Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 490/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Ružomberok č. k. z 18. decembra 2014

a č. k. z 24. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2015

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu

Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. z 18. decembra 2014

a č. k. 225 z 24. marca 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že opatrením okresného súdu

č. k. 3 z 23. júna 2011 bol sťažovateľ ustanovený za obhajcu obvinenému

v trestnej veci z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane obvineného

na úhradu trov obhajoby, pričom v danej trestnej veci 19. novembra 2014 vyhlásil okresný

súd rozsudok sp. zn. o schválení dohody o vine a treste a uznesením

z 18. decembra 2014 okresný súd rozhodol o trovách obhajoby a sťažovateľovi (obhajcovi)

priznal trovy v sume 1 268,21 €, pričom v sume bola zahrnutá odmena sťažovateľa vo výške

691,27 € za 8 úkonov právnej pomoci a náhrada hotových výdavkov pozostávajúca

z režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovných výdavkov a stravné

v celkovej sume 576,94 €.

3. V časti, v ktorej okresný súd uznesením z 18. decembra 2014 nepriznal

sťažovateľovi náhradu hotových výdavkov v sume 36,04 €, a to za ubytovanie v hoteli

v meste Zlín v sume 25,20 € a za cestu službou taxi (zo stanice do hotela, z hotela

na políciu a za cestu z polície na stanicu) v sume 10,84 €, pričom náklady mal sťažovateľ

vynaložiť v súvislosti s poskytnutím právnej služby obvinenému pri výsluchu poškodenej

v meste Zlín (Česká republika), podal sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu

č. k. z 18. decembra 2014 vydanému vyššou súdnou úradníčkou okresného

súdu sťažnosť. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol zákonný sudca okresného súdu, ktorý

uznesením č. k. z 24. marca 2015 sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú

zamietol.

4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie svojich práv

podľa jeho názoru z dôvodu neodôvodnenosti a nepreskúmateľnosti záverov okresného

súdu, na základe ktorých mu nepriznal náhradu hotových výdavkov spojených s ubytovaním

v hoteli a za použite taxi služby pri jeho účasti ako obhajcu na úkone vyšetrovania, ktoré

mal účelne vynaložiť vzhľadom na jeho neznalosť miestnych pomerov v meste, kde sa tento

vyšetrovací úkon (výsluch poškodenej) vykonával.

5. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:

„Poukazujem, že aj obhajca je človek, ktorý má právo na spánok, aby bol riadne

oddýchnutý a pripravený v potrebnej kondícii poskytnúť právnu pomoc klientovi.

Okresnému súdu Ružomberok som aj listinami z http://cp.sk preukázal, že vzhľadom

k daným možnostiam v danom mieste a čase v hromadnej doprave osôb na trase

Ružomberok Zlín a späť som zvolil jediné možné riešenie, tzn. s prespatím v Zlíne v noci

z 28.04.2014 na 29.04.2014. Vzhľadom k ponuke v meste Zlín som zvolil hotel (ubytovacie

zariadenie) v nižšej cenovej relácii. Ubytovanie v hoteli v Zlíne v tom čase bolo aj za viac

ako 2.500, Kč za noc. Ja som zvolil primerané ubytovanie za 700,00 Kč = 25,20 €.

Do Zlína som pricestoval v nočných hodinách, toto mesto nepoznám a nepoznal som ani

možnosti mestskej hromadnej dopravy. Po meste Zlín sa v tom nočnom čase pohybovali aj

podnapité osoby. Aby som sa vyhol problémom, najrozumnejším riešením bolo pre mňa

využiť taxi službu. U taxikára som sa radil o možnosti primeraného ubytovania a to tak, aby

som bol aj v blízkosti budovy polície, kde sa mal uskutočniť výsluch. Od môjho ubytovania

k budove polície podľa vyjadrenia taxikára nepremávala mestská hromadná doprava, o čom

som sa mohol presvedčiť na druhý deň, kde ma odviezlo taxi. Aj svedkyňa poškodená Sylva

Rajniaková bola na výsluch privezená vozidlom polície. ...

... obe napadnuté súdne rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok tento súd nijako

neodôvodnil, iba poukázal na znenie § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z. z. Zastávam názor, že takéto (ne)odôvodnenie rozhodnutia súdu sú arbitrárne, teda

nepreskúmateľné pre absenciu právnych argumentov potrebných pre aplikáciu uvedených

právnych noriem.“

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné práva , advokáta so sídlom v ,

na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR

(pravdepodobne chyba v písaní, rozumej , pozn.)

a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru Uznesením Okresného súdu

Ružomberok č. k. zo dňa 18.12.2014 a Uznesením Okresného súdu

Ružomberok č. k. zo dňa 24.03.2015 porušené boli.

2/ Zrušujú sa Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. zo dňa

18.12.2014 a Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. zo dňa

24.03.2015 a vec sa vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K uzneseniu okresného súdu č. k. z 18. decembra 2014

9. V súvislosti s označeným uznesením okresného súdu, ktoré bolo vydané vyšším

súdnym úradníkom okresného súdu, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na

princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1

, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie

ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba

nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

10. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. , ).

11. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 18. decembra 2014 mohol

sťažovateľ podať sťažnosť (čo aj učinil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

zákonný sudca okresného súdu, ktorého právomoc v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa prvej vety pre nedostatok svojej

právomoci.

K uzneseniu okresného súdu č. k. z 24. marca 2015

12. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením okresného súdu

č. k. z 24. marca 2015 ústavný súd v prvom rade poukazuje, že predmetom

tohto konania o sťažnosti sťažovateľa bolo preskúmanie uznesenia vyššieho súdneho

úradníka okresného súdu č. k. z 18. decembra 2014, a to v časti

nepriznania sťažovateľovi úhrady hotových výdavkov v sume 36,04 €.

13. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť ústavný súd poukazuje na § 238 ods. 5

(ďalej aj „OSP“), z ktorého okrem iného vyplýva,

že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých

je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy,

t. j. táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný dôvod

na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú

(pozri napr. alebo ).

14. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny

poriadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými

súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny

ústavného súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,

poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch,

a to v prípade, ak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných práv alebo slobôd došlo

v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (napr. , ,

, ).

15. Inými slovami, aj keď v danom prípade sumu 36,04 € možno označiť za zjavne

celkom bagateľnú, ústavný súd by na túto bagateľnosť predmetu konania prihliadal iba

v prípade, ak by zistil také pochybenie v sťažovateľom namietanom rozhodnutí, ktoré by

znamenalo zásah do sťažovateľom označených práv, ktorých porušenie namieta, majúci

charakter mimoriadne závažného zásahu. A contrario bagateľnosť predmetu konania by

mala svoj význam iba v prípade, ak by bol zásah do práv sťažovateľa iba nepatrnej intenzity.

16. Podstata sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany

svojich práv na súde. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

17. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie

návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Základné právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,

že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci

rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že

neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces.

18. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením okresného súdu ústavný súd

vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v

prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k

porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody ().

19. Okresný súd svoje uznesenie odôvodnil takto:

„Po preskúmaní spisového materiálu predseda senátu konštatuje, že vyšší súdny

úradník rozhodol v súlade so zákonom, vecne správne, preto v plnom rozsahu odkazuje

na odôvodnenie napadnutého uznesenia. ...

Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právo ustanoveného obhajcu zúčastniť sa

predmetného výsluchu, preto mu bola za tento úkon riadne priznaná odmena 120,22 Eur,

režijný paušál 8,04 Eur, cestovné 21,66 Eur, strata času 214,40 Eur, a stravné 8,60 Eur,

spolu za tento jeden úkon právnej služby 372,92 Eur. Predseda senátu musí konštatovať, že

za daného stavu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, s poukazom na znenie § 18

ods. 2 Z. č. o advokácii... vyšší súdny úradník postupoval správne, keď mu

z dôvodu nehospodárnosti nepriznal náklady vynaložené na ubytovanie v hoteli a cestovné

prostredníctvom využitia taxi služby, keď má za to, že advokát nevyužil všetky možnosti

a prostriedky na hospodárnejšie vynaloženie hotových výdavkov.“

20. Z citovaného je zrejmé, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na presvedčení

o nehospodárnom vynaložení prostriedkov sťažovateľom (obhajcom) v súvislosti s ním

poskytnutou službou právnej pomoci pri vyšetrovacom úkone výsluchu poškodenej apelujúc

pritom na povinnosť advokáta podľa o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone

advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou a dbať na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb, poukazujúc na zákonnosť tohto rozhodnutia vzhľadom

na ustanovenie § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého v súvislosti

s náhradou hotových výdavkov advokátovi, ktorý poskytuje právnu službu v mieste, ktoré

nie je jeho sídlom, patrí náhrada za čas strávený cestou do tohto miesta a späť za každú aj

začatú polhodinu.

21. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. ,

, ).

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že závery okresného súdu

v napádanom uznesení sú ústavne udržateľné a podľa ústavného súdu im nemožno vyčítať

rozporuplnosť a svojvoľnosť, ktoré by mali za následok jeho arbitrárnosť, preto ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na to, že sťažovateľ sa

svojou sťažnosťou domáha ochrany svojich práv podľa a dohovoru v konaní o sumu,

ktorá je podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov

zjavne bagateľná, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní ako

zjavne neopodstatnenú odmietol ( ).

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých

rozhodnutí je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015