Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/23/2016

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. R., bývajúcej v B.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou FUTEJ

& Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, v mene a na účet

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Daniel Futej, proti žalovanej Slovenskej republike,

zastúpenej Národnou bankou SR, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o zaplatenie

4 400 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2015 sp.zn.

, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 22. septembra 2014 č.k. -229

návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 4 400 € titulom náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu

nad podielovým družstvom slovenské investície - ďalej len „Družstvo“ zamietol a žalovanej

náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že nebola naplnená prvá a základná podmienka pre

vyvodenie zodpovednosti voči štátu a to existencia nesprávneho úradného postupu orgánu

verejnej moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa NBS

vykonávala dohľad v zákonnom rozsahu ako dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt a v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 zákona

č. v znení účinnom v čase vykonávania dohľadu. O trovách konania rozhodol

podľa v spojení s

Okresný súd Bratislava I uznesením z 22. decembra 2014 č.k. -254

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € podľa pol. 7a

Sadzobníka súdnych poplatkov, do 10 dní od doručenia uznesenia.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. júna 2015 sp.zn. , 210/2015

napadnutý rozsudok spolu s uznesením súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219

ods. 1 ) a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa

so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup

zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. K námietke žalobkyne

odvolávajúcej sa na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

uviedol, že z tohto nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať

v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Ďalej konštatoval, že v postupe prvostupňového

súdu nezistil ani žiadne procesné pochybenia vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu.

Z obsahu zápisnice z pojednávania pred prvostupňovým súdom ktoré prebehlo 22. septembra

2014 vyplýva, že súd riadne oboznámil prítomných s obsahom spisu a listinnými dôkazmi

založenými v súdnom spise. Zároveň účastníkov riadne poučil podľa

Vo vzťahu k uzneseniu o súdnom poplatku uviedol, že podanie žaloby na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom sa s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 €;

v rovnakej výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci

samej ak bolo podané po tomto dátume. Podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková

povinnosť a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov,

prílohy tohto zákona, správne vyrubil poplatok 20 €.

Proti tomuto rozsudku, jeho potvrdzujúcim výrokom, podala dovolanie žalobkyňa.

Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietala § 237 ods. 1

písm. f/ v spojení s , a Rozsudok odvolacieho súdu je podľa

nej nepreskúmateľný pretože neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď

judikatúru, ktorú považoval za vhodnú, citoval a rovnako dôležitú, pre ňu priaznivú, zamlčal

(nespomenul ju). Podľa jej názoru rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych

skutkových a právnych zisteniach a vykonané dokazovanie je neúplné. V ďalšom texte

dovolania rozoberala dôvody nesprávnych skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu.

Za nesprávne považovala aj rozhodnutie o súdnom poplatku, ktorým jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom (237 ods. 1 písm. f/ ). Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia.

Žalovaná navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade

so zákonom , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) po tom čo nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním)

napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia , skúmal, či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný

právny názor ( ) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v Predmetné

dovolanie preto podľa až 3 prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania uvedené v až e/ a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namietala, že postupom odvolacieho súdu, ktorý svoje rozhodnutie

dostatočne neodôvodnil (urobil ho nepreskúmateľným), jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom

( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol

rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa “. Toto stanovisko

považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu

nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej

vety - dovolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd

za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory

vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvého stupňa a pred

odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu

s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Rozhodnutie

odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu

prvého stupňa, čo ešte viac prispieva k jeho zrozumiteľnosti a jasnosti. Dovolateľka

nedôvodne argumentuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Napokon

treba dodať, že za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

žalovanej.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že postup súdu v procese zisťovania skutkových

podkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia (obdobne tiež R 42/1993,

R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn.

, , , a ).

Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania

uvedenú v ale môže prípadne viesť „len“ k tzv. inej procesnej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie

je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred

súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia sp.zn.

a ).

Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným

prostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza taktiež „len“ k tzv. inej,

v neuvedenej vade (porovnaj napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu

sp.zn. ).

Dovolateľka v dovolaní uplatňuje aj dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ (súdom vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení vecí). K týmto argumentom v dovolaní dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle a by

bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento

prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. , , , ,

, , , , a iné). Z uvedeného plynie,

že na dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody v zmysle a

(i keby boli prípadne opodstatnené) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.

Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje aj proti výrokom rozsudku

odvolacieho súdu o súdnych poplatkoch, ktoré majú charakter uznesenia, jeho prípustnosť

bolo treba posudzovať podľa ustanovenia V zmysle platnej právnej úpravy

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, alebo ak rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska (,

písm. a/ a písm. b/ ). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie o právnej

stránke zásadného významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (, , ).

Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nemožno podriadiť pod žiaden dôvod

prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa (o súdnom poplatku) nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania

nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolanie žalobkyne preto proti potvrdzujúcim výrokom o súdnom poplatku podľa

ustanovenia a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania žalobkyne by prichádzala do úvahy, len ak by v konaní,

v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Judikatúra najvyššieho súdu dospela k záveru, že o odňatie možnosti pred súdom

konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, i keď

pre taký postup neboli dané procesné predpoklady (por. R 50/1997). O tento prípad

ale v preskúmavanej veci nejde - v danom prípade nebolo konanie zastavené. Napadnutým

uznesením bolo potvrdené uznesenie o vyrubení súdnych poplatkov. Samotným vyrubením

súdneho poplatku sa však účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza

k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať ( ).

Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že so zreteľom na ňou opisované okolnosti jej boli vyrubené

súdne poplatky v situácii, v ktorej jej nemali byť vyrubené, z rozhodujúceho - obsahového -

hľadiska namieta, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní (por. ), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri aj dôvody uvedené vyššie).

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno

vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia a v dovolacom konaní

neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa v spojení

s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Úspešnej žalobkyni nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( v spojení

s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová