Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/18/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

– 1 –

-673

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobkyne 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX E., XXX XX F. - G. H., žalobkyne 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX D. K. a žalobkyne 3/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom 017 01 Považská Bystrica, zastúpenej JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o. so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 465 286 44 proti žalovanej JUDr. Martina Poláčková, so sídlom Štúrovo námestie 1, 911 01 Trenčín, správkyňa úpadcu N. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX O., za účasti intervenienta na strane žalovanej FKH elektro, s.r.o., so sídlom Nobelovo námestie 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 372 358, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Aleja Slobody 50, 026 01 Dolný Kubín, o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -405 zo dňa 27. februára 2018 takto

rozhodol:

– 2 –

-673

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. -405 zo dňa 27. februára 2018 potvrdzuje.

II. Žalobkyniam 1/ - 3/ priznáva proti intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

– 13 –

-673

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou vylúčil zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty úpadcu N. L. G., v konkurze, nar. XX.XX.XXXX trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX O., v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. nehnuteľnosti a to: pozemok parcela registra „C“ č. 5746/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1942 m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území D. K., obec Považská Bystrica, okres Považská Bystrica, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a prevádzková budova so súpisným č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území D. K., obec D. K., okres Považská Bystrica, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Druhou výrokovou vetou návrh na prerušenie konania do skončenia konania o ústavnej sťažnosti vedenej pred Ústavným súdom SR proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016, zamietol a treťou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bola dňa 24.09.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu vo veci vyhláseného konkurzu vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXX/XX/XXXX majetok a to: pozemok parcela registra KN C č. 5746/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1942 m2 nachádzajúci sa v k. ú. D. K., zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor, stavba - prevádzková budova súp. č. XXX postavená na pozemku parc. KN C č. 5746/10, všetko nachádzajúce sa v k. ú. D. K., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor.

3. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 20.01.2014 bolo začaté konkurzné konanie na dlžníka, N. L. G.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 17/2014 dňa 27.01.2014. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 17.03.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka N. L. G., do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. Martina Poláčková.

4. Súd prvej inštancie v konaní ďalej skonštatoval, že Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.04.2011 v spore medzi žalobcom D. J. a žalovaným N. L. G. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam určil, že D. J. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. K. a to parcely KN-C č. 5746/10 zastavané plochy a nádvoria o

výmere 1942 m2 a prevádzkovej budovy súp. č. XXX postavenej na parcele KN-C č. 5746/10 v celosti. Zároveň rozhodol, že N. L. G. je povinný predmetné nehnuteľnosti vydať D. J. a D. J. je povinný vrátiť N. L. G. 132.000,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2011.

5. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XX/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.11.2012 v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom JUDr. Ivanom Pádejom a žalovaným v 1. rade D. J. a žalovaným v 2. rade N. L. G. rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2009 uzatvorená medzi D. J. ako predávajúcim a N. L. G. ako kupujúcim, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností v k. ú. D. K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely KNC 5746/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1942 m2 a prevádzkovej budovy súpisné číslo XXX, stojacej na parcele KNC 5746/10, je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012.

6. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XX/XXX/XXXX zo dňa 02.07.2013 v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu medzi žalobcom D. J. a žalovaným v 1. rade N. L. G., žalovaným v 2. rade Československá obchodná banka, a.s. rozhodol tak, že určil že zmluva o zriadení záložného práva uzatvorená dňa 18.12.2009 medzi Československou obchodnou bankou a.s. ako záložným veriteľom a N. L. G. ako záložcom, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, a to stavba H.. P. XXX prevádzková budova postavená na pozemku KNC 5746/10 a pozemok KNC 5746/10

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1942 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, je neplatná.

7. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016 v spore o určene neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 rozhodol tak, že záložná zmluva je neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť. Najvyšší súd SR uznesením č. k. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 08.02.2018 odmietol.

8. Žalobca je ako vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, okres Považská Bystrica, obec D. K., katastrálne územie D. K. a to k nehnuteľnostiam, pozemku parcelné číslo XXXX/ XX o výmere 1 942 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo 343 prevádzková budova postavenej na D. P. XXXX/XX.

9. Na základe zisteného skutkového stavu aplikujúc príslušné ustanovenia zákona súd vec právne posúdil tak, že žalovaný ako správca úpadcu po zistení, že existuje majetok tretej osoby, ktorý má zabezpečovať záväzky úpadcu, tento majetok v súlade s postupom v zmysle § 78 odsek 1 v spojení s § 79 ods. 1 ZoKR zapísal do súpisu. Žalobca namietal postup správcu, avšak súd má za to, že v prípade, ak je správca presvedčený o existencii akéhokoľvek majetku, ktorý by mal byť súčasťou podstaty, je jeho právom, ho do súpisu zapísať. Vzhľadom k zákonnej úprave správca postupoval správne a v súlade so zákonom. Zákon v tomto smere správcu nelimituje, dokonca umožňuje správcovi zápis do súpisu aj majetku, ktorý je sporný a následne, je na tej ktorej osobe, ktorej majetok sa do súpisu zapíše, aby sa domáhala jeho vylúčenia.

10. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný ako správca úpadcu zverejnil v Obchodnom vestníku č. 135/2014 doplnenie súpisu oddelenej podstaty o zložky majetku, ktoré predstavujú majetok špecifikovaný v žalobe, pričom k tomuto majetku má žalobca právo, ktoré vylučuje jeho zapísanie do súpisu. Rovnako žalobca tvrdil, že aj k majetku, ktorý bol zapísaný do súpisu oddelenej podstaty a zverejnený v Obchodnom vestníku č. 160/2014 má právo, ktoré jeho zapísanie do súpisu vylučuje. Žalobca je výlučným vlastníkom uvedeného majetku a právny úkon, za základe ktorého malo byť zriadené záložné právo k tomuto majetku, záložná zmluva zo dňa 12.04.2010, je absolútne neplatným právnym úkonom, preto nie je dôvod na zápis uvedeného majetku do súpisu konkurznej podstaty.

11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 02.09.2014 zverejneným v obchodnom vestníku č. 172/2014 dňa 09.09.2014, vyzval žalobcu na podanie vylučovacej žaloby voči správcovi v lehote 30 dní, s tým, že v prípade, ak žaloba podaná nebude, bude sa považovať zapísanie predmetných nehnuteľností do súpisu za nesporné. Žalobca podal žalobu na súde dňa 24.09.2014, teda žaloba bola podaná včas. Súd nemal preukázané v spore, kedy bolo oznámené predmetné uznesenie žalobcovi, avšak vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná skôr než vôbec uplynul mesiac od jeho vyhotovenia (nakoľko bolo vydané dňa 02.09.2014), súd podmienku včasnosti podania

žaloby považoval už len z uvedeného dôvodu, bez potreby osobitného dokazovania, za splnenú. Na dodržanie tejto prekluzívnej lehoty je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

12. Súd pri podaní vylučovacej žaloby v zmysle § 78 ZoKR musí posudzovať, či bola podaná včas, či ju podala oprávnená osoba a či existuje dôvod, pre ktorý by mal byť majetok osoby zo súpisu vylúčený. Vylúčenia majetku zo súpisu sa môže domáhať iba vlastník. V uvedenom prípade podľa súdu žalobca listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že je vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa domáhal a tomuto vlastnícke právo svedčí v zmysle evidencie vyplývajúcej z katastra nehnuteľností a to ako ku dňu zápisu do súpisu tak aj ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Preukázaním vlastníckeho práva k predmetnému majetku mal súd zároveň preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, na podanie predmetnej žaloby. Pasívne vecne legitimovaným je v zmysle § 78 odsek 4 ZoKR správca, proti ktorému bola aj žaloba v uvedenom prípade podaná. Vzhľadom k uvedenému, súd mal v spore danú aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný ako správca zapísal do súpisu oddelenej podstaty nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu z dôvodu, že mal za to, že ide o majetok tretej osoby, ktorý na základe záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 mal slúžiť na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, spoločnosti FKH elektro, s.r.o. Od platnosti tejto záložnej zmluvy správca odvodzoval dôvodnosť zápisu, pričom žalobca práve platnosť záložnej zmluvy, na základe ktorej bolo záložné právo zriadené spochybnil a určenia tejto neplatnosti sa domáhal aj samostatnou žalobou.

14. V priebehu trvania sporu a zabezpečovania navrhnutých dôkazov za účelom vykonania dokazovania v predmetnom spore, prebiehal súbežne spor vo veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti právneho úkonu a to záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 uzatvorenej medzi FKH elektro, s.r.o. ako záložným veriteľom a N. L. G. ako záložcom, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres Považská Bystrica, obec D. K. katastrálne územie D. K. a to pozemok parcela registra C č. 5746/10

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1942 m2 a stavba, prevádzková budova súpisné číslo 343 postavaná na uvedenom pozemku (t. j. nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha aj podanou žalobou). Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.05.2016 rozhodol o podanej žalobe tak, že určil neplatnosť napadnutej záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na ktoré Krajský súd v Trenčíne rozsudkom XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozhodnutiu odvolaciu súdu bolo podané dovolanie, ktoré bolo následne uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 08.02.2018 odmietnuté.

15. Právny zástupca intervenienta poukázal v rámci svojej obrany na princíp právnej istoty. V súvislosti s princípom právnej istoty súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý v rámci rozhodnutia z 22. novembra 2011, sp. zn. IV. Q. XXX/XXXX uviedol, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ). Obdobe v náleze Ústavného súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. , Ústavný súd SR uviedol, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. ), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. , a ). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. , , ). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vychádzajúc aj z uvedených rozhodnutí, súd poukázal na to,

že v prípade rovnakých skutkových okolností je nanajvýš žiaduce práve z dôvodu zachovania princípu právnej istoty, aby rozhodnutia súdov neboli diametrálne odlišné. Súd v súlade s uvedeným princípom postupoval aj v uvedenom spore, pričom skutkové okolnosti predmetného sporu boli už základom pre rozhodnutie aj v iných veciach. Nakoľko ide o veci právoplatne skončené, súd aj v rámci právnej istoty si závery právoplatných vecí, ako bude aj nižšie uvedené, osvojil a s tými sa aj v tomto spore stotožnil.

