Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/19/2017

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobcu M. A., bývajúceho v T.,

zastúpeného FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej

koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti ţalovanej Slovenskej republike, za

ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. júla 2015 sp. zn. ,

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom

z 19. marca 2015 č. k. -293 ţalobu ţalobcu zamietol a ţalovanej náhradu trov

konania nepriznal. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe v konaní nebol preukázaný

nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi ako základné

podmienky poţadované o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na úspešné uplatnenie nároku

na náhradu škody.

2. O odvolaní ţalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“)

rozsudkom z 9. júla 2015 sp. zn. , tak, ţe rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdil. Stotoţnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ţe v konaní nebol preukázaný

nesprávny úradný postup ţalovanej ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu

2

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Povaţoval preto rozsudok súdu prvej inštancie

za vecne správny. Odvolací súd zároveň vyššie označeným rozsudkom potvrdil uznesenie

súdu prvej inštancie zo 6. mája 2015 č. k. -319, ktorým bola ţalobcovi uloţená

povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur za podané odvolanie s poukazom

na poloţku č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“).

Potvrdenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou

správnosťou. Uviedol, ţe s účinnosťou od 1. októbra 2012 sa podanie ţaloby na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur, pričom v rovnakej výške

sa v konaní o takejto ţalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej. Keďţe

v posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012, podaním odvolania

vznikla ţalobcovi poplatková povinnosť. Súd prvej inštancie ţalobcovi preto podľa poloţky

č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, správne vyrubil poplatok v sume 20 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie ţalobca. Navrhol zrušenie rozsudku

odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Dovolanie odôvodnil

odňatím moţnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“

alebo „“) a dovolacími dôvodmi uvedenými v

písm. a), b) a c) Podľa ţalobcu je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný,

pretoţe tento neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe vhodnú

citoval a rovnako dôleţitú, pre ţalobcu priaznivú, zamlčal (nespomenul ju). Rozhodnutie

odvolacieho súdu je potom zaloţené na nesprávnych skutkových zisteniach a právnych

záveroch a i vykonané dokazovanie je neúplné.

4. Ţalovaná vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietol.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok (ďalej aj „“ alebo „“). Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto

veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1

3

(podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe dovolanie v tejto

veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť

podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných

ustanovení rešpektujúc, ţe podľa

procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tieţ

zo základných princípov , a to princípu spravodlivej ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,

vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti

skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 ), a princípu ústavne

konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 ).

6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania

a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného

procesného práva (v tejto súv. por. tieţ , aj nedostatok

osobitnej úpravy v , teda v ),

po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným

advokátom v súlade s ustanovením , skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním a dospel k záveru,

ţe dovolanie ţalobcu je potrebné odmietnuť.

7. Podľa bolo moţné dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal.

8. Podľa dovolanie bolo prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (odsek 1). Dovolanie bolo

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (odsek 2) a napokon tieţ proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací

súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak šlo o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (odsek 3).

9. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v aţ 3 , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,

ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných

ustanovení prípustné nie je.

10. V súlade s ustanovením , ktoré ukladalo dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi

konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom).

11. Vady konania podľa ustanovenia aţ e) a ţalobca

nenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.

12. Ţalobca v dovolaní tvrdil, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom [ ].

13. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle

sa rozumel postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných

práv, ktoré mu priznával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania,

robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje

práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na moţnosť vyjadriť sa k podanému

odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.).

14. Dovolací súd v súvislosti s námietkou ţalobcu pripomína, ţe právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená

v , pričom sa táto norma uplatňuje aj v odvolacom konaní (

). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď

na kaţdý argument účastníka konania ().

15. V tejto súvislosti treba upozorniť, ţe na zasadnutí občianskoprávneho kolégia

najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta

ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b) . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,

môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)

“.

16. Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil, ţe by v preskúmavanej veci išlo o takýto

extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia , ktorý by bol dôvodom

pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska. Dovolaním napádaný

rozsudok totiţ uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, výsledky

vykonaného dokazovania, obsah odvolania ţalobcu a vyjadrenia ţalovanej k odvolaniu

i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať

na pamäti, ţe konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok

a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich

organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody

rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné

skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu

v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

Ţalobca preto nedôvodne argumentoval, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný;

pričom za vadu konania v zmysle v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu; ale len

to, ţe ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo).

17. Dovolací súd dodáva, ţe pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov

v základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich

obsiahnutých, pretoţe správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len

ak by dovolanie bolo prípustné.

18. Dovolacia námietka o odňatí moţnosti ţalobcu konať pred súdom tým,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, je preto neopodstatnená.

19. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov

pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd tu uvádza, ţe v prípade neúplnosti

alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci vadu konania

v zmysle ustanovenia (obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. , , , a ).

Ak aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu

konania uvedenú v , ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady

konania s moţným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci [§ 241 ods. 2

písm. b) ].

20. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou

súdu (v tejto súv. por. , resp. i dnešnú úpravu z ustanovení § a

) a nie účastníka konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky

účastníkom konania navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového

stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

ods. 1 písm. f) , lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania moţnosť

pred súdom konať (opäť por. R 37/1993 a R 125/1999).

21. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť dovolania

v zmysle nezakladá (por. napr. uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. a ).

22. Ţalobca v dovolaní uplatnil aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c)

(súdom niţších stupňov vyčíta, ţe konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci); k týmto námietkam však dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle a

by bolo moţné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo ale nie je tento

prípad (por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. , , , , ,

, , ). Z uvedeného plynie, ţe na dovolacie

dôvody v zmysle a (i keby bol prípadne namieste záver

o ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôţe v tomto konaní prihliadať.

23. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobcu v prejednávanej veci nebolo prípustné podľa

, neboli zistené ani podmienky prípustnosti dovolania uvedené v

ods. 1 , dovolaciemu súdu neostávalo iné, neţ dovolanie ako procesne neprípustné

odmietnuť [ ] bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného

rozsudku odvolacieho súdu.

24. Ţalobca sa dovolaním domáhal aj zrušenia rozsudku odvolacieho súdu v časti,

v ktorej odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o súdnom poplatku.

Argumentoval tým, ţe v konaniach začatých do 30. septembra 2012 sa s podaním odvolania

nespája vznik poplatkovej povinnosti. Jeho ţaloba bola v prejednávanej veci podaná ešte

v čase, v ktorom konanie o nej bolo ex lege od súdnych poplatkov oslobodené, pričom toto

oslobodenie sa vzťahuje na konanie ako celok (teda aj na odvolanie)

a trvá aţ do právoplatného skončenia veci. Súdy mu teda vyrubili súdny poplatok, ktorý mu

nemal byť vyrubený a tým mu odňali moţnosť konať pred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f)

].

25. K tejto časti dovolania ţalobcu je potrebné uviesť, ţe smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré bolo síce urobené súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však charakter uznesenia,

a tento nestráca, i keď rozhodnutie o uloţení poplatkovej povinnosti s meritórnym

rozhodnutím vo veci súvisí ( , predtým ).

26. V tomto prípade dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

27. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené

v a Ţalobcom napadnuté uznesenie však nemá znaky ţiadneho

z nich. Navyše, v zmysle v znení účinnom od 1. januára 2015 bolo

dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v a )

neprípustné, ak smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu o súdnom poplatku. Prípustnosť

dovolania ţalobcu preto z ustanovenia vyvodiť nemoţno.

28. Dovolanie ţalobcu by bolo procesne prípustné iba ak v konaní došlo k procesným

vadám uvedeným v Ţalobca procesné vady konania v zmysle

ods. 1 písm. a) aţ e) a g) netvrdil a ich existencia nebola dovolacím súdom zistená.

Dovolanie podľa týchto zákonných ustanovení preto prípustné nie je.

29. Pokiaľ ţalobca vyvodzuje procesnú vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 ods. 1

písm. f) z toho, ţe mu bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom, lebo

konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, treba uviesť, ţe samotným

9

vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma ţiadne procesné oprávnenie

a nedochádza k odňatiu jeho moţnosti pred súdom konať.

30. K tvrdeniu ţalobcu, ţe súdy nesprávne posúdili otázku vecného oslobodenia

predmetného konania od súdnych poplatkov, ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012

dovolací súd uvádza, ţe podľa obsahu ide o námietku nesprávnosti právneho posúdenia,

na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Podľa ustálenej súdnej praxe nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní [ ], samo ale prípustnosť

dovolania nezakladá (por. R 54/2012). Napokon treba pripomenúť, ţe najvyšší súd k tejto

otázke prijal stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016 a ktoré potvrdzuje správnosť

právnych záverov prijatých súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.

31. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobcu v časti poplatku nebolo podľa § 239

prípustné a neboli zistené ani zmätočnostné vady konania podľa ,

najvyšší súd dovolanie ţalobcu ako procesne neprípustné odmietol [ ].

32. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej najvyšší súd náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo jej ţiadne trovy nevznikli.

33. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2017

JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r.

predseda senátu

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

člen senátu

JUDr. Danica K o č i č k o v á , v. r.

členka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková