Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 46/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mularčík a partneri,

s. r. o., Námestie M. Benku 15, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa

JUDr. Ondreja Mularčíka, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a 4 a a podľa a

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. z 9. apríla 2014 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 19. januára 2015, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mularčík a partneri, s. r. o., Námestie

M. Benku 15, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Ondreja

Mularčíka, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“) a podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn.

z 9. apríla 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom sp. zn. z 19. januára 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol účastníkom konania

o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a určenie vlastníctva k nehnuteľnosti vedeného

okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení odporcu v 2. rade.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 9. apríla 2014 určil neplatnosť štyroch

postupne uzavretých kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol prevod bytu spolu

so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu

a k pozemku nachádzajúcemu sa na ulici , a určil, že

predmetný byt aj so spoluvlastníckymi podielmi na dome a pozemku patrí do dedičstva po

, ktorý bol predávajúcim podľa v poradí prvej kúpnej zmluvy.

Sťažovateľ bol kupujúcim a v katastri nehnuteľností evidovaným vlastníkom predmetného

bytu aj so spoluvlastníckymi podielmi na dome a pozemku podľa v poradí poslednej štvrtej

kúpnej zmluvy.

Na odvolanie sťažovateľa krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

svojím rozsudkom z 19. januára 2015 rozsudok okresného súdu potvrdil

vo výroku o určení, že predmetný byt aj so spoluvlastníckymi podielmi na dome a pozemku

patrí do dedičstva po , a zrušil vo výrokoch, ktorými sa určovala

neplatnosť štyroch kúpnych zmlúv, a v tomto rozsahu vrátil vec okresnému súdu na ďalšie

konanie.

Podľa názoru sťažovateľa boli porušené ním označené základné práva podľa

a listiny a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 9. apríla 2014, ako aj

postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 19. januára 2015.

Podľa sťažovateľa porušenie ním označených práv spočíva v nesprávnych

skutkových a právnych záveroch okresného súdu a krajského súdu, ktoré svoje rozhodnutia

založili na uplatnení zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet bez

vysporiadania sa s možnosťou jej prelomenia s ohľadom na posúdenie a vyhodnotenie

dobromyseľnosti sťažovateľa ako nadobúdateľa predmetu kúpy. Sťažovateľ poukazuje

na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky (nálezy: , ,

, , ), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(uznesenie ). Porušenie svojich práv sťažovateľ namieta aj z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu aj napadnutého

rozsudku krajského súdu.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III z 09. 04. 2014 pod sp. zn.:

a Krajského súdu v Bratislave z 19. 01. 2015 pod sp. zn. , boli

porušené základné práva ... garantované 11 ods. 1, a čl. 36 ods. 1,

Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového Protokolu č.1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľud práv

a základných slobôd a , ods. 4 a SR.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 09. 04. 2014 pod sp. zn.:

sa zrušuje.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. 01. 2015 pod sp. zn.: sa

zrušuje.

Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave je povinný spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. Ondreja Mularčíka...“

Sťažovateľ v úvodnej časti svojej sťažnosti uvádza, že 2. apríla 2015 podal sťažnosť

„proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa

postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. .

Dňa 22. 06. 2015 mi bolo doručené Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.

-12 zo dňa 13. mája 2015, ktorým bola moja sťažnosť odmietnutá pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Ako vyplýva z odôvodnenia doručené

Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -12 zo dňa 13. mája 2015, moja

sťažnosť bola v zmysle ..odmietnutá pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.“.

Podľa názoru sťažovateľa: „Z výkladu zákona je zrejmé, že všeobecné náležitosti sú

uvedené v a , pričom zo znenia zákona

o ústavnom súde je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli len splnenie náležitostí uvedených

v , nakoľko to je priamo v tomto ustanovení uvedené,

a ustanovenia a nie je možné považovať ako

náležitosti návrhu, ktorých nesplnenie možno subsumovať pod § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom k tomu, že odmietnutie sťažnosti Uznesením sp. zn. -12

zo dňa 13. mája 2015, je nezákonné, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok,

považujem takéto konanie za porušenie princípu právneho štátu zákazu denegatio iustitiae,

ktorý vyplýva z princípu práva na spravodlivý proces...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46

ods. 1 a podľa a listiny základných práv a slobôd, ako

aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 9. apríla 2014 a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľ sťažnosťou napáda rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 9. apríla 2014, ktorým určil neplatnosť štyroch postupne uzavretých kúpnych zmlúv

a určil, že nehnuteľnosť (byt) aj so spoluvlastníckymi podielmi na dome a pozemku patrí do

dedičstva po , ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti

napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci. Ústavný súd zároveň konštatuje, že túto časť sťažnosti mohol odmietnuť aj

z dôvodu, že bola podaná oneskorene, a to na základe argumentácie uvedenej v časti II.2

tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46

ods. 1 a podľa a listiny základných práv a slobôd, ako

aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 19. januára 2015 a postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu

Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných práv podľa

a listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom krajského

súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh

zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 11. februára 2015.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované znenie ústavný súd

vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že nemožno akceptovať sťažovateľovo tvrdenie o včasnosti

podania tejto sťažnosti ústavnému súdu, ktorú odvíja od svojej predchádzajúcej sťažnosti

z 2. apríla 2015 doručenej ústavnému súdu 8. apríla 2015, pretože ústavný súd túto sťažnosť

po predbežnom prerokovaní senátu uznesením sp. zn. z 13. mája 2015

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Podmienkou na iniciovanie

konania pred ústavným súdom je podanie sťažnosti, ktorá spĺňa

predpísané náležitosti a je podaná včas. V prípade sťažovateľa to však napriek zastúpeniu

kvalifikovaným právnym zástupcom tak nebolo.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, že „ustanovenia § 50 ods. 2 a ods. 3 zákona

o ústavnom súde nie je možné považovať ako náležitosti návrhu, ktorých nesplnenie možno

subsumovať pod “, poukazuje ústavný súd na

publikovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, ako posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí (napr. , , , ,

, , , , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal sťažnosť

smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť

11. februára 2015, až 6. júla 2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2016