Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 44 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (49)7c3/381312.3fd6a5.pdf
PDF · 169.39 KB
No categories available
4Cdo/46/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 46/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M. L., bývajúcej vo V.,
2/ E. L., bývajúcej vo V., obidve zastúpené JUD. J. Č., advokátkou v D., proti ţalovanému
A.. Á., bývajúcemu vo V., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda
pod sp. zn. 6 C 109/2005, o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 9. júna 2010 sp. zn. 23 Co 73/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 16. septembra 2008 č.k. 6 C 109/2005-101
zamietol ţalobu ţalobkýň, ktorou sa domáhali na ţalovanom náhrady škody vo výške
95 430,-- Sk (3 167,69 Eur) a ušlého zisku vo výške 50 400,-- Sk (1 672,97 Eur), keď dospel
k záveru, ţe ţalobkyne nepreukázali protiprávne konanie ţalovaného a následnú príčinnú
súvislosť medzi ţalobkyňami uplatnenou škodou a protiprávnym konaním ţalovaného.
Za preukázané povaţoval len váţne narušené vzťahy medzi účastníkmi konania. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1,3 a § 422 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ţalobkyniam s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 8 314,-- Sk (275,97 Eur) k rukám advokáta
do 3 dní.
Na odvolanie ţalobkýň Krajský súd v Trnave rozsudkom z 9. júna 2010 sp. zn.
23 Co 73/2009 po doplnení dokazovania, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe
v konaní nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov vzniku záväzkovoprávneho
vzťahu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, pretoţe nebol preukázaný skutok
ţalovaného, ku ktorému malo dôjsť v máji 2003, a to k odpojeniu prívodu vody do domu
ţalobkýň. Zhodne so súdom prvého stupňa sa nezaoberal tým, či tento nepreukázaný skutok
mohol ţalobkyniam tvrdenú škodu spôsobiť, t.j. nezaoberal sa škodou a príčinnou súvislosťou
medzi protiprávnym úkonom a škodou. Preukázaniu skutku ţalovaného v máji 2003 majúcom
spočívať v odpojení prívodu vody do rodinného domu ţalobkýň nesvedčí ani právoplatný
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 3. septembra 2008 č.k. 2 T 36/2005-222, pretoţe
týmto rozsudkom bol ţalovaný uznaný za vinného za skutok zo 4. októbra 2003
spočívajúceho vo vyhráţaní sa ţalobkyni 1/, pričom skutok, ktorý mal ţalobkyniam spôsobiť
škodu sa mal stať v máji 2003 a malo ním byť odpojenie prívodu vody a nie vyhráţanie.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobkyne. Navrhli, aby
dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a ţalobe v celom rozsahu vyhovel z dôvodu,
ţe súdy niţších stupňov nesprávne posúdili správne zistený skutkový stav (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Uviedli, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa boli aj procesné chyby, keď
navrhovali vypočuť dvoch svedkov, ktorý návrh sudkyňa ponechala bez povšimnutia (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p). Na odvolacom súde síce títo svedkovia boli vypočutí ale odvolací súd
ich výpovede nesprávne hodnotil. V dovolaní zopakovali svoje skutkové tvrdenia uvádzané
v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa aj pred odvolacím súdom.
Ţalovaný nevyuţil právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobkýň.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpené advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna
úprava pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pre účely predmetného dovolacieho konania je potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je
„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov
niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou
inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť
a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe
dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.
Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel
od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie
(viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalobkýň nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto
dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je
podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie ţalobkýň by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa tieţ otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady
zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ
g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo
a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť
dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných
vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo
k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je
skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľky existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľky výslovne namietajú, ţe rozhodnutia oboch súdov niţších stupňov
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď
v dôsledku protiprávneho konania ţalovaného im vznikla škoda. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom,
samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle
§ 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateliek
o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného
aspektu neposudzoval), dovolateľkami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku tohto by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Ţalobkyne v dovolaní namietajú, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného
dokazovania, pokiaľ ide o otázku protiprávneho konania ţalovaného týkajúceho sa
znemoţnenia im prístupu k vode z verejného vodovodu v dôsledku ktorého sa stal ich dom
neobývateľný a boli nútené vybudovať novú vodovodnú šachtu a bývať v podnájme, čím
im vznikla škoda. V zmysle § 132 O.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie
dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý
z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, no táto
skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím
dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/
O.s.p.). Námietka, ţe sa stala okolnosť, ktorú nemal súd dokazovaním za preukázanú,
vymedzuje dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vtedy, pokiaľ dovolateľ
súčasne spochybní logiku úsudku o skutkových záveroch rozhodných pre právne posúdenie
veci, ktoré dovolateľ nepovaţuje za správne. Dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nemôţu byť vady a omyly súdu pri hodnotení dôkazov (§ 132
O.s.p.). Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. moţno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov – vychádzajúc zo zásady o voľnom
hodnotení dôkazov – len z hľadiska spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak v tomto smere nie je
moţné súdu vytknúť ţiadne pochybenie, nie je moţné polemizovať s jeho skutkovými
závermi.
Rovnako na tomto mieste je potrebné uviesť, ţe procesnú vadu konania v zmysle § 237
O.s.p. nezakladá ani to, pokiaľ by súdy svoje rozhodnutie zaloţili na neúplných skutkových
zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho
rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada,
ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska dovolateľkami tvrdenej existencii tzv. inej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého
zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto
povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť v procesne
prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo
nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd
napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobkýň podľa Občianskeho súdneho
poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne
trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová