Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/140/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I., s.r.o., so sídlom v B.,

v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. S. M., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému

T. O., bývajúcemu v T., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. C., advokátom

so sídlom v T., o ochranu práv z ochrannej známky, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde

Trnava pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave zo 14. marca 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

227,98 € do troch dní, na účet jeho zástupkyne Mgr. S. M. vedený v D., a.s., č.ú. X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava (súd prvého stupňa) rozsudkom z 10. decembra 2009 č.k.

-148 v spojení s opravným uznesením z 8. februára 2010 č.k. -175

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 6 600 €. Ţalobu vo zvyšku zamietol.

Ţalovanému uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu jeho trov, priamo ţalobcovi

1 991,64 € a jeho zástupkyni 2 098,22 €, všetko do troch dní. Pri rozhodovaní vo veci samej

vychádzal z toho, ţe ţalovaný svojím konaním zasiahol do práv ţalobcu z ochrannej známky.

Keďţe zásahom ţalovaného bola ţalobcovi spôsobená i nemajetková ujma, patrí mu

aj primerané zadosťučinenie. Ţalobca sa z tohto dôvodu domáhal peňaţného plnenia v sume

500 000,-- Sk (16 596,96 €), z ktorej súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu za primerané

povaţoval len plnenie v sume 6 600 € a preto ţalobu vo zvyšku zamietol.

2

Krajský súd v Trnave (odvolací súd), konajúci o odvolaniach účastníkov, rozsudkom

zo 14. marca 2011 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a o trovách

konania rozhodol tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Pri rozhodovaní

o veci samej sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto

podľa Občianskeho súdneho konania, v znení neskorších

predpisov sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol aj ďalšie dôvody.

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalovaný podal dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe

konanie odvolacieho súdu, a rovnako i konanie súdu prvého stupňa, má vady, ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dovolací dôvod podľa ),

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, a rovnako i rozhodnutie súdu prvého stupňa, spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ),

„a súčasne ide o odňatie moţnosti konať pred súdom“ (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ). Podľa ţalovaného nesprávne právne posúdenie veci

súdmi spočíva v pouţití právnej normy, ktorá v rozhodnom období nebola účinná; v čase

údajného zásahu do práv ţalobcu bolo znenie ustanovení § 26 ods. 4 a § 30 ods. 4 zákona

č. o ochranných známkach iné neţ uviedli súdy, resp. také ustanovenie ešte

nebolo účinné. Inú vadu, ktorá mala za následok neprávne rozhodnutie vo veci a ktorou sa mu

tieţ odňala moţnosť konať pred súdom, vidí ţalovaný v tom, ţe súdy riadne neodôvodnili

svoje rozhodnutia o peňaţnom plnení. Podľa ustanovenia odseku 3

Z.z. v znení v čase údajného zásahu (teda nie § 26 odseku 4, ako to nesprávne uviedli súdy),

ak bola zásahom do práv z ochrannej známky spôsobená nemajetková ujma, má poškodený

právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môţe byť peňaţné plnenie. Podľa tohto

ustanovenia teda primerané zadosťučinenie môţe mať aj inú formu neţ peňaţnú. Ak uţ súdy

otázku, či tu bol zásah do práv ţalobcu z ochrannej známky, posúdili kladne, mali,

s analogickým pouţitím ustanovenia , riadne odôvodniť, prečo

z moţných foriem zadosťučinenia „si zvolili“ práve peňaţnú formu. Ţalobca okrem

uvedeného vidí odňatie moţnosti konať pred súdom aj v tom, ţe súd akceptoval „falošný

dôkaz“ – údajný výtlačok z jeho web-stránky zo 4. apríla 2006, ktorá stránka v čase získania

tohto dôkazu ešte ani nejestvovala). Z týchto dôvodov ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, a pre rovnaké vady i rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe tvrdenia ţalovaného o vadách konania,

ktoré by zakladali prípustnosť jeho dovolania, nie sú opodstatnené. Navrhol preto dovolanie

odmietnuť. Pre prípad, ţe by sa dovolací súd zaoberal vecnou správnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu, navrhol ho „potvrdiť“. Tieţ navrhol, aby dovolací súd mu

priznal náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie ţalovaného, ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny opravný

prostriedok, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dospel pritom k týmto záverom:

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov v občianskom súdnom konaní

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ani to však v kaţdom prípade, ale iba vtedy,

ak podanie dovolania pripúšťa zákon. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa

ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi

vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné

preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani

v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je

oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne

zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta

druhá ). Spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle teda nie je

nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil

prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci samej

dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné,

je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného z ustanovenia aţ 3

vyvodiť nemoţno.

Nesprávne právne posúdenie veci ( ), ktorým je dovolanie

v danej právnej veci tieţ odôvodnené, je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotný tento

dôvod ale prípustnosť dovolania nezakladá. Ako uţ bolo uvedené vyššie dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Prípustnosť dovolania nezakladá ani tzv. iná procesná vada konania (vada, ktorá nie je

uvedená v ustanovení ); takáto vada je preto významná len v prípade, ţe

dovolanie je v danej právnej veci prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to dovolateľ namieta alebo nie) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je

prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ

prv začatého konania, o prípad, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd sa pritom so zreteľom

na obsah dovolania osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou

v ustanovení Dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho

súdu takéto vady, a teda ani vadu podľa , nemajú.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnenú námietku ţalovaného, ţe v konaní mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia , a to tým, ţe

súdy nijak neodôvodnili, prečo z moţných foriem zadosťučinenia „si zvolili“ práve peňaţnú

formu. V preskúmavanej právnej veci súdy „si nezvolili“ formu zadosťučinenia za zásah

do práv ţalobcu z ochrannej známky peňaţným plnením; zadosťučinenia takou formou sa

domáhal ţalobca. Súdy konajúce o ţalobe o splnenie tejto povinnosti mohli posúdiť iba to, či

ţalobcovi patrí zadosťučinenie v ním uplatňovanej forme a v akom rozsahu, nemohli sa ale

bez návrhu rozhodnúť o inej forme zadosťučinenia, a nemali teda moţnosť výberu z do úvahy

prichádzajúcich foriem zadosťučinenia. Posúdenie, či ţalobcovi patrí právo na zadosťučinenie

v peniazoch a v akom rozsahu, je posúdenie otázky právnej, proti ktorému moţno úspešne

namietať iba v prípustnom dovolaní.

Keďţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť z ustanovení ,

a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b

ods. 5 , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný

prostriedok prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení

s a ). V dovolacom konaní ţalobcovi vznikli trovy

6

v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon

právnej sluţby činí sumu 220,77 €, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné

vyjadrenie k dovolaniu z 27. júla 2011 (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.

č. ) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu

za úkon právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,21 €. Celkove vznikli

ţalobcovi trovy v sume 227,98 €, ktoré je ţalovaný povinný zaplatiť na účet advokáta ţalobcu

( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. októbra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová