Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 600/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013

predbežne prerokoval námietku predpojatosti proti sudcom Ústavného súdu Slovenskej

republiky Petrovi Brňákovi, Milanovi Ľalíkovi a Marianne Mochnáčovej, členom I. senátu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, vznesenú I. T., B., vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna

Mochnáčová n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci

vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. septembra

2013 doručené podanie I. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho práv postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2013 pridelená

sudkyni spravodajkyni Marianne Mochnáčovej, ktorá je členkou I. senátu ústavného súdu.

Sťažovateľ v závere svojho podania z 25. septembra 2013 uviedol:

„Namietam I. súdny senát ÚS SR z dôvodu spriaznenosti s JUDr. Š. H., šéfom

justície, čo dokazujú viaceré vyjadrenia o odložení mojich ústavných sťažností týmto

senátom a taktiež JUDr. Ľubomíra Dobríka, ktorý je taktiež podľa jeho životopisu, ako

JUDr. Brňák spriaznený s osobou V. M., ktorý dostal JUDr. H. za šéfa justície. ...“

O vznesenej námietke v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2013

rozhodoval II. senát ústavného súdu.

Ku vznesenej námietke sa vyjadrili členovia I. senátu ústavného súdu: sudkyňa

Marianna Mochnáčová listom z 23. októbra 2013, sudca Peter Brňák taktiež listom

z 23. októbra 2013 a sudca Milan Ľalík listom z 24. októbra 2013.

Sudkyňa Marianna Mochnáčová vo svojom vyjadrení uviedla:

„Prehlasujem, že sťažovateľa osobne nepoznám a v predmetnej veci sa necítim byť

predpojatá ani pre pomer k veci ani pre pomer k účastníkom.

Navrhujem preto, aby bolo ďalej postupované podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“

Sudca Peter Brňák vo svojom vyjadrení uviedol:

„... po oboznámení sa s obsahom podania sťažovateľa... uvádzam, že sa ako člen

senátu I. ÚS necítim byť zaujatý v súvislosti s rozhodovaním vo veci sťažovateľa pod sp. zn.

. Sťažovateľa nepoznám a nemám žiadny vzťah k tejto veci, ani

k účastníkom konania, resp. ich zástupcom. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že som

spriaznený (t. j. podobný, blízky, príbuzný, spríbuznený, pozn.) s osobou JUDr. Š. H., resp.

V. M. Toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde.“

Sudca Milan Ľalík vo svojom vyjadrení uviedol:

„... nemám taký vzťah k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom, ani vzťah

k prejednávanej veci, ktorý by mi bránil vo veci objektívne, nestranne a spravodlivo

rozhodnúť.“

II.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na

jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti

o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre

predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov

rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. III bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2013 o vylúčení sudcu pri

rozhodovaní v senáte podľa rozhoduje II. senát, ak ide

o sudcov I. senátu.

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné

pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd

má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudcovia I. senátu ústavného súdu Marianna Mochnáčová, Peter Brňák a Milan Ľalík

sa k námietke predpojatosti sťažovateľa vyjadrili a uviedli, že sťažovateľa osobne

nepoznajú a v predmetnej veci sa necítia byť predpojatí.

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou

v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však

môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti

a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana

individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole právnych

noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako

v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona

o ústavnom súde).

V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje podľa proti postupu

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (sťažnosť proti uzneseniu

o nevylúčení sudcu JUDr. K. I. pre páchanie podvodu v uznesení krajského súdu sp. zn. 4

Tos 70/2012) a následné sfalšovanie uznesenia sp. zn. JUDr. K. I.

Sťažovateľ namieta sudcov I. senátu ústavného súdu z dôvodu spriaznenosti

s JUDr. Š. H. Vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. JUDr. Š. H.

nie je účastníkom konania a sťažovateľ nepoukázal na také skutočnosti, ktoré by

potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov I. senátu

ústavného súdu Marianny Mochnáčovej, Petra Brňáka a Milana Ľalíka vo veci ústavného

prieskumu postupu krajského súdu v namietaných konaniach.

Po preskúmaní podania sťažovateľa II. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. .

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia I. senátu ústavného súdu

Marianna Mochnáčová, Peter Brňák a Milan Ľalík nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2013