Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/318/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Esico s.r.o. , so sídlom

v Bratislave, Pri Suchom mlyne č.61, IČO: 47 108 029, proti žalovanej P E G A S spol.

s r.o., so sídlom vo Vrútkach, Dielenská Kružná č. 5020, IČO: 31 560 881, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 4B,

IČO: 36 862 746, za ktorú koná advokát JUDr. Michal Mišík, o 382 600 USD

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. , na dovolanie

žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 19. februára 2015 sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin uznesením z 13. mája 2014 č.k. žalovanej nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení poukázal na svoje rozhodnutie č.k.

-202 zo 7. júna 2011 (právoplatné 10. júna 2011) vydané v tomto konaní, ktorým

rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanej z dôvodu nesplnenia

predpokladov v zmysle 138 , keď z listín o hospodárení za rok 2010 zistil, že žalovaná

vlastní viaceré nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie založil na záveroch vyplývajúcich

z výsledkov šetrenia majetkových pomerov žiadateľky (ako právnickej osoby, obchodnej

spoločnosti, vykonávajúcej podnikateľskú činnosť), ktoré nepreukazujú tvrdenie o takých jej

nepriaznivých majetkových pomerov, ktoré by jej bránili v plnení poplatkových povinností

a zakladali oslobodenie od ich platenia. Poukázal na to, že žiadateľka vlastní nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v okrese Martin [pozemky, zastavané plochy a nádvoria, stavby (bitúnok,

pomocnú vrátnicu, výrobňu mäsových výrobkov a administratívnu budovu)] na ktoré je síce

vedená exekúcia ich predajom (EX 311/10) a je zriadené exekučné záložné právo

2

(EX 354/13), avšak ich hodnota vysoko prevyšuje výšku vymáhanému súdnemu poplatku

za odvolanie, ktorý je 15 874 € (EX 276/14). Výsledok jej hospodárenia za rok 2013 bol síce

pasívny (mínus 174 €), žalovaná má titulom dlhodobej pôžičky záväzok 240 872 € voči J. M.,

avšak účtovný majetok žiadateľky k 31. decembru 2013 bol 223 320 €, z toho neobežný

majetok 206 932€ a obežný majetok 16 418 € (viď v podrobnostiach odôvodnenie

rozhodnutia - č.l. 289 až 290 spisu). Skonštatoval, že oproti zisteným pomerom, z ktorých

vychádzal z predchádzajúceho rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov z roku 2011 nezistil, aby došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné

rozhodnutie, preto žiadateľke nemohol priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline uznesením z 19. februára 2015 sp.zn.

napadnuté uznesenie potvrdil ( ). Preskúmaním veci

v odvolacom konaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne,

súd sa správne vysporiadal so všetkými aspektmi žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov, ako aj so skutočnosťami, ktoré podmieňujú oslobodenie od súdnych poplatkov

( ). K odvolacím námietkam výslovne uviedol, že neobstojí námietka

odvolateľky, že sa súd prvého stupňa cítil viazaný svojím skorším rozhodnutím o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov a bez ďalšieho nevyhovel novej žiadosti žalovanej.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia celkom jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa

skúmal aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu žalovanej a po jej vyhodnotení konštatujúc, že

od posledného rozhodovania o žiadosti žalovanej o priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov nedošlo k zmene, žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Dodal,

že na vznik poplatkovej povinnosti žalovanej (za odvolanie) nemá nijaký vplyv skutočnosť,

že na základe ňou podaného odvolania odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa

vo veci samej a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. že odvolanie bolo podané opodstatnene.

K danej námietke žalovanej odvolací súd dodal, že opodstatnenosť žalobkyňou uplatňovaného

nároku nájde svoj odraz v rozhodnutí o trovách konania, ku ktorých náhrade v zásade býva

zaviazaný neúspešný účastník sporu.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, v ktorom navrhla, aby

dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Na odôvodnenie svojho mimoriadneho opravného prostriedku uviedla, že súdy jej odňali

možnosť konať pred súdom v zmysle v zmysle tým, že pri posudzovaní

otázky vzniku nároku na priznanie oslobodenia od povinnosti hradiť súdny poplatok

3

za odvolanie na strane žalovanej sa nezaoberali dôkazmi a skutočnosťami prezentovanými

žalovanou v jej podaniach a bez takéhoto posúdenia rozhodli. Rozhodnutia súdov nie sú

dostatočne odôvodnené ( ) a sú nepreskúmateľné. Súdy „odignorovali

mimoriadne závažné skutočnosti“, ktorými odôvodňovala záver, prečo nemožno spravodlivo

požadovať speňaženie jej nehnuteľností pre úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie

vo výške 15 874 € (v tomto konaní vyrúbený a vymáhaný), keď v odvolacom konaní proti

rozsudku o zmeškaní bola žalovaná úspešná – a (len) musela brániť svoje práva proti

nesprávnemu postupu súdu. V predmetnej situácii poplatková povinnosť neplní žiaden účel

zamýšľaný právnou normou, žalovaná nedisponuje iným kapitalizovaným majetkom.

Poukázala na situáciu, kedy sa súdny poplatok za dôvodné dovolanie v zmysle § 237 písm. f/

neukladá. Postup súdov považovala za príliš formalistický a nespravodlivý. Žalovaná

spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, čo vyplýva

z predložených účtovných dokladov.

Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala

včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (s. 1 ),

skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom zmysle zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil (opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu) správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu,

ale len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Posúdiť správnosť a úplnosť

skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už

len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie

má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací

súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať

dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť

dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho opodstatneného uplatnenia

vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania

tejto povahy ( a ) musí dovolací súd vziať vždy zreteľ – či už

bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ). V prípade

nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle tretím

dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá

prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý ( veta prvá ), pričom (ako už bolo uvedené vyššie) je

viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod. Z hľadiska

posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol uplatnený

dovolací dôvod v zmysle , osobitný význam práve úplné, vecne

správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom dôvode totiž

dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci nižšími súdmi len z aspektov

uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ uplatnil

v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani povinný

skúmať.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239

ods. 1 a 2 Dovolateľka napadla dovolaním uznesenie, ktoré nemá znaky uvedené

v týchto ustanoveniach. Dovolanie žalovanej preto podľa a prípustné nie

je. Dovolateľka napadá rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov, prípustnosť ktorého

je zároveň zákonom výslovne vylúčená v zmysle ustanovenia

Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že právna možnosť využitia

zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov sa limituje na dovolacie dôvody v zmysle

, preto neprichádza do úvahy možnosť dovolateľky domáhať sa

reparácie prípadných nesprávnosti v súdom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou

v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a nesprávnym právnym posúdením veci ( ). Dovolateľka zastúpená

kvalifikovaným zástupcom (advokátom) však v dovolaní uplatňuje aj dovolacie dôvody

v zmysle a (súdom vyčíta, že u žalovanej trvajú predpoklady

pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v zmysle predložených účtovných

dokladov, čo má navodzovať situáciu, že a/ súdy neprihliadali na dôkazy predložené

dovolateľkou, ktorými odôvodňovala svoju žiadosť o priznanie oslobodenia do platenia

súdnych poplatkov, b/ prípadne, že súdny nesprávne vyhodnotili doklady predložené

žiadateľkou o oslobodenie a v konečnom dôsledku c/ vec nesprávne právne posúdili, pokiaľ

žiadateľke nepriznali oslobodenie od platenia súdnych poplatkov). K týmto (prípadným)

argumentom dovolateľky v dovolaní dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle a by bolo možné

prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad (viď napr.

R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

, , , , ,

, , , a iné). Z uvedeného plynie, že

na dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody, v zmysle a

(i keby boli prípadne opodstatnené) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež druhá veta dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

6

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je

relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie

(záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľka vady konania v zmysle až e/ a nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto ani

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

1. Dovolateľka tvrdí, že pri rozhodovaní o podanej žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov jej bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§237

ods. 1 písm. f/ ). K uvedenému je nutné uviesť, že pod odňatím možnosti pred súdom

konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv

dochádza v dôsledku nesprávneho – zákonu sa priečiaceho procesného postupu súdu, ktorým

je účastník vylúčený z ich realizácie.

Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu

príslušnej právnej normy (v danom prípade ), na základe čoho dospieva

k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, sa označuje ako právne posudzovanie veci.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,

že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne

aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Samotným právnym posúdením veci ale

nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo právnym

posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Z tohto dôvodu

je právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov považované (len) za relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/

), ktorý ale sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Povinnosť zaplatiť súdny poplatok v civilnom konaní sa nepovažuje za obmedzenie

práva na prístup k súdu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (napr. Kreuz proti Poľsku, rozsudok,

19. júna 2009, č. 28249/95 a iné).

V prejednávanej veci zo spisu nevyplýva, že by sa súdy dopustili porušenia

procesných oprávnení žalovanej majúcich za následok odňatie jej možnosti pred súdom

konať; obsah spisu nedáva podklad pre záver, že jej nepriznali oslobodenie od súdnych

poplatkov, hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Práve naopak, súdy jasne

a zrozumiteľne vysvetlili, že pokiaľ majetkové pomery účastníka dovoľujú úhradu súdnych

poplatkov, žiadosti žiadateľa v zmysle nie je možné vyhovieť. Pri tomto závere

sa opierali o žiadosť žalovanej a o tlačivo pre dokladovanie jej pomerov, ktorým navrhovala

priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a jeho prílohy (viď č.l. 268 až 284 spisu).

Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že v posudzovanej veci postup súdov nemal

za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobcu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

1.2. Dovolateľka namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu

prvého stupňa (pretože súd nezohľadnil závažné skutočnosti ňou uvádzané, najmä to, že

dovolateľke hrozí speňaženie jej celého majetku pre neuhradenie súdneho poplatku

za podané dovolanie vo výške 15 874 €, čo považuje za nespravodlivé, lebo išlo o jej obranu

proti nesprávnemu postupu súdu prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom

pre zmeškanie), treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je

aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov

práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj

z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa

, ako aj právo podľa Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia ();

právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu.

Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m.

, , , ), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok ().

Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj

dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

(). Tento názor si osvojil aj dovolací súd a v ďalšom z neho vychádza.

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo

3. decembra 2015 Stanovisko, ktorého právna veta uvádza, že „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa .“

Prihliadajúc na uvedenú výnimočnosť (vyjadrenú v prijatom stanovisku) dovolací súd

dospel k záveru, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s potvrdeným

rozhodnutím súdu prvého stupňa) spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie

rozhodnutí v zmysle v spojení s , lebo obsahuje

„zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie“. Odôvodnenie rozhodnutí

zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, čo platí tak

pre rozhodnutie súdu prvého stupňa ( ), ako aj pre rozhodnutie odvolacieho

súdu ( ). V konkrétnostiach dovolací súd poukazuje, že odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje vysvetlenie

dôvodov (i aplikovanú právnu úpravu), pre ktoré nebolo návrhu žiadateľky o priznanie

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vyhovené, a preto ich nemožno považovať

za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Súdy oboch stupňov

jasne a dostatočne vysvetlili právne dôvody, pre ktoré žalovanej nepriznali oslobodenie

od súdnych poplatkov v zmysle Zhodli sa v podstatnom na tom, že

majetkové pomery žalovanej (skúmajúc ich od roku 2010 až do roku 2013) s odvolaním sa

na hodnotu nehnuteľných vecí v jej vlastníctve, na ktorých viazne exekučné záložné právo

a je vedná exekúcia ich predajom (účtovná hodnota pozemkov 7 651 € a účtovná hodnota

stavieb 199 281€) nedovoľujú priznať oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138

, a to i napriek tomu, že žalovanej bola uložená výška súdneho poplatku za podané

odvolanie 15 874 €, jej peňažné záväzky z pôžičky voči veriteľovi J. M. predstavujú sumu

240 872 €, v hospodárení za príslušné účtovné obdobia dosahovala záporné výsledky [rozdiel

medzi jej príjmami a výdavkami v roku 2013 (- 174€) a v roku 2012

(- 2 310 €)] a v jej aktívach je i (zrejme už) nedobytná pohľadávka z obchodnej činnosti voči

Mäsokombinátu Fatra a.s. 13 715 €. Súdy pritom pre rok 2013 prihliadali aj na účtovnú

hodnotu „obežného majetku“ žalovanej (najmä pohľadávky z obchodného styku vo výške

13 715 € a peňazí v účtovnej hodnote 2 693 €). Skonštatovali, že účtovný majetok žalovanej

k 31. decembru 2013 bol 223 320 €. Dovolateľka voči týmto zisteniam súdov v dovolaní (ale

ani v odvolaní) nevzniesla žiadne (konkrétne) výhrady. V kontexte tejto situácie

a argumentácie súdov (zohľadňujúcej komplexné majetkové pomery žiadateľky) potom (len)

všeobecné námietky dovolateľky (že spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov; že nedošlo k zohľadneniu dokladov ňou predložených k žiadosti

o oslobodenie i prípadné spochybňovanie skutkového stavu veci ohľadne jej majetkových

pomerov) nejavia sa byť argumentmi rozhodujúcimi (významnými) pre rozhodnutie, ku

ktorým by súdy museli v odôvodnení ich rozhodnutí zaujímať opätovné alebo osobitné

stanovisko.

Osobitné stanovisko súdy nemuseli zaujímať ani k takej argumentácii dovolateľky,

ktorá stojí mimo rozhodných skutočností prezumovaných v zákonnom rámci ustanovenia

, ktorý definuje predpoklady pre rozhodovanie súdu o žiadosti pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov. Za takú argumentáciu dvolateľky možno považovať i tú,

v ktorej žalovaná zastáva názor, že je nespravodlivé, aby musela zaplatiť súdny poplatok

za ňou podané odvolanie (resp. aby bola na nej vymáhaná táto poplatková povinnosť)

v prípade, ak úspešne háji svoje práva voči nesprávnemu postupu súdu pri vydaní rozsudku

pre zmeškanie. Dovolací súd dáva dovolateľke do pozornosti, že súdy sú pri rozhodovaní (aj)

o poplatkovej povinnosti viazaní zákonom. Je vecou normotvorcu (nie súdov) ako usporiada

finančno-právny vzťah medzi štátom a poplatníkom, t.j. ako nastaví podmienky vzniku alebo

zániku poplatkovej povinnosti, ako určí podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov alebo

ich vrátenia. nehľadí pri poplatkovej povinnosti inak

na odvolateľov, ktorí napadajú rozsudky vydané na základe zmeškania (kontumačné rozsudky

- ) a inak na odvolateľov, ktorí napríklad napadajú rozsudky pre uznanie alebo

vzdanie sa nárokov ( ), či rozsudky vydané podľa Súdom pri výklade

a aplikácii nie je dovolené prekračovať nastavené limity

10

právnej normy verejného práva, ktorá je pri poplatkovej povinnosti za podané odvolania voči

rozsudkom vo veci samej inak jasná, zrozumiteľná a jednoznačná. V prípade úspechu

žalovanej v spore súd môže rozhodnúť, že náklady na súdny poplatok za odvolanie budú

nahradené neúspešným účastníkom ( a nasl. ).

Dovolateľka napokon poukazuje na „analógiu nespoplatnenia dovolania

odôvodneného vadou zmätočnosti v zmysle “ (teda na podmienky

vrátenia súdneho poplatku za podanie dovolania). V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že

súčasná právna úprava (v zmysle novely zákona

č. , ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2015) už vychádza z tohto že

„poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu

konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie

konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť

pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak

bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.“ Uvedená zmena zaviedla pravidlo, podľa ktorého sa zaplatený súdny

poplatok za podané dovolanie nevracia, pokiaľ bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že

smerovalo proti rozhodnutiu, voči ktorému zákon dovolanie nepripúšťa.

1.3 Za dôvodné nemožno považovať ani ďalšie námietky dovolateľky (týkajúce sa

tvrdenia o preukázaní rozhodných skutkových okolností potrebných pre správne posúdenie

veci, t.j. pre zamietnutie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov). Pokiaľ

dovolateľka namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení

(nezisťovali relevantné na vec sa vzťahujúce dôkazy, ide po stránke obsahovej o námietku, že

v konaní došlo k tzv. inej (než v vymenovanej) procesnej vade majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto dovolateľkou tvrdená vada (i keby k nej

v konaní došlo) môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/

), sama osebe ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (viď viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , ,

, a ).

1.4 Pokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval prípade k spochybneniu právneho

posúdenia veci odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí ( ) - t.j.

že tu bol dôvod pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov žalovanej, je

11

potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci (viď ) súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom

Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale

zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje

realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ,

sp. zn. , sp.zn. , sp.zn. a sp.zn.

).

2. Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol.

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania nerozhodoval, lebo účastníkmi

konania nebol takýto návrh podaný ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. mája 2016

JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová