Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/69/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej Slovenská

konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, proti povinnému M. Š., bytom

B., o vymoženie 76,62 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad

Váhom pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 10. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo 24. novembra 2011 č. k.

-10 zamietol ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“),

o správnom konaní (Správny poriadok), o priestupkoch. Výkon

rozhodnutia moţno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie

uloţenej povinnosti (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku). Lehota stanovená pre nariadenie

výkonu rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia a je povaţovaná

za lehotu prekluzívnu. Po uplynutí tejto lehoty nemoţno výkon rozhodnutia nariadiť. Pre

určenie zachovania zákonnej lehoty nie je právne významné začatie konania, ale jeho

nariadenie orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia. Súd mal za to, ţe za nariadenie

exekúcie nemoţno povaţovať podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené, výkon rozhodnutia bolo moţné nariadiť

v danom prípade najneskôr do 22. novembra 2011. Súd na preklúziu prihliadal z úradnej

2

povinnosti, preto ţiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na výkon exekúcie

zamietol.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávnenej uznesením z 10. októbra 2012 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ). Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe pre určenie toho, či trojročná zákonná prekluzívna lehota je v konkrétnom

prípade zachovaná, nie je právne významné začatie exekučného konania, ale jeho nariadenie

orgánom uskutočňujúcim výkon rozhodnutia, v danom prípade podľa Exekučného poriadku

rozhodnutím súdneho exekútora, ktorý uskutočňuje exekúciu a to upovedomením o začatí

exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, ţe exekučné konanie sa síce začína

doručením návrhu oprávneného/oprávnenej na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,

avšak samotný výkon exekúcie začína aţ vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi. Odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď

ţiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko

výkon rozhodnutia na základe exekučného titulu rozhodnutia o priestupku zo dňa

24. septembra 2008 č. ORP – 473/DI-NM-2008 vydaného Okresným riaditeľstvom PZ

v Trenčíne bolo moţné nariadiť najneskôr 22. novembra 2011.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Ţiadala

rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z nesprávneho

právneho posúdenia veci, dôsledkom čoho je aj odňatie moţnosti oprávnenej konať

pred súdom ( , ). Uviedla, ţe neboli dané

zákonné dôvody na zamietnutie ţiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie a pokiaľ

súdy napriek tomu jej ţiadosti nevyhoveli, odňali oprávnenej moţnosť domôcť sa zákonným

spôsobom výkonu vykonateľného exekučného titulu. Oprávnená bola pre nesprávny právny

názor konajúcich súdov ohľadne podstatnej skutočnosti, dôleţitej pre posúdenie veci vylúčená

z realizácie svojich procesných práv a bola jej postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom. Dodrţanie lehoty uvedenej v § 71 ods. 3 nemôţe byť v ţiadnom prípade dané

mimo dispozíciu toho, komu uplynutie lehoty spôsobí zánik práva, čo by sa stalo,

ak by sa pripustil právny názor konajúcich súdov. Oprávnená je ďalej toho názoru, ţe § 72

ods. 2 Správneho poriadku odkazuje na § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Ak oprávnené

osoby uvedené v § 72 ods. 2 Správneho poriadku vyuţijú svoje dispozičné oprávnenie

a podajú návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, následný procesný postup

3

sa uţ bude riadiť výlučne ustanoveniami Exekučného poriadku. Súčasťou základného práva

na spravodlivé konanie podľa . Slovenskej republiky patrí aj právo domôcť

sa výkonu vykonateľného rozhodnutia. Oprávnená ďalej uviedla, ţe neboli dané zákonné

dôvody na zamietnutie ţiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia a pokiaľ súdy napriek

tomu ţiadosti nevyhoveli, odňali jej moţnosť domôcť sa zákonným spôsobom výkonu

vykonateľného exekučného titulu.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [ ] na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

ods. 2 dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním oprávnenej je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky uznesení uvedených v a , proti ktorým zákon pripúšťa

dovolanie. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou z nich. V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

4

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle aţ e/ a

v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Dovolateľka argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ nezakladá na tvrdení, ţe súdy porušili ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní. Podstatou jej dovolacích

námietok je, ţe rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení

zákona. Z obsahového hľadiska teda z jej strany nejde o námietku odňatia moţnosti konať

pred súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti

a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v

danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia.

Podstatná časť dovolacích námietok oprávnenej spočíva v tvrdení, ţe súdy v danom

prípade vychádzali z nesprávnej interpretácie

a v nadväznosti na to dospeli k nesprávnemu právnemu názoru, ţe z hľadiska plynutia

prekluzívnej lehoty nie je určujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale nariadenie

exekúcie.

Uvedená časť výhrad dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti

súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav (správnosť ktorého nebola v danej veci spochybňovaná) aplikuje konkrétnu právnu

normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania veci. O nesprávne právne

posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepouţil náleţitý právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením

veci. Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď );

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ale procesnou vadou konania

v zmysle Samotné nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nezakladá však prípustnosť dovolania v zmysle (viď R 54/2012

a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , , , ). Najvyšší súd

poukazuje na to, ţe dovolanie nie je ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou,

v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (porovnaj tieţ rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ,

, , ).

Názor oprávnenej vyjadrený v dovolaní, ţe zamietnutie ţiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia, ktoré nemá oporu v zákone, zakladá procesnú vadu konania v zmysle

a prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, sa prieči povahe

a účelu dovolania a dovolacieho konania. Tento názor dovolateľky sa blíţi k celkom

neprijateľnému názoru, ţe aj kaţdé vecne nesprávne zamietnutie ţaloby (zaloţené napríklad

na nesprávnom právnom názore o preklúzii ţalobou uplatneného práva) je vţdy procesnou

vadou konania v zmysle

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, ţe i keby tvrdenia oprávnenej

o nesprávnom právnom posúdení veci boli prípadne v preskúmavanej veci opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), oprávnenou vytýkaná okolnosť

by mala síce za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala

by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

6

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad

ale v danej veci nešlo). Keďţe dovolanie oprávnenej nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom

( ).

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe zamietnutím ţiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola v preskúmavanej veci odňatá

moţnosť oprávnenej pred súdom konať ( ).

V súvislosti s porušením práva podľa Slovenskej republiky treba ešte

uviesť, ţe obsah práva na spravodlivý súdny proces v zmysle uvedeného článku nespočíva len

v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej

republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov ( ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania

bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi ( ). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( ), resp. toho, aby

súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania ( , ).

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní nebola dovolateľke

odňatá moţnosť konať pred súdom a ţe prípustnosť jej dovolania nemoţno vyvodiť z § 239

ods. 1 a 2 , ani z . Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

oprávnenej odmietol podľa v spojení s ako

procesne neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

), navyše povinnému ani ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová