Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 541/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Boledovičom, Úzka 4, Rovinka, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a trovy konania v sume 450,29 € (slovom

štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Boledoviča, Úzka 4, Rovinka, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 19. novembra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 10. novembra 2015

na okresnom súde domáhal ochrany svojich osobnostných práv a náhrady nemajetkovej

ujmy. Po podrobnom chronologickom opise procesných úkonov v napadnutom konaní

sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že z dôvodu nečinnosti okresného súdu nie je ani

po 5 rokoch o jeho návrhu meritórne rozhodnuté. Posledné pojednávanie bolo vykonané

17. januára 2018. Ďalšie pojednávanie nariadené na 23. marec 2018 bolo z dôvodu zmeny

zákonného sudcu zrušené. Následne okresný súd až po viac ako 1,5 roku nariadil

pojednávanie na 12. máj 2020, ktoré však bolo v rámci opatrení proti šíreniu pandémie

v súvislosti s ochorením COVID-19 zrušené. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti okresný

súd nový termín pojednávania neurčil.

3. Podľa sťažovateľa vo veci ide o bežný civilný spor, ktorý nie je po právnej stránke

zložitý. Sťažovateľ bol aktívny, s okresným súdom spolupracoval, poskytoval mu potrebnú

súčinnosť a sám nezadal dôvod na vznik prieťahov v napadnutom konaní. Z dôvodu

dlhodobej nečinnosti okresného súdu je sťažovateľ stále v stave právnej neistoty, pokiaľ ide

o ochranu jeho osobnostných práv, do ktorých žalovaný zasiahol a svojou činnosťou stále

zasahuje.

4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené bolo,

a súčasne sa domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní

bezodkladne konal, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

a náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

5. Na základe výzvy ústavného súdu na zaujatie stanoviska k ústavnej sťažnosti

predseda okresného súdu vo svojej odpovedi doručenej prípisom sp. zn. Spr 547/2020

z 21. decembra 2020 iba skonštatoval, že zákonná sudkyňa sa k ústavnej sťažnosti

nevyjadrila z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Zároveň predseda okresného súdu

vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

6. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu

19. januára 2021 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

7. Porovnaním obsahu ústavnej sťažnosti a chronológie úkonov okresného súdu,

ktoré si ústavný súd zistil preštudovaním zapožičaného súdneho spisu (predseda okresného

súdu vo svojom vyjadrení chronológiu neuviedol, pozn.), možno konštatovať, že tieto

skutkové okolnosti sa spornými nestali a ústavný súd ich považuje za preukázané.

III.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre

ústavného súdu

8. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

11. Ústavný súd podľa (berúc do úvahy aj

predchádzajúce stanoviská účastníkov konania podľa právnej úpravy účinnej

do 31. decembra 2020) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania,

keďže na základe obsahu podaní a vyžiadaného spisu dospel k záveru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (, , ). Samotným

prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej

istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, , ).

14. Základnou povinnosťou príslušného súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali

zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho nečinnosťou súdu prvej inštancie

v napadnutom konaní spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žalobný návrh

na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Takéto konanie nie je možné hodnotiť

ako právne zložité, pretože tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej praxe všeobecných súdov.

Prípadnú skutkovú zložitosť veci v oblasti ochrany osobnosti ústavný súd posudzuje

obvykle ako zložitú vec (napr. ), ale v tomto prípade predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutej veci. Povaha prerokúvanej veci

(ochrana osobnosti) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

súdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň

osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (, , ),

vyžaduje sa teda osobitná rýchlosť konania ().

19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali byť osobitne

zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Naopak, sťažovateľ aktívne konal a bol

vždy súčinnostný (napr. podania z 23. januára 2018, 12. februára 2018).

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , bol postup okresného

súdu v napadnutom konaní.

21. Ústavný súd sa oboznámil s doterajším priebehom konania a zistil, že okresný

súd vo veci koná od 10. novembra 2015 a dosiaľ o merite veci nerozhodol. V prvotnej fáze

konal okresný súd v zásade plynulo, prvé pojednávanie nariadil 21. novembra 2016. Ďalšie

pojednávanie 15. februára 2017 bolo odročené s cieľom možného doriešenia sporu

mimosúdnou cestou. Pojednávania nariadené na 27. september 2017 a 17. január 2018

okresný súd odročil bez vykonania dôkazných prostriedkov a pojednávanie nariadené

na 23. marec 2018 okresný súd (predovšetkým) z dôvodu zmeny zákonného sudcu

21. februára 2018 zrušil. Vo veci nariadil okresný súd pojednávanie až 5. novembra 2019,

pričom toto pojednávanie s určeným termínom 12. mája 2020 bolo následne z dôvodu

pandemickej situácie zrušené. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, čo naznačil

vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, ďalšie pojednávanie okresný súd ku dňu

podania ústavnej sťažnosti nenariadil.

22. Ústavný súd s prihliadnutím aj na

vyhodnotil postup okresného súdu v období od 21. februára 2018 do 5. novembra 2019 ako

časový úsek, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným prieťahom

v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 19,5 mesiaca. Avšak ani postup okresného súdu

od 7. apríla 2020, keď došlo poslednýkrát k zrušeniu nariadeného pojednávania z dôvodu

pandemickej situácie, aj s prihliadnutím na túto objektívnu skutočnosť ako prekážku

brániacu skončeniu veci nehodnotí ako postup, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľa.

23. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu nie

je zlučiteľný so sťažovateľom označenými právami, a preto rozhodol, že v okolnostiach

danej veci bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (bod 1 výroku nálezu).

24. Podľa ak porušenie práv alebo

slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1

výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal

okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

sťažovateľa meritórne rozhodnutá (bod 2 výroku nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

25. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

26. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na utrpenú ujmu

vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky súdneho konania.

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (,

). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri určení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu

v napadnutom konaní, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej

neistoty sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti, že cieľom

priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej

z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou

medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané

finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Náhrada trov konania

29. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Sťažovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu si nárok na náhradu trov konania uplatnil

v sume 450,28 €.

30. Ústavný súd prisúdil sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu právneho

zastúpenia advokátom pozostávajúcu z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Za dva úkony vykonané

v roku 2020 patrí odmena v sume dvakrát po 177 € a režijný paušál v sume dvakrát

po 10,62 €. Tieto trovy právneho zastúpenia v sume 375,24 €, keďže právny zástupca je aj

platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Celkove teda trovy

právneho zastúpenia predstavujú sumu 450,29 € (bod 4 výroku nálezu).

31. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného

súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu