Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/394/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: R. L. Ž., a. s.,

so sídlom G., IČO: X., zastúpenej advokátom JUDr. G. G., so sídlom N., proti povinnej: Ž.

V., nar. X., bytom Č., o vymoženie 41,63 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 18. apríla 2012 č. k. -43, takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

41,63 eur s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 8. marca 2010 sp. zn. .

Súdny exekútor JUDr. M. J. následne v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len Exekučný poriadok) požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Okresný súd Lučenec uznesením z 24. mája 2011 č. k. -22 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadosti

odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa

v poistnej zmluve z 28. februára 2008 (vo všeobecných poistných podmienkach časť XV).

Poukázal na ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

2

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica), § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, , ,

Slovenskej republiky, , a o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež judikatúru Európskeho súdneho

dvora (rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98 s. I-4941

a rozsudok Cofidis, C-473/00, s. I-10875) a konštatoval, že predmetnou rozhodcovskou

doložkou došlo reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými

stranami v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že oprávnená od počiatku sledovala

koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto

vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza v mieste jej sídla, za účelom

minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uviedol, že

rozhodcovská doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká

bola už od počiatku neplatnou v zmysle účinného v čase

uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok, vydaný v takomto konaní, nemôže byť riadnym

exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho súd prvého stupňa považoval

exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú

prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 18. apríla 2012

č. k. -43 napadnuté uznesenie potvrdil. Stotožnil sa s právnym názorom súdu

prvého stupňa v posúdení o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej

zmluve. Uviedol, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej

zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53

ods. 1 ). Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve nie je

dojednaná individuálne a spôsob, akým bola koncipovaná v časti XV. Všeobecných poistných

podmienok, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 prílohy Smernice v tom

zmysle, že spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je táto doložka, reálne vopred

vzdal práva na účinnú procesnú obranu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom

vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala

v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožnila voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj

3

tak fakticky nerovného stavu medzi oprávnenou a povinnou. V súlade s judikatúrou je

nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu. Súd prvého stupňa sa od uvedeného neodklonil,

keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t. j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej

značky z 25. januára 2012 uviedol, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo

exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza

z tvrdení oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Odvolací

súd za nekorektné považoval aj neprimerane vysoké trovy rozhodcovského konania, ktoré

niekoľkonásobne prevyšujú vymáhanú istinu pohľadávky.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 24. mája 2012.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súdy jej svojím postupom odňali

možnosť konať pred súdom ( ), že ich rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení ( ) a konanie je postihnuté aj

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu (§ 241 ods. 2 písm. b/

). Dovolateľka namietala, že medzi oprávnenou a povinnou nebola uzavretá zmluva

o úvere, ako to uviedol odvolací súd na strane 7 svojho odôvodnenia, a preto považuje

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné pre nejasnosť

a nezrozumiteľnosť. Okrem toho namietala, že súdy jej nesprávnym postupom odňali

možnosť pred súdom konať ( ). I keď sa v exekučnom konaní

vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie listinnými

dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Tým ju v rámci dokazovania vylúčili

z možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež vysvetliť, ktoré časti predložených listín

v ich vzájomnej väzbe viedli k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Namietala, že odvolací súd

len poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a v tomto smere považovala odôvodnenie odvolacieho súdu za arbitrárne a nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorá zakladá dovolací dôvod

podľa a porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 v spojení s porušením práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedla, že zmluvná podmienka môže

byť považovaná za neprijateľnú, až keď spôsobí hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa.

Príkaz oboznámiť sa s konkrétnymi právnymi a skutkovými okolnosťami, potrebnými

za účelom zistenia nekalej povahy konkrétnej rozhodcovskej doložky, obsahuje aj

spotrebiteľské právo Európskej únie (C-40/08, ASTURCOM). Z dôvodu nedôsledného

dokazovania sa exekučný súd nemohol dozvedieť o obsahu listiny, tzv. „informácie

o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy“, ktorú poisťovňa na základe osobitného zákona

( o finančnom sprostredkovaní a poradenstve a o zmene niektorých

zákonov, predtým o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní

zaistenia) je povinná evidovať najneskôr od 1. januára 2007 pri každej poistnej zmluve. Tento

dokument obsahuje aj informácie v rubrike „Rozhodcovská doložka“, v ktorej je poistník

oboznámený s právnymi následkami prijatia, resp. odmietnutia rozhodcovskej doložky.

Napadnuté uznesenie právne kvalifikuje rozhodcovskú doložku za nekalú bez akejkoľvek

väzby na relevantne zistený skutkový stav. Európsky súdny dvor pritom vo vyššie označenom

prípade ASTURCOM judikoval, že skutkové okolnosti prípadu sú pre záver o povahe

rozhodcovskej doložky relevantné. Možnou príčinou ich nezistenia exekučným súdom bolo aj

vykonávanie dokazovania bez účasti oprávnenej. Namietala, že oba súdy nezistili konkrétny

skutkový stav. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že súdy nižších stupňov svoje rozhodnutia

založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V tejto

súvislosti zdôraznila, že v čl. XV. VPP sa neuvádza rokovací poriadok, resp. štatút

konkrétneho rozhodcovského súdu, a preto nie je zrejmé, ako súd dospel k tomu, že

oprávnená ho mala poznať.

Procesným úkonom z 1. augusta 2012 oprávnená navrhla prerušiť konanie o jej

dovolaní. Uviedla, že jej bolo doručené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 3. júla 2012 sp. zn. o tom, že jej ústavná sťažnosť, ktorú podala vo veci sp.

zn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bola prijatá na ďalšie konanie.

Podľa dovolateľky môže mať konečné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

5

význam aj pre predmetné dovolacie konanie, čo podľa jej názoru opodstatňuje prerušenie

dovolacieho konania ( ).

Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), najskôr skúmal, či je

dôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania.

V zmysle pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods.

1 a 4 a však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa

súd, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal

na takéto konanie podnet.

Vyššie citované ustanovenia upravujú tzv. fakultatívne prerušenie konania, v prípade

ktorého je na úvahe – v danom prípade dovolacieho – súdu, či konanie (ne)preruší. Dovolací

súd pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania vychádzal

z toho, že samo podanie ústavnej sťažnosti v inej právnej veci, dokonca ani jej prijatie

Ústavným súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie nie je dôvodom, so zreteľom

na ktorý treba dovolacie konanie prerušiť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 22. februára 2012 sp. zn. ). Ústavný súd Slovenskej republiky

môže, ale rovnako nemusí vyhovieť podanej ústavnej sťažnosti. Pritom Ústavný súd

Slovenskej republiky sám zastáva názor, že právne závery, vyplývajúce z jeho rozhodnutí

vo veciach individuálnych sťažností podľa sa

týkajú v podstate len týchto sťažností a nie sú v zásade globálne záväzné (neplnia funkciu

všeobecne záväzného aplikačného pravidla) pre rozhodovaciu prax všeobecných súdov (viď

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2012 sp. zn. ).

V tom zmysle ani rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci

, ktoré bude vydané, nemôže mať pre preskúmavanú vec účinky záväzného

6

aplikačného pravidla. Navyše, Ústavný súd Slovenskej republiky v skutkovo a právne

obdobnej veci tej istej oprávnenej uznesením z 11. decembra 2012 sp. zn.

(ktoré sa zmieňuje aj o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci sp. zn.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) odmietol ústavnú sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú; obdobne rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením

z 19. júna 2012 sp. zn. .

Z uvedených dôvodov dovolací súd návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho

konania zamietol.

V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či dovolanie oprávnenej smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno totiž napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie

nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.

1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení, a preto podľa ustanovení a

prípustné nie je.

7

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že súdy jej odňali možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým,

že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej

účasti a v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

8

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu

exekučného konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinná

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach

až ) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami, vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín.

Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia

podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávnenej

a povinnej.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola

oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.

Oprávnená namietala aj to, že právne predpisy neumožňujú exekučnému súdu skúmať

prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, a preto tento nemôže vysloviť ani jej

neplatnosť. Uviedla, že ustanovenie o rozhodcovskom konaní

stanovuje rozsah preskúmania rozhodcovského rozsudku, pričom posúdenie neplatnosti

rozhodcovskej doložky tam nepatrí. Táto námietka sa [z určujúceho – obsahového – hľadiska

(viď )] viaže na správnosť interpretácie ustanovení zákona, teda

9

na správnosť právneho posúdenia veci. Dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky

prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade

v zmysle O procesnú vadu konania, uvedenú v tomto ustanovení, ide

totiž tiež v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené podmienky; takým zamietnutím

sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd

preto skúmal, či nejde o tento prípad.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. V tejto

súvislosti sa dovolací súd stotožnil s argumentami, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorých právne závery považuje z pohľadu dovolacieho súdu

za konštantné. Pokiaľ teda súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho

rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom

konať ( ).

Dovolací súd sa ďalej zaoberal námietkou dovolateľky, či rozhodnutia súdov nižších

stupňov sú dostatočne odôvodnené, preskúmateľné ( ). Po preskúmaní

veci však dospel k záveru, že táto námietka dovolateľky taktiež nie je dôvodná.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

10

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj

so zreteľom na obsah odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľka

sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pokiaľ ide o námietku oprávnenej, spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže

byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale

je mimoriadnym opravným prostriedkom, určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

11

) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení,

urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu vykonaného dokazovania.

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto

dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Oprávnená napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

(iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť

prípustnosť dovolania oprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania, tvrdených oprávnenou ( a ), nevyšli najavo ani iné procesné

vady konania, vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

12

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

oprávnenej podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal povinnej náhradu trov tohto konania,

lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 12. 05. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová