Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/228/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : Nitriansky

samosprávny kraj, so sídlom Rázusova 2A, Nitra, zastúpený JUDr. M. Ď., advokát, B., proti

ţalovanej : G., so sídlom v B., zastúpený JUDr. P. M., advokát, D., o preskúmanie

a zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra

2012 sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra 2012

sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanej trovy dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy

právneho zastúpenia v sume 81,46 € do rúk alebo na účet advokáta JUDr. P. M. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 17. júla 2012 č.k. -324 zamietol

návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia a preskúmania rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, sp. zn. R.

z 19. decembra 2007 v zmysle o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov a určenia, ţe zmluva o budúcej kúpnej zmluve

a rozhodcovská doloţka zo dňa 17. augusta 2005 podpísané bývalým podpredsedom NSK dňa

27.7.2005 sú absolútne neplatné. Uloţil ţalobcovi uhradiť ţalovanému trovy právneho

zastúpenia vo výške 392,78 € na účet právneho zástupcu ţalovaného JUDr. P. M. do troch

dní. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, a po preskúmaní rozhodcovského spisu za

nesporné, ţe rozhodcovský súd SOPK dňa 17.1.2008 v Bratislave v právnej veci evidovanej

pod sp. zn. R. rozhodol rozsudkom. Podľa rozsudku ţalobu ţalobcu zamietol v plnom rozsahu

a zaviazal ţalobcu na povinnosť znášať trovy rozhodcovského konania. Ţalobca vyuţil svoje

2

právo a podal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súde a ako dôvod zrušenia

uviedol teda skutočnosť, ţe jeden z účastníkov

popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Napriek tomu, ţe sa doplnením ţaloby dňa

16. októbra 2008 domáhal rozšírenia dôvodov neplatnosti podľa § 41 ods. 1 písm.a/ zákona

č. a teda, ţe rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôţe byť

predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3) týmto dôvodom sa súd nezaoberal, pretoţe

bol uplatnený aţ po zákonnej 30-dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa názoru súdu pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu dojednali rozhodcovskú doloţku,

môţu nastať dve základné situácie a to ţe účastník si uplatní svoje prípadné nároky alebo

najskôr na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Podľa toho, kde tento nárok

uplatní skôr, zákonodarca aj rieši spôsob, ktorým sa rozhodne o tom, ktorý z týchto súdov má

právomoc vo veci konať. V danom prípade povaţoval ţalobca rozhodcovskú doloţku

za neplatnú z vyššie uvedených dôvodov a preto sa najskôr so ţalobou obrátil na Okresný súd

v Nitre dňa 31. októbra 2005 (číslo sp. zn. ). Okresný súd v Nitre však

k uplatnenej námietke ţalovaného zistil, ţe vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať

v rozhodcovskom konaní a konanie zastavil. Toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Nitre

(sp. zn. ), keďţe ţalobca sa vo veci odvolal. Predmetné rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a ţalobca dňa 4.5.2007 uplatnil svoj návrh na rozhodcovskom súde

v zákonom stanovenej lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 106 ods. 2

Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení konania na všeobecnom súde (10.4.2007)

bolo raz a navţdy rozhodnuté o právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať. Bolo totiţ

rozhodnuté, ţe námietka vecnej nepríslušnosti všeobecných súdov konať bola dôvodná,

a opätovne o tejto rozhodovať súd nemôţe. Z ustanovenia vyplýva, ţe súd

(všeobecný) prejedná vec aj vtedy, ak zistí, ţe vec nemôţe byť podľa práva Slovenskej

republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo ţe rozhodcovská zmluva je neplatná.

Keďţe súd preskúmal aj z tohto hľadiska aj námietku ţalovaného a nedospel k záveru, ţe

rozhodcovská doloţka je neplatná, rozhodol tak, ţe konanie zastavil, pretoţe je daná

právomoc rozhodcovského súdu. Iná by však bola situácia, keby ţalobca uplatnil najskôr svoj

nárok na rozhodcovskom súde. Vtedy by účastník rozhodcovského konania, teda aj ţalobca,

mohol podať námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať v zmysle

O tejto námietke by rozhodcovský súd musel rozhodnúť a proti

tomuto rozhodnutiu by mohol účastník podať návrh na všeobecný súd, aby o námietke

rozhodol. Keďţe však v danom prípade uţ o námietke ešte pred začatím konania

na rozhodcovskom súde bolo rozhodnuté všeobecnými súdmi v Nitre, nie je moţné

rozhodovať o tej istej veci znova. Ţalobca v ţalobe zo dňa 6.2.2008 uviedol ako dôvod

zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu slovenskej obchodnej

a priemyselnej komory R. z 19. decembra 2007 ustanovenie § 40 ods. 1 písm.c/ zákona

