Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/165/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E. P., bývajúceho v M.,

zastúpeného JUDr. M. K., advokátom, v M., proti ţalovaným 1/ C., a.s. D., a 2/ JUDr. J. Š.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu Z., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 19. apríla 2011 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I v poradí druhým rozsudkom zo 7. decembra 2009 č.k.

-322 uloţil ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 011,07 Eur s 9%

úrokom z omeškania ročne od 3. septembra 2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti súd ţalobu voči ţalovanému 1/ vylúčil na samostatné konanie.

Vo vzťahu k ţalovanému 2/ ţalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania účastníkov

a štátu si vymienil rozhodnúť vo vylúčenom konaní. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia

v spojení s ,

a z vykonaného dokazovania, z ktorého uzavrel, ţe tým ţe ţalovaný 1/ uţíva nehnuteľnosť

o výmere 155 m2 vlastnícky patriacej ţalobcovi vzniklo mu za obdobie od 3. septembra 2004

do februára 2009 bezdôvodné obohatenie v sume 1 011,07 Eur. Preto v tejto časti ţalobe

vyhovel. Vo vzťahu k ţalovanému 2/ ţalobu zamietol. Poukázal na to, ţe ţalovaný 2/

namietal premlčanie uplatneného nároku ţalobcom od roku 2001, predovšetkým z dôvodu

2

speňaţovania majetku úpadcu Z. z roku 2000, pre ktoré nemôţe zodpovedať ţalovaný 2/ za

vydanie bezdôvodného obohatenia za ţalované obdobie, teda od roku 2004. O trovách

konania účastníkov a o trovách štátu si vymienil rozhodnúť vo vylúčenom konaní.

Na odvolanie ţalobcu proti zamietajúcemu výroku súdu prvého stupňa Krajský súd

v Košiciach rozsudkom z 19. apríla 2011 sp. zn. potvrdil rozsudok v napadnutej

časti, v ktorej bola ţaloba voči ţalovanému 2/ zamietnutá v plnom rozsahu. Odvolací súd sa

v dôvodoch rozsudku k ţalobcom tvrdeným vadám (§ 205 ods. 2 písm. a/ c/ d/ f/) vyjadril

ku kaţdej osobitne so záverom, ţe v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú

naplnené. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa povaţoval za dostatočné pre úplné

zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotené v súlade s , z dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver. K námietke ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne

odvolací súd uviedol, ţe prvostupňovému súdu nemoţno vytknúť, ţe by svoje rozhodnutie

riadne neodôvodnil spôsobom zakotveným v ustanovení Na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa sa odvolací súd v ďalšom venoval pasívnej

legitimácii ţalovaného 2/ a v tejto súvislosti sa podrobne zaoberal tvrdeniami ţalobcu

ohľadne kúpnej zmluvy uzavretej 1. júna 2000 medzi ţalovaným 1/ ako kupujúcim

a ţalovaným 2/ ako predávajúcim a jej právnymi dôsledkami na prejednávanú vec. Odvolací

súd povaţoval za nepochybné, ţe predmetom označenej zmluvy bol predaj a následná kúpa

nehnuteľnosti, pričom nešlo o kúpu veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré by mali slúţiť

na prevádzkovanie podniku, nejednalo sa teda o predaj podniku v zmysle § 479 aţ 488

, ale išlo o kúpnu zmluvu uzavretú podľa a nasl. Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal za to, ţe nie je moţné vychádzať z ustanovenia § 477

ods. 1,3 , podľa ktorého na kupujúceho prechádzajú všetky práva

a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje a predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov

kupujúcim. Odvolací súd námietku ţalobcu, ţe ţalovaný 2/ ručí za splnenie záväzkov

ţalovaným 1/ v súvislosti s uţívaním predmetnej nehnuteľnosti, či uţ ţalovaným 1/

po uzavretí kúpnej zmluvy z 1. júna 2000 alebo predtým ţalovaným 2/ resp. jeho právnym

predchodcom alebo spoločnosťou Z. a.s., nepovaţoval za dôvodnú. Odvolací súd za odňatie

moţnosti konať pred súdom nepovaţoval doručenie písomného vyhotovenia rozsudku

účastníkom resp. ich právnym zástupcom po vyhlásení rozsudku súdom osobne do vlastných

rúk, pretoţe takýto postup je v súlade s a veta prvá

3

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ho navrhol

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia

, t.j. ţe mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať a ako dovolací dôvod

uvádzal nesprávne posúdenie veci ( ). Súd prvého stupňa mu odňal

moţnosť konať pred súdom keď sa nevyporiadal so všetkými jeho tvrdeniami a odvolací súd

v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku náleţite nevenoval pozornosť jeho vyjadreniu

k zamietnutiu ţaloby voči ţalovanému 2/. Trval na tom, ţe vzťah medzi ţalovaným 1/ a 2/ je

rýdzo obchodno – záväzkový, zaloţený na základe kogentného ustanovenia § 477 ods. 3

v spojení s ustanovením a .

Vyčítal najmä súdu prvého stupňa, ţe sa nevyporiadal s jeho procesným právom

a efektívnymi faktami vo veci samej, pretoţe po jeho vyjadrení vyhlásil rozsudok a zároveň

bol účastníkom konania rozsudok doručený. Zápisnicu z pojednávania mu súdy nedoručili

i napriek tomu, ţe o to poţiadal, čím došlo k narušeniu dôvery účastníka konania

(zo zápisnice o pojednávaní zo 7. decembra 2009 nevyplýva táto poţiadavka ţalobcu –

poznámka dovolacieho súdu). Podľa jeho názoru rozhodnutia oboch súdov nespĺňajú

náleţitosti uvedené v ustanovení v spojení s Súdy mali

vo svojich odôvodneniach uviesť, aké dôkazy vykonali, k akým skutkovým zisteniam dospeli

z uvedených vykonaných dôkazov, z akých skutkových zistení vychádzali, a z akých dôkazov

tieto vzali za preukázané, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov a podľa akých

právnych predpisov jeho námietku právne posúdili. Z hľadiska právneho posúdenia veci trval

na tom, ţe medzi ţalovanými ide o obchodno- záväzkový vzťah, zaloţený na základe

kogentného ustanovenia a preto pokiaľ súdy vychádzali

z iného právneho názoru nemoţno ho povaţovať za správny (§§ 476, 477 a nasl. Obchodného

zákonníka) a zamietnutie ţaloby voči ţalovanému 2/ za predčasné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

4

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil, neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky a Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia

z dôvodu, ţe dovolací súd doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/, tohto ustanovenia. Existencia ţiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd

nezistil.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané

nesprávnosti sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v dôsledku postupu odvolacieho

súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Podľa dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme moţnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

5

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Pokiaľ ţalobca vyvodzoval odňatie moţnosti pred súdom konať zo záverov súdov, ţe

ţalovaný 2/, za splnenie záväzkov ţalovaným 1/ v súvislosti s uţívaním predmetnej

nehnuteľnosti neručí, táto námietka svedčí o názore dovolateľa, ţe k procesnej vade konania

v zmysle došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.

Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie dáva

odňatie moţnosti pred súdom konať (ako uţ bolo vyššie uvedené) do súvislosti výlučne

s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej

činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretoţe

právnym posudzovaním veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu

mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (). Z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán avšak s výhradou, ţe majú význam pre

rozhodnutie (, , , , ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

6

v ustanovení dáva odvolaciemu súdu

moţnosť, v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie ţalobcom

uplatneného nároku vo vzťahu k ţalovanému 2/ dostatočne doplnil a zrozumiteľne vysvetlil

odvolací súd. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo

a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené ţalobe vo vzťahu k ţalovanému 2/.

Okolnosť, ţe táto odpoveď neúspešného ţalobcu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie

nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle ; za odňatie moţnosti

konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek ţalobcu.

Moţno zhrnúť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva

jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu

skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1

; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozsudku spĺňa.

Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) je síce prípustným dovolacím dôvodom, samotné ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté

7

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia ,

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu v súlade s v spojení

s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s b ods. 5 , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovaným v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová