Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 143/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Š. P. a I. P., K., obaja zastúpení advokátom JUDr. P. K., K.,

vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. P. a I. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 26. februára

2007 doručená sťažnosť Š. P. (ďalej len „sťažovateľ“) a I. P. (ďalej len „sťažovateľka“,

alebo spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 20. septembra 2001 podal sťažovateľ okresnému

súdu návrh na začatie konania o neplatnosť kúpnej zmluvy. Následne okresný súd

uznesením sp. zn. z 28. januára 2003 povolil sťažovateľke vstup do konania.

Podľa tvrdenia sťažovateľov „Od podania návrhu vo veci uplynulo 5 a pol roka, ale vec

doposiaľ nebola ukončená v dôsledku prieťahov na strane súdov, okresného aj krajského

súdu, spôsobených pomalým postupom, nepružnosťou konania, nedostatočnou prípravou na

jednotlivé pojednávania a v dôsledku toho zbytočným odročovaním pojednávania,

bezdôvodnými veľkými časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi súdov, naposledy

bezdôvodným prerušením pojednávania odvolacím súdom do doby ukončenia trestného

konania proti odporcom.“

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli chronologicky úkony, ktoré vo veci vykonal

okresný súd a krajský súd a vyslovili názor, že ich postupom došlo k zbytočným prieťahom

v konaní a že vec dosiaľ nebola vybavená. Z uvedených dôvodov žiadajú, aby ústavný súd

o ich sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo Š. P. a I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného

v SR, postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. a Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Š. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 24.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice II

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Š. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 36.000,- Sk, ktoré je Krajský súd Košice

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

I. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk, ktoré je OS Košice II povinný

jej zaplatiť a 30.000.-Sk, ktorú sumu je povinný zaplatiť KS v KE a to do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Š. P. (správne má byť P., pozn.) a I. P. priznáva náhradu trov právneho zastupovania vo

výške 5.876,- Sk, na účet advokáta JUDr. P. K., K. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

K sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojho práva priznaného čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu a krajského súdu, nepripojili doklad o tom, že

využili prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základného práva poskytuje, t. j., že

podali predsedovi okresného súdu a krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na výzvu

ústavného súdu z 15. marca 2007 právny zástupca sťažovateľov 10. apríla 2007 ústavnému

súdu oznámil: „ako to vyplýva zo základného spisu, nepodávali sme sťažnosť pre prieťahy

predsedom okresného resp. krajského súdu. Podávali sme však niekoľko žiadostí – urgencií

na vytýčenie termínu pojednávania.“ Podľa skutočností uvedených právnym zástupcom

v doplnení sťažnosti okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a návrhu

sťažovateľov vyhovel. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd „zbytočne spôsobil prieťahy

v konaniach tým, že dňa 29. 11. 2005 najprv pojednávanie odročil na neurčito za účelom

vyžiadania trestného spisu z OÚV a ďalšie pojednávanie nariadil takmer až o 10 mesiacov

na 14. 10. 2006, na ktorom rozhodol tak, že konanie sa prerušuje do ukončenia trestnej veci

odporcov.

Ani v prípade podania sťažnosti na prieťahy predsedovi Krajského súdu v Košiciach, by

predseda súdu nemohol tieto prieťahy odstrániť, keďže nie je v jeho právomoci zasahovať

do rozhodovania ani jemu podriadenému sudcovi, ktorý zbytočne prerušil konanie, hoci

v spise bolo produkovaných dostatok dôkazov k tomu, aby mohol odvolací súd v merite veci

rozhodnúť a vzhľadom k týmto vykonaným dôkazom zrejme aj potvrdiť prvostupňový

rozsudok.

Z uvedených dôvodov, aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1, 2 zák. o ústavnom súde sme

názoru, že v danej veci sme napr. urgenciami a žiadosťami o vytýčenie termínu

pojednávania pred OS i KS využívali všetky prostriedky dané nám zákonom na odstránenie

prieťahov v konaní a keďže odvolací súd rozhodol spôsobom (prerušil konanie), ktorý

nemôže ovplyvniť ani predseda KS, treba mať za to, že v zmysle § 53 ods. 2 cit. zák. sú dané

aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ústavný súd nemal odmietnuť prijatie

sťažnosti, hoci priamo predsedom okresného a krajského súdu sme sťažnosť pre prieťahy

nepodávali.

Žiadame teda, aby ústavný súd vo veci našej ústavnej sťažnosti naďalej konal a rozhodol

v zmysle nášho návrhu“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co

149/05.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy to, že

odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno aj takú, ktorá „vzhľadom na

skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu

nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenia základného

práva podľa “ (), alebo ktorej „argumenty v sťažnosti

sťažovateľov uvedené, nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

základného práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup

súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné

porušenie základného práva sťažovateľa podľa “ (), alebo

ak „ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom súdu a

základným právom“ (napr. , ).

1. Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľov a zo súdneho spisu zistil, že konanie

o neplatnosť kúpnej zmluvy začalo na okresnom súde 20. septembra 2001. Okresný súd

podľa názoru ústavného súdu konal v primeraných lehotách. Rozsudkom vo veci samej

rozhodol na pojednávaní uskutočnenom 22. novembra 2004. Spis bol po podaných

odvolaniach proti rozsudku predložený krajskému súdu síce až 13. mája 2005, ale to bolo

spôsobené problémami s doručovaním zásielok odporcovi v 2. rade; spis sa od uvedeného

dátumu nachádza na krajskom súde. Na základe uvedených skutočností ústavný súd

konštatuje, že k prieťahom v konaní vedenom okresným súdom nedošlo, lebo nie každý tzv.

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (porov. , ,

a pod.) tak, ako to bolo aj v predmetnej veci.

2. Konanie vedené krajským súdom prebieha od 13. mája 2005. Vo veci boli dosiaľ

uskutočnené dve pojednávania. Na poslednom pojednávaní uskutočnenom 14. septembra

2006 bolo konanie uznesením prerušené do právoplatného skončenia trestnej veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. , výsledok ktorej bude mať vplyv na rozhodnutie

krajského súdu o odvolaní, lebo sa v nej vykonáva grafické porovnanie sporných písomností

na námietku samotných sťažovateľov.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka

konania (napr. ). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom

prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis ) konštatuje, že

prerušenie konania podľa (ku ktorému

došlo podľa hore uvedeného zistenia ústavného súdu v danom prípade ústavne konformným

spôsobom) možno považovať za prekážku konania. Ak sa neodstráni prekážka prerušeného

konania postupom predvídaným v , nemôžu sa v prerušenom

konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty

účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Preto ústavný súd nečinnosť

krajského súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako

zbytočné prieťahy v odvolacom konaní (mutatis mutandis , ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu a krajského

súdu v napadnutých konaniach po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikoval ako porušenie základného práva sťažovateľov garantovaného čl. 48 ods. 2

, preto ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2007