Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-41-2022.pdf
PDF · 138.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: F. M., I.. XX.XX.XXXX, Č. XXXX/XX, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária LEGALION s. r. o., Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica, IČO: 55 070 396 a Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: ESSOX FINANCE, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 35 846 968, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/53/2012-275 zo dňa 9.12.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/53/2012-275 zo dňa 9.12.2021 potvrdzuje.
Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil Rozhodcovský rozsudok Stredoeurópskeho Arbitrážneho súdu v Bratislave 7 Rr 07/2010 zo dňa 04.08.2011 a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší Rozhodcovský rozsudok č. p. 7Rk 07/2010-8 zo dňa 04.08.2011, ktorým Stredoeurópsky Arbitrážny súd, stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Arbitrators & Advisors, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 10.281,70 eur s príslušenstvom a náhradu trov rozhodcovského konania. Súd zamietol žalobu rozsudkom zo dňa 16.05.2019, žalobca sa odvolal. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/235/2019-251 zo dňa 17.09.2020 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.12.2019) a vrátil vec na nové konanie. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uviedol, že medzi účastníkmi nebol sporný nasledovný skutkový stav: Dňa 30.11.2009 žalobca ako leasingový nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili Dohodu o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy LZF 08/92625 (ďalej aj „Dohoda“), na základe ktorej sa strany sporu dohodli na predčasnom ukončení leasingovej zmluvy LZF 08/92625, a to ku dňu 30.11.2009 bez prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu na žalobcu s tým, že tento uhradí dlžnú sumu z Leasingovej zmluvy 10.991,70 eur v splátkach.
V článku IV predmetnej dohody sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy a leasingovej zmluvy, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky predložia na rozhodnutie výlučne stálemu rozhodcovskému súdu Stredoeurópsky arbitrážny súd. Rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku. Zmluvné strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu SEAS. Jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné a bude vydané v slovenskom jazyku. Dňa 04.08.2011 vydal SEAS pod spisovou značkou 7 Rk 07/2010-8 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu na úhradu istiny 10.281,70 eur s príslušenstvom. Žalobca sa v tomto spore domáha zrušenia predmetného rozsudku. Pôvodne v žalobe uviedol ako dôvod skutočnosť, že SEAS nevyhodnotil návrh žalobcu o prerušenie konania ako opodstatnený, nepreukázal jeho doručenie žalovanému a nepožiadal o súhlas s prerušením konania, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Neskôr rozšíril dôvody, pre ktoré požaduje zrušenie rozhodcovského rozsudku: a) neplatnosť rozhodcovskej doložky - rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré vyžadujú, aby sa všetky spory medzi zmluvnými stranami riešili výlučne prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu, pričom vylučujú podanie žaloby na príslušný všeobecný súd, judikatúra konštantne považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, b) pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľov najmä tým, že rozhodcovský súd neskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok v Dohode ani túto Dohodu nepodrobil prieskumu z hľadiska § 52 - 54 Občianskeho zákonníka, c) plnenie odporuje dobrým mravom - žalobca sa zaviazal uhradiť celý spotrebiteľský úver a zároveň sa dohodlo, že vozidlo zostane vo vlastníctve žalovaného aj po splatení celého úveru. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že nemožno rozširovať dôvody podanej žaloby, nakoľko k tomu došlo po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Zároveň namietal, že Dohoda nebola „formulárová“, ale bola individuálne dojednaná (z iniciatívy žalobcu). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 54b ods. 1, § 3 ods. 1 až 3, § 4, § 21 ods. 2, 3, § 40 ods. 1, 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 73 ods. 1, 2, 3, § 45, § 46 ods. 1, § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSRK“), § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu podania žaloby. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca pri uzavieraní Dohody vystupoval v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. V súlade s § 2 ods. 1 ZSRK ide o spotrebiteľský spor. Z tohto dôvodu súd pri svojom rozhodovaní posúdil právnu stránku veci podľa § 73 ods. 1-3 ZSRK. Právne normy obsiahnuté v týchto odsekoch normujú, že ZSRK sa použije aj rozhodcovské konania, ktoré spĺňajú náležitosti spotrebiteľského sporu, aj keď sa začali pred účinnosťou ZSRK (t.j. pred 01.01.2015). Plynutie lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa však posudzuje podľa doterajších predpisov, t.j. podľa § 41 ZRK. Rozhodcovská zmluva uzavretá do 01.01.2015 sa spravuje doterajšími predpismi, t.j. § 3 a nasl. ZRK. Súd skúmal včasnosť podania žaloby. V súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov a skutočnosťou, že žalobca podával žalobu za účinnosti už zrušeného predpisu (zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu podania žaloby), súd aplikoval 30-dňovú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 30.08.2011 (č.l. 70 pripojeného rozhodcovského spisu) a žaloba bola na súd podaná dňa 22.09.2011. Žaloba teda bola doručená súdu v súlade s § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu podania žaloby v spojení s § 73 ods. 2 ZSRK v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Súd pri svojom rozhodovaní po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave - v súlade so záverom odvolacieho súdu, skúmal platnosť rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že táto má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného. Podľa článku IV Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a postupnom splácaní pohľadávky zo dňa 30.11.2009: (1) Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúci z tejto zmluvy, Leasingovej zmluvy č. LZF 08/92625 vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie výlučne stálemu rozhodcovskému súdu Stredoeurópsky arbitrážny súd so sídlom v Bratislave podľa ustanovení jeho Rokovacieho poriadku a Štatútu. Rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku. Zmluvné strany sa zaväzujú
podrobiť rozhodnutiu SEAS. Jeho rozhodnutie bude pre strany končené, záväzné a vykonateľné a bude vydané v slovenskom jazyku. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že:
- Vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. H) zákona 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
- Konkrétneho rozhodcu menuje predseda SEAS
- Ak sa jedná o obchodnoprávny spor, môže SEAS rozhodnúť aj podľa zásad spravodlivosti. Keďže neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s ohľadom na znenie rozhodcovskej doložky obsiahnuté v Dohode, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti. Toto dojednanie Dohody (dojednanie rozhodcovskej doložky) je oddeliteľné od ostatného obsahu Dohody (článku III), ktorá je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko záväzok žalobcu doplatiť celý spotrebiteľský úver a zároveň dohoda, že žalobca nenadobudne motorové vozidlo (t.j. žiadnu protihodnotu), sa prieči dobrým mravom. Z uvedeného dôvodu je tak toto zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd po preskúmaní výroku rozhodcovského rozsudku ustálil, že toto rozhodnutie zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré svojou povahou odporuje dobrým mravom. Podľa názoru súdu teda existuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) a l) ZSRK. Keďže súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd pokračovať na návrh niektorého z účastníkov rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nestotožnil sa so všeobecným záverom súdu, podľa ktorého „Keďže neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.“ a poukázal na judikatúrou opakovane prezentovanú doktrínu, podľa ktorej nie je možné aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočňovať selektívne a spätne. Nie je možné dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len s odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Uvedený záver by vnášal do právnych vzťahov značnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov (NS ČR sp. zn. 32 Cdo 3337/2010, sp. zn. 32 Cdo 1592/2012, sp. zn. 33Cdo 1069/2014; ÚS SR PL ÚS 11/2016). Podľa § 73 ods. 3 ZSRK sa rozhodcovská zmluva posudzuje podľa predpisov účinných v čase jej uzatvorenia. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2009 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. To však neplatí, ak sú tieto zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu zmluvy individuálne dojednané. Žalovaný mal za to, že z povahy Dohody je možné dovodiť, že ide o zmluvu, ktorá bola individuálne dojednaná. Táto zmluva neobsahuje žiadne aspekty, ktoré by čo i len čiastkovo vykazovali znaky formulárovej zmluvy. Zo všetkých okolností uzatvorenia Dohody je možné ustáliť, že uzatvorenie tejto dohody inicioval žalobca a bol to výlučne žalobca, ktorý mal záujem na uzatvorení tejto dohody, nakoľko potreboval upraviť splatnosť svojich záväzkov. Žalovaný si svoje záväzky z leasingovej zmluvy riadne splnil. Žalovaný zastával názor, že z jeho strany prišlo k jednoznačnému naplneniu jeho zmluvných povinností a peňažná služba bola riadne poskytnutá. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obdo/47/2017 zo dňa 23.03.2018. Mal za to, že obsah zmluvných dojednaní medzi zmluvnými stranami Dohody je jednoznačný, t.j. nie je nejasný. Tvrdenie žalobcu o neplatnosti uzatvorenej Dohody je v jasnom rozpore s jazykovým prejavom vôle, t.j. Dohodou, ktorá je svojím obsahom jednoznačná. V prípade takéhoto zjavného rozporu medzi tvrdením žalobcu o očakávanom výsledku a jeho jazykovým vyjadrením v Dohode nie je možné, aby sa osoba, ktorej sa tento rozpor týka, dovolávala absolútnej neplatnosti (porovnaj NS ČR 25 Cdo 1116/2001). Mal za to, že nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 by mal predstavovať základ nazerania na sporové konanie, spotrebiteľské veci nevynímajúc. Ďalej žalovaný namietal neoprávnené rozširovanie dôvodov podania žaloby. Uviedol, že sama skutočnosť, že žalobca uzatváral leasingovú zmluvu ako spotrebiteľ, nemá vplyv na možnosť
rozširovania dôvodov žaloby, súd je povinný rešpektovať § 45 ods. 3 ZSRK. Zastával názor, že takéto rozširovanie je možné len do uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, čo v prejednávanom prípade splnené nebolo, t.j. rozšírenie dôvodov žaloby bolo vykonané až po uplynutí tejto lehoty. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/187/2012 zo dňa 20.12.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/228/2013 zo dňa 31.10.2013, uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 423/2014 zo dňa 02.07.2014. Súd preto nemohol prihliadať na rozšírenie dôvodov podanej žaloby a bol oprávnený len na prieskum tých častí, ktoré mu výslovne umožňoval zákon v zmysle § 45 ods. 3 ZSRK, t.j. súd bez návrhu mohol skúmať rozhodcovský rozsudok len v rozsahu predvídanom zákonom. Pri analýze zmluvy podľa § 45 ods. 3 je nutné rozhodcovskú zmluvu posudzovať podľa § 73 ods. 3 ZSRK, a síce podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. To však neplatí, pokiaľ sú tieto neprijateľné zmluvné podmienky (týkajúce sa hlavného predmetu zmluvy) individuálne dojednané. Z povahy Dohody je možné vyvodiť, že ide o zmluvu, ktorá bola individuálne dojednaná. Uzavretie tejto dohody bolo iniciované žalobcom, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Zmluvné strany si tu v súlade s § 570 Občianskeho zákonníka dohodli, že pôvodný záväzok Leasingová zmluva číslo LZF/08/92625 zaniká a všetky práva a povinnosti vzniknuté zo vzťahu založeného touto Leasingovou zmluvou sa spravujú novou zmluvou - Dohodou. Dohoda nemá charakter formulárovej zmluvy v žiadnej svojej časti. Tvrdil, že Dohoda nemôže byť neplatná, nakoľko nie je v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania bolo preukázané, že žalobca bol v omeškaní s platením splátok od januára 2010. Žalovaný žalobu na rozhodcovský súd doručil až 15.07.2010. Žalobu na rozhodcovský súd možno v súlade s ustálenou judikatúrou považovať za uplatnenie práva dodávateľa zosplatniť celú pohľadávku voči spotrebiteľovi. Pri posudzovaní súladnosti Dohody s § 53 ods. 4 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, neexistuje rozpor ustanovení zákona a Dohody, ktorý by zakladal dôvod pre vyhovenie žalobe. Dodal, že rozhodnutie rozhodcovského súdu nezaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré by bolo svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporovalo dobrým mravom, nakoľko peňažné plnenie nie je nemožné, ani nedovolené, ani neodporuje dobrým mravom. Úbytok peňažných prostriedkov v dôsledku povinnosti zaplatiť dlh nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamieta, a vo výroku II. zmenil tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a zároveň aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.01.2022. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v súlade s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/235/2019 zo dňa 17.09.2020. Súd si, podľa názoru žalobcu, správne vyhodnotil, vychádzajúc z platných právnych predpisov ako aj rozhodovacej prace slovenských súdov a zároveň Súdneho dvora Európskej únie, že ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby všetky spory s dodávateľom vyplývajúce z takejto zmluvy, riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, sa považuje bez ďalšieho za neprijateľnú zmluvnú podmienku, s čím je spojená sankcia absolútnej neplatnosti. Za nepravdivé a nelogické považoval tvrdenie žalovaného, že Dohoda bola uzatvorená na základe toho, že takýto postup inicioval výlučne žalobca. Je nelogické, aby žalobca inicioval uzatvorenie dohody za podmienok, že predmet leasingu zostane vo vlastníctve žalovaného, bez zmluvnej možnosti jeho odkúpenia s tým, že žalobca doplatí celý poskytnutý úver za financovanie leasingu. Žalobca nemohol mať o takúto dohodu záujem, keďže sa týmto dostal do zjavne nevýhodného a nerovnovážneho postavenia, keďže tak príde o predmet leasingu, nemá žiadnu zmluvnú možnosť tento predmet leasingu nadobudnúť do svojho vlastníctva a zároveň musí doplatiť celý poskytnutý úver na financovanie leasingu, a na druhej strane žalovaný zostane vlastníkom predmetu leasingu, na tento nie je uzatvorená žiadna leasingová alebo nájomná zmluva, žalovaný je oprávnený predmet leasingu bez zmluvných obmedzení užívať a zároveň mu bude uhradený celý zvyšok úveru poskytnutého na financovanie predmetu úveru. Takýto výsledok žalobca ani žalovaný z pôvodnej leasingovej zmluvy nečakali, je nespravodlivý a v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobcu ako spotrebiteľa dostáva takýto úkon do výrazne horšej situácie. Vzhľadom na obsah Dohody o ukončení práv a povinností sporových strán, ktoré mali byť týmto právnym úkonom založené, považoval za vylúčené a nelogické tvrdenie žalovaného, že to mal byť žalobca, kto mal iniciovať uzatvorenie takejto dohody, a teda že by malo ísť o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Argumentácia žalovaného v tomto smere nemá oporu v zistenom skutkovom stave, ani v okolnostiach, za ktorých došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy. Zdôraznil, že v otázke, či určité dojednanie, ktoré by inak bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskom vzťahu,
bolo individuálne dojednané, dôkazné bremeno zaťažuje dodávateľa, v tomto prípade žalovaného. V priebehu konania nebolo zo strany žalovaného vyššie uvedené preukázané, a teda žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Súd teda správne vyhodnotil predmetnú otázku a svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne a presvedčivo odôvodnil. V spojitosti so skutkovým stavom považoval za účelový výklad žalovaného, podľa ktorého „úbytok peňažných prostriedkov v dôsledku povinnosti zaplatiť dlh nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi“. Uviedol, že jednotlivé práva a povinnosti zo zmluvného vzťahu je potrebné hodnotiť v kontexte celého zmluvného vzťahu a všetkých práv a povinností vyplývajúcich z tohto zmluvného vzťahu pre obe sporové strany, nie iba selektívne vybrať jednu povinnosť (teda povinnosť zaplatiť dlh) a túto bez ohľadu na ostatné ustanovenia zhodnotiť tak, že je v súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru žalobcu je teda bez ďalšieho preukázané, že Dohodou sa sporové strany dostali do postavenia, ktoré je do takej miery nerovnovážne a nespravodlivé, že má za následok absolútnu neplatnosť Dohody z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že je povinnosťou súdu prvej inštancie v konaní preskúmať správnosť právneho posúdenia veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, a to aj v prípade, ak by žalobca vyššie uvedené dôvody (včas alebo vôbec) neuviedol, pretože dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), d), i) až l) preskúma vždy. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Argumentáciu žalovaného v tejto časti považoval za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 26.01.2022. Podľa názoru žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu, ktorý uvádza „Podľa nášho názoru je teda bez ďalšieho preukázané, že Dohodou sa sporové strany dostali do postavenia, ktoré je do takej miery nerovnovážne a nespravodlivé, že má za následok absolútnu neplatnosť Dohody z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.“ Zdôraznil, že do dnešného dňa neinicioval exekučné konanie voči žalobcovi. S prihliadnutím na prechodné ustanovenia je tiež zrejmé, že rozhodcovský rozsudok nie je možné použiť na nútený výkon rozhodnutia voči žalobcovi. Žalovaný mal tiež za to, že žalobcovi absentuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovského rozsudku a žaloba ako taká mala byť zamietnutá tiež pre absenciu naliehavého právneho záujmu.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.02.2022. Zastával názor, že argumentáciu žalovaného, že predmetná dohoda mala byť individuálne dojednaná a „neobsahuje žiadne aspekty, ktoré by čo i len čiastkovo vykazovali znaky formulárovej zmluvy“ je objektívne, ako aj logicky, vzhľadom na obsah Dohody, nedôvodná a účelová. Mal za to, že právny názor Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 nie je aplikovateľný a relevantný na predmetné konanie. Súd postupoval správne a v súlade s právnymi predpismi, keď rozhodol podľa § 45 ods. 1 písm. e) resp. l) ZSRK, ktoré dôvody zrušenia rozhodnutia rozhodcovského rozsudku súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmava vždy, t.j. bez ohľadu na to, či tieto boli žalobcom špecifikované alebo nie.
6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 33Cb/53/2012-275 zo dňa 9.12.2021 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy LZF 08/92625 zo dňa 30.11.2009 a postupnom splácaní pohľadávky zo dňa 30.11.2009 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
10. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
12. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSRK“), spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
15. Podľa § 73 ods. 1 ZSRK, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
16. Podľa § 73 ods. 2 ZSRK, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
17. Podľa § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
18. Podľa § 45 ods. 1 ZSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20190101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20190101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Podľa § 45 ods. 2 ZSRK, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
20. Podľa § 45 ods. 3 ZSRK, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/53/2012-275 zo dňa 09.12.2021, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie alebo zmenu daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
23. Odvolací súd v tomto konaní opätovne rozhodoval o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I vydaného v konaní vedenom pod sp. zn 33Cb/53/2012, ktorého rozhodnutie už bolo za účinnosti Civilného sporového poriadku uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/235/2019-251 zo dňa 17.09.2020 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetom konania je návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku č. p. 7Rk 07/2010-8 zo dňa 04.08.2011, ktorým Stredoeurópsky Arbitrážny súd, stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Arbitrators & Advisors, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, zaviazal žalobcu (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) sumu 10.281,70 eur s príslušenstvom a náhradu trov rozhodcovského konania na základe uzatvorenej Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy LZF/08/92625 a postupnom splácaní pohľadávky zo dňa 30.11.2009, v ktorej sa strany sporu (žalobca ako leasingový nájomca a žalovaný ako prenajímateľ) dohodli na predčasnom ukončení leasingovej zmluvy LZF/08/92625, a to ku dňu 30.11.2009, bez prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu na žalobcu s tým, že tento uhradí dlžnú sumu z leasingovej zmluvy vo výške 10.991,70 eur v splátkach. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že existuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) a l) ZSRK, preto rozhodol tak, že zrušil Rozhodcovský rozsudok Stredoeurópskeho Arbitrážneho súdu v Bratislave 7 Rr 07/2010 zo dňa 04.08.2011 a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi 100 % trov konania. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
24. Ako je zrejmé zo uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/235/2019-251 zo dňa 17.09.2020, predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava I v danej veci č.k. 33Cb/53/2012-150 zo dňa 16.05.2019 bol zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti, keď odôvodnenie rozhodnutia odvolací súd nepovažoval za riadne a dostačujúce, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne neuviedol, na základe akých dôvodov a úvah dospel k prijatému záveru, v zmysle ktorého rozhodcovský rozsudok nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom namietanej neplatnosti Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, po opätovnom prejednaní veci, však dospel súd prvej inštancie v prvom rade k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s ohľadom na znenie rozhodcovskej doložky obsiahnuté v Dohode o ukončení leasingovej zmluvy, vyhodnotil súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti. Okrem toho konajúci súd konštatoval, že Dohoda o ukončení leasingovej zmluvy je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko záväzok žalobcu doplatiť celý spotrebiteľský úver a zároveň dohoda, že žalobca nenadobudne motorové vozidlo (t.j. žiadnu protihodnotu), sa prieči dobrým mravom. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že toto zmluvné dojednanie je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
25. Ako súd prvej inštancie konštatoval v rozsudku, v danej veci ide o spotrebiteľský spor v súlade s § 2 ods. 1 ZSRK, pretože žalobca pri uzavieraní Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. V zmysle § 73 ods. 1 ZSRK, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. V zmysle § 73 ods. 3 ZSRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Dohoda o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy LZF 08/92625 a postupnom splácaní pohľadávky (ďalej aj „Dohoda o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy“) bola uzatvorená dňa 30.11.2009 (č.l. 16 súdneho spisu), v ktorom čase bolo účinné znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Práve takéto ustanovenie Dohoda o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy vo svojom čl. IV bod 1 obsahovala, keď uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy, Leasingovej zmluvy č. LZF/08/92625 vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie výlučne stálemu rozhodcovskému súdu Stredoeurópsky arbitrážny súd (ďalej len „SEAS“) so sídlom v Bratislave podľa ustanovení jeho Rokovacieho poriadku a Štatútu. Rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu SEAS. Jeho rozhodnutie bude pre strany končené, záväzné a vykonateľné a bude vydané v slovenskom jazyku.“ Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru, že v prípade takejto rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti. Takáto nekalá podmienka spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade nejde o spätnú aplikáciu právnych noriem, ako nedôvodne namietal odvolateľ, keďže ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vo vyššie uvedenom znení bolo účinné už v čase uzatvorenia Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy.
26. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, podľa ktorého z povahy Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy je možné dovodiť, že ide o zmluvu, ktorá bola individuálne dojednaná. I keď žalovaný tvrdil, že uzatvorenie tejto dohody inicioval žalobca, z obsahu predmetnej dohody, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky. Na uvedenú skutočnosť právny zástupca žalobcu poukázal vo vyjadrení zo dňa 16.05.2018 po prevzatí právneho zastúpenia žalobcu v konaní (ako aj následne v podaní zo dňa 14.03.2019), keď pri námietke, podľa ktorej rozhodcovská doložka uvedená v čl. IV. predmetnej dohody je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tvrdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a predmetná dohoda bola žalobcovi predložená na podpis, bez možnosti túto pripomienkovať alebo inak upravovať. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ pritom platí vo vzťahu k predmetnej rozhodcovskej doložke vyvrátiteľná domnienka, že nie je individuálne dojednaná a teda napĺňajúc skutkovú podstatu § 53 ods. 4 písm.
r) OZ je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaného preto zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, teda o vyvrátenie vyššie uvedenej domnienky. Žalovaný však v danom prípade netvrdil a nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, teda že by žalobca mal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky v Dohode o ukončení leasingovej zmluvy, resp. že by si takúto rozhodcovskú doložku žalobca ako spotrebiteľ výslovne vymienil. Z týchto dôvodov sa predmetná rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 2 a 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy) ex lege nepovažuje za individuálne dojednanú, a teda je neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. r) v spojení s § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy).
27. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo 16. januára 2013, návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská zmluva neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
28. Neobstojí ani námietka odvolateľa ohľadne neoprávneného rozšírenia dôvodov podania žaloby. Už v zrušujúcom uznesení č.k. 4Cob/235/2019-251 zo dňa 17.09.2020 odvolací súd poukázal na ustanovenie § 45 ods. 3 ZSRK, podľa ktorého súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Okrem toho, v zmysle § 45 ods. 2 ZSRK, ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedeného si bol vedomý aj súd prvej inštancie, ktorý na pojednávaní dňa 17.01.2019 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. uviedol dôvody, ktoré sú, podľa jeho názoru, dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Námietku žalovaného o neoprávnenom rozširovaní žaloby o ďalšie dôvody preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
29. Vzhľadom na to, že neplatnosť rozhodcovskej doložky v Dohode o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy je sama osebe dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 písm. e) ZSRK, odvolací súd s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania sa ďalšími dôvodmi pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku nezaoberal.
30. Žalovaný v odvolacej replike namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú, nakoľko v tomto spore nejde o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, ale o žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ZSRK, ktorej podmienkou nie je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu.
31. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
32. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/53/2012-275 zo dňa 09.12.2021 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).