Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 46/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2006 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd Okresným súdom Bratislava III v konaní sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. , p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný

súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť

, trovy právneho zastúpenia v sume 6 826 Sk (slovom

šesťtisícosemstodvadsaťšesť slovenských korún) právnemu zástupcovi

na účet vedený v peňažnom ústave ,

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti , vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára

2006 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.

.

Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 10. februára 2006 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny, pričom vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola

doručená 3. apríla 2006, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

6. apríla 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 2. apríla 2004 podal Okresnému súdu

Bratislava IV návrh na začatie konania vo veci ochrany osobnosti, ktorý bol 15. apríla 2004

z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpený okresnému súdu, kde mu bola pridelená sp. zn.

.

Sťažovateľ písomným podaním z 31. mája 2005 požiadal okresný súd o nariadenie

termínu pojednávania, „… avšak do dnešného dňa mu nebola daná žiadna odpoveď na jeho

žiadosť. Od podania žalobného návrhu doručeného na príslušný súd 15. apríla 2004

uplynulo už viac ako 21 mesiacov“.

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu 21. septembra 2005 sťažnosť na

prieťahy v konaní, „... ktorú zaslal na vedomie tiež Ministerstvu spravodlivosti SR. Podaná

sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 21. 9. 2005 nebola dodnes vyriešená a vo veci nebol

vykonaný žiadny úkon zo strany príslušného súdu napriek urgenciám o vytýčenie

pojednávania“.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku

rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny

v konaní sp. zn. a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

pričom zároveň požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

200 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 29. marca 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.

Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. mája 2006 uviedol

prehľad úkonov vykonaných v danej veci a vyjadril sa, že „ Je pravdou, že v čase od 6. 8.

2004 kedy bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu do 21. 2. 2006 kedy bol vytýčený termín

pojednávania sa vo veci nekonalo a to najmä z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných

problémov zákonnej sudkyne, ktorá bola v tom čase opakovane práceneschopná“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu,

ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný

priebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil 2. apríla 2004 Okresnému súdu Bratislava IV žalobu o ochranu

osobnosti s prílohami proti odporkyni – súkromno-právnej televíznej spoločnosti. Okresný

súd Bratislava IV vydal 15. apríla 2004 pokyn na postúpenie veci okresnému súdu z dôvodu

miestnej nepríslušnosti. Posudzovaný spis bol okresnému súdu doručený 19. apríla 2004.

Okresný súd vydal 4. mája 2004 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľovi, aby

uhradil súdny poplatok v určenej lehote. Podľa záznamu okresného súdu o platbe bol

požadovaný súdny poplatok uhradený 17. mája 2004.

Okresný súd vydal 15. júna 2004 pokyn na doručenie žaloby sťažovateľa odporkyni

na vyjadrenie. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 21. júla 2004 nahliadla

v uvedený deň do predmetného spisu právna zástupkyňa odporkyne. Právna zástupkyňa

odporkyne doručila okresnému súdu 21. júla 2004 žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie

k žalobe sťažovateľa.

Právna zástupkyňa odporkyne doručila okresnému súdu 6. augusta 2004 vyjadrenie

k žalobe sťažovateľa. Kancelária okresného súdu vydala 12. augusta 2004 pokyn na

predloženie spisu zákonnej sudkyni na ďalšie konanie.

Okresný súd nariadil 21. februára 2006 termín pojednávania na 21. marec 2006.

Právna zástupkyňa odporkyne doručila okresnému súdu 15. marca 2006 žiadosť

o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov a vytýčenie

pojednávania na iný termín.

Pojednávanie 21. marca 2006 bolo uznesením odročené na 25. apríl 2006 z dôvodu

neúčasti odporkyne a jej právnej zástupkyne. Zákonná sudkyňa sa k priebehu

posudzovaného konania vyjadrila listom predsedovi okresného súdu z 18. apríla 2006.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. apríla 2006 vyjadrenie a písomnosti týkajúce

sa predmetu konania.

Na pojednávaní 25. apríla 2006 účastníci konania požiadali súd o poskytnutie lehoty

na mimosúdne riešenie predmetnej veci a pojednávanie bolo uznesením odročené na

neurčito, aby účastníci konania v lehote jedného mesiaca súdu oznámili, či bola uzavretá

mimosúdna dohoda. Uvedeným záznamom (č. l. 72) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby

jeho vec bola prerokovaná verejne a bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,

pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia , ).

Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ďalšie).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. , ,

, , , , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že

predmetom sporu je návrh vo veci ochrany osobnosti, teda ide o vec, ktorá po právnej

stránke patrí do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku

v oblasti ochrany osobnosti ústavný súd posudzuje obvykle ako zložitú, v predmetnom

prípade sa však zatiaľ uskutočnilo len jedno riadne pojednávanie, preto nie je možné

v danom štádiu hodnotiť dĺžku konania v súvislosti so skutkovou náročnosťou veci – napr.

rozhodnutie sp. zn. .

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa,

ktorou by prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ podal 21. septembra 2005

sťažnosť na prieťahy v konaní, čím dal najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu

predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní

skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach nečinný,

pričom plynulému prejednaniu danej veci nebránila žiadna zákonná prekážka (napr.

rozhodnutia sp. zn. , ).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v období od 6. augusta 2004 do 21. februára

2006 ako časový úsek, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným prieťahom

v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 18,5 mesiacov.

Predseda okresného súdu v stanovisku z 9. mája 2006 uviedol, že okresný súd bol

v posudzovanom konaní nečinný v období od 6. augusta 2004 do 21. februára 2006

z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov zákonnej sudkyne, ktorá bola viackrát

práceneschopná.

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom

období, tak ako mu ho zaručuje a listiny.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a listiny prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných

prieťahov. Z uvedeného dôvodu ústavný súd prikázal v danej veci okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním

neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto

veci považuje sumu 30 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétne

okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku zbytočných prieťahov v danom konaní, ako aj

mimoriadny význam predmetu konania pre sťažovateľa (ochrana osobnosti). Žiadosti

sťažovateľa, ktorý požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

200 000 Sk, ústavný súd vo zvyšnej časti nevyhovel, lebo bola zjavne neprimeraná rozsahu

a intenzite porušenia jeho práv.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo

záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru,

aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že

cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník konania. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktoré upravuje výšku odmeny za

zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena

za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným

súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku

2006, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu

Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk, preto ústavný súd priznal

náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 730 Sk. Ústavný súd

rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky

č. , t. j. dvakrát 164 Sk.

Podľa ustanovenia vyhlášky č. ak je advokát platiteľom

dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o daň z pridanej

hodnoty. Právny zástupca sťažovateľa pripojil k vyjadreniu z 22. mája 2006 fotokópiu

osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 6 826 Sk, ktorú ústavný

súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa (ustanovenie § 31a

v spojení s ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006