č. , t.j. ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy. Túto právnu otázku všeobecné súdy prejednali a rozhodli o nej v tom

zmysle, ţe rozhodcovská zmluva je platná. Preto podľa právneho názoru súdu nie je daný

dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.c/ zákona

č. Na pojednávaní konanom dňa 8.3.2011 ţalobca rozšíril dôvody zrušenia

rozhodcovského rozsudku o dôvod podľa § 1 ods. 3 písm.a/ a § 1 ods. 2 zákona

č. , čo zodpovedá uplatneniu dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa

Tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku

ţalobca v ţalobe podanej v zákonom stanovenej lehote neuplatnil. Nemoţno po podaní

návrhu dodatočne rozširovať dôvody zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku.

Z dôvodu právnej istoty zákonodarca stanovil lehotu na podanie návrhu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, pričom v návrhu mal ţalobca uplatniť všetky dôvody, pre ktoré

podľa jeho názoru je daný zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dodatočné

uplatnenie dôvodov po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu o zrušenie

tuzemského rozhodcovského rozsudku podľa názoru súdu nie je moţné. Aj vyššie citované

uznesenia Okresného súdu v Nitre a Krajského súdu v Nitre konštatovali, ţe v danom prípade

neexistuje prekáţka, ktorá by neumoţňovala rozhodcovskému súdu prejednať takýto spor

v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní a teda aj v zmysle § 40 ods. 1 písm.a/. Dospel teda

k záveru, ţe návrh ţalobcu nie je dôvodný.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 20. decembra 2012

č.k. -376 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Dospel k záveru, ţe súd

prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci.

V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého

stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, ktoré by súd prvého

stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť, alebo ktoré by nebol uváţil. Z konania

pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, neţ napadnutým rozsudkom vyslovený

právny názor nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné

právne hodnotenie stavu veci.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. decembra 2012 č.k. -376

uloţil ţalobcovi zaplatiť ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 106,34 €

titulom právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu ţalovanej do troch dní

od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, ţe o náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s a keďţe

ţalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal jej náhradu trov konania v sume

106,34 €.

Proti rozsudku odvolacieho súdu a uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania

podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť dovolania odvodzoval z ustanovenia § 241 ods. 2

písm.a/, a dôvodnosť z ustanovenia a

Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia zmenil

tak, ţe ich návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne aby zrušil rozhodnutie okresného

súdu a rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie

a rozhodnutie. Zároveň ţiadal odloţiť vykonateľnosť rozhodnutia.

Namietal, ţe v konaní pred odvolacím súdom mu bola odňatá ako účastníkovi konania

moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia tým, ţe odvolací súd

neupovedomil účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. Miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd nezverejnil ani na úradnej tabuli súdu

v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, o čom svedčí aj zoznam dokumentov

zverejnených na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave v období od 12.12.2012

do 22.12.2012.

V konaní vedenom pred odvolacím súdom došlo k vadám uvedeným v aj tým, ţe

odvolací súd neodoslal rozsudok neprítomným účastníkom najneskôr do troch dní. Došlo

k porušeniu ustanovenia

Ďalej namietal, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k odňatiu moţnosti mu konať pred

súdom aj tým, ţe odvolací súd si nesplnil povinnosť umoţniť účastníkovi konania vyjadriť sa

k moţnému pouţitiu iného, doteraz nepouţitého ustanovenia právneho predpisu. Odvolací súd

v rozsudku poukazuje na ustanovenie Odvolací súd tým, ţe nesplnil

povinnosť umoţniť účastníkom konania vyjadriť sa k moţnému pouţitiu iného doteraz

nepouţitého ustanovenia právneho predpisu, porušil ustanovenie

Taktieţ namietal, ţe v konaní pred odvolacím ako aj prvostupňovým súdom sa mu ako

účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať tým, ţe rozsudok odvolacieho

súdu ako i rozsudok prvostupňového súdu neboli náleţite a v súlade s jeho ústavným právom

odôvodnené. Odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa

so všetkými relevantnými uvádzanými námietkami v odvolaní, čím bolo porušené právo

ţalobcu na spravodlivý súdny proces.

Dovolateľ namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci podľa a to z dôvodu, ţe ţiadny súd sa otázkou

platnosti, resp. neplatnosti zmluvy doposiaľ nezaoberal. Poukázal na to, ţe súdy sa vôbec

nezaoberali otázkou právomoci rozhodcovského súdu vo svojich rozhodnutiach ani otázkou

výpočtu trov konania. Prvostupňový súd taktieţ nedodrţal lehotu na odoslanie rozsudku

prvostupňového súdu, čím došlo k vadám v konaní.

Dovolateľ taktieţ namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi.

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu odmietnuť a priznať jej trovy dovolacieho

konania za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie) vo výške 81,46 € (t.j. 1/13 výpočtového

základu 60,07 + reţijný paušál 7,81 + 20 % DPH 13,58).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním

moţno napadnúť.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak

je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

Prípustnosť dovolania ţalobcu z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( )

a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

So zreteľom na to by dovolanie, ktoré podal ţalobca mohlo byť procesne prípustné,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237

O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bo súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadné nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm.f/

odvolaciemu súdu vyčítal, ţe neupovedomil účastníkov konania o mieste a čase

verejného vyhlásenia rozsudku, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku nezverejnil

ani na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, o čom svedčí aj

zoznam dokumentov zverejnených na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave v období

od 12.12.2012 do 22.12.2012.

Ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa

nevzťahuje rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vţdy (len) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide

o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý

verejný záujem ( ). Ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho

zástupcu, ktorý poţiadal o doručovanie písomností elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4)

o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa ( ).

Ak odvolací súd verejne vyhlási rozsudok bez nariadenia pojednávania, doručí ho prítomným

účastníkom hneď po jeho vyhlásení. Neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch

dní; to neplatí, ak je potrebné vydať uznesenie podľa odseku 5. V takom prípade odvolací súd

doručí rozsudok súčasne s uznesením podľa odseku 5 ( ). Ak nemoţno

v čase verejného vyhlásenia rozsudku moţné rozhodnúť o náhrade trov konania, pretoţe

neboli vyčíslené, odvolací súd rozhodne samostatným uznesením. Rovnako postupuje, ak si

účastníci konania uplatnia náhradu trov konania v súvislosti s verejným vyhlásením rozsudku

( ).

Z vyššie citovaných ustanovení a vyplýva, ţe (len) v prípadoch

uvedených v je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných

prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či

v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie bude nariadené odvolacie

pojednávanie, rozhoduje odvolací súd.

V predmetnej veci, ako vyplýva zo spisu, odvolací súd v záujme zrýchlenia

a zefektívnenia konania o opravnom prostriedku rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia

pojednávania. Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku zo dňa 20. decembra 2012 (č.l. 374, 375

spisu) vyplýva, ţe v danom prípade odvolací súd 20. decembra 2012 vyhlásil rozsudok

v predmetnej právnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ,

pretoţe prejednanie odvolania na pojednávaní nepovaţoval za nevyhnutné ani za potrebné,

keďţe vo veci nevykonával dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania a nevyţaduje to ani dôleţitý verejný záujem. V zmysle § 156 ods. 3

vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej

5 dní pred jeho vyhlásením. Tento procesný postup bol v danom prípade zachovaný –

účastníci konania boli o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku upovedomení spôsobom

zodpovedajúcim (viď Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia

rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3

zo dňa 11.12.2012 zaloţený v spise na č.l. 373, „termín verejného vyhlásenia

rozsudku“ zaloţený na č.l. 373a a Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku

na č.l. 373b, z ktorého je zrejmé, ţe sa vyhlási rozsudok v predmetnej veci dňa 20.12.2012

o 9.00 hod., predmetné oznámenie bolo vyvesené dňa 12. decembra 2012 a zvesené

21.12.2012). Z výpisu z elektronickej úradnej tabule Krajského súdu v Bratislave je zrejmé

(č.l. 456 spisu), ţe 12.12.2012 o 16,28 bol oznámený na elektronickej úradnej tabuli

Krajského súdu v Bratislave termín vyhlásenia rozsudku sp. zn. dňa

20.12.2012 o 9,00 hod., č. dverí 50, účastníkov navrhovateľ Nitriansky samosprávny kraj,

odporca G. Uvedené potvrdzuje aj oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku

zo dňa 11. decembra 2012. Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa neprieči zákonu, nemohlo

dôjsť k odňatiu moţnosti dovolateľa konať pred súdom. Nepodstatná je preto jeho námietka,

ţe namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm.f/

Podľa argumentácie v odvolaní odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobca videl aj

v tom, ţe odvolací súd neodoslal rozsudok neprítomným účastníkom najneskôr do troch dní.

Podľa § 214 ods. 4 (účinného v čase vyhlásenia rozsudku) ak odvolací súd verejne vyhlási

rozsudok bez nariadenia pojednávania, doručí ho prítomným účastníkom hneď po jeho

vyhlásení. Neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní; to neplatí, ak je

potrebné vydať uznesenie podľa odseku 5. V takomto prípade odvolací súd doručí rozsudok

súčasne s uznesením podľa odseku 5.

