Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/339/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P.,

s. r. o., so sídlom v B., P., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so

sídlom v B., M., proti povinnému M. M., nar. X., bytom V., Č. R., o vymoženie 916,15 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 20. septembra 2013 sp. zn. a o návrhu oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania zamieta.

O d ô v o d n e n i e

1)

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

916,15 eur s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval

rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a. s., zo dňa 27. 09. 2007 sp. zn. SR 6796/07. Súdny exekútor

JUDr. R. K. následne v zmysle osudných exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

“

„Exekučný poriadok) požiadal Okresný súd Dunajská Streda o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie. Poverením č. 5201 022037 zo dňa 12. 02. 2008 ho Okresný súd Dunajská

Streda poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Dunajská Streda uznesením z 29. 11. 2011 č. k. -28

exekúciu zastavil. V odôvodnení uznesenia poukázal na ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1

Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučným titulom by mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., zo dňa 27. 09. 2007 sp. zn. SR 6796/07. Zistil,

že oprávnený a povinný uzavreli dňa 27. 02. 2007 zmluvu o úvere, pričom spory z nej mali

byť rozhodované rozhodcovským súdom na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky -

rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť

legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Túto skutočnosť je potrebné

považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neprijateľná

rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

odporuje dobrým mravom, preto v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie

podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave uznesením z 20. septembra 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení

uviedol, že sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých

je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených

v odvolaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok

štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa ( ). Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným

titulom, keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je

od počiatku neplatná ( ). Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená

na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako

celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na

základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa

mohol v rámci exekúcie domáhať.

3

3

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za

neprípustnú a o zastavení exekúcie podal dovolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby dovolací súd

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením ,, a t.j., že sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, že sa nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd

bol nesprávne obsadený a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Podľa jeho názoru, exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

exekučného titulu - notárskej zápisnice. Vo veci je daná prekážka právoplatne rozhodnutej

veci - o materiálnych a formálnych podmienkach vykonateľnosti exekučného titulu sa

rozhodovalo v čase, keď už o nich bolo právoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie. Odňatie možnosti pred súdom konať vyvodzoval zo skutočnosti, že súdy

ne vyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch,

a že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnili. Odňatie možnosti konať pred súdom videl aj

vtom, že odvolací súd nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania a v skutočnosti, že

súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci pojednávanie, aj keď tak v zmysle § 57 ods. 5

Exekučného poriadku boli povinné urobiť. Namietal, že tým, že sa na výklade práva

spoločenstva nepodieľal komunitárny sudca, hoci bol tento výklad nevyhnutný, bol v tejto

časti konania pred nim súd nesprávne obsadený.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2012,

sp. zn.: -12 v súvislosti s argumentáciou oprávneného týkajúcej sa porušenie

povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom ako aj

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie.

Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti

exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka spočíva dodržaní formy

notárskej zápisnice, tak ako je upravená podľa § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka

je priamo predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorými sú vyznačenie oprávnenej

a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou.

V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, že notárska zápisnica obsahovala

všetky náležitosti uvedené v spomenutých ustanoveniach, vrátane výslovného súhlasu

povinnej osoby s vykonateľnosťou. Žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej

vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Ďalej z toho

uznesenia vyplýva, že exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska

hmotného práva, pretože je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len

vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené.

Poukázal na , ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok,

ktorý bol doplnený o nové ust. § 41 ods. 3. Na notárske zápisnice vyhotovené pred

15. októbrom 2008 sa tento zákon, resp. novelizované ustanovenie nevzťahuje.

Ďalej uviedol, že ustanovenie Zmluvy o úvere, ktorým dlžník splnomocnil tretiu osobu

na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej pohľadávky

a príslušenstva, nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. l Občianskeho

zákonníka ani ust. o ochrane spotrebiteľa. Povinný na

seba neprevzal žiadne nové povinnosti, či záväzky, oprávnenému nevznikli žiadne nové práva

či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu

oprávnenie uznať dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba

nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú

výhodu. Navyše povinný mohol plnomocenstvo v zmysle § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho

zákonníka kedykoľvek odvolať. Podľa dovolateľa, exekučný súd by mal vo svojom

rozhodnutí uviesť, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a pod akú neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a)

až r) .

5

3

Ďalej má dovolateľ za to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil s ohľadom

jeho právnej kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ustanovení právnych predpisov

EÚ a rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Predovšetkým sa nevysporiadal s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil prečo považuje za

neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa dovolateľky exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie

v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady

93/13/EHS výslovne nenachádza.

Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné požiadať Súdny dvor Európskej

44

únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka. Poukázal na nález Ústavného súdu SR

z 12. apríla 2012, sp. zn.: -80. Uviedol, že Súdnemu dvoru Európskej únie

by mala byť daná príležitosť komplexne posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových

vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty

vyplývajúcej z doterajšieho úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi

Slovenskej republiky.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné

7

3

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre

záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namietal, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov v zmysle .

Právomoc súdu je upravená v ust a . Z tohto

ustanovenia vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných

a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány (7 ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je

daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Z obsahu podaní dovolateľa vyplýva, že dovolateľ v danom prípade procesnú vadu

konania uvedenú v nevyvodzoval z toho, že súdy vôbec nemali

právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, že

súdy v danom prípade v rozpore so zákonom po vecnej stránke preskúmavali notársku

zápisnicu, ktorá je v danom prípade exekučným titulom. Bol toho názoru, že exekučný súd

nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným

titulom.

Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad

Exekučného poriadku, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd má za

to, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Z obsahu tejto námietky sa javí,

že nejde o námietku dovolateľa nedostatku právomoci súdov, ale napáda vecnú správnosť

právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia (právne

posúdenie veci).

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie

súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a) nie je dôvodná.

Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d)

, t.j. že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je

žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom

konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie

9

3

žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený

žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak

vyplýva z rovnakého skutkových okolností.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., P., B., IČO: X., proti povinnému: M. M., nar. X., bytom V., Č. R., o vymoženie

916,15 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. ,

nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust. .

Podľa názoru oprávneného mu súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ tým, že ho súdy oboch stupňov nevyzvali a ani sním inak nekomunikovali jeho

právne a skutkové návrhy a jednak tým, že odvolací súd nerozhodol o jeho návrhu na

prerušenie konania v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesné nesprávny postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania

priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľ tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým, že

súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jeho účasti.

Rovnako im vytýka, že v súvislosti s tým mu znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V danom prípade exekučný súd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti

z uvedeného rozhodcovského rozsudku. Následne exekučný súd exekúciu podľa ust. § 57

ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona

o rozhodcovskom konaní zastavil. Podľa názoru do volacieho súdu exekučný súd. a následne

aj odvolací súd podmienky na zastavenie exekúcie posúdili správne.

Je potrebné uviesť, že v danom prípade nemalo byť vydané ani poverenie súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie, nakoľko na to neboli splnené podmienky. V podaní žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so

zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či

je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je

exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými

v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle

V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) - postačujúce je totiž, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane

do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je

zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti

súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného. Ak však aj napriek existencii skutočnosti, ktorá by

bola dôvodom na zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

súd exekútora vykonaním exekúcie poverí, je povinný po zistení takejto skutočnosti,

skúmaním za rovnakých podmienok ako pri vydávaním poverenia exekúciu aj bez návrhu

zastaviť.

Ak teda oprávnený vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali dokazovanie resp. konali vo veci bez nariadenia

pojednávania a bez dostatočnej komunikácie s oprávneným, ide o námietku neopodstatnenú.

Namietaným postupom súdov nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných

oprávnení.

11

3

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo ani o prípad

zastavenia exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zastavenie neboli splnené zákonné

predpoklady. V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožnil s argumentmi uvedenými

v odôvodneniach rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , ktorých právne závery považuje z pohľadu

dovolacieho súdu za konštantné. Pokiaľ teda súd prvého stupňa predmetnú exekúciu zastavil

a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti

oprávneného pred súdom konať ( ).

Oprávnený namietal aj skutočnosť, že odvolací súd nerozhodol o jeho návrhu na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c), zo dňa 03. 09. 2012 doručeného súdu prvého

stupňa dňa 07. 09. 2012

Zo spisu dovolací súd zistil, že oprávneného návrh na prerušenie konania zo dňa

03. 09. 2012 bol doručený Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 07. 09. 2012.

Z obsahu spisu vyplýva , že dňa 14. 06. 2012 bola vec predložená Krajskému súdu

v Trnave ako odvolaciemu súdu, na rozhodnutie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súd Dunajská Streda z 29. 11. 2011 č. k. . l. 38).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na

odvolacom súde platia primeranie ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Medzi ustanovenia, ktoré možno primerane použiť v konaní na odvolacom súde tak

patria aj ustanovenia o prekážkach postupu konania ( § 107 až § 111 O. s. p).

Od 14. 06. 2012 odvolacie konanie prebiehalo pred odvolacím súdom, ktorý tak bol

zároveň súdom príslušným na rozhodnutie návrhu oprávneného na prerušenie konania.

O podanom návrhu na prerušenie dovolacieho konania by však v danom prípade rozhodoval

Krajský súd v Trnave nie ako súd prvého stupňa, ale ako súd odvolací.

Oprávnený podal návrh na prerušenie konania pred rozhodnutím odvolacieho súdu

o odvolaní, ale na vecne nepríslušnom súde.

Občiansky súd poriadok v zásade nestanovuje účastníkom lehotu do ktorej, môžu súdu

navrhnúť prerušenie konania, s povahy veci však je zrejmé, že takýto návrh má zmyslel urobiť

len pred jeho právoplatným skončením. V prípade ak účastník takýto návrh urobí v priebehu

odvolacieho konania, potom ako už vec bola súdom prvého stupňa predložená odvolaciemu

súdu návrh, o ktorom je príslušný rozhodovať odvolací súd, na inom než odvolacom súde

(spravidla na súde prvého stupňa), nesie zodpovednosť za možný následok, že jeho návrh

nebude predložený/postúpený odvolaciemu súdu nepríslušným súdom na rozhodnutie včas

resp. v takej lehote aby sa s ním stihol oboznámiť a rozhodnúť o ňom pred (prípadne

súčasne s) rozhodnutím o predloženom odvolaní.

Prípadné prieťahy, ktorých by sa dopustil súd prvého stupňa pri predkladaní takéhoto

návrhu na prerušenie konania odvolaciemu súdu nemôžu založiť dovolací dôvod podľa § 237

písm. f).

Účastníkovmu právu podať návrh na prerušenie odvolacieho konania a právu aby

o tomto návrhu bolo odvolacím súdom rozhodnuté, zodpovedá jeho povinnosť podať tento

návrh včas, a na súde príslušnom na rozhodnutie o takomto návrhu, (v predmetnom prípade je

takýmto súdom Krajský súd v Trnave ako súd odvolací).

Pokiaľ odvolací súd o návrhu oprávneného na prerušenie konania nemal objektívne

možnosť sa dozvedieť nemohol tým, že o tomto návrhu nerozhodol odňať oprávnenému

možnosť konať pred súdom. Nie je možné od odvolacieho súdu požadovať, aby pred každým

rozhodnutím o odvolaní zisťoval, či na súde prvého stupňa nebol niektorým z účastníkov

podaný návrh na prerušenie konania.

O odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd 20. 09. 2012. Keďže návrh

oprávneného na prerušenie konania mu do momentu rozhodnutia nebol predložený, nedošlo

postupom odvolacieho súdu k takému zásahu do procesných práv oprávneného, ktorej

dôsledkom by bolo odňatie možnosti konať pred súdom.

13

3

Dovolateľ videl odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle aj

v skutočnosti, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci pojednávanie, aj keď tak v zmysle

§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku boli povinné urobiť.

Podľa ust. , (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia

odvolacieho súdu) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o dovolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa ust. § 57 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 09. 08. 2012 do

31. 12. 2012), ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm. g) a k), nariadi pojednávanie.

Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd exekúciu zastaví.

Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré ukladalo súdu nariadiť

pojednávanie v prípade, ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku, bolo účinné od 09. 08. 2012 do 31. 12. 2012. Súd prvého stupňa

rozhodol o zastavení exekúcie uznesením č. k. -28 dňa 29. 11. 2011 (t.j. v čase

keď Exekučný poriadok súdu prvého stupňa takúto povinnosť neukladal. O odvolaní proti

uvedenému uzneseniu rozhodol odvolací súd uznesením č. k.: -41 dňa 20. 09.

2012, čiže počas účinnosti § 57 ods. 5 Exekučného poriadku. K tomu je však potrebné uviesť,

že povinnosť odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, sa spravuje

, , ktoré je vo vzťahu k Exekučného poriadku ustanovením

špeciálnym. Odvolací súd je preto povinný nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania

vždy, len ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak ide o konanie vo veciach

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Keďže v danom prípade nebola splnená ani jedna z uvedených podmienok mohol odvolací

súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Nenariadením pojednávania súdom prvého stupňa a ani odvolacím súdom preto

nedošlo k takému procesnému postupu, ktorým by bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa názoru dovolateľa uznesenie odvolacieho súdu ale aj súdu prvého stupňa

nebolo riadne odôvodnené.

Vzhľadom na uvedenú námietku oprávneného bolo potrebné zaujať právny záver

o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania

v zmysle , alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle

Je potrebné uviesť, že vada konania uvedená v znamená vždy

porušenie aj Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd ( napr. ). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje

až intenzitu vady konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na

súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

a j predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším

procesným vadám konania, ktorú sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania ( ) a zároveň tiež za prípustný dovolací

dôvod ( ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na

rozdiel od procesných vád vymenovaných v , považuje síce za relevantný

15

3

dovolací dôvod ( 4 1 ods. 2 písm. b/ ), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Uvedený záver je obsiahnutý už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. augusta 1997 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 ( časť právnej

vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný" ). Z tohto judikátu vychádza

dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá považuje

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môže zakladať

dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa O aktuálnosti

uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 10. novembra 2011 sp. zn. , podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu

považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci

základné práva sťažovateľa.

Z obsahu dovolania oprávneného ďalej vyplýva, že namieta vadu podľa § 237 písm. g/

, a to rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným, ktorú vidí v tom, že sa výkladom

práva spoločenstva nezaoberal komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutý na

rozhodnutie vo veci samej.

Nesprávne obsadeným súdom ( ) je súd, ktorý nie je obsadený

v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec

prejednať a o nej rozhodnúť. Súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná

zákonný sudca. Zákonným sudcom ( ) je sudca

určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Postavenie zákonného

sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí príslušnosť súdu na rozhodovanie o veci upravená

. Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania

nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa

zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný. Príslušnosť súdu ustanovuje

zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu. Zákonným sudcom je v prípade

samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov vnútornej povahy, ako

napr. rozvrhom práce v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov) určený tú - ktorú vec prejednať a rozhodnúť; ak má niektorú

vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami všetci členovia toho

senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť (viď tiež § 3 ods. 3

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vzhľadom na

uvedené závery, nemožno dospieť k záveru, že konanie je postihnuté touto vadou, keďže

konanie sa uskutočnilo na miestne a vecne príslušnom Okresnom súde Námestovo a následne

na funkčne príslušnom Krajskom súde v Žiline pred senátom určeným podľa rozvrhu práce

tohto krajského súdu.

Pokiaľ dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu, že v posudzovanej veci boli splnené

predpoklady pre prerušenie konania podľa , podľa obsahu

namieta nesprávne právne posúdenie veci ( ).

K námietke oprávneného, že súdy zaťažili konanie tzv. inou vadou konania majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza,

že procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť

vtedy, keď je dovolanie procesné prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).

Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci

viď a ).

Oprávnený napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17

3

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

(iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť

prípustnosť dovolania oprávneného). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesné prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených oprávneným (, , a ), nevyšli najavo ani iné

procesné vady konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania

nevyplýva z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

oprávneného podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesné úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov tohto

konania, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 .

2 )

V podanom dovolaní oprávnený navrhol prerušenie dovolacieho konania alebo prijatie

iného vhodného opatrenia podľa a žiadal súd aby predložil

Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

prejudiciálnu otázku o súlade č. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ s takým rozhodnutím

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia

s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči

spotrebiteľovi resp. zaujatie stanoviska k výkladu pojmu neprijateľná zmluvná podmienka.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie,

ktorého účelom je poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného

výkladu a uplatňovanie práva Európskej únie v každom členskom štáte. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev má právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva

Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva. Táto všeobecná právomoc mu je daná

článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených prípadoch aj inými predpismi.

Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva

spoločenstva alebo rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav

v konaní vo veci samej, pretože toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru

neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných vo veci samej a ani

rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych

predpisov.

Každý dotknutý súd má možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu

normy práva spoločenstva, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná.

Súd, proti rozhodnutiam ktorého nie je možné podať opravný prostriedok podľa

vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru s výnimkou

prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú

skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru), alebo ak sa správny spôsob

výkladu práva spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo vhodnom štádiu konania pred

vnútroštátnym súdom môže byť užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa

spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, alebo ak sa

existujúca judikatúra javí byť neuplatniteľnou na nový skutkový stav.

Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný výklad potrebný pre

jeho rozhodnutie.

19

3

V súvislosti s rozhodovaním o návrhu oprávneného na prerušenie konania dovolací súd

poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie C- 40/08 Asturcom

Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodríguez Nogueira, C- 168/05 Elisa Maria Mostaza

Claro vs. Centro Móvil Milénium SL, spojené prípady O240/98 a\ 0244/98 Océano Grupo

Editorial SA a Roció Murciano Quntero vs. Salvat Editores SA a spol. Z vyššie uvedenej

judikatúry okrem iného vyplýva, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13 EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ

sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka tak

vyjednávajúcej sily, tak aj úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi

k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby

mohol ovplyvniť ich obsah. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozsudkoch už nie raz

(napr. C-168/09 Mostanza Claro vs Centro Móvil Milénium SL, bod 36) vyslovil, že článok 6

ods. 1 Smernice rady č. 93/13 EHS, stanovujúci povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby

nekalé podmienky v zmluvách uzatvorených podľa vnútroštátneho práva medzi spotrebiteľom

a predávajúcim alebo poskytovateľom, neboli záväzné pre spotrebiteľa, predstavuje kogentné

ustanovenie, ktoré smeruje k nastoleniu skutočnej rovnováhy a rovnosti medzi zmluvnými

stranami.

Otázku, ktorú oprávnený navrhuje predložiť Súdnemu dvoru EÚ a za tým účelom

prerušiť konanie je však otázka, ktorá smeruje k výkladu pojmu „neprijateľná zmluvná

“

podmienka. Posúdenie takejto otázky však patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu

bez potreby ingerencie Súdneho dvora Európskej únie. V predmetnej veci je sporným

predovšetkým aplikácia vnútroštátneho práva. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych

súdov. Teda v predmetnej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového

práva, nakoľko právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom

v danej veci umožňuje aplikáciu príslušných ustanovení , Exekučného

poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní.

Dovolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania

a nepoložil predbežnú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože oprávneným položená

otázka, resp. ním uvádzané dôvody nepredstavujú relevantné dôvody pre jeho prerušenie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 19. novembra 2014

JUDr. Katarína Pramuková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.