16. Ďalej uviedol, že základnou obranou žalovaného aj intervenienta v predmetnom spore bolo, že k zriadeniu záložného práva došlo na základe platnej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.04.2010, preto je zápis nehnuteľností žalobcu do súpisu úpadcu dôvodný. Žalovaný ako aj intervenient sa následne rozsiahle vyjadrovali k rozhodnutiam Okresného súdu Považská Bystrica, ktoré sa týkali predmetných nehnuteľností. Ide o konania vedené pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX a XX/XXX/ XXXX, pričom konkrétne spochybňovali správnosť postupu súdu v spore pod sp. zn. XX/XXX/XXXX. Pre súd v predmetnej veci je však základnou otázkou vyriešenie platnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom a intervenientom, ktorá pre uvedené rozhodnutie predstavuje tzv. predbežnú otázku, od vyriešenia ktorej sa následne odvíja aj samotný výsledok sporu. Záložná zmluva predstavuje hmotnoprávny základ pre zápis predmetných nehnuteľností do súpisu úpadcu. Aby mohol byť žalobca v spore úspešný, musel relevantne preukázať svoje tvrdenie o tom, že záložná zmluva zo dňa 12.04.2010 je absolútne neplatným právnym úkonom.

17. Predbežná otázka, t.j. otázka platnosti resp. neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 bola predmetom samostatného konania. Toto konanie prebiehalo najprv na Okresnom súde Považská Bystrica ako súde prvého stupňa pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, následne na Krajskom súde v Trenčíne ako odvolacom súde pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX a následne aj na dovolacom súde, Najvyššom súde SR pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Súd považoval za potrebné uviesť, že skutkové okolnosti predmetnej veci sa nijak nezmenili. Preto, súd má za to, že ak o predbežnej otázke t. j. o otázke platnosti záložnej zmluvy bolo už právoplatne rozhodnuté, súd nemá dôvod sa od uvedeného záveru, ktorý prijal ako súd prvého stupňa, tak odvolací súd (odobrený v podstate odmietajúcim dovolaním, aj dovolacím súdom) odkloniť. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a predstavuje prejudicialitu v tomto spore.

18. Zároveň súd k záväznosti rozhodnutia o predmetnej prejudiciálnej otázke uvádzal, že bolo opakovane v rámci súdnych rozhodnutí judikované, že ak bolo o nejakej otázke, ktorá je otázkou prejudiciálnou už v inom konaní právoplatne rozhodnuté, súd je týmto rozhodnutím viazaný. V tejto súvislosti súd poukázal na nález Ústavného súdu SR z 20.01.2010 sp. zn. , v rámci ktorého súd konštatoval, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa , konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR odkazom na predmetný nález Ústavného súdu SR v spore vedenom pod sp. zn. XXXX XXX/ XXXX zo dňa 28.06.2017 t.j. za účinnosti už . Rovnako súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XX/XXXX zverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov SR 3/2013 pod číslom R 40/2013, v zmysle ktorého pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí, súd pri posúdení dôvodnosti podanej žaloby, predbežnú otázku, podstatnú pre uvedené rozhodnutie a to otázku platnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, na základe ktorej žalovaný zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu, vyhodnotil tak, že ide o absolútne neplatnú zmluvu. V odôvodnení poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčín č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX. Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016 v rámci odôvodnenie právneho posúdenia merita sporu t. j. platnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti uvedené aj vo výroku tohto rozsudku, sa plne stotožnil so závermi súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že dokazovaním bolo preukázané, že dňa 12.11.2009 uzatvoril D. J. ako predávajúci a žalovaný N. L. G. ako kupujúci kúpnu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D. K.. Po tom, čo bolo vlastnícke právo

predmetných pozemkov zavkladované titulom tejto zmluvy v katastri nehnuteľností uzatvoril N. L. G. dňa 12.04.2010 so spoločnosťou FHK elektro, s.r.o. záložnú zmluvu, ktorou zriadil záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach v prospech FHK elektro, s.r.o. za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke voči N. L. G.. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica dňa 06.04.2011 č. k. -59 bolo určené, že D. J. je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom súd svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobca od kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2009 platne odstúpil po tom, čo žalovaný v 2. rade nesplnil svoj záväzok na zaplatenie kúpnej ceny riadne a včas. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2011. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29.11.2012 č. k. XX/XXX/XXXX-XX bolo určené, že kúpna zmluva uzatvorená D. J. a N. L. G. je neplatná. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že záver o neplatnosti kúpnej zmluvy súd založil na zistení, že nebola splnená podmienka technickej jednoty listín, na ktorých bola kúpna zmluva spísaná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012. Na základe vyššie uvedených skutkových zistený Krajský súd v Trenčíne prijal záver, že záložná zmluva uzatvorená dňa 12.04.2010 medzi D. J. a N. L. G., ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že N. L. G. v čase jej uzatvorenia nebol oprávnený disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami, pretože kúpna zmluva, na základe ktorej mal svoje vlastnícke právo k nim nadobudnúť bola absolútne neplatným právnym úkonom.

20. Podľa názoru súdu, ak boli uvedené nehnuteľnosti zapísané do konkurznej podstaty práve z dôvodu uzatvorenia záložnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou FKF elektro, s.r.o. a úpadcom, t.j. ako majetok tretej osoby, ktorá zabezpečuje záväzok úpadcu, pričom táto zmluva na základe ktorej záložné právo vzniklo, bola vyhlásená za absolútne neplatnú, potom zápis nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu v konkurznej podstate úpadcu, nie je dôvodný. Vykonaným dokazovaním žalobca preukázal neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého žalovaný zápis do podstaty úpadcu uskutočnil, a to záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010. Vzhľadom k tomu, že žalobca preukázal, že neexistuje právny dôvod na zápis nehnuteľností v jeho vlastníctve do súpisu, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle § 78 odsek 5 ZoKR rozhodol o ich vylúčení zo súpisu.

21. Súd uviedol, že sa vzhľadom k tomu, že v tomto spore je rozhodujúcou otázkou platné uzatvorenie záložnej zmluvy, ktoré bolo právoplatne vyriešené v spore pred Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX, sa k otázkam ohľadom vlastníckeho práva, postupu žalobcu, či súdov, ďalej z dôvodu hospodárnosti konania vyjadrovať nebude. Pre toto konanie bola podstatná otázka platnosti záložnej zmluvy, ktorá bola právoplatne vyriešené, zvyšok rámec tohto konania presahuje.

22. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že intervenient návrhom zo dňa 06.12.2017 navrhol prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania, vedeného na Najvyššom súde SR proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016. Na pojednávaní dňa 27.02.2018 zobral tento návrh na prerušenie konania späť, nežiadal rozhodnutie o ňom a podal nový návrh, ktorým navrhol prerušiť konanie do skončenia konania o ústavnej sťažnosti, ktorý tvrdil, že podal proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016 na Ústavný súd SR. Súd rozhodoval o novo podanom návrhu na prerušenie konania do skončenia konania pred Ústavným súdom SR. Uviedol, že tak ako mimoriadny opravný prostriedok, tak aj podanie ústavnej sťažnosti podaný intervenientom nemá suspenzívne účinky, pretože jeho podaním sa zo zákona neodkladá právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a z uvedeného dôvodu nie je podanie ústavnej sťažnosti dôvodom na prerušenie konania, nakoľko vec, do skončenia ktorej intervenient konanie navrhuje prerušiť v zmysle , je už právoplatne skončená. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX, či XXXX/XX/XXXX, ktoré skutočnosti boli v predmetných rozhodnutiach v rámci rozhodovacej praxe konštatované. Vzhľadom k uvedenému súd návrh na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný a preto ho zamietol.

23. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k nevykonaniu dokazovania výsluchom strán sporu tak, ako to navrhol žalovaný vzhľadom k hospodárnosti konania, nakoľko výsluchom strán sporu by k zmene skutkového stavu nedošlo a listinné dôkazy boli dostatočným podkladom pre vyhlásené rozhodnutie. Základom, na ktorom súd postavil uvedené rozhodnutie, je právoplatné rozhodnutie iného súdu, vo vzťahu ktorého by výsluch strán sporu nemal žiaden relevantný význam.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient. Žalovaná, ktorá odvolanie nepodala, vyjadrila s odvolaním intervenienta súhlas.

26. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. , , , , a .

27. Intervenient nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalobca bol oprávnený podať vylučovaciu žalobu o zaradenie z dôvodu, že ust. § 79 ZoKR, ktoré upravuje otázky a postup pri majetku tretích osôb zabezpečujúcich záväzky úpadcu za § 78 ZoKR nevylučuje tieto tretie osoby z podania vylučovacej žaloby a že žalobca nemal inú možnosť, akým spôsobom sa domôcť svojich práv, lebo zákon takúto možnosť neupravuje. Prijatím záveru o prípustnosti žaloby žalobcu súd prvej inštancie rozhodol contra legem a prekročil právomoc, ktorá bola súdom zverená SR. Poukázal na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje možnosť osoby, ktorej majetok bol spísaný do konkurznej podstaty podľa ust. ZoKR podať vylučovaciu žalobu. Pokiaľ by žalobca splnil výzvu správcu konkurznej podstaty a v prospech oddelenej konkurznej podstaty by uhradil prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky intervenienta, zabezpečovacie právo na majetku žalobcu by zaniklo. Po splnení tejto povinnosti nič nebránilo žalobcovi, aby si takúto pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní voči úpadcovi spôsobom, ktorý predpokladá ust. a nasl. ZoKR. Podľa intervenienta sa súd prvej inštancie dopustil neprípustného, zákon presahujúceho dotvárania práva, pretože nevyhodnotil žalobu žalobcu ako prípustnú napriek tomu, že platné právo k tomuto kroku neobsahovalo žiadne kritérium.

28. Ďalej uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý intervenientom, hoci tento mohol mať a má pre rozhodnutie podstatný význam, pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, nerešpektoval princíp rovnosti zbraní. Tento postup a záver súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, in concreto s právnou úpravou uvedenou v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 26.01.2011. Súd prvej inštancie v podstate prevzal nesprávny právny záver o tom, že o tom, že záložná zmluva zo dňa 12.04.2010, ktorú uzatvoril intervenient s úpadcom je neplatná, pretože predmetom zálohu sú nehnuteľnosti, ktoré na základe rozhodnutia súdu nikdy nepatrili úpadcovi. Predbežnú otázku podstatnú pre rozhodnutie, a to otázku platnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, na základe ktorej žalovaný zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu vyhodnotil tak, že ide o absolútne neplatnú zmluvu. Takýto správny záver súdu prvej inštancie je nesprávny a arbitrárny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a z nedostatočne vykonaného dokazovania.

29. Intervenient ďalej uviedol, že považuje za potrebné priblížiť odvolaciemu súdu skutkový stav ohľadom nezákonného postupu súdu prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku z dôvodu nerešpektovania zásady právnej istoty vo vzťahu k duplicitnému rozhodovaniu o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet spornej záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že sa nebude vyjadrovať k otázkam ohľadom vlastníckeho práva, postupu žalobcu či súdov, čo intervenient považuje za odopretie práva na spravodlivý súdny proces a prístup súdu, pretože pokiaľ súd ako kruciálnu otázku v tomto konaní riešil platnosť záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, potom mal povinnosť zaoberať sa aj týmito skutkovými okolnosťami. V odvolaní ďalej poukázal na podľa jeho vyjadrenia machinácie s údajmi v katastri nehnuteľností so zneužitím rozhodovacej právomoci Okresného súdu Považská Bystrica, ktoré sú zrejme z originálu LV č. XXXX, k.ú. D. K.. V rámci konania vedeného na Správe katastra Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. Z 3639/12 došlo k výmazu (vyškrtnutiu) D. J. ako výlučného vlastníka sporných nehnuteľností a k opätovnému zápisu tej istej osoby ako výlučného vlastníka sporných nehnuteľností. Následne po uskutočnení machinácií

s údajmi v katastri nehnuteľností bolo na základe žaloby D. J., doručenej na Okresný súd Považská Bystrica začaté súdne konanie pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Právny záver, ktorý prevzal súd prvej inštancie z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.05.2016, podľa intervenienta celkom zrejme vedie k dôsledkom, ktoré zákonodarca pri prijímaní ust. až 151g nepredpokladal a takýto výklad je v rozpore s účelom týchto právnych noriem. Intervenient má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím zaťažil konanie vadou v zmysle a ust. . Uviedol, že súd sa nestotožnil s názorom intervenienta, ktorý namietal, že je potrebné vychádzať z platnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom a N. L. G. zo dňa 12.11.2009 a z toho, že od tejto neskôr žalobca platne odstúpil dňa 12.11.2010, pretože takto bol hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a úpadcom posúdený v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX. Súd prvej inštancie sa svojvoľne s uvedeným názorom nestotožnil, nakoľko nerešpektoval zásadu viazanosti súdu vyriešením hmotnoprávnej otázky tak, ako bola vyriešená v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX.

30. Podľa odvolateľa je napadnutý rozsudok zmätočný, arbitrárny a nedostatočne odôvodnený. Právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého záložná zmluva uzatvorená dňa 12.04.2010 medzi intervenientom a úpadcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, je absolútne neplatným právnym úkonom, je nesprávny. Podľa názoru intervenienta mal súd prvej inštancie správne vec posúdiť tak, že záložná zmluva je platným právnym úkonom a žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvej inštancie, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie nesmie hodnotiť jednostranne, napr. v neprospech žalovaných. Dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu – záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 neexistujú a neboli zo strany žalobcu vôbec preukázané.

