Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/17/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného I. M.,

bývajúceho v O., zastúpeného Mgr. M. M., advokátom so sídlom v Č., proti povinnému O.,

so sídlom H., zastúpená M. F. – starostom, o vymoženie 3 319,30 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. júna 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil

ju. Ďalej rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

uznesenia. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázanú

skutočnosť, podľa ktorej v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie z exekučného titulu,

ktorým je platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. júna 1997 sp. zn.

17 Rob 1361/1996. Tento exekučný titul bol zrušený ešte pred začatím exekúcie, a to

podaním odporu zo dňa 28. októbra 2008. Súd prvého stupňa preto po vyhlásení exekúcie

za neprípustnú túto zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávneného uznesením z 28. júna 2012 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ). V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav

2

a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Uviedol, že si osvojil náležité

a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Poukázal na skutočnosť, že

v danom prípade sa exekučné konanie viedlo na základe exekučného titulu, ktorým bol

platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. júna 1997 sp. zn. .

Otázka zrušenia uvedeného exekučného titulu a včasnosti podania odporu bola riešená

na Krajskom súde v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. . Uznesením

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2.2.2009 sp. zn. -169 bol návrh na zrušenie

platobného rozkazu zamietnutý a rovnako boli zamietnuté odpory proti platobnému rozkazu

zo dňa 1.3.2007 a zo dňa 20.10.2008. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach však

bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.5.2009 v konaní

vedenom pod sp. zn. a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie oprávneného v tejto veci bolo zamietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17.12.2009 č. k. -294. Krajský súd uviedol, že z uvedeného

rozhodnutia jednoznačne vyplýva skutočnosť, podľa ktorej platobný rozkaz bol povinnému

doručený až dňa 20.10.2008, v dôsledku čoho je potrebné odpor podaný povinným dňa

20.10.2008 považovať za včas podaný. Dôsledkom včas podaného odporu je zrušenie

platobného rozkazu v plnom rozsahu, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 174 ods. 2

Záverom krajský súd uviedol, že ak exekučný titul, o ktorý oprávnený opiera svoj

nárok bol v dôsledku včas podaného odporu zrušený, súd prvého stupňa správne postupoval,

ak po vyhlásení exekúcie za neprípustnú, túto následne zastavil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Žiadal

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z Uviedol, že odvolací súd porušil zásady spravodlivého

a nestranného procesu a porušil rovnako ako súd prvého stupňa dovolateľovo právo

na spravodlivý proces podľa a 48 a aj Dohovoru. Ďalej namietal,

že súdy nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, na ktorý bol nesprávne aplikovaný

existujúci právny predpis. Krajský súd ďalej rozhodol v rozpore s hmotným právom

a judikatúrou vyšších súdov. Konajúce súdy pochybili, keď nepočkali na vyriešenie otázky,

či odpory povinného boli podané včas. Súdy porušili ustanovenie § 1, § 2, § 5, § 6, § 7, § 8,

§ 103, § 104, § 122, § 123, § 126, § 127, § 129, § 132, § 134, § 135, § 153, § 157, § 158,

,

Povinný k dovolaniu oprávneného uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo vydané v súlade so zákonom, a Dohovorom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň, že konajúce súdy v danej

veci správne zistili skutkový stav a dospeli k správnemu právnemu posúdeniu veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

ods. 2 dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu

rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

Dovolaním oprávneného je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon pripúšťa

dovolanie. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle

v dovolacom konaní nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľovi bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Pokiaľ dovolateľ tvrdil existenciu vady v zmysle z dôvodu, že mu

nebolo umožnené vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali,

táto jeho námietka neobstojí. Oprávnený mal možnosť predniesť svoju argumentáciu

a vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam, a to v odvolaní proti rozhodnutiu

súdu prvého stupňa, čo aj využil. Dovolací súd poukazuje, že v danej situácii oprávnený už

cestou riadneho opravného prostriedku dosiahol sledovaný účel, jeho tvrdenie o odňatí

možnosti pred súdom konať nemá tak žiadne opodstatnenie (k tomu porovnaj m. m.

R 39/1993). Aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok

pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého

stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven

a De Meyere v. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko z 26. marca 1982, Feldbrugge

v. Holandsko z 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 16. januára 2013).

Dovolateľ argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/

ďalej zakladá na tvrdení, že platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 27. júna 1997 je stále právoplatný a vykonateľný a súdy pochybili,

keď nepočkali na vyriešenie otázky, či odpory povinného boli podané včas.

Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že uvedené námietky oprávneného nie sú

pravdivé, a to z dôvodu, že z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn.

jednoznačne vyplýva skutočnosť, podľa ktorej uvedený platobný rozkaz bol povinnému

doručený až dňa 20.10.2008, v dôsledku čoho je potrebné odpor podaný povinným dňa

20.10.2008 považovať za včas podaný.

Dovolací súd ďalej považuje za potrebné poukázať najmä na skutočnosť, že dovolateľ

(ako je zrejmé z obsahu dovolania) poukazuje najmä na procesné pochybenie súdu prvého ako

aj súdu druhého stupňa v inom konaní, než ktoré je predmetom preskúmavania na základe

dovolateľom podaného dovolania. Predmetom tohto dovolacieho konania je prieskum

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 28. júna 2012 sp. zn. , resp.

rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 7. marca 2012 č. k. -49.

Ďalej oprávnený namietal, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii

a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska teda z jeho strany

nejde o námietku odňatia možnosti konať pred súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolateľ

uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich

právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Ako už bolo uvedené vyššie, podstatná časť dovolacích námietok oprávneného

spočíva v tvrdení, že súdy v danom prípade vychádzali z nesprávneho záveru o skutočnosti,

že platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27. júna 1997 bol

doručený povinnému až 20. októbra 2008 a v nadväznosti na to dospeli k nesprávnemu

právnemu názoru, že povinným podaný odpor dňa 20. októbra 2008 spôsobil, že sa uvedený

platobný rozkaz nestal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.

Uvedená časť výhrad dovolateľa voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti súdu,

v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania

veci. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením

veci. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým

možno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď );

6

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou konania

v zmysle Samotné nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov nezakladá však prípustnosť dovolania v zmysle (viď tiež R 54/2012

a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , , , ). Najvyšší súd

poukazuje na to, že dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou,

v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (porovnaj tiež rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

, , ).

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že i keby tvrdenia oprávneného

o nesprávnom právnom posúdení veci boli prípadne v preskúmavanej veci opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), oprávneným vytýkaná okolnosť

by mala síce za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie,

či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či

zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy

až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v danej veci nešlo).

Keďže dovolanie oprávneného nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť

k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

K namietanému porušeniu práva podľa dovolací

súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý súdny proces v zmysle uvedeného článku

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania

bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami

a právnymi názormi (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby

súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že vyhlásením exekúcie

za neprípustnú a jej zastavením nebola v preskúmavanej veci oprávnenému odňatá možnosť

konať pred súdom ( ).

Ostatné námietky oprávneného, ktorými sa dovolací súd tiež zaoberal, vyhodnotil ako

nedôvodné.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v konaní nebola dovolateľovi

odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť z § 239

ods. 1 a 2 , ani z Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

oprávneného odmietol podľa v spojení s ako

procesne neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

), navyše povinnému ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová