásielku, ktorú pošta vrátila s údajom „neprevzatá v odbernej lehote“, ale pri doručovaní nebolo postupované v súlade s ust., nakoľko adresátka mala zriadený „POST Box“.“

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( , EP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , ktoré podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave, sp.zn. 130/09/13 zo 6.11.2013 vydaný rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200046755 z 21.8.2012 uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200046755 z 21.8.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a že pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu konania skúmal nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V citovanom ustanovení je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Odsek 1 tohto ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Predovšetkým v prípade individuálnych dojednaní, kedy je posudzovanie ich neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Taktiež nepovažuje za neprijateľné ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z uvedeného vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie, pri ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, a preto sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

V predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy č. 8200046755 uzavretej dňa 21.8.2012.

Podľa bodu 4. a 5. označenej rozhodcovskej zmluvy sa Veriteľ a Dlžník dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B

- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V zmysle bodu 3. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenie sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (Ďalej len Zmluva RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

V bode 2. označenej rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Napokon v zmysle bodu 7. tejto rozhodcovskej zmluvy dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ešte nezakladá

predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na osobitnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola vopred pripravená oprávneným ako veriteľom na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť, ako to vyplýva z bodu 2. tejto zmluvy.

Zároveň v zmysle bodu 7. označenej rozhodcovskej zmluvy povinný ako spotrebiteľ mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14. kalendárnych dní od jej uzavretia.

Text zmluvy nasvedčuje tomu, že rozhodcovská zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. V prípade, uzavretia rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu sa budú prejednávať cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 7. zmluvy založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne odstúpil (teda ju odmietol) od rozhodcovskej zmluvy.

Povinný preto mohol nepristúpiť k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne od nej odstúpiť v stanovenej lehote a takto dosiahnuť zánik takejto zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa , za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľovi aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní. Ale aj spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za neprijateľnú.

V rozhodcovskej zmluve bolo dojednané, že spory sa budú riešiť pred príslušným súdom v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obom stranám bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného všeobecného súdu. Z týchto dôvodov preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí záver, že rozhodcovská zmluva obchádza zákon, v dôsledku čoho je podľa neplatná.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a na opätovné rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri opätovnom prejednaní veci bude povinnosťou okresného súdu vziať do úvahy argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní, pričom by sa mal v prvom rade náležitým spôsobom tiež vysporiadať aj s tým, ako by podľa jeho predstáv mala byť uzatvorená a formulovaná rozhodcovská zmluva (dojednaná rozhodcovská doložka), ktorá by bola zo strany (exekučného) súdu akceptovateľná (t.j. nebola by vyhodnotená ako ) v spotrebiteľských veciach. o rozhodcovskom konaní totiž minimálne v troch ustanoveniach, konkrétne v , a , počíta s tým, že v rozhodcovskom konaní sa rozhoduje aj v spotrebiteľských veciach. Zo skutočnosti, že zákonodarca umožnil, aby rozhodcovské súdy rozhodovali aj v spotrebiteľskej agende, je nevyhnutné vyvodiť aj záver, že existuje - musí existovať taká rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka), ktorá napĺňa všetky predpoklady prijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že konajúci exekučný súd obdobne ako iné exekučné súdy rozhodujúce v obdobných veciach pri posudzovaní konkrétnej rozhodcovskej zmluvy (doložky) vychádzajú z toho ako rozhodcovská doložka nemá vyzerať, pričom vôbec presne nekonkretizujú spôsob a obsah (formuláciu) takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by z hľadiska svojej prijateľnosti v spotrebiteľských právnych veciach obstála. Z obdobných rozhodnutí exekučných súdov možno jednoznačne vyvodiť „negatívnu“ definíciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá nie je v spotrebiteľských veciach akceptovateľná, nie však „definíciu“ takej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá by akceptovateľná bola.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.