31. Ďalej poukazuje v odvolaní na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX, na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá sa zaoberala otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že intervenient ako záložný veriteľ nadobudol záložné právo k zálohu od záložcu N. L. G. na základe platnej záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Považská Bystrica pod V 745/10 zo dňa 29.04.2010-833/10, t.j. ešte v čase, keď bol dlžník vlastníkom zálohu. Došlo tak podľa názoru intervenienta k platnému vzniku a zriadeniu záložného práva k zálohu v prospech intervenienta. Ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu ČR, ktoré vychádzajú z predostretej judikatúry súdov Slovenskej a Českej republiky a podľa intervenienta sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na súdený prípad a na posúdenie otázky nadobudnutia záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 25.02.2009, zo dňa 11.05.2011, rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2010, sp.zn. XXXX/ XXX/XXXX). Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že skúmanie nadobúdania vlastníckeho práva žalobcu presahuje rámec tohto konania, ani s názorom súdu prvej inštancie, že vo výroku rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/ XXXX-XX nebola právoplatne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko takýto záver priam odporuje výrokovej časti citovaného rozsudku. Výrok tohto rozsudku nie je možné hodnotiť izolovane od odôvodnenia tohto rozsudku a od obsahu žalobného návrhu, ktorý napokon viedol k jeho vydaniu. Žalobca sa v tomto konaní (XXX/XXX/XXXX) domáhal ochrany svojich práv titulom odstúpenia od zmluvy, nie z dôvodu jej neplatnosti. Sám žalobca od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 2/ odstúpil, t.j. považoval ju za platnú a využil práve tento právny nástroj na dosiahnutie jej zrušenia. To, že neskôr niekto iný podal žalobu o neplatnosť tej istej kúpnej zmluvy a bolo mu vyhovené, nemení nič na hmotnoprávnom vzťahu medzi žalobcom a N. G.. Iný výklad, ktorý predostrel Okresný súd Považská Bystrica v rozsudku sp. zn. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.05.2016 a súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí znamená neprípustný zásah do princípu právnej istoty a dôvery účastníkov konania právoplatného rozhodnutia súdu (rozsudok sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX), ktoré slúžilo pre zápis vlastníckeho práva žalobcu na LV č. XXXX, k.ú. D. K.. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX, podľa ktorého, pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

32. Podľa intervenienta napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia, nakoľko súd nevyhodnotil dokazovanie v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania a v súlade s ust. . Uvedené je zrejmé z toho, že súd zamietol návrh intervenienta na doplnenie dokazovania oboznámením celého spisového materiálu Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálneho odboru vo vzťahu k LV č. XXXX, k.ú. D. K. a súd prvej inštancie sa ani neoboznámil s obsahom rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX. Súd prvej inštancie porušil základné právo intervenienta na súdnu ochranu podľa ust. , a SR a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny konal v rozpore s , 2 ods. 1, ods. 2 , , ods. 2 a .

33. Intervenient má za to, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozhodnutia priznal správnosť a právne účinky nezákonnému rozhodnutiu a postupu Okresného súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. XX/XXX/XXXX. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná intervenientovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

34. Žalobca sa písomným podaním zo dňa 28.05.2018 k odvolaniu žalobcu vyjadril. Uviedol, že právne stanovisko intervenienta je účelové a zavádzajúce a absolútne nekorešponduje s dlhodobou právnou praxou v oblasti konkurzného práva, ako aj s ustáleným výkladom uvádzaných ustanovení ZoKR. V prípade, ak by bol pravdivý postup pri uplatnení práv žalobcu vo vzťahu ku konkurznému konaniu ako uvádza intervenient, žalobca by bol povinný disponovať značnou finančnou hotovosťou, aby si zachoval svoje práva k majetku, ktorý bol nesprávne zaradený do konkurznej podstaty. Takýto postup by bol šikanózny a dotknuté subjekty by boli závažným spôsobom poškodené na uplatnení svojich práv k majetku. Je dlhodobou právnou praxou postup tzv. excindačnej žaloby alebo vylučovacej žaloby, ktorý postup predpokladá ZoKR. Procesne bol tento postup zo strany žalobcu legitímnym spôsobom využitý a tento dôvod nepreukázal neexistenciu zabezpečovacieho práva intervenienta a teda nesprávnosť zaradenia do konkurznej podstaty úpadcu, kde správcom je žalovaná.

35. Názor intervenienta, že prvostupňový súd nedoplnil dokazovanie v súlade s námietkou intervenienta, a to oboznámením s obsahom katastrálneho spisu, ktorý sa týka nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu je účelový a zavádzajúci, a to z dôvodu, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a zistil úplne skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil. Každý z dôkazov bol zo strany prvostupňového súdu riadne vyhodnotený a v prípade, ak sa s týmto súd nestotožnil, bol takýto jeho záver zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnený.

36. Za účelový a zavádzajúci právny názor intervenienta považuje žalobca aj tvrdenie, že prvostupňový súd prevzal nesprávny právny záver iného súdu o tom, že záložná zmluva zakladajúca zabezpečovacie právo intervenienta vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu je neplatná, pričom jeho záver vyplýva tiež z nedostatočne vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd dôvodne oprel svoje rozhodnutie o nesporný výrok iného súdu o neplatnosti záložnej zmluvy, pričom ide o rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné a teda je absolútne právne nepodložený právny názor o jeho nesprávnosti. Ďalej uviedol, že pokiaľ intervenient poukazuje na machinácie s údajmi v katastri nehnuteľností, zneužitie rozhodovacej právomoci OS v Považskej Bystrici, takéto jeho námietky sú právne neprípustné, keďže doposiaľ neboli žiadnym z dotknutých súdov akceptované ako preukázané, podľa názoru žalobcu ide zo strany intervenienta iba o ničím nepodložené tvrdenia bez rešpektovania princípov právneho štátu. Ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej právnej argumentácie zo súdneho konania, z jednotlivých súdnych pojednávaní, ako aj písomných podaní vo veci, keďže zo strany intervenienta ide o opakovanie jeho právnych názorov, ktoré boli ako právne irelevantné už raz preukázané.

37. V závere vyjadrenia žalobca z opatrnosti namietol, že je namieste právna pochybnosť o tom, či intervenient bol oprávnený podať svoje odvolanie bez súhlasu žalovaného v zmysle ust. a teda či tvorí so žalovaným procesne nerozlučné spoločenstvo, resp. či predstavuje jeho procesné postavenie samostatné spoločenstvo, kedy je oprávnený podať odvolanie aj bez súhlasu žalovaného, ktorý však v konkrétnom prípade nepreukázal.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby.

39. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej aj intervenientovi na vyjadrenie, títo sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

40. Skôr, ako rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací o odvolaní intervenienta, uznesením č.k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.02.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní s A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, I. J., nar. XX.XX.XXXX a L. M., nar. XX.XX.XXXX ako žalobkyňami, ktoré sú právnymi nástupcami pôvodného žalobcu N. D. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa 31.12.2018. Zároveň odvolací súd výzvou zo dňa 22.05.2024 vyzval intervenienta na udelenie súhlasu na podanie odvolania žalovanou JUDr. Martinou Poláčkovou, správkyňou úpadcu N. L. G., pretože odvolací súd zistil, že intervenient v danom prípade netvorí spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa , z čoho vyplýva, že v zmysle môže podať intervenient odvolanie len so súhlasom strany podľa .

41. Žalovaná udelila na podanie odvolania intervenientom súhlas. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec podľa ust. § a 380 ods. 1 , bez nariadenia pojednávania podľa ust. , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

42. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. .

43. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ust. , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a použitým dôkazom. Z titulu aplikácie ust. k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodní rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

44. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vylúčil zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozhodnutia, návrh na prerušenie konania do skončenia konania o ústavnej sťažnosti vedenej pred Ústavným súdom SR proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016 zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

45. Odvolací súd s poukazom na ust. vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, kde súd prvej inštancie správne konštatoval dôvodnosť podanej žaloby zo strany žalobcu, ktorej súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel.

46. Žalobca sa vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu domáhal na tom skutkovom základe, že je legitímnym vlastníkom majetku, ktorý nie je predmetom zabezpečovacieho práva v prospech veriteľa FKH elektro s.r.o. (intervenienta v konaní) predmetné nehnuteľnosti žiadal

z konkurznej podstaty vylúčiť vzhľadom na to, že neboli dôvody, ktoré by preukazovali opodstatnenosť zápisu predmetného majetku do konkurznej podstaty, ktoré podľa jeho názoru v čase zápisu neexistovali. Žalobca poukázal na absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.04.2010 uzatvorenej medzi úpadcom ako záložcom a intervenientom ako záložným veriteľom, o čom bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.mája 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.decembra 2016.

47. Súd prvej inštancie sa podrobne s námietkami žalovanej a intervenienta zaoberal, poukázal na jednotlivé konania vedené na Okresnom súde Považská Bystrica, ktoré boli potvrdené odvolacím súdom a pri rozhodovaní o žalobe žalobcu prednostne vychádzal z už vyššie citovaného rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, od ktorého určenia sa domáhal vylúčenia nehnuteľností právny predchodca žalobkýň – D. J., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie v odseku 27 podrobne zhodnotil skutkový stav, a to aj s ohľadom na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXX/XXX/XXXX, ktorý rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica ako vecne správny potvrdil s tým, že z rozhodnutia o neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 okresný súd v súdenej veci vychádzal.

48. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje možnosť osoby, ktorej majetok bol spísaný do konkurznej podstaty podľa ust. § 79 ZoKR podať vylučovaciu žalobu, pretože žalovaná po zistení, že existuje majetok tretej osoby, ktorý má zabezpečovať záväzky úpadcu, tento v súlade s postupom v zmysle § 78 ods. 1 v spojení s § 79 ods. 1 ZoKR zapísala do súpisu a s poukazom na zverejnené oznámenia správkyne – žalovanej o doplnení súpisu oddelenej podstaty o novú súpisnú zložku o majetku, a to v Obchodnom vestníku č. 135/2014 zo dňa 16.07.2014 a č. 160/2014 zo dňa 20.08.2014 následne Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. XXX/XX/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 172/2014 zo dňa 09.09.2014 vyzval žalobcu na podanie vylučovacej žaloby voči správcovi v lehote 30 dní. Súd prvej inštancie svoj právny názor ohľadne uvedenej skutočnosti vyjadril v odseku 18 napadnutého rozhodnutia, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje a na tento odkazuje.

49. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj aktívnou a pasívnou legitimáciou žalobcu a žalovanej, zhodnotil a dôsledne odôvodnil, prečo podľa jeho názoru je žaloba žalobcu dôvodná. Zaoberal sa aj obrannou žalovanej aj intervenienta, ktorí tvrdili, že k zriadeniu záložného práva došlo na základe platnej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.04.2010, preto je podľa ich názoru zápis nehnuteľností žalobcu do súpisu úpadcu dôvodný. Žalovaná aj intervenient sa v konaní pred súdom prvej inštancie a intervenient obdobne aj v odvolaní rozsiahlo vyjadrovali k rozhodnutiam Okresného súdu Považská Bystrica týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, a to konania vedené pod sp.zn. XXX/XXX/XXXX a XX/XXX/XXXX, s tým, že rozsudkom sp. zn. XXX/XXXX/ XXXX bolo určené, že žalobca D. J. je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobca od kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2009 odstúpil platne a rozsudkom sp. zn. XX/XXX/XXXX bolo určené, že kúpna zmluva uzatvorená medzi D. J. a úpadcom zo dňa 12.11.2009 je neplatná. Následne sa právny predchodca žalobkýň na Okresnom súde Považská Bystrica v konaní vedenom proti žalovanému 1/ FKH elektro, s.r.o. Bratislava (intervenientom v tomto konaní) a žalovanému 2/ N. L. G. D. so sídlom Považská Bystrica – úpadcom domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu – záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.mája 2016 žalobe vyhovel, určil, že záložná zmluva zo dňa 12.04.2010 uzatvorená medzi FKH s.r.o. ako záložným veriteľom a úpadcom ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky pôžičky v prospech FKH elektro s.r.o. Bratislava na konkrétne špecifikovaných nehnuteľnostiach je neplatná. Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.decembra 2016. Keďže neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy bola riešená vo výroku rozhodnutia, v zmysle ust. § 228 ods. 1CSP je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že riešenie predbežnej otázky v predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí bolo pre okresný súd v súdenom konaní záväzné, nakoľko táto otázka bola riešená vo výroku rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX. Správne potom súd prvej inštancie z predmetného rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne vychádzal a skonštatoval, že o otázke platnosti záložnej

zmluvy bolo právoplatne rozhodnuté, preto nemá dôvod od uvedeného záveru sa odkloniť. Odvolací súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie bolo preskúmané aj dovolacím súdom, ktorý dovolanie odmietol. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na početnú judikatúru, ktorá sa záväznosťou rozhodnutí o prejudiciálnej otázke zaoberá.

50. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu poukazuje na uskutočnenia machinácií s údajmi v katastri nehnuteľností, stotožňuje sa odvolací súd s názorom žalobcu vyjadreným vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta, že odvolateľ nijakými dôkazmi nepreukázal, že k machináciám s údajmi v katastri nehnuteľností skutočne došlo.

51. Ohľadom tvrdenej námietky odvolateľa týkajúcej sa arbitrárnosti, zmätočnosti a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

52. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení . Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t.j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

53. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s . Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu.

54. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie sa s dôvodmi, pre ktoré žiadal žalobca predmetné nehnuteľnosti zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť dostatočným spôsobom jasne a zrozumiteľne vysporiadal, svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, zaoberal sa všetkými námietkami strán sporu.

55. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal, že súd nevyhodnotil dokazovanie v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania a v súlade s ust. , pretože zamietol návrh intervenienta na doplnení dokazovania oboznámením celého spisového materiálu Okresného úradu Považská Bystrica – katastrálneho odboru, odvolací súd konštatuje, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. ), a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom prospešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. .

56. Pokiaľ odvolateľ namietal nedostatočné vykonanie dokazovania, odvolací súd uvádza, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nevykonanie

dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R/6/2000). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie strane sporu ( ). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol čím vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a pokiaľ súd zamietol návrh intervenienta na doplnenie dokazovania oboznámením sa s celým spisovým materiálom Okresného úradu Považská Bystrica katastrálny odbor, odvolací súd uvádza, že v konaní nebol žiaden dôvod na vykonanie dôkazu obsahom predmetného spisu Okresného úradu v Považskej Bystrici odbor katastrálny týkajúci sa zápisu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam.

57. S poukazom na ust. , v zmysle ktorého je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný, odvolací súd prihliadol na dôvody, ktoré boli v odvolaní uplatnené a dospel k záveru, že námietky intervenienta uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

58. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a ods. 1 tak, že žalobkyniam 1/ až 3/ priznal proti intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobkyne mali v odvolacom konaní plný úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. .

60. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

– 1 –

-673

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).