Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/46/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ M. L., bývajúcej vo V.,

2/ E. L., bývajúcej vo V., obidve zastúpené JUD. J. Č., advokátkou v D., proti ţalovanému

A.. Á., bývajúcemu vo V., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 9. júna 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo 16. septembra 2008 č.k. -101

zamietol ţalobu ţalobkýň, ktorou sa domáhali na ţalovanom náhrady škody vo výške

95 430,-- Sk (3 167,69 Eur) a ušlého zisku vo výške 50 400,-- Sk (1 672,97 Eur), keď dospel

k záveru, ţe ţalobkyne nepreukázali protiprávne konanie ţalovaného a následnú príčinnú

súvislosť medzi ţalobkyňami uplatnenou škodou a protiprávnym konaním ţalovaného.

Za preukázané povaţoval len váţne narušené vzťahy medzi účastníkmi konania. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1,3 a § 422 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Ţalobkyniam s poukazom na ustanovenie uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 8 314,-- Sk (275,97 Eur) k rukám advokáta

do 3 dní.

Na odvolanie ţalobkýň Krajský súd v Trnave rozsudkom z 9. júna 2010 sp. zn.

po doplnení dokazovania, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe

v konaní nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov vzniku záväzkovoprávneho

vzťahu občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, pretoţe nebol preukázaný skutok

2

ţalovaného, ku ktorému malo dôjsť v máji 2003, a to k odpojeniu prívodu vody do domu

ţalobkýň. Zhodne so súdom prvého stupňa sa nezaoberal tým, či tento nepreukázaný skutok

mohol ţalobkyniam tvrdenú škodu spôsobiť, t.j. nezaoberal sa škodou a príčinnou súvislosťou

medzi protiprávnym úkonom a škodou. Preukázaniu skutku ţalovaného v máji 2003 majúcom

spočívať v odpojení prívodu vody do rodinného domu ţalobkýň nesvedčí ani právoplatný

rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 3. septembra 2008 č.k. -222, pretoţe

týmto rozsudkom bol ţalovaný uznaný za vinného za skutok zo 4. októbra 2003

spočívajúceho vo vyhráţaní sa ţalobkyni 1/, pričom skutok, ktorý mal ţalobkyniam spôsobiť

škodu sa mal stať v máji 2003 a malo ním byť odpojenie prívodu vody a nie vyhráţanie.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobkyne. Navrhli, aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a ţalobe v celom rozsahu vyhovel z dôvodu,

ţe súdy niţších stupňov nesprávne posúdili správne zistený skutkový stav (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Uviedli, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa boli aj procesné chyby, keď

navrhovali vypočuť dvoch svedkov, ktorý návrh sudkyňa ponechala bez povšimnutia (§ 241

ods. 2 písm. b/ O.s.p). Na odvolacom súde síce títo svedkovia boli vypočutí ale odvolací súd

ich výpovede nesprávne hodnotil. V dovolaní zopakovali svoje skutkové tvrdenia uvádzané

v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa aj pred odvolacím súdom.

Ţalovaný nevyuţil právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobkýň.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníčky konania ( ) zastúpené advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v kaţdom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ).

3

Pre účely predmetného dovolacieho konania je potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie

(viď veta druhá ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkýň nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je

podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobkýň by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných

vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo

k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľky existenciu procesných vád konania v zmysle aţ g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľky výslovne namietajú, ţe rozhodnutia oboch súdov niţších stupňov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), keď

v dôsledku protiprávneho konania ţalovaného im vznikla škoda. Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom,

samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateliek

o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), dovolateľkami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku tohto by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Ţalobkyne v dovolaní namietajú, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania, pokiaľ ide o otázku protiprávneho konania ţalovaného týkajúceho sa

znemoţnenia im prístupu k vode z verejného vodovodu v dôsledku ktorého sa stal ich dom

neobývateľný a boli nútené vybudovať novú vodovodnú šachtu a bývať v podnájme, čím

im vznikla škoda. V zmysle , dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

). Námietka, ţe sa stala okolnosť, ktorú nemal súd dokazovaním za preukázanú,

vymedzuje dovolací dôvod v zmysle vtedy, pokiaľ dovolateľ

súčasne spochybní logiku úsudku o skutkových záveroch rozhodných pre právne posúdenie

veci, ktoré dovolateľ nepovaţuje za správne. Dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení

nemôţu byť vady a omyly súdu pri hodnotení dôkazov (

). Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia aţ c/ moţno

napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov – vychádzajúc zo zásady o voľnom

hodnotení dôkazov – len z hľadiska spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak v tomto smere nie je

moţné súdu vytknúť ţiadne pochybenie, nie je moţné polemizovať s jeho skutkovými

závermi.

Rovnako na tomto mieste je potrebné uviesť, ţe procesnú vadu konania v zmysle § 237

nezakladá ani to, pokiaľ by súdy svoje rozhodnutie zaloţili na neúplných skutkových

6

zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho

rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľkami tvrdenej existencii tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd

napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania v zmysle

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobkýň podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to ho odmietol podľa

v spojení s Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová