Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/356/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ S. B.,

bývajúci v T., 2/ M. B., bývajúca D., 3/ E. B., bývajúci v D., 4/ A. B., bývajúca B., 5/ J. B.,

bývajúci vo V., 6/ M. B., bývajúca Č., 7/ M. C., bývajúca vo Š., 8/ P. C., bývajúca vo Š.,

9/ M. C., bývajúca v Š., 10/ Š. C., bývajúci v Š., ţalobcovia 2/, 3/, 4/ zastúpení advokátskou

kanceláriou K.H., so sídlom v B., proti ţalovaným : 1/ Slovenská republika – Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, Ţupné nám. 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika –

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, 3/ Slovenská republika

– Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičová 5, Bratislava, 4/ Slovenská

republika – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava,

o zaplatenie 113 722,37 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobcov 2/, 3/, 4/ proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 1. decembra 2011 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. marca 2007 č. k. -130

zamietol návrh ţalobcov 1/ aţ 10/, ktorým sa ţalobcovia voči ţalovaným domáhali zaplatenia

113 722,37 Eur s prísl. (3 426 000 Sk) titulom náhrady škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom. Súd ţalovaným náhradu trov konania nepriznal.

2

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2008 sp. zn. odmietol

odvolanie advokáta Mgr. P. K. podľa Ţalovaným náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe proti prvostupňovému

rozsudku podal advokát Mgr. P. K. za ţalobcov odvolanie, hoci si ţalobcovia na zastupovanie

v konaní zvolili advokáta JUDr. P. H.. Podľa obsahu plnej moci ţalobcovia zároveň udelili

súhlas na to, aby advokáta pri jednotlivých úkonoch zastúpil advokátsky koncipient. V čase

udelenia plnej moci uţ od 1. januára 2004 platil o advokácii

a o zmene a doplnení o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov. JUDr. P. H. v zmysle

Z.z. bol pozastavený výkon advokácie, od 25. januára 2007 nebol oprávnený poskytovať

právne sluţby. Zvolený zástupca podľa však môţe

zastupovať klienta iba v tom prípade, ak preukáţe, ţe so zastupovaním súhlasí. Mgr. P. K.

nemal oprávnenie zastupovať ţalobcov bez ich súhlasu ( ,

a 25 ods. 3 ). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. augusta 2011

č. k. -238 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp. zn.

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konanie o dovolaní ţalobcu 5/ zastavil.

V odôvodnení najvyšší súd uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe advokát Mgr. P. K. podal

v mene ţalobcov ako ich zástupca odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Písomné

plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo jeho oprávnenie za ţalobcov pred odvolacím súdom

konať, pripojené k odvolaniu nebolo. Keďţe týmto úkonom uplatňovali procesné právo

v konaní ţalobcovia a nie zástupca, súd bol povinný za účelom odstránenia tohto nedostatku

urobiť vhodné opatrenia formou písomnej výzvy adresovanej ţalobcom ako účastníkom

konania, obsahom ktorej mala byť predovšetkým informácia o nedostatku

plnomocenstva a výzva k jeho odstráneniu. Ak za situácie, keď súd prvého stupňa ţalobcov

k odstráneniu tohto nedostatku nevyzval a odvolací súd bez nápravy jeho pochybenia

odvolanie advokáta ako podané neoprávnenou osobu odmietol, ide o postup nesprávny,

ktorým odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom ( psím. f/ ).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov 2/, 3/, 4/ rozsudkom

z 1. decembra 2011, č. k. -246 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti

týkajúcej sa ţalobcov 2/, 3/, 4/. Ţalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe vzhľadom na výrok dovolacieho súdu vec preskúmal

podľa uţ len v napadnutom rozsahu týkajúceho sa ţalobcov 2/, 3/, 4/ bez

nariadenia ústneho pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov 2/ aţ 4/ nemoţno

priznať úspech a zároveň, ţe súd prvého stupňa zistil náleţite skutkový stav veci, vec posúdil

správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil, na ktoré

odôvodnenie poukazuje i odvolací súd. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru,

ţe návrh je bezdôvodný, nakoľko nie je daná zodpovednosť ţalovaných za škodu, ktorá

ţalobcom 2/ aţ 4/ vznikla tým, ţe obchodné spoločnosti H., K. B., A., B., S. nesplnili záväzok

vyplývajúci zo zmlúv o pôţičke o tichom spoločenstve. V konaní nebol preukázaný

nesprávny úradný postup ţalovaných ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu

podľa citovaného ustanovenia V súvislosti s uzatváraním zmlúv

ţalovaní nevykonávali ţiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomoci a nemohli teda

porušiť ţiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre ich konanie, resp. nemohli

porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti. Ţalobcovia

uzatvorili s nebankovými subjektmi predmetné zmluvy o pôţičke, v zmysle príslušných

ustanovení , Zmluvy o tichom spoločenstve v zmysle príslušných

ustanovení , predmetné zmluvy o budúcej Darovacej zmluve

a Dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu v zmysle ,

pričom tu ide o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli v dôsledku vzájomných a zhodných

prejavov slobodnej a váţnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1

). Na základe týchto zmlúv vznikol medzi ţalobcami a vyššie

uvedenými obchodnými spoločnosťami súkromnoprávny vzťah, do ktorého štát nemohol

zasahovať. Tu platí, ţe štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ). Štát

mal v zmysle o kolektívnom investovaní, kompetenciu vykonávať

dohľad a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, fondom,

depozitárom, núteným správcom a likvidátorom, v prípade kolektívneho investovania

podľa tohto zákona. V danej veci sa však o kolektívne investovanie nejednalo, pretoţe vyššie

uvedené obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona

oprávnená vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond.

V danom prípade nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu podľa , ktorou

je nesprávny úradný postup orgánu štátu a preto ţalovaní za škodu podľa tohto zákonného

ustanovenia nezodpovedali.

Čo sa týka námietok ţalobcov uvedených v odvolaní, ţe prvostupňový súd nevykonal

nimi navrhované dôkazy, mal odvolací súd za to, ţe prvostupňový súd pri rozhodnutí vo veci

samej v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci a ďalšie dokazovanie bolo v tomto smere

nadbytočné, keď odvolací súd poukazuje na to, ţe v zmysle súd rozhoduje

na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá

dôvodné alebo závaţné pochybnosti. To znamená, ţe nie je viazaný dôkaznými návrhmi

účastníkov v tom zmysle, ţe by bol povinný vykonať všetky navrhované dôkazy,

ale je oprávnený posúdiť dôkazné návrhy a rozhodnúť o tom, ktorý z týchto dôkazov vykoná.

Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôţu smerovať

k zisteniu skutkového stavu veci (k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou

právnej normy).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 2/, 3/, 4, ktorého

prípustnosť odôvodňovali ustanovením Skutočnosť, ţe v konaní

sa ţalobcom závaţným spôsobom odňala moţnosť konania pred súdom odôvodňovali

absenciou dostatočného odôvodnenia, arbitrárnosťou rozhodnutí, nepreskúmateľnosťou

rozhodnutí. Navrhli, aby najvyšší súd v zmysle ustanovenia napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný 2/ Slovenská republika – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

a 4/ Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky navrhli dovolanie

ţalobcov 2/, 3/, 4/ zamietnuť ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení aţ d/

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie

nie je ,,ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení

súdov niţších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd

tu nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek

hľadísk. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený

prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť)

prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá

).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenný rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 aţ 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov 2/, 3/, 4/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

aţ 4 Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

6

Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov 2/, 3/, 4/ nie je podľa § 238

ods. 1 aţ 3 (procesne) prípustné.

Dovolanie ţalobcov 2/, 3/, 4/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené

niektorou z nich vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd

sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal

sa tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku aj uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ g/

tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolatelia v dovolaní namietali, ţe konanie je postihnuté práve takouto vadou

zaloţenou na nedostatočnom odôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho

súdu ( ) čo súčasne zakladá porušenie ich práv na súdnu ochranu (

) a právo na spravodlivé súdne konanie ( dohovoru) v tom, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, neurčitosť, nezrozumiteľnosť

a nevyporiadanie sa so všetkými ich odvolacími námietkami a námietkami uvádzanými

v konaní a preto v konaní v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdil.

Pokiaľ ţalobcovia 2/, 3/, 4/ namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiţ

vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo podľa

ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov;

ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, ţe nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho

a spravodlivého procesu ako vyplýva aj z a nasl. a Dohovoru.

Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1

, Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť (§ 132

a m. m. ), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

( ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd

by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tieţ

na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí

rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel boli pre širšiu právnickú

(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé

a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

, ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán

(avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , obdobne

Krasko c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B str. 49, § 30). Štruktúra práva

na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje

aj v odvolacom konaní ( ). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd

zdôraznil, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemoţno

posudzovať izolovane (m. m. , , , ),

pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(). Tento právny názor zahŕňa aj poţiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu

a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba povaţovať rozsudok všeobecného

súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver neodôvodní zo všetkých zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2006).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v zmysle ) spĺňa vyššie

uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle (

ods. 1, 2 ) a preto ho nemoţno povaţovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený,

či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej)

štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak pre rozsudok súdu prvého stupňa (§ 157

ods. 2 ), ako aj pre rozsudok odvolacieho súdu ( ). Súslednosti

jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú v súhrne

ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná

(ani inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Súdy oboch stupňov jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré ţalobu

zamietli. Zhodli sa na tom, ţe nie je daná zodpovednosť ţalovaných za škodu, ktorá

ţalobcom 2/ aţ 4/ vznikla tým, ţe obchodné spoločnosti H., K. B., A., B., S. nesplnili svoj

záväzok vyplývajúci zo zmlúv o pôţičke o tichom spoločenstve. V konaní nebol preukázaný

nesprávny úradný postup ţalovaných ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu

podľa citovaného ustanovenia V súvislosti s uzatváraním

zmlúv ţalovaní nevykonávali ţiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomoci a nemohli

teda porušiť ţiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre ich konanie, resp. nemohli

porušiť poriadok vyplývajúci z funkcie alebo cieľov jeho činnosti. Ţalobcovia uzatvorili

s nebankovými subjektmi predmetné zmluvy o pôţičke v zmysle príslušných ustanovení

, zmluvy o tichom spoločenstve a v zmysle príslušných ustanovení

, predmetné zmluvy o budúcej Darovacej zmluve a dohody o vrátení

ďalšieho členského vkladu v zmysle , pričom tu ide

o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov

slobodnej a váţnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne ( ). Na

základe týchto zmlúv vznikol medzi ţalobcami a vyššie uvedenými obchodnými

spoločnosťami súkromnoprávny vzťah, do ktorého štát nemohol zasahovať. Tu platí, ţe

štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý

im ustanoví zákon (čl. ods. 2 ). Štát mal v zmysle zákona

č. a kolektívnom investovaní kompetenciu vykonávať dohľad a v rámci neho

10

ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, fondom, depozitárom,

núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto

zákona. V danej veci sa však o kolektívne investovanie nejednalo, pretoţe vyššie uvedené

obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená

vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond. V danom prípade

nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom štátu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/69, ktorou je nesprávny úradný

postup orgánu štátu a preto ţalovaní za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia

nezodpovedali. Pokiaľ ţalobcovia 2/, 3/, 4/ v odvolacom konaní zotrvali na svojej

argumentácii, aj odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa

o neopodstatnenosti ţaloby z uvádzaných dôvodov, ponúkol dostatočné vysvetlenie toho,

prečo z právneho hľadiska nebolo moţné akceptovať argumentáciu odvolateľov

(ţalobcov 2/, 3/, 4/).

Obsah dovolacích námietok smeroval tieţ k spochybneniu správnosti právneho

posúdenia veci konajúcimi súdmi ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje aj právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide len vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne práve závery. Súd tak právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania

moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

však nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadné)

neprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu

ţiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

11

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobcovia 2/, 3/, 4/

neopodstatnene namietajú, ţe v konaní im postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ).

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

ţalobcov 2/, 3/, 4/ nevyplýva z aţ 3 ani z Dovolanie preto

odmietol podľa v spojení s bez toho,

aby skúmal opodstatnenosť dovolateľmi uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní ţalobcovia 2/, 3/, 4/ nemali úspech a nevzniklo im právo

na náhradu trov dovolacieho konania ( v spojení s

a ). Ţalovaným 1/ aţ 4/ nepriznal dovolací súd náhradu trov tohto konania

lebo nepodali návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2014

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová