Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 23 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)7e6/367660.33056c.pdf
PDF · 110.02 KB
No categories available
4Cdo/165/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 165/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E. P., bývajúceho v M.,
zastúpeného JUDr. M. K., advokátom, v M., proti ţalovaným 1/ C., a.s. D., a 2/ JUDr. J. Š.,
správcovi konkurznej podstaty úpadcu Z., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23 C 219/2005, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 19. apríla 2011 sp. zn. 6 Co 46/2010 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I v poradí druhým rozsudkom zo 7. decembra 2009 č.k.
23 C 219/2005-322 uloţil ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 011,07 Eur s 9%
úrokom z omeškania ročne od 3. septembra 2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti súd ţalobu voči ţalovanému 1/ vylúčil na samostatné konanie.
Vo vzťahu k ţalovanému 2/ ţalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania účastníkov
a štátu si vymienil rozhodnúť vo vylúčenom konaní. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia
§ 451 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a z vykonaného dokazovania, z ktorého uzavrel, ţe tým ţe ţalovaný 1/ uţíva nehnuteľnosť
o výmere 155 m2 vlastnícky patriacej ţalobcovi vzniklo mu za obdobie od 3. septembra 2004
do februára 2009 bezdôvodné obohatenie v sume 1 011,07 Eur. Preto v tejto časti ţalobe
vyhovel. Vo vzťahu k ţalovanému 2/ ţalobu zamietol. Poukázal na to, ţe ţalovaný 2/
namietal premlčanie uplatneného nároku ţalobcom od roku 2001, predovšetkým z dôvodu
speňaţovania majetku úpadcu Z. z roku 2000, pre ktoré nemôţe zodpovedať ţalovaný 2/ za
vydanie bezdôvodného obohatenia za ţalované obdobie, teda od roku 2004. O trovách
konania účastníkov a o trovách štátu si vymienil rozhodnúť vo vylúčenom konaní.
Na odvolanie ţalobcu proti zamietajúcemu výroku súdu prvého stupňa Krajský súd
v Košiciach rozsudkom z 19. apríla 2011 sp. zn. 6 Co 46/2010 potvrdil rozsudok v napadnutej
časti, v ktorej bola ţaloba voči ţalovanému 2/ zamietnutá v plnom rozsahu. Odvolací súd sa
v dôvodoch rozsudku k ţalobcom tvrdeným vadám (§ 205 ods. 2 písm. a/ c/ d/ f/) vyjadril
ku kaţdej osobitne so záverom, ţe v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa povaţoval za dostatočné pre úplné
zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotené v súlade s § 132 O.s.p., z dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver. K námietke ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne
odvolací súd uviedol, ţe prvostupňovému súdu nemoţno vytknúť, ţe by svoje rozhodnutie
riadne neodôvodnil spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa sa odvolací súd v ďalšom venoval pasívnej
legitimácii ţalovaného 2/ a v tejto súvislosti sa podrobne zaoberal tvrdeniami ţalobcu
ohľadne kúpnej zmluvy uzavretej 1. júna 2000 medzi ţalovaným 1/ ako kupujúcim
a ţalovaným 2/ ako predávajúcim a jej právnymi dôsledkami na prejednávanú vec. Odvolací
súd povaţoval za nepochybné, ţe predmetom označenej zmluvy bol predaj a následná kúpa
nehnuteľnosti, pričom nešlo o kúpu veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré by mali slúţiť
na prevádzkovanie podniku, nejednalo sa teda o predaj podniku v zmysle § 479 aţ 488
Obchodného zákonníka, ale išlo o kúpnu zmluvu uzavretú podľa § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal za to, ţe nie je moţné vychádzať z ustanovenia § 477
ods. 1,3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na kupujúceho prechádzajú všetky práva
a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje a predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov
kupujúcim. Odvolací súd námietku ţalobcu, ţe ţalovaný 2/ ručí za splnenie záväzkov
ţalovaným 1/ v súvislosti s uţívaním predmetnej nehnuteľnosti, či uţ ţalovaným 1/
po uzavretí kúpnej zmluvy z 1. júna 2000 alebo predtým ţalovaným 2/ resp. jeho právnym
predchodcom alebo spoločnosťou Z. a.s., nepovaţoval za dôvodnú. Odvolací súd za odňatie
moţnosti konať pred súdom nepovaţoval doručenie písomného vyhotovenia rozsudku
účastníkom resp. ich právnym zástupcom po vyhlásení rozsudku súdom osobne do vlastných
rúk, pretoţe takýto postup je v súlade s § 158 ods. 2 a § 45 ods. 1 veta prvá O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ho navrhol
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia
§ 237 písm. f/ O.s.p., t.j. ţe mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať a ako dovolací dôvod
uvádzal nesprávne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Súd prvého stupňa mu odňal
moţnosť konať pred súdom keď sa nevyporiadal so všetkými jeho tvrdeniami a odvolací súd
v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku náleţite nevenoval pozornosť jeho vyjadreniu
k zamietnutiu ţaloby voči ţalovanému 2/. Trval na tom, ţe vzťah medzi ţalovaným 1/ a 2/ je
rýdzo obchodno – záväzkový, zaloţený na základe kogentného ustanovenia § 477 ods. 3
Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 310 a § 312 Obchodného zákonníka.
Vyčítal najmä súdu prvého stupňa, ţe sa nevyporiadal s jeho procesným právom
a efektívnymi faktami vo veci samej, pretoţe po jeho vyjadrení vyhlásil rozsudok a zároveň
bol účastníkom konania rozsudok doručený. Zápisnicu z pojednávania mu súdy nedoručili
i napriek tomu, ţe o to poţiadal, čím došlo k narušeniu dôvery účastníka konania
(zo zápisnice o pojednávaní zo 7. decembra 2009 nevyplýva táto poţiadavka ţalobcu –
poznámka dovolacieho súdu). Podľa jeho názoru rozhodnutia oboch súdov nespĺňajú
náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Súdy mali
vo svojich odôvodneniach uviesť, aké dôkazy vykonali, k akým skutkovým zisteniam dospeli
z uvedených vykonaných dôkazov, z akých skutkových zistení vychádzali, a z akých dôkazov
tieto vzali za preukázané, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov a podľa akých
právnych predpisov jeho námietku právne posúdili. Z hľadiska právneho posúdenia veci trval
na tom, ţe medzi ţalovanými ide o obchodno- záväzkový vzťah, zaloţený na základe
kogentného ustanovenia § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka a preto pokiaľ súdy vychádzali
z iného právneho názoru nemoţno ho povaţovať za správny (§§ 476, 477 a nasl. Obchodného
zákonníka) a zamietnutie ţaloby voči ţalovanému 2/ za predčasné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil, neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia
§ 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/, tohto ustanovenia. Existencia ţiadnej
podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd
nezistil.
S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané
nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu odvolacieho
súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto
postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo
zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Pokiaľ ţalobca vyvodzoval odňatie moţnosti pred súdom konať zo záverov súdov, ţe
ţalovaný 2/, za splnenie záväzkov ţalovaným 1/ v súvislosti s uţívaním predmetnej
nehnuteľnosti neručí, táto námietka svedčí o názore dovolateľa, ţe k procesnej vade konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.
Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva
odňatie moţnosti pred súdom konať (ako uţ bolo vyššie uvedené) do súvislosti výlučne
s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej
činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe
právnym posudzovaním veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu
mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Z práva
na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán avšak s výhradou, ţe majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08).
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 219 ods. 2 O.s.p. dáva odvolaciemu súdu
moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších
stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej
veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie ţalobcom
uplatneného nároku vo vzťahu k ţalovanému 2/ dostatočne doplnil a zrozumiteľne vysvetlil
odvolací súd. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo
a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom
rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţalobe vo vzťahu k ţalovanému 2/.
Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného ţalobcu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie
nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; za odňatie moţnosti
konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek ţalobcu.
Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva
jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu
skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozsudku spĺňa.
Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotné ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu;
pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté
rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné
nesprávnosti rozhodnutia.
Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,
a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243 b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovaným v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová