Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ad3/435781.fd8c80.pdf
PDF · 127.99 KB
No categories available
6Cdo/19/2017
Najvyšší súd 6 Cdo 18/2017
Slovenskej republiky 6 Cdo 19/2017
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobcu M. A., bývajúceho v T.,
zastúpeného FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej
koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti ţalovanej Slovenskej republike, za
ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu
škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/176/2011, o dovolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2015 sp. zn. 9Co/207/2015,
9Co/211/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom
z 19. marca 2015 č. k. 4C/176/2011-293 ţalobu ţalobcu zamietol a ţalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi ako základné
podmienky poţadované zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody.
2. O odvolaní ţalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“)
rozsudkom z 9. júla 2015 sp. zn. 9Co/207/2015, 9Co/211/2015 tak, ţe rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Stotoţnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ţe v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup ţalovanej ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Povaţoval preto rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny. Odvolací súd zároveň vyššie označeným rozsudkom potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie zo 6. mája 2015 č. k. 4C/176/2011-319, ktorým bola ţalobcovi uloţená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za podané odvolanie s poukazom
na poloţku č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).
Potvrdenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou
správnosťou. Uviedol, ţe s účinnosťou od 1. októbra 2012 sa podanie ţaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur, pričom v rovnakej výške
sa v konaní o takejto ţalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej. Keďţe
v posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012, podaním odvolania
vznikla ţalobcovi poplatková povinnosť. Súd prvej inštancie ţalobcovi preto podľa poloţky
č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, správne vyrubil poplatok v sume 20 eur.
3. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie ţalobca. Navrhol zrušenie rozsudku
odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Dovolanie odôvodnil
odňatím moţnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“
alebo „Občiansky súdny poriadok“) a dovolacími dôvodmi uvedenými v § 241 ods. 2
písm. a), b) a c) O. s. p. Podľa ţalobcu je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný,
pretoţe tento neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe vhodnú
citoval a rovnako dôleţitú, pre ţalobcu priaznivú, zamlčal (nespomenul ju). Rozhodnutie
odvolacieho súdu je potom zaloţené na nesprávnych skutkových zisteniach a právnych
záveroch a i vykonané dokazovanie je neúplné.
4. Ţalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietol.
5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto
veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1
C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe dovolanie v tejto
veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť
podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, ţe podľa § 470 ods. 2 C. s. p.
procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tieţ
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania
a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného
procesného práva (v tejto súv. por. tieţ § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok
osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.),
po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným
advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním a dospel k záveru,
ţe dovolanie ţalobcu je potrebné odmietnuť.
7. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. bolo moţné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal.
8. Podľa § 238 O. s. p. dovolanie bolo prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (odsek 1). Dovolanie bolo
prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (odsek 2) a napokon tieţ proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací
súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak šlo o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (odsek 3).
9. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce
právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,
ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných
ustanovení prípustné nie je.
10. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., ktoré ukladalo dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p.,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou
z procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi
konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom).
11. Vady konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. a) aţ e) a g) O. s. p. ţalobca
nenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.
12. Ţalobca v dovolaní tvrdil, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť
konať pred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.].
13. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.
sa rozumel postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania,
robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje
práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na moţnosť vyjadriť sa k podanému
odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).
14. Dovolací súd v súvislosti s námietkou ţalobcu pripomína, ţe právo na určitú kvalitu
súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva
na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená
v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom sa táto norma uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2
O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na kaţdú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď
na kaţdý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).
15. V tejto súvislosti treba upozorniť, ţe na zasadnutí občianskoprávneho kolégia
najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta
ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku“.
16. Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil, ţe by v preskúmavanej veci išlo o takýto
extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktorý by bol dôvodom
pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska. Dovolaním napádaný
rozsudok totiţ uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania ţalobcu a vyjadrenia ţalovanej k odvolaniu
i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať
na pamäti, ţe konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok
a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich
organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody
rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu
v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
Ţalobca preto nedôvodne argumentoval, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný;
pričom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. v ţiadnom prípade nemoţno
povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu; ale len
to, ţe ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo).
17. Dovolací súd dodáva, ţe pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov
v základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich
obsiahnutých, pretoţe správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len
ak by dovolanie bolo prípustné.
18. Dovolacia námietka o odňatí moţnosti ţalobcu konať pred súdom tým,
ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, je preto neopodstatnená.
19. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov
pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd tu uvádza, ţe v prípade neúplnosti
alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol
v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci vadu konania
v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. (obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993,
R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad
sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
Ak aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu
konania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady
konania s moţným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci [§ 241 ods. 2
písm. b) O. s. p.].
20. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou
súdu (v tejto súv. por. § 120 ods. 1 O. s. p., resp. i dnešnú úpravu z ustanovení §§ 132 a 185
C. s. p.) a nie účastníka konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky
účastníkom konania navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového
stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237
ods. 1 písm. f) O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania moţnosť
pred súdom konať (opäť por. R 37/1993 a R 125/1999).
21. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1
O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho
rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá (por. napr. uznesenia najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).
22. Ţalobca v dovolaní uplatnil aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c)
O. s. p. (súdom niţších stupňov vyčíta, ţe konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci); k týmto námietkam však dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú
judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p.
by bolo moţné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo ale nie je tento
prípad (por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 , 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, ţe na dovolacie
dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. (i keby bol prípadne namieste záver
o ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôţe v tomto konaní prihliadať.
23. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobcu v prejednávanej veci nebolo prípustné podľa
§ 238 O. s. p., neboli zistené ani podmienky prípustnosti dovolania uvedené v § 237
ods. 1 O. s. p. , dovolaciemu súdu neostávalo iné, neţ dovolanie ako procesne neprípustné
odmietnuť [§ 447 písm. c) C. s. p.] bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného
rozsudku odvolacieho súdu.
24. Ţalobca sa dovolaním domáhal aj zrušenia rozsudku odvolacieho súdu v časti,
v ktorej odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o súdnom poplatku.
Argumentoval tým, ţe v konaniach začatých do 30. septembra 2012 sa s podaním odvolania
nespája vznik poplatkovej povinnosti. Jeho ţaloba bola v prejednávanej veci podaná ešte
v čase, v ktorom konanie o nej bolo ex lege od súdnych poplatkov oslobodené, pričom toto
oslobodenie sa vzťahuje na konanie ako celok (teda aj na odvolanie)
a trvá aţ do právoplatného skončenia veci. Súdy mu teda vyrubili súdny poplatok, ktorý mu
nemal byť vyrubený a tým mu odňali moţnosť konať pred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f)
O. s. p.].
25. K tejto časti dovolania ţalobcu je potrebné uviesť, ţe smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré bolo síce urobené súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však charakter uznesenia,
a tento nestráca, i keď rozhodnutie o uloţení poplatkovej povinnosti s meritórnym
rozhodnutím vo veci súvisí (§ 234 C. s. p., predtým § 167 ods. 1 O. s. p.).
26. V tomto prípade dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
27. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené
v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Ţalobcom napadnuté uznesenie však nemá znaky ţiadneho
z nich. Navyše, v zmysle § 239 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 1. januára 2015 bolo
dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.)
neprípustné, ak smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku. Prípustnosť
dovolania ţalobcu preto z ustanovenia § 239 O. s. p. vyvodiť nemoţno.
28. Dovolanie ţalobcu by bolo procesne prípustné iba ak v konaní došlo k procesným
vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p. Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237
ods. 1 písm. a) aţ e) a g) O. s. p. netvrdil a ich existencia nebola dovolacím súdom zistená.
Dovolanie podľa týchto zákonných ustanovení preto prípustné nie je.
29. Pokiaľ ţalobca vyvodzuje procesnú vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 ods. 1
písm. f) O. s. p. z toho, ţe mu bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom, lebo
konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, treba uviesť, ţe samotným
vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma ţiadne procesné oprávnenie
a nedochádza k odňatiu jeho moţnosti pred súdom konať.
30. K tvrdeniu ţalobcu, ţe súdy nesprávne posúdili otázku vecného oslobodenia
predmetného konania od súdnych poplatkov, ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012
dovolací súd uvádza, ţe podľa obsahu ide o námietku nesprávnosti právneho posúdenia,
na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Podľa ustálenej súdnej praxe nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní [§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.], samo ale prípustnosť
dovolania nezakladá (por. R 54/2012). Napokon treba pripomenúť, ţe najvyšší súd k tejto
otázke prijal stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016 a ktoré potvrdzuje správnosť
právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.
31. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobcu v časti poplatku nebolo podľa § 239
O. s. p. prípustné a neboli zistené ani zmätočnostné vady konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p.,
najvyšší súd dovolanie ţalobcu ako procesne neprípustné odmietol [§ 447 písm. c) C. s. p.].
32. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej najvyšší súd náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, lebo jej ţiadne trovy nevznikli.
33. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2017
JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.
predseda senátu
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
člen senátu
JUDr. Danica K o č i č k o v á , v. r.
členka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková