Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/62/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. P., bývajúcemu

v P.P., 2/ V. P., bývajúcej v P.P., zastúpených Mgr. P. B., advokátom so sídlom v B., proti

žalovanému Š. F., bývajúcemu v P.P., zastúpenému JUDr. D. Č., advokátom so sídlom v M.,

o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. januára

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ do 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania 92,91 € do rúk Mgr. P. B., advokáta so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 23. septembra 2009 č.k. -118 určil,

že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na liste

vlastníctva č. 959, katastrálne územie P., obec P., okres Michalovce ako parcela č. X. -

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², č. X. - záhrady vo výmere X. m², ako aj

rodinného domu súpisné číslo X., stojaceho na parcele č. X., a to v podiele 1/1 k celku s tým,

že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením (§ 151

ods. 3 ). Vychádzal z toho, že žalobcovia preukázali na požadovanom určení naliehavý

právny záujem ( ). Žalobca 1/ ako pôvodný vlastník uzavrel s J. M. ako

kupujúcim kúpnou zmluvou 20. novembra 1997, ktorej neplatnosť (s účinkami ex tunc) bola

určená rozsudkom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

z dôvodu, že žalobkyňa 2/ neudelila súhlas s prevodom nehnuteľností patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu 1/ a žalobkyne 2/). Na základe

uvedeného nemohlo byť platne prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam

z J. M. na M. H. a ďalej na žalovaného bez ohľadu na to, či žalovaný (ne)bol pri uzatváraní

kúpnej zmluvy dobromyseľný, keďže J. M. ani M. H. neboli nikdy ich vlastníkmi. Ako

nedôvodnú vyhodnotil súd obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že vlastnícke právo k rodinnému

domu nadobudol zhotovením, prípadne spracovaním z dôvodu vložených investícií.

Zo stavebného povolenia č. 2002/0913/ŽP-DO z 15.2.2002, č. 2002/04941/ŽP-DO

zo 14. júna 2002 Okresného úradu v Michalovciach, z kolaudačného rozhodnutia

č. 2004/5218/RZ z 11. mája 2004 Obce P. a z rovnakého súpisného čísla domu vyplýva, že

došlo len k rekonštrukcii domu.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27. januára 2011

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( a ).

V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, z tohto

vyvodil správne právne závery a vo veci správne rozhodol. Odvolacie námietky žalovaného

nepovažoval za dôvodné. Právne bezvýznamnou pre toto konanie je odvolacia námietka,

v ktorej žalovaný vyčíta súdu, že s ním nekonal v inej veci - vo veci vedenej pod sp. zn.

(o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 20. januára 1997). Pokiaľ ide

o námietku týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu spracovaním,

odvolací súd poukázal na správne závery (dôvody) rozsudku súdu prvého stupňa (teda, že išlo

o rekonštrukciu, ktorou sa účel veci nezmenil - viď kolaudačné rozhodnutie). O trovách

odvolacieho konania nerozhodol, nakoľko budú predmetom osobitného rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol, aby

dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,

že žalobcovia nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania ( ), postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok neprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

( ). Predovšetkým zdôraznil, že je dobromyseľným vlastníkom

predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej s ich vlastníkom (M. H.),

ku ktorej bol povolený vklad pod č. V1690/01 15. augusta 2001. Konal v dôvere v správnosť

údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch

vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Vzhľadom na ustanovenie

nepovažoval za nesprávne to, pokiaľ súd v tomto konaní považoval za záväzný rozsudok,

ktorým bola určená za relatívne neplatnú kúpna zmluva o prevode predmetných

nehnuteľností, ktorý bol vydaný v konaní pod sp. zn. bez jeho účasti i keď bol

už v tom čase ich vlastníkom, o prebiehajúcom konaní nebola v katastri vyznačená žiadna

poznámka. Žalobca sa nemohol dovolávať neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 40a

, ktorú sám spôsobil, ak k prevodu nehnuteľností nemal súhlas svojej

manželky. Rekonštrukciou rodinný dom zhodnotil zo 7 590,82 € na 51 517,10 €. Nesúhlasil

so záverom súdov, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení

v zmysle , pretože mohli podať žalobu na plnenie ( );

pre uvedený nedostatok mal súd žalobu zamietnuť.

Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie zamietnuť, nepovažujúc dovolacie dôvody

za opodstatnené a priznať im náhradu trov konania. Žalovaný neuviedol označené dôvody

dovolania podľa a

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa

je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Odporca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238

ods. 1 až 3 nemožno vyvodiť.

V kontexte so záverom dovolacieho súdu o procesnej neprípustnosti dovolania v tomto

prípade je vhodné uviesť, že mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných

prostriedkov sa prejavuje aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie

z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia

dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom,

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa

toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie

je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávne právne posúdenie veci (

ods. 2 písm. c/ ) na rozdiel od toho nezakladajú prípustnosť dovolania, ide však

o relevantné dovolacie dôvody v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento

prípad. Na existenciu dovolacích dôvodov v zmysle a nemôže

dovolací súd vziať zreteľ ani v prípade, ak by bolo na ne v dovolaní poukázané, ak ide

o procesne neprípustné dovolanie (tak ako je tomu v tomto prípade).

K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza, že

o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, že

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

Existencia vád v zmysle , až e/ a nebola v dovolaní

namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie

je daná.

Pokiaľ ide o vadu konania v zmysle (ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) je vhodné poukázať

na to, že spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva

a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom občianskeho súdneho konania. Túto

spôsobilosť má podľa ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť

účastníkom konania predovšetkým fyzické osoby [ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká

smrťou ( a )]. Okamihom narodenia má každá fyzická osoba spôsobilosť

na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), smrťou právna subjektivita fyzickej osoby

zaniká. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva

a povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Obom žalobcom, ale i žalovanému ako

dospelým a žijúcim fyzickým osobám zákon priznáva právnu subjektivitu, jej pozbavenie

alebo obmedzenie nebolo preukázané žiadnym súdnym rozhodnutím, preto je potrebné

vychádzať zo stavu, že títo majú aj spôsobilosť byť účastníkmi občianskeho súdneho konania

( ). Z uvedených dôvodov konanie netrpí vadou podľa

Pokiaľ dovolateľ namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom ( ), bol povinný tento procesný postup opísať, označiť dotknuté

procesné práva a vysvetliť, v akom smere bol z ich realizácie vylúčený. Dovolanie takéto

vysvetlenie neobsahuje.

Na odňatie možnosti konať pred súdom však dovolací súd prihliada z úradnej

povinnosti a pod týmto pojmom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi

konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

V dovolaní žalobca uviedol, v čom považuje právne závery konajúcich súdov

za nesprávne (najmä nesúhlasil s tým, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem

na požadovanom určení v zmysle ; tvrdil, že je vlastníkom sporných

nehnuteľností, ktoré nadobudol v dobrej V. na základe právne perfektnej kúpnej zmluvy; za

správny nepovažoval názor súdov, že v dôsledku súdom vyslovenej relatívnej neplatnosti

kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam nemohlo dôjsť k platnému prevodu

vlastníckeho práva na ďalšie subjekty, teda i na žalovaného; za nesprávny považoval záver

súdov, že nenadobudol vlastníctvo rodinného domu spracovaním).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Toto

ustanovenie dáva totiž odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti (iba)

s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo

procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti

účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného

ustanovenia (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Najvyšším súdom Slovenskej republiky je zhodne

zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá

procesnú prípustnosť dovolania v zmysle (porovnaj napríklad

rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). I keby

dovolacie námietky o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci

(napr. v otázke naliehavého právneho záujmu v zmysle ; v otázke

právnych účinkov súdom vyslovenej relatívnej neplatnosti právneho úkonu na vlastnícke

právo žalovaného; v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu žalovaným

spracovaním a pod.) boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska

neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia

Pokiaľ ide námietku dovolateľa o porušení jeho práv v inom konaní (sp. zn.

), je potrebné uviesť, že ich reálnu nápravu nemožno dosiahnuť v tomto konaní

a preto v tejto otázke nie je možné nič vyčítať ani záveru odvolacieho súdu.

Zo spisu vyplýva, že žalovaný v konaní na súdoch nižších stupňov realizoval svoje

procesné práva účastníka občianskeho súdneho konania a z ničoho nemožno vyvodiť, že

by mu procesným postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdmi konať (§ 237 písm. f/

).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti

dovolania žalovaného. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd priznal žalobcom náhradu spočívajúcu

v odmene advokáta (ktorý ich zastupoval aj v konaní pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon

právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 25. marca 2011

k dovolaniu [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2,

§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 85,50 €, čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

[§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)], a to bez dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky),

ktorá nebola uplatnená, predstavuje spolu 92,91 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková