Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/546/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. V. B.,

bývajúceho v D., zastúpeného advokátskou kanceláriou K. – advokáti, s.r.o. so sídlom v B.,

IČO: X., proti odporcom 1/ Ing. T. N., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. P. N.,

bývajúcemu v K., a 2/ A., a.s., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 916,49 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. augusta 2014 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

V priebehu konania navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka na strane

navrhovateľa tak, aby namiesto neho v konaní vystupovalo občianske združenie P., IČO: X.

(ďalej len „občianske združenie“). Ako dôvod navrhovanej zmeny uviedol postúpenie

pohľadávky proti obom odporcom na občianske združenie; toto postúpenie preukazoval

písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie, ktoré

bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky ako judikát R 119/2003, a v súlade s ním za podstatné považoval, že relevantné

oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia

vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o

postúpení.

Odporcovia 1/ a 2/ navrhli zamietnuť návrh na zmenu účastníka na strane

navrhovateľa, lebo pohľadávka, ktorú navrhovateľ údajne postúpil, neexistuje, preto ju nebolo

možné postúpiť. Navyše, pohľadávka, ktorú (údajne) navrhovateľ postúpil, je pohľadávka

z práva na náhradu škody na zdraví; právo na bolestné je neprevoditeľné osobné právo.

Okresný súd Dunajská Streda uznesením z 18. novembra 2013 č.k. -487

zamietol návrh na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa. Poukázal na ustanovenia

a a ustanovenia a , a a a

a konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa nebola dosiaľ súdom

právoplatne prisúdená, preto nemohla prejsť na občianske združenie. Pripomenul tiež, že

už v uznesení z 23. augusta 2012 č.k. -394 dospel k záveru, že Zmluva

o postúpení pohľadávky z 9. júla 2013 (ďalej len „Zmluva“), je neurčitá a „postúpená“

pohľadávka neexistuje.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietol, že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru bol súd

povinný vyhovieť predmetnému návrhu, lebo boli splnené všetky zákonné podmienky.

V danom prípade nastala právna skutočnosť uvedená v (je ňou Zmluva).

Právny poriadok nevylučuje postúpenie pohľadávky aj v čase, keď je pohľadávka predmetom

súdneho konania. Právo veriteľa postúpiť pohľadávku nie je ničím obmedzené (§ 525 ods. 2

) a ustanovenie nepodmieňuje pripustenie zmeny

účastníka charakterom pohľadávky alebo dlhu. Rozhodujúce je, či došlo k právne relevantnej

skutočnosti predvídanej zákonom. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie

tak, že navrhovanú zmenu pripustí.

Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že navrhovateľ iba opakuje

to, čo je obsahom samotného návrhu na zmenu účastníka. Navrhol uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd v Trnave uznesením z 20. augusta 2014 sp. zn. napadnuté

uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ). V odôvodnení po citácii

ods. 2 a 3 zdôraznil, že navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody za ním

(osobne) vytrpenú bolesť. V zmysle ale postúpiť

nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah

by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa smrťou veriteľa

právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné

a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z citovaných ustanovení odvolací súd

vyvodil, že postúpenie pohľadávky veriteľa na bolestné zákon (§ 525 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) výslovne zakazuje. Zmluva nemohla mať právne účinky zamýšľané jej

účastníkmi, lebo je neplatná pre rozpor so zákonom ( ).

Vzhľadom na to, že na základe Zmluvy nedošlo k postúpeniu pohľadávky, nenastala ani

právna skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod (prechod) práv, o ktorých sa koná. Súd

prvého stupňa preto rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh na zmenu účastníka na strane

navrhovateľa nepripustil.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ dovolanie. Uviedol, že v konaní mu bola

odňatá možnosť pred súdom konať ( ) a napadnuté uznesenie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Opätovne poukázal

na judikát R 119/2003 a konštatoval, že odvolací súd v rozpore s ním prejudiciálne riešil

otázku existencie a platnosti Zmluvy. Jeho rozhodnutie je nepredvídateľné a porušuje právnu

istotu. Navyše, odvolací súd pri postupe podľa nebol funkčne príslušný riešiť

niektoré otázky (aktívnu legitimácia navrhovateľa, právny základ a opodstatnenosť návrhu

na začatie konania), k posúdeniu ktorých neprípustne pristúpil. Ich riešenie má byť totiž

vyhradené až pre rozhodnutie vo veci samej.

Odporca 1/ pre účely dovolacieho konania uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne

správne a spočíva na správnom názore, že Zmluvu nemožno považovať za takú právnu

skutočnosť, s ktorou by zákon spájal prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých

sa koná. Navyše, „pohľadávka“ navrhovateľa už bola uspokojená občianskym združením.

Odporca 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že aplikácia judikátu R 119/2003

by bola v danom prípade nenáležitá, lebo v preskúmavanej veci nejde o skutkovo a právne

obdobnú vec. Postúpená mala byť údajne pohľadávka osobnej povahy, avšak postúpenie takej

pohľadávky zákon nepripúšťa. Navyše, občianske združenie mu už „postúpenú“ pohľadávku

uspokojilo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený v súlade so zákonom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

1. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť

dovolania často vysvetľuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací

súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , ,

, , , a ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zachovania právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdov, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky

procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť

o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane

dovolacieho konania ().

2. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239

ods. 1 a 2 Uznesenie, ktoré v danom prípade napadol navrhovateľ, nemá znaky

uznesenia uvedeného v týchto ustanoveniach. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto

z a nevyplýva.

3. Dovolanie navrhovateľa by mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd

z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania z hľadiska , ale skúmal, či dovolanie nie je prípustné podľa

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

4. Navrhovateľ je presvedčený, že v danom prípade mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých

procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

O procesnú nesprávnosť v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle

majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom, ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

4.1. Navrhovateľ zastáva názor, že možnosť konať mu bola súdmi odňatá tým, že

napadnuté rozhodnutie je – ako tvrdí – nepredvídateľné, lebo spočíva na záveroch odlišných

od záverov vyjadrených v rozhodnutí najvyššie súdu publikovanom ako judikát R 119/2003.

Vo všeobecnosti platí, že súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní určitej veci nemusí

nevyhnutne stotožniť s judikátom najvyššieho súdu vydaným v skutkovo a právne podobnej

veci, je však potrebné, aby svoj odlišný právny názor konfrontoval s judikátom

a v odôvodnení rozhodnutia náležite vysvetlil, prečo sa s judikátom nestotožnil.

Judikát R 119/2003 (išlo o rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. )

sa síce týkal postúpenia pohľadávky a aplikácie , išlo

však o postúpenie pohľadávky v skutkovo a právne odlišnej veci (procesnej situácii).

V označenej právnej veci došlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním návrhu na začatie

konania, pričom z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. vyplýva, že úvahy

súdov nižších stupňov sa netýkali ani prípustnosti návrhu na zmenu účastníka konania (§ 92

), ani procesných predpokladov pripustenia takého procesného návrhu vo väzbe

na otázku, či po začatí konania (ne)nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností.

V preskúmavanej veci bol ale – na rozdiel od toho – návrh na zmenu účastníka

(navrhovateľa) podaný až v priebehu konania. Vzhľadom na skutkovú a právnu odlišnosť

oboch vecí nebol dôvod, aby odvolací súd vysvetľoval, prečo pri rozhodovaní neprihliadol

na predmetný judikát.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je preto (v zmysle uvádzanom

navrhovateľom) nepredvídateľné.

4.2. Podľa názoru dovolateľa k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať došlo tiež

tým, že odvolací súd pri postupe podľa neprípustne a bez danosti jeho funkčnej

príslušnosti posudzoval aj také skutkové a právne otázky, riešenie ktorých je vyhradené

rozhodovaniu vo veci samej.

Najvyšší súd konštatuje, že v uznesení, ktoré je napadnuté dovolaním, sa aktívna

legitimácia navrhovateľa výslovne nespomína a z ničoho nevyplýva, že by sa úvahy

odvolacieho súdu a dôvody jeho rozhodnutia týkali priamo otázky danosti základu

či opodstatnenosti nároku, ktorý bol uplatnený návrhom na začatie konania.

Predmetnú námietku navrhovateľa preto najvyšší súd považuje za nedôvodnú.

5. Navrhovateľ zastáva názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnych právnych záveroch ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci

ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho

súdu, napríklad sp. zn. , , , ,

, , a ). Nejde totiž o vadu

konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený

v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto (prípadná) nesprávnosť právneho posúdenia

veci nezakladá. Pokiaľ by dovolací súd posudzoval opodstatnenosť dovolacích dôvodov

uvedených v a , ktoré boli dovolateľom uplatnené v procesne

neprípustnom dovolaní, porušil by zákon a zasiahol do práva na spravodlivú súdnu ochranu

účastníka na opačnej procesnej strane (viď tiež ). Najvyšší súd preto v danom

dovolacom konaní nepristúpil k posúdeniu (resp. podaniu svojich právnych záverov v otázke),

či je súd pri aplikácii a oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené

predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, resp. či podľa

hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo.

6. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľa nevyplýva z ,

nepreukázala sa opodstatnenosť jeho argumentácie o dôvode zakladajúcom prípustnosť

dovolania podľa a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady

vymenované v , odmietol najvyšší súd dovolanie navrhovateľa ako procesne

neprípustné ( v spojení s ).

7. V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. septembra 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková