Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 600/2013
PDF · 143.82 KB
No categories available
II. ÚS 600/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013
predbežne prerokoval námietku predpojatosti proti sudcom Ústavného súdu Slovenskej
republiky Petrovi Brňákovi, Milanovi Ľalíkovi a Marianne Mochnáčovej, členom I. senátu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, vznesenú I. T., B., vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 18816/2013 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna
Mochnáčová n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci
vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 18816/2013.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. septembra
2013 doručené podanie I. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
jeho práv postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).
Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2013 pridelená
sudkyni spravodajkyni Marianne Mochnáčovej, ktorá je členkou I. senátu ústavného súdu.
Sťažovateľ v závere svojho podania z 25. septembra 2013 uviedol:
„Namietam I. súdny senát ÚS SR z dôvodu spriaznenosti s JUDr. Š. H., šéfom
justície, čo dokazujú viaceré vyjadrenia o odložení mojich ústavných sťažností týmto
senátom a taktiež JUDr. Ľubomíra Dobríka, ktorý je taktiež podľa jeho životopisu, ako
JUDr. Brňák spriaznený s osobou V. M., ktorý dostal JUDr. H. za šéfa justície. ...“
O vznesenej námietke v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2013
rozhodoval II. senát ústavného súdu.
Ku vznesenej námietke sa vyjadrili členovia I. senátu ústavného súdu: sudkyňa
Marianna Mochnáčová listom z 23. októbra 2013, sudca Peter Brňák taktiež listom
z 23. októbra 2013 a sudca Milan Ľalík listom z 24. októbra 2013.
Sudkyňa Marianna Mochnáčová vo svojom vyjadrení uviedla:
„Prehlasujem, že sťažovateľa osobne nepoznám a v predmetnej veci sa necítim byť
predpojatá ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom.
Navrhujem preto, aby bolo ďalej postupované podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“
Sudca Peter Brňák vo svojom vyjadrení uviedol:
„... po oboznámení sa s obsahom podania sťažovateľa... uvádzam, že sa ako člen
senátu I. ÚS necítim byť zaujatý v súvislosti s rozhodovaním vo veci sťažovateľa pod sp. zn.
Rvp 18816/2013. Sťažovateľa nepoznám a nemám žiadny vzťah k tejto veci, ani
k účastníkom konania, resp. ich zástupcom. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že som
spriaznený (t. j. podobný, blízky, príbuzný, spríbuznený, pozn.) s osobou JUDr. Š. H., resp.
V. M. Toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde.“
Sudca Milan Ľalík vo svojom vyjadrení uviedol:
„... nemám taký vzťah k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom, ani vzťah
k prejednávanej veci, ktorý by mi bránil vo veci objektívne, nestranne a spravodlivo
rozhodnúť.“
II.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na
jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti
o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k
vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho
pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho
pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre
predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre
predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. III bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2013 o vylúčení sudcu pri
rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide
o sudcov I. senátu.
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,
ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších
prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom
(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné
pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd
má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Sudcovia I. senátu ústavného súdu Marianna Mochnáčová, Peter Brňák a Milan Ľalík
sa k námietke predpojatosti sťažovateľa vyjadrili a uviedli, že sťažovateľa osobne
nepoznajú a v predmetnej veci sa necítia byť predpojatí.
Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou
v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však
môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti
a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana
individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole právnych
noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako
v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona
o ústavnom súde).
V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje podľa proti postupu
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 103/2013 (sťažnosť proti uzneseniu
o nevylúčení sudcu JUDr. K. I. pre páchanie podvodu v uznesení krajského súdu sp. zn. 4
Tos 70/2012) a následné sfalšovanie uznesenia sp. zn. 1 Tos 87/2013 JUDr. K. I.
Sťažovateľ namieta sudcov I. senátu ústavného súdu z dôvodu spriaznenosti
s JUDr. Š. H. Vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 19566/2013 JUDr. Š. H.
nie je účastníkom konania a sťažovateľ nepoukázal na také skutočnosti, ktoré by
potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov I. senátu
ústavného súdu Marianny Mochnáčovej, Petra Brňáka a Milana Ľalíka vo veci ústavného
prieskumu postupu krajského súdu v namietaných konaniach.
Po preskúmaní podania sťažovateľa II. senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 19566/2013.
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia I. senátu ústavného súdu
Marianna Mochnáčová, Peter Brňák a Milan Ľalík nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 19566/2013.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013