Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 541/2020
PDF · 154.51 KB
No categories available
II. ÚS 541/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátom
JUDr. Jozefom Boledovičom, Úzka 4, Rovinka, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 671/2015 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 671/2015 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 671/2015
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a trovy konania v sume 450,29 € (slovom
štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Boledoviča, Úzka 4, Rovinka, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 541/2020-14 z 19. novembra 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
(ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 671/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 10. novembra 2015
na okresnom súde domáhal ochrany svojich osobnostných práv a náhrady nemajetkovej
ujmy. Po podrobnom chronologickom opise procesných úkonov v napadnutom konaní
sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že z dôvodu nečinnosti okresného súdu nie je ani
po 5 rokoch o jeho návrhu meritórne rozhodnuté. Posledné pojednávanie bolo vykonané
17. januára 2018. Ďalšie pojednávanie nariadené na 23. marec 2018 bolo z dôvodu zmeny
zákonného sudcu zrušené. Následne okresný súd až po viac ako 1,5 roku nariadil
pojednávanie na 12. máj 2020, ktoré však bolo v rámci opatrení proti šíreniu pandémie
v súvislosti s ochorením COVID-19 zrušené. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti okresný
súd nový termín pojednávania neurčil.
3. Podľa sťažovateľa vo veci ide o bežný civilný spor, ktorý nie je po právnej stránke
zložitý. Sťažovateľ bol aktívny, s okresným súdom spolupracoval, poskytoval mu potrebnú
súčinnosť a sám nezadal dôvod na vznik prieťahov v napadnutom konaní. Z dôvodu
dlhodobej nečinnosti okresného súdu je sťažovateľ stále v stave právnej neistoty, pokiaľ ide
o ochranu jeho osobnostných práv, do ktorých žalovaný zasiahol a svojou činnosťou stále
zasahuje.
4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,
ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené bolo,
a súčasne sa domáhal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní
bezodkladne konal, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
a náhradu trov konania.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
5. Na základe výzvy ústavného súdu na zaujatie stanoviska k ústavnej sťažnosti
predseda okresného súdu vo svojej odpovedi doručenej prípisom sp. zn. Spr 547/2020
z 21. decembra 2020 iba skonštatoval, že zákonná sudkyňa sa k ústavnej sťažnosti
nevyjadrila z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Zároveň predseda okresného súdu
vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.
6. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu
19. januára 2021 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
7. Porovnaním obsahu ústavnej sťažnosti a chronológie úkonov okresného súdu,
ktoré si ústavný súd zistil preštudovaním zapožičaného súdneho spisu (predseda okresného
súdu vo svojom vyjadrení chronológiu neuviedol, pozn.), možno konštatovať, že tieto
skutkové okolnosti sa spornými nestali a ústavný súd ich považuje za preukázané.
III.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre
ústavného súdu
8. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto
zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde (berúc do úvahy aj
predchádzajúce stanoviská účastníkov konania podľa právnej úpravy účinnej
do 31. decembra 2020) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania,
keďže na základe obsahu podaní a vyžiadaného spisu dospel k záveru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu (III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). Samotným
prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej
istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
14. Základnou povinnosťou príslušného súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali
zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho nečinnosťou súdu prvej inštancie
v napadnutom konaní spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07)
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť
prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žalobný návrh
na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Takéto konanie nie je možné hodnotiť
ako právne zložité, pretože tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej praxe všeobecných súdov.
Prípadnú skutkovú zložitosť veci v oblasti ochrany osobnosti ústavný súd posudzuje
obvykle ako zložitú vec (napr. III. ÚS 46/06), ale v tomto prípade predseda okresného súdu
vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť napadnutej veci. Povaha prerokúvanej veci
(ochrana osobnosti) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu
súdneho konania, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň
osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, II. ÚS 71/2016),
vyžaduje sa teda osobitná rýchlosť konania (III. ÚS 58/07).
19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali byť osobitne
zohľadnené na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Naopak, sťažovateľ aktívne konal a bol
vždy súčinnostný (napr. podania z 23. januára 2018, 12. februára 2018).
20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného
súdu v napadnutom konaní.
21. Ústavný súd sa oboznámil s doterajším priebehom konania a zistil, že okresný
súd vo veci koná od 10. novembra 2015 a dosiaľ o merite veci nerozhodol. V prvotnej fáze
konal okresný súd v zásade plynulo, prvé pojednávanie nariadil 21. novembra 2016. Ďalšie
pojednávanie 15. februára 2017 bolo odročené s cieľom možného doriešenia sporu
mimosúdnou cestou. Pojednávania nariadené na 27. september 2017 a 17. január 2018
okresný súd odročil bez vykonania dôkazných prostriedkov a pojednávanie nariadené
na 23. marec 2018 okresný súd (predovšetkým) z dôvodu zmeny zákonného sudcu
21. februára 2018 zrušil. Vo veci nariadil okresný súd pojednávanie až 5. novembra 2019,
pričom toto pojednávanie s určeným termínom 12. mája 2020 bolo následne z dôvodu
pandemickej situácie zrušené. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, čo naznačil
vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, ďalšie pojednávanie okresný súd ku dňu
podania ústavnej sťažnosti nenariadil.
22. Ústavný súd s prihliadnutím aj na § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vyhodnotil postup okresného súdu v období od 21. februára 2018 do 5. novembra 2019 ako
časový úsek, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným prieťahom
v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 19,5 mesiaca. Avšak ani postup okresného súdu
od 7. apríla 2020, keď došlo poslednýkrát k zrušeniu nariadeného pojednávania z dôvodu
pandemickej situácie, aj s prihliadnutím na túto objektívnu skutočnosť ako prekážku
brániacu skončeniu veci nehodnotí ako postup, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej
neistoty sťažovateľa.
23. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu nie
je zlučiteľný so sťažovateľom označenými právami, a preto rozhodol, že v okolnostiach
danej veci bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).
24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo
slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1
výrokovej časti nálezu v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal
okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 671/2015 konal bez zbytočných
prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti
sťažovateľa meritórne rozhodnutá (bod 2 výroku nálezu).
V.
Primerané finančné zadosťučinenie
25. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
26. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, poukazujúc na utrpenú ujmu
vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky súdneho konania.
27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04,
I. ÚS 257/08). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie
finančného zadosťučinenia. Pri určení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd
vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
28. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu
v napadnutom konaní, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej
neistoty sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti, že cieľom
priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej
z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou
medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané
finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).
VI.
Náhrada trov konania
29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Sťažovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu si nárok na náhradu trov konania uplatnil
v sume 450,28 €.
30. Ústavný súd prisúdil sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu právneho
zastúpenia advokátom pozostávajúcu z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby
(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Za dva úkony vykonané
v roku 2020 patrí odmena v sume dvakrát po 177 € a režijný paušál v sume dvakrát
po 10,62 €. Tieto trovy právneho zastúpenia v sume 375,24 €, keďže právny zástupca je aj
platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Celkove teda trovy
právneho zastúpenia predstavujú sumu 450,29 € (bod 4 výroku nálezu).
31. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného
súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu