Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 44 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)0cf/383443.ddc10b.pdf
PDF · 120.96 KB
No categories available
7Cdo/62/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 62/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. P., bývajúcemu
v P.P., 2/ V. P., bývajúcej v P.P., zastúpených Mgr. P. B., advokátom so sídlom v B., proti
žalovanému Š. F., bývajúcemu v P.P., zastúpenému JUDr. D. Č., advokátom so sídlom v M.,
o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.
9 C 96/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. januára
2011 sp. zn. 2 Co 379/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ do 3 dní náhradu trov dovolacieho
konania 92,91 € do rúk Mgr. P. B., advokáta so sídlom v B..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce rozsudkom z 23. septembra 2009 č.k. 9 C 96/2008-118 určil,
že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na liste
vlastníctva č. 959, katastrálne územie P., obec P., okres Michalovce ako parcela č. X. -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m², č. X. - záhrady vo výmere X. m², ako aj
rodinného domu súpisné číslo X., stojaceho na parcele č. X., a to v podiele 1/1 k celku s tým,
že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením (§ 151
ods. 3 O.s.p.). Vychádzal z toho, že žalobcovia preukázali na požadovanom určení naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Žalobca 1/ ako pôvodný vlastník uzavrel s J. M. ako
kupujúcim kúpnou zmluvou 20. novembra 1997, ktorej neplatnosť (s účinkami ex tunc) bola
určená rozsudkom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 561/98
z dôvodu, že žalobkyňa 2/ neudelila súhlas s prevodom nehnuteľností patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu 1/ a žalobkyne 2/). Na základe
uvedeného nemohlo byť platne prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
z J. M. na M. H. a ďalej na žalovaného bez ohľadu na to, či žalovaný (ne)bol pri uzatváraní
kúpnej zmluvy dobromyseľný, keďže J. M. ani M. H. neboli nikdy ich vlastníkmi. Ako
nedôvodnú vyhodnotil súd obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že vlastnícke právo k rodinnému
domu nadobudol zhotovením, prípadne spracovaním z dôvodu vložených investícií.
Zo stavebného povolenia č. 2002/0913/ŽP-DO z 15.2.2002, č. 2002/04941/ŽP-DO
zo 14. júna 2002 Okresného úradu v Michalovciach, z kolaudačného rozhodnutia
č. 2004/5218/RZ z 11. mája 2004 Obce P. a z rovnakého súpisného čísla domu vyplýva, že
došlo len k rekonštrukcii domu.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27. januára 2011
sp. zn. 2 Co 379/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, z tohto
vyvodil správne právne závery a vo veci správne rozhodol. Odvolacie námietky žalovaného
nepovažoval za dôvodné. Právne bezvýznamnou pre toto konanie je odvolacia námietka,
v ktorej žalovaný vyčíta súdu, že s ním nekonal v inej veci - vo veci vedenej pod sp. zn.
8 C 561/1998 (o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 20. januára 1997). Pokiaľ ide
o námietku týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu spracovaním,
odvolací súd poukázal na správne závery (dôvody) rozsudku súdu prvého stupňa (teda, že išlo
o rekonštrukciu, ktorou sa účel veci nezmenil - viď kolaudačné rozhodnutie). O trovách
odvolacieho konania nerozhodol, nakoľko budú predmetom osobitného rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že žalobcovia nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.), postupom
odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok neprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
(§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Predovšetkým zdôraznil, že je dobromyseľným vlastníkom
predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej s ich vlastníkom (M. H.),
ku ktorej bol povolený vklad pod č. V1690/01 15. augusta 2001. Konal v dôvere v správnosť
údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Vzhľadom na ustanovenie § 159a O.s.p.
nepovažoval za nesprávne to, pokiaľ súd v tomto konaní považoval za záväzný rozsudok,
ktorým bola určená za relatívne neplatnú kúpna zmluva o prevode predmetných
nehnuteľností, ktorý bol vydaný v konaní pod sp. zn. 8 C 561/98 bez jeho účasti i keď bol
už v tom čase ich vlastníkom, o prebiehajúcom konaní nebola v katastri vyznačená žiadna
poznámka. Žalobca sa nemohol dovolávať neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 40a
Občianskeho zákonníka, ktorú sám spôsobil, ak k prevodu nehnuteľností nemal súhlas svojej
manželky. Rekonštrukciou rodinný dom zhodnotil zo 7 590,82 € na 51 517,10 €. Nesúhlasil
so záverom súdov, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože mohli podať žalobu na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.);
pre uvedený nedostatok mal súd žalobu zamietnuť.
Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie zamietnuť, nepovažujúc dovolacie dôvody
za opodstatnené a priznať im náhradu trov konania. Žalovaný neuviedol označené dôvody
dovolania podľa § 237 písm. b/ a f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
Odporca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
žiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238
ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
V kontexte so záverom dovolacieho súdu o procesnej neprípustnosti dovolania v tomto
prípade je vhodné uviesť, že mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných
prostriedkov sa prejavuje aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie
z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).
Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia
§ 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám
uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom,
vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa
toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.
Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie
je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov
nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou
inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť
a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže
dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.
Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj
so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –
nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie
procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou
osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p., na ktorú poukazuje
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho
opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) na rozdiel od toho nezakladajú prípustnosť dovolania, ide však
o relevantné dovolacie dôvody v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento
prípad. Na existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. nemôže
dovolací súd vziať zreteľ ani v prípade, ak by bolo na ne v dovolaní poukázané, ak ide
o procesne neprípustné dovolanie (tak ako je tomu v tomto prípade).
K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dovolací súd uvádza, že
o procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré
vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo
nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania
podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej
z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka, že
v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou
z taxatívne vymenovaných vád.
Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/, c/ až e/ a g/ O.s.p. nebola v dovolaní
namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie
je daná.
Pokiaľ ide o vadu konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p. (ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania) je vhodné poukázať
na to, že spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva
a povinnosti, ktoré zákon priznáva účastníkom občianskeho súdneho konania. Túto
spôsobilosť má podľa § 19 O.s.p. ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť
účastníkom konania predovšetkým fyzické osoby [ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká
smrťou (§ 7 ods. 1 a 2 OZ)]. Okamihom narodenia má každá fyzická osoba spôsobilosť
na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), smrťou právna subjektivita fyzickej osoby
zaniká. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva
a povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Obom žalobcom, ale i žalovanému ako
dospelým a žijúcim fyzickým osobám zákon priznáva právnu subjektivitu, jej pozbavenie
alebo obmedzenie nebolo preukázané žiadnym súdnym rozhodnutím, preto je potrebné
vychádzať zo stavu, že títo majú aj spôsobilosť byť účastníkmi občianskeho súdneho konania
(§ 19 O.s.p.). Z uvedených dôvodov konanie netrpí vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), bol povinný tento procesný postup opísať, označiť dotknuté
procesné práva a vysvetliť, v akom smere bol z ich realizácie vylúčený. Dovolanie takéto
vysvetlenie neobsahuje.
Na odňatie možnosti konať pred súdom však dovolací súd prihliada z úradnej
povinnosti a pod týmto pojmom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv.
V dovolaní žalobca uviedol, v čom považuje právne závery konajúcich súdov
za nesprávne (najmä nesúhlasil s tým, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem
na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.; tvrdil, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností, ktoré nadobudol v dobrej V. na základe právne perfektnej kúpnej zmluvy; za
správny nepovažoval názor súdov, že v dôsledku súdom vyslovenej relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam nemohlo dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva na ďalšie subjekty, teda i na žalovaného; za nesprávny považoval záver
súdov, že nenadobudol vlastníctvo rodinného domu spracovaním).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym
posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Toto
ustanovenie dáva totiž odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti (iba)
s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom
rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo
procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti
účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného
ustanovenia (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Najvyšším súdom Slovenskej republiky je zhodne
zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá
procesnú prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj napríklad
rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn.
4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). I keby
dovolacie námietky o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci
(napr. v otázke naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.; v otázke
právnych účinkov súdom vyslovenej relatívnej neplatnosti právneho úkonu na vlastnícke
právo žalovaného; v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinnému domu žalovaným
spracovaním a pod.) boli prípadne aj opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska
neposudzoval), dovolateľom vytýkané okolnosti by mohli mať za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle
Pokiaľ ide námietku dovolateľa o porušení jeho práv v inom konaní (sp. zn.
8 C 561/98), je potrebné uviesť, že ich reálnu nápravu nemožno dosiahnuť v tomto konaní
a preto v tejto otázke nie je možné nič vyčítať ani záveru odvolacieho súdu.
Zo spisu vyplýva, že žalovaný v konaní na súdoch nižších stupňov realizoval svoje
procesné práva účastníka občianskeho súdneho konania a z ničoho nemožno vyvodiť, že
by mu procesným postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdmi konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti
dovolania žalovaného. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobcom náhradu spočívajúcu
v odmene advokáta (ktorý ich zastupoval aj v konaní pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon
právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 25. marca 2011
k dovolaniu [§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu
tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2,
§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 85,50 €, čo s náhradou výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu
[§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)], a to bez dane z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky),
ktorá nebola uplatnená, predstavuje spolu 92,91 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. marca 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková