Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
de7/364596.0ff6de.pdf
PDF · 103.57 KB
No categories available
2Cdo/229/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 229/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ S. B., bývajúceho v T.,
2/ M. B., bývajúcej v D., 3/ E. B., bývajúceho v D., 4/ A. B., bývajúcej v B., 5/ J. B.,
bývajúceho vo V., 6/ M. B., bývajúcej v Č., 7/ M. C., bývajúcej vo Š., 8/ P. C., bývajúcej vo
Š., 9/ M. C., bývajúcej v Š., 10/ Š. C., bývajúceho v Š., ţalobcovia 2/, 3/, 4/ zastúpení K.H.,
so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, 2/ Slovenskej republike –
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2,
3/ Slovenskej republike – Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 4/ Slovenskej republike – Ministerstvu hospodárstva
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, o zaplatenie
113 722,37 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
12 C 93/2004, o dovolaní ţalobcov 2/ aţ 5/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. júna 2008 sp. zn. 14 Co 4/2008, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp. zn.
14 Co 4/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Konanie o dovolaní ţalobcu 5/ z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. marca 2007 č.k. 12 C 93/2004-130 zamietol
návrh ţalobcov 1/ aţ 10/, ktorým sa ţalobcovia voči ţalovaným domáhali zaplatenia
113 722,37 € s príslušenstvom (3 426 000 Sk) titulom náhrady škody podľa zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Súd ţalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2008 sp. zn. 14 Co 4/2008 odmietol
odvolanie advokáta Mgr. P. K. podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Ţalovaným náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe proti prvostupňovému
rozsudku podal advokát Mgr. P. K. za ţalobcov odvolanie, hoci si ţalobcovia na zastupovanie
v konaní zvolili advokáta JUDr. P. H.. Podľa obsahu plnej moci ţalobcovia zároveň udelili
súhlas na to, aby advokáta pri jednotlivých úkonoch zastúpil advokátsky koncipient. V čase
udelenia plnej moci uţ od 1. januára 2004 platil zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov. JUDr. P. H. v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. bol
pozastavený výkon advokácie, od 25. januára 2007 nebol oprávnený poskytovať právne
sluţby. Zvolený zástupca podľa § 8 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. však môţe zastupovať
klienta iba v tom prípade, ak preukáţe, ţe so zastupovaním súhlasí. Mgr. P. K. nemal
oprávnenie zastupovať ţalobcov bez ich súhlasu (§ 16 zákona č. 586/2003 Z.z., § 24 a § 25
ods. 3 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali ţalobcovia 2/ aţ 5/ dovolanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 237 písm. f/ O.s.p a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uviedli, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať
pred súdom, pretoţe ak bol súd názoru, ţe plnomocenstvo chýba, mal ich o tomto nedostatku
informovať a zároveň ich vyzvať na jeho odstránenie.
Ţalovaní 2/, 4/ navrhli uznesenie odvolacieho súdu potvrdiť a dovolanie ţalobcov
zamietnuť.
Ţalovaní 1/, 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p. (okrem ţalobcu 5/) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
V danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie
uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1, 2 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p.,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania
podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia vady v zmysle § 237
písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietali, tieto neboli zistené ani dovolacím súdom.
Dovolatelia namietali vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videli v tom, ţe súd
odmietol odvolanie Mgr. P. K. pre nedostatok plnomocenstva bez toho, aby ich vyzval na
odstránenie tohto nedostatku.
Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
môţe podať predovšetkým účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.), pričom účastníkom
konania je navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) (§ 90 O.s.p.). Účastník sa môţe dať
v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si môţe účastník zvoliť vţdy
advokáta (§ 25 ods. 1 O.s.p.), pričom zástupcovi, ktorého si zvolil, udelí písomne alebo ústne
do zápisnice plnomocenstvo (§ 28 ods. 1 O.s.p.). Skutočnosť, ţe zástupca je oprávnený konať
za účastníka pred súdom musí byť preukázaná a to spravidla predloţením písomného
plnomocenstva. Ak plnomocenstvo chýba, súd je povinný účastníka konania o tomto
nedostatku informovať a zároveň ho vyzvať na jeho odstránenie. Pre úplnosť na dodáva, ţe
nepostačuje, ak opatrenie k odstráneniu tohto nedostatku smeruje len voči advokátovi, ktorý
sa označil ako zástupca účastníka /(Rc 2 Cdo 249/2004)/.
V danej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe advokát Mgr. P. K. podal v mene ţalobcov
ako ich zástupca odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Písomné plnomocenstvo, ktoré
by preukazovalo jeho oprávnenie za ţalobcov pred odvolacím súdom konať, pripojené
k odvolaniu nebolo. Keďţe týmto úkonom uplatňovali procesné práva v konaní ţalobcovia
a nie zástupca, súd bol povinný za účelom odstránenia tohto nedostatku urobiť vhodné
opatrenie formou písomnej výzvy adresovanej ţalobcom ako účastníkom konania, obsahom
ktorej mala byť predovšetkým informácia o nedostatku plnomocenstva a výzva k jeho
odstráneniu. Ak za situácie, keď súd prvého stupňa ţalobcov k odstráneniu tohto nedostatku
nevyzval a odvolací súd bez nápravy jeho pochybenia odvolanie advokáta ako podané
neoprávnenou osobou odmietol, ide o postup nesprávny, ktorým odňal ţalobcom moţnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Uvedená vada zakladá prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací
súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného uznesenie krajského súdu podľa
§ 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konanie o dovolaní ţalobcu 5/ – J. B.
(právny nástupca A. B., ktorá zomrela počas dovolacieho konania) zastavil podľa § 104 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p., keďţe dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky
dovolacieho konania a to napriek uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 12. augusta 2010
č.k. 12 C 93/2004-234. Týmto uznesením bol právny nástupca pôvodnej dovolateľky
vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia doručil súdu plnomocenstvo oprávňujúce
advokátsku kanceláriu H. k jeho zastupovaniu v dovolacom konaní, alebo ak takým
plnomocenstvom nedisponuje, aby si v tej istej lehote zvolil kvalifikovaného zástupcu pre
dovolacie konanie a doručil súdu plnomocenstvo. Zároveň bol poučený o následkoch
(zastavenie dovolacieho konania) ako aj v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. Uznesenie bolo
ţalobcovi 5/ doručené 27. augusta 2010. I napriek uvedenému dovolateľ ostal nečinný,
nedostatok svojho kvalifikovaného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní neodstránil.
Toto neučinil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2011
JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová