Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/81/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX Z. Z. S., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -18 zo dňa 04.02.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Dáva podnet na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 222,- eur od 26.11.2012 do zaplatenia zastavil a exekúcia v prevyšujúcej časti pokračuje. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok čiastočne zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore zo zákonom a dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku, teda na plnenie právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Súd vidí vadu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v priznanom príslušenstve pohľadávky - zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy (t.j. 91,25 % ročne). Takáto výška zmenkového úroku je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepoužíva právnu ochranu. Keďže takýto rozpor zistený bol, súdu neostávalo nič iné iba z úradnej povinnosti zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 222,- eur od 26.11.2012 do zaplatenia.

2. Proti výroku o zamietnutí poverenia podal oprávnený odvolanie. V odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie namietajúc nesprávne právne posúdenie a prekročenie preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Povinnému bol poskytnutý úver na výkon podnikania.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (napr. uznesenie NS SR vo veci , ). Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa viaže na jeho aktivitu (napr. neumožní záverečný prednes, nedôvodne

odmietne odvolanie), ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak.

5. O takýto prípad ide aj vtedy, ak súd poverí exekútora na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku bez toho, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v rámci preskúmavaného rozhodnutia dostatočne nevysporiadal so skutočným účelom poskytnutia úveru, s čím priamo súvisí aj otázka platnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať a rozhodnúť. Ak pri posúdení platnosti a zákonnosti vo vzťahu k okolnostiam jej uzavretia, čo je prvotnou povinnosťou exekučného súdu, vyjde najavo taká skutočnosť, ktorá má za následok vyslovenie neplatnosti predmetnej rozhodcovskej zmluvy, je nevyhnutné túto skutočnosť zohľadniť v následnom posudzovaní oprávnenosti vedenia exekúcie. Túto povinnosť má exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

7. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že s poukazom na interpretačné ustanovenie , a s prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Na dôvažok súd prvej inštancie odignoroval skutočnosti známe súdom z ich činnosti, a to že oprávnený v rámci procesu uzatvárania zmlúv zvykne zastierať skutočný účel poskytnutia úveru a teda aj charakter zmluvy tým, že dlžníkov označuje identifikačným číslom ako podnikateľov bez ohľadu na to, aký súvis má poskytnutie úveru s ich podnikateľskou činnosťou.

8. V zmluve o úvere je dlžník označený ako podnikateľský subjektu uvedením IČO, v kolónke nižšie je identifikovaný aj ako fyzická osoba rodným číslom. V zmluve je formulárovo predtlačené vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na podnikanie, a teda povinný nemal možnosť predmetné vyhlásenie nijako ovplyvniť či individuálne dojednať. Z obsahu spisu nevyplýva, aký súvis má poskytnutie úveru vo výške 200,- eur s podnikateľskou činnosťou povinného. Takisto v rozhodcovskej zmluve je dlžník označený ako podnikateľ a zároveň aj ako fyzická osoba rodným číslom a trvalým pobytom. Žiadne iné dôkazy oprávnený nepredložil (napr. žiadosť o uzavretie zmluvy a pod.). Z uvedených dôkazov nemožno jednoznačne prijať záver o tom, že povinný vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným ako podnikateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ oprávnený doposiaľ spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nepreukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy, je potrebné prijať záver o tom, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou (prezumpcia spotrebiteľského charakteru).

9. V takomto prípade je súd ex offo povinný v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou vyrovnať sa s platnosťou rozhodcovskej zmluvy (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má

odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

10. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. dôsledne nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý odvolací súd naznačil už v skoršom zrušujúcom uznesení, odvolací súd výrokom II. tohto uznesenia dal súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania vo zvyšnej časti, ktoré je vedené na vymoženie nároku vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neplatnej rozhodcovskej zmluve. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na bod 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 (Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčkovskej) „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa mala spotrebiteľovi odoprieť možnosť poskytnutie ochrany podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS na to špecializovanými subjektmi.

11. Napriek vyššie uvedenému názoru odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v časti zmenkového úroku, nakoľko je bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy (nakoľko doposiaľ opak preukázaný nebol) vecne správne.

12. K oprávnenosti exekučného súdu posudzovať exekučný titul čo do zákonnosti jeho výroku odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. zo dňa 1.4.2019, v zmysle ktorého: „Z ustálené judikatury Ústavního soudu plyne, že v exekučním řízení obecným soudům přísluší se zabývat zásadními vadami exekučního titulu a že jsou povinny výkon rozhodnutí zastavit podle § 268 odst. 1 písm. h) o. s. ř. také v případech, v nichž by výkon rozhodnutí vedl ke zjevné nespravedlnosti, nebo byl dokonce v rozporu s principy právního státu. Nezohlednění těchto kritérií při rozhodování o zastavení výkonu rozhodnutí představuje porušení základního práva na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod. Zásadní vadou exekučního titulu je také přiznání úroků z prodlení ve zcela nepřiměřené výši, která již není v souladu s ústavním pořádkem. V těchto případech je třeba, aby obecné soudy poskytly povinnému a jeho majetku soudní ochranu (čl. 11 a čl. 36 odst. 1 Listiny) tak, že výkon rozhodnutí v části týkající se nepřiměřené výše úroků zastaví podle § 268 odst. 1 písm. h) ve spojení s § 268 odst. 4 o. s. ř. tak, aby byla zajištěna spravedlivá rovnováha při ochraně majetkové sféry dlužníka i věřitele.“

13. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na existenciu uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 26.05.2011, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn. -35 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bolo oprávnenému uložená povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým presviedča, navádza, alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. To, že sa oprávnený s neodkladným opatrením nepochválil je pochopiteľné, avšak pokiaľ okresný súd v roku 2021 vydáva napadnuté rozhodnutie, je prekvapujúce. Z toho dôvodu a z dôvodu právnej istoty, bolo opodstatnené dať podnet na zastavenie exekúcie v prevyšujúcej časti (výrok II).

14. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie v napadnutej časti ako správne potvrdil v súlade s ust. , .

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).