Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 222/2015
PDF · 356.19 KB
No categories available
I. ÚS 222/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Mularčíkom, Advokátska kancelária MULARČÍK
A PARTNERI, s. r. o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 167/2007
a jeho rozsudkom z 9. apríla 2014 a postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 800/2014 a jeho rozsudkom z 19. januára 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 167/2007
a jeho rozsudkom z 9. apríla 2014 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 800/2014 a jeho rozsudkom z
19. januára 2015.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 44 C 167/2007 svojím rozsudkom z 9. apríla 2014 určil neplatnosť štyroch
postupne uzavretých kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol prevod bytu spolu
so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu
a k pozemku nachádzajúceho sa na ulici , a určil, že predmetný
byt aj so spoluvlastníckymi podielmi na dome a pozemku patrí do dedičstva po
, ktorý bol predávajúcim podľa v poradí prvej kúpnej zmluvy. Sťažovateľ bol
kupujúcim a v katastri nehnuteľností evidovaným vlastníkom predmetného bytu aj
so spoluvlastníckymi podielmi na dome a pozemku podľa v poradí poslednej štvrtej kúpnej
zmluvy.
Na odvolanie sťažovateľa krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod
sp. zn. 6 Co 800/2014 svojím rozsudkom z 19. januára 2015 rozsudok okresného súdu
potvrdil vo výroku o určení, že predmetný byt aj so spoluvlastníckymi podielmi na dome
a pozemku patrí do dedičstva po , a zrušil vo výrokoch, ktorými sa
určovala neplatnosť štyroch kúpnych zmlúv, a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Podľa sťažovateľa boli porušené ním označené práva postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 167/2007 a jeho rozsudkom z 9. apríla 2014, ako aj
postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 800/2014 a jeho
rozsudkom z 19. januára 2015.
Sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv v nesprávnych skutkových
a právnych záveroch okresného súdu a krajského súdu, ktoré svoje rozhodnutia opreli
o zásadu nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet bez vysporiadania sa
s možnosťou jej prelomenia s ohľadom na posúdenie a vyhodnotenie dobromyseľnosti
sťažovateľa ako nadobúdateľa predmetu kúpy. Sťažovateľ poukázal na judikatúru Ústavného
súdu Českej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 2219/2012, sp. zn. I. ÚS 143/07, sp. zn. II. ÚS
165/11, sp. zn. I. ÚS 3061/11, sp. zn. IV. ÚS 42/09), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie sp. zn. 6 Cdo 71/2011). Porušenie svojich práv namietal sťažovateľ aj
nedostatočným odôvodnením rozsudku okresného súdu aj rozsudku krajského súdu.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:
„Postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III z 09.04.2014 pod sp.zn.:
44C 167/1997 a Krajského súdu v Bratislave z 19.01.2015 pod sp. zn. 6Co/800/2014, boli
porušené základné práva garantované 11 ods. 1, a čl. 36 ods. 1,
Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového Protokolu č.1 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľud práv
a základných slobôd a čl. 20 ods. 1, ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 09.04.2014 pod sp.zn.: 44C 167/2007 sa
zrušuje.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19.01.2015 pod sp.zn.: 6Co/800/2014 sa
zrušuje.
Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave je povinný spoločne
a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. Ondreja Mularčíka
z Advokátskej kancelárie MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil
rozhodnutia, proti ktorým sťažnosť smeruje (rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského
súdu).
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak
ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd zdôrazňuje, že právny zástupca sťažovateľa musel mať vedomosť
o náležitostiach, ktoré musí spĺňať sťažnosť, aby mohla iniciovať konanie pred
ústavným súdom, nielen z dôvodov už uvedených, ale tiež preto, že už v iných konaniach
vedených pred ústavným súdom vystupoval ako právny zástupca sťažovateľov (napr.
III. ÚS 626/2014, IV. ÚS 280/2014, IV. ÚS 800/2013, II. ÚS 600/2013 atď.)
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. mája 2015