Podľa účinného v čase vyhlásenia rozsudku (20.12.2012) ak

nemoţno v čase verejného vyhlásenia rozsudku moţné rozhodnúť o náhrade trov konania,

pretoţe neboli vyčíslené, odvolací súd rozhodne samostatným uznesením. Rovnako

postupuje, ak si účastníci konania uplatnia náhradu trov konania v súvislosti s verejným

vyhlásením rozsudku.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd dňa 20. decembra 2012 v predmetnej veci

vyhlásil rozsudok, predmetný rozsudok aj doručil prítomnému zástupcovi ţalovanej

na vyhlásení rozsudku, zástupcovi ţalobcu bol predmetný rozsudok odoslaný dňa

20. decembra 2012 (č.l. 375d). Navyše prípadné nedodrţanie lehoty na odoslanie vyhláseného

rozsudku neprítomným účastníkom moţno posudzovať skôr z hľadiska, ţe týmto konaním

súdu mohlo dôjsť k prieťahom v konaní. V ţiadnom prípade však nemoţno dospieť k záveru,

ţe takýmto postupom súdu bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom.

Dovolateľ ďalej namieta, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom tým, ţe odvolací súd si nesplnil povinnosť umoţniť účastníkom konania

vyjadriť sa k moţnému pouţitiu iného, doteraz nepouţitého ustanovenia právneho predpisu.

Poukázal na ustanovenie , ktorým odvolací súd argumentuje v odôvodnení

rozhodnutia.

Podľa ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

takéhoto ustanovenia vyjadrili.

Je síce skutočnosťou, ţe prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia necituje

ustanovenie , obsahovo ho podáva v dôvodoch svojho rozhodnutia, keď

uvádza, ţe „Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení konania na všeobecnom súde

10

(10.4.2007) bolo raz a navţdy rozhodnuté o právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať.

Bolo totiţ rozhodnuté, ţe námietka vecnej nepríslušnosti všeobecných súdov konať bola

dôvodná a opätovne o tejto rozhodovať súd nemôţe“ a na str. 10 uvádza, ţe „keďţe však

v danom prípade uţ o námietke ešte pred začatím konania na rozhodcovskom súde bolo

rozhodnuté všeobecnými súdmi v Nitre, nie je moţné rozhodovať o tej istej veci znova“.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, ţe o námietke právomoci

rozhodcovského súdu rozhodovať v predmetnej veci uţ všeobecné súdy právoplatne rozhodli

a preto súd prvého stupňa uţ nebol oprávnený sa touto rozhodnutou vecou znovu zaoberať.

Na tomto argumente bolo zaloţené odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, nie je preto

dôvodné tvrdenie, ţe dovolateľ nemal moţnosť sa k obsahu predmetného ustanovenia

právneho predpisu vyjadriť, keďţe tak urobil vo svojom odvolaní proti rozsudku

prvostupňového súdu zo dňa 14. augusta 2012. Je treba zdôrazniť, ţe odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotoţnil s právnym posúdením veci súdom prvého

stupňa. Neobstojí teda tvrdenie dovolateľa, ţe odvolací súd si nesplnil povinnosť umoţniť mu

vyjadriť sa k moţnému pouţitiu iného doteraz nepouţitého ustanovenia právneho predpisu,

a teda ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, ako aj prvostupňového súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú

kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa ako aj právo podľa

Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu, ako vyplývajú i z a nasl. a Dohovoru.

11

Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1

, Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy, a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a , m.m. ), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ na jeho

celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale

aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé

a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

, ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (,

, obdobne Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, str. 49,

). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre

ústavný súd zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu

nemoţno posudzovať izolovanie (m.m. , , ,

), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok (). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného

posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj

odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného

súdneho konania ().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

12

uvedené kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle (,

) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený či zjavne

arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok súdu prvého stupňa ( ),

ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti jednotlivých častí

odôvodnenia aj obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť

i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobu

zamietli. Zhodli sa na tom, ţe sú viazaní právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov

v otázke právomoci rozhodcovského súdu SOPK na konanie a rozhodovanie veci, zaloţenej

uzatvorenou rozhodcovskou doloţkou uvedenou v Čl. 8 zmluvy. Formálnym dôsledkom

právoplatného rozhodnutia je nemoţnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou

rozhodnutia. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti

pre účastníkov a pre všetky orgány. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú

prekáţku právoplatne rozhodnutej veci a teda o veci, o ktorej sa uţ raz právoplatne rozhodlo

nemoţno rozhodovať opäť. Totoţnosť vecí spočíva jednak v účastníkoch konania, ktorými

boli vo vyššie uvedených konaniach vedených pred okresným a krajským súdom ţalobca ako

aj ţalovaná. Totoţnosť predmetu konania je potrebné rozumieť tak, ţe predmetom konania je

ţalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal ţalobný nárok vyplývať.

V konaniach vedených pred Okresným a Krajským súdom v Nitre bolo konanie právoplatne

zastavené z procesného dôvodu uvedeného v ustanovení a síce z dôvodu

vznesenej kvalifikovanej námietky ţalovanej existencie zmluvy, podľa ktorej sa vec mala

prejednať v rozhodcovskom konaní, ktorej súdy vyhoveli. Ak by uvedené súdy dospeli

k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doloţky, na predmetnú námietku by neprihliadli

a s uvedenou skutočnosťou by sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadali s tým, ţe by vec bola

prejednaná v občianskom konaní. Ţalobca sa tak v konaní vedenom pred tunajším súdom

domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doloţky,

o ktorej uţ bolo právoplatne rozhodnuté. Predmetné rozhodnutia neboli zrušené v rámci

konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti právoplatným rozhodnutiam.

Vzhľadom na vyššie uvedené účinky je súd právoplatným rozhodnutím v otázke právomoci

rozhodcovského súdu SOPK viazaný. Nakoľko ţalobca iný dôvod na zrušenie rozhodnutia

RS SOPK v podanom návrhu nešpecifikoval, súd sa nemohol zaoberať vecnou stránkou

13

konania. Zákon kogentne stanovuje lehotu na podanie návrhu na preskúmanie

rozhodcovského rozsudku, pričom predpokladom podania kvalifikovaného návrhu

na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého by sa ţalobca mohol domáhať

zrušenia rozhodcovského rozsudku je uvedenie dôvodu podľa § 40 ods. 1 zákona

č. a to v zákonom stanovenej lehote. Súd preto môţe posudzovať napadnutý

rozhodcovský rozsudok len z dôvodov uvedených v návrhu v zákonom stanovenej lehote.

Zmeškanie procesného úkonu účastníka v zákonom stanovenej lehote, v uvedenom prípade

neuvedenie dôvodu zrušenia rozsudku v zákonnej lehote má za následok procesnú preklúziu

práva. V prípade ţalobcu tak uplynutím zákonnej lehoty došlo k procesnej preklúzii práva

domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z ďalšieho dôvodu podľa § 40 ods. 1

Jedná sa o všeobecný následok zmeškania zákonných lehôt podľa

, pričom sa nevyţaduje, aby prekluzívny následok procesných lehôt bol osobitne

ustanovený pri jednotlivých procesných právach a úkonoch účastníkov konania. Pokiaľ

ţalobca i v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii, odvolací súd sa stotoţnil

s právnym záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti ţaloby z uvádzaných dôvodov

s tým, ţe v odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu

súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, u ktorých

by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť, alebo ktoré by nebol

uváţil. Poukázali na skutočnosť, ţe v konaniach pred súdom prvého stupňa i v odvolacom

konaní iný, neţ napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní

uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných

skutkových zistení, ide po stránke obsahovej o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej (neţ

v vymenovanej) procesnej vade, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci; takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce

relevantným dovolacím dôvodom ( ) sama osebe ale nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

14

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné

dovolanie (viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţnil

realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , , , ,

, a ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene

namieta, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm.f/ ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobcu nevyplýva z aţ 3 , ani z Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm.b/

a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobca svojím dovolaním napáda aj uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania.

Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania treba posudzovať

podľa Ustanovenie ale výslovne ustanovuje, ţe

predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu)

neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

15

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad

nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môţu začať len na takýto návrh, či

o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dospel však

k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie o trovách konania nie je postihnuté

takouto vadou a teda ţe dovolanie ţalobcu nie je prípustné ani podľa

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu voči uzneseniu odvolacieho súdu o trovách

konania nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia ani z ustanovenia ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti z dôvodov ţalobcom namietaných.

Ţalobca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

ţalovanej a neboli zistené ţiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s

a a ). Ţalovaná podala návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto

aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju

zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za jeden úkon právnej sluţby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 23. apríla 2013 [§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Zákonnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa

§ 11 ods. 1 písm.a/ cit. vyhlášky v sume 60,07 €, k tomu reţijný paušál – náhrada za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,81 € + 20 %

DPH (t.j. 13,58 €), čo predstavuje spolu 81,46 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

16

V Bratislave 31. októbra 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová