Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoEk-15-2024.pdf
PDF · 98.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoEk/15/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Mgr. Lenka Zichová, LL.M., advokátka so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, o vymoženie 884,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Er/696/2014 zo dňa 09.01.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak, že cit.: „Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8.7.2014 doručenú tunajšiemu súdu dňa 11.7.2014 zamieta.“
2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. d) a 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa; § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka.
3. Konštatoval, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.06.2014 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 884,52 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zo dňa 26.02.2014 sp. zn. 25/02/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.05.2014 a vykonateľnosť dňa 20.05.2014.
4. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku istinu v sume 884,52 Eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Z dôvodu nesplácania úveru povinným oprávnený pristúpil k zosplatneniu úveru. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou zmluvou zo dňa 30.03.2012.
5. Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Súdny exekútor spolu s žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom doručil súdu aj listinné dôkazy, a to zmluvu o revolvingovom úvere, obchodné podmienky a rozhodcovskú zmluvu, z ktorých je zrejmé založenie právomoci zvoleného rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov vyplývajúci zo zmluvy, ktorú uzavreli.
6. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa preskúmal predložené dôkazy a zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy uzatvorenej dňa 30.03.2012, na základe ktorej bola povinnému poskytnutá pôžička oprávneným, pričom na túto zmluvu sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zároveň subsidiárne právny režim spotrebiteľských zmlúv.
7. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle článku 3 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
8. Súd sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve č. 8300046264 zo dňa 30.03.2012, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a povinný. Táto zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako aj zmluva o revolvingovom úvere. V danom prípade nedošlo k zmene charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným, tento bol aj naďalej spotrebiteľským. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) je zrejmé, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka). Podľa súdu prvej inštancie rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. Možnosť povinného neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve, ako aj možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy, boli podľa názoru súdu len zdanlivou možnosťou. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy.
9. Rovnako sa súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy bod 3., z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi. Takto definované poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ponuka výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. Súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Súd sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej doložky upravenej v rozhodcovskej zmluve. V tomto prípade však neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej doložky.
10. Súd pred vydaním poverenia na uskutočnenie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k názoru, že rozhodcovská doložka v znení, ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je podľa názoru súdu neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
11. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že súd neakceptoval zásadu prekážky už raz začatého konania, t.j. konania na rozhodcovskom súde. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Namietal tiež postup exekučného súdu, ktorý sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská zmluva vzhľadom na jej formu a proces uzavretia spĺňa charakter individuálneho dojednania, a preto nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka. Uzavretá rozhodcovská zmluva nebola súčasťou všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere a nebola podmienkou jej uzavretia, čo je v jej ustanoveniach priamo uvedené. Je zrejmé, že povinný mal na výber rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť, resp. z ustanovení zmluvy vyplýva, že dlžník mal možnosť od zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Individuálne dojednanie zmluvy vylučuje jej definovanie ako neprijateľnej podmienky, možnosť jednostranného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi možnosť zmeniť svoje rozhodnutie takúto zmluvu uzavrieť. Zmluva zároveň neustanovuje výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ale konanie pred rozhodcovským súdom určuje alternatívne, pričom zároveň určuje tiež dva rôzne rozhodcovské súdy. Poukázal tiež na to, že spotrebiteľ mal dostatočný priestor na preštudovanie rozhodcovskej zmluvy, mal možnosť zvážiť jej uzavretie a následne sa slobodne rozhodnúť. Uviedol, že spotrebiteľ by mal vo vzťahu k svojim právam a záväzkom konať s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie a jeho dôsledky. Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011 zo dňa 22.11.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/445/2014 zo dňa 20.11.2014, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/203/2014 zo dňa 18.12.2014, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 22CoE/137/2014 zo dňa 28.01.2015, etc.
12. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
14. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, t. j. poskytovateľa úveru a povinnej, t. j. dlžníka ako vzťah spotrebiteľský. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.
15. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).
16. K tvrdeniam oprávneného o nemožnosti preskúmať súlad exekučného titulu v podobe rozhodcovského rozsudku s hmotným právom a o právnej neistote vyvolanej prekážkou právoplatne rozsúdenej veci, je potrebné dodať, že k týmto tvrdeniam už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd
SR vo svojom uznesení zo dňa 24.02.2011, č. k. IV.ÚS 55/11 - 19. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že ak Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods.2 pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo zákonom procesnoprávneho charakteru ), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, a nie len z procesného hľadiska. Za neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy o úvere v dôsledku zastavenia exekúcie zo strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle úverovej zmluvy. Tieto závery Ústavného súdu SR sú plne akceptovateľné tiež v prejednávanej veci.
17. Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.03.2012. Zároveň s touto zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná rozhodcovská zmluva, ktorá obsahovala o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred jedným z tam uvedených rozhodcovských súdov. Z tejto zmluvy vyvodil svoju právomoc rozhodcovský súd, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, oprávneným predložený ako exekučný titul.
18. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam zistenie, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.03.2012, uzavretá v priamej súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere medzi oprávneným a povinnou, nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.
19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že ak má byť rozhodcovská zmluva považovaná za prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Forma uzavretej zmluvy bezpochyby svedčí pre záver o tom, že nedošlo k jej individuálnemu vyjednaniu zo strany spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola dlžníkovi, t. j. povinnej predložená vo forme formulárovej zmluvy bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa a bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Povinná nemala možnosť rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednať, s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ vzhľadom na formulárový charakter zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
20. Súdna kontrola zmluvných podmienok je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak sú hlavný zmluvný vzťah a vedľajší vyjadrené na samostatných listinách, keďže ani pri tejto forme nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca určený dodávateľom na predloženom tlačive. Charakteristickou črtou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.
21. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (bod 7/ rozhodcovskej zmluvy, ktorý stanovuje možnosť dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní), dané tvrdenie skôr svedčí o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon spravidla neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, keďže je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
22. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak spotrebiteľ
síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Podstata ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale najmä o dôsledkoch, ktoré zakladá, t. j. či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.
23. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, spravidla využíva pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel.
24. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola ako celok predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako nutné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 v spojení s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.
25. Odvolací súd taktiež nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
26. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok, že predložený rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, rozsudkom, ktorý nemožno vykonať. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
27. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
28. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).