Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 490/2015
PDF · 401.59 KB
No categories available
I. ÚS 490/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uzneseniami Okresného súdu Ružomberok č. k. 1 T 92/2014 218 z 18. decembra 2014
a č. k. 1 T 92/2014 225 z 24. marca 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2015
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu
Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 92/2014 218 z 18. decembra 2014
a č. k. T 92/2014 225 z 24. marca 2015.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že opatrením okresného súdu
č. k. 0 Tp 160/2011 3 z 23. júna 2011 bol sťažovateľ ustanovený za obhajcu obvinenému
v trestnej veci z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane obvineného
na úhradu trov obhajoby, pričom v danej trestnej veci 19. novembra 2014 vyhlásil okresný
súd rozsudok sp. zn. 1 T 92/2014 o schválení dohody o vine a treste a uznesením
z 18. decembra 2014 okresný súd rozhodol o trovách obhajoby a sťažovateľovi (obhajcovi)
priznal trovy v sume 1 268,21 €, pričom v sume bola zahrnutá odmena sťažovateľa vo výške
691,27 € za 8 úkonov právnej pomoci a náhrada hotových výdavkov pozostávajúca
z režijného paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovných výdavkov a stravné
v celkovej sume 576,94 €.
3. V časti, v ktorej okresný súd uznesením z 18. decembra 2014 nepriznal
sťažovateľovi náhradu hotových výdavkov v sume 36,04 €, a to za ubytovanie v hoteli
v meste Zlín v sume 25,20 € a za cestu službou taxi (zo stanice do hotela, z hotela
na políciu a za cestu z polície na stanicu) v sume 10,84 €, pričom náklady mal sťažovateľ
vynaložiť v súvislosti s poskytnutím právnej služby obvinenému pri výsluchu poškodenej
v meste Zlín (Česká republika), podal sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 1 T 92/2014 218 z 18. decembra 2014 vydanému vyššou súdnou úradníčkou okresného
súdu sťažnosť. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol zákonný sudca okresného súdu, ktorý
uznesením č. k. 1 T 92/2014 225 z 24. marca 2015 sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú
zamietol.
4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie svojich práv
podľa jeho názoru z dôvodu neodôvodnenosti a nepreskúmateľnosti záverov okresného
súdu, na základe ktorých mu nepriznal náhradu hotových výdavkov spojených s ubytovaním
v hoteli a za použite taxi služby pri jeho účasti ako obhajcu na úkone vyšetrovania, ktoré
mal účelne vynaložiť vzhľadom na jeho neznalosť miestnych pomerov v meste, kde sa tento
vyšetrovací úkon (výsluch poškodenej) vykonával.
5. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:
„Poukazujem, že aj obhajca je človek, ktorý má právo na spánok, aby bol riadne
oddýchnutý a pripravený v potrebnej kondícii poskytnúť právnu pomoc klientovi.
Okresnému súdu Ružomberok som aj listinami z http://cp.sk preukázal, že vzhľadom
k daným možnostiam v danom mieste a čase v hromadnej doprave osôb na trase
Ružomberok Zlín a späť som zvolil jediné možné riešenie, tzn. s prespatím v Zlíne v noci
z 28.04.2014 na 29.04.2014. Vzhľadom k ponuke v meste Zlín som zvolil hotel (ubytovacie
zariadenie) v nižšej cenovej relácii. Ubytovanie v hoteli v Zlíne v tom čase bolo aj za viac
ako 2.500, Kč za noc. Ja som zvolil primerané ubytovanie za 700,00 Kč = 25,20 €.
Do Zlína som pricestoval v nočných hodinách, toto mesto nepoznám a nepoznal som ani
možnosti mestskej hromadnej dopravy. Po meste Zlín sa v tom nočnom čase pohybovali aj
podnapité osoby. Aby som sa vyhol problémom, najrozumnejším riešením bolo pre mňa
využiť taxi službu. U taxikára som sa radil o možnosti primeraného ubytovania a to tak, aby
som bol aj v blízkosti budovy polície, kde sa mal uskutočniť výsluch. Od môjho ubytovania
k budove polície podľa vyjadrenia taxikára nepremávala mestská hromadná doprava, o čom
som sa mohol presvedčiť na druhý deň, kde ma odviezlo taxi. Aj svedkyňa poškodená Sylva
Rajniaková bola na výsluch privezená vozidlom polície. ...
... obe napadnuté súdne rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok tento súd nijako
neodôvodnil, iba poukázal na znenie § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. Zastávam názor, že takéto (ne)odôvodnenie rozhodnutia súdu sú arbitrárne, teda
nepreskúmateľné pre absenciu právnych argumentov potrebných pre aplikáciu uvedených
právnych noriem.“
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1/ Základné práva , advokáta so sídlom v ,
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR
(pravdepodobne chyba v písaní, rozumej čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pozn.)
a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru Uznesením Okresného súdu
Ružomberok č. k. 1 T/92/2014 218 zo dňa 18.12.2014 a Uznesením Okresného súdu
Ružomberok č. k. 1 T/92/2014 225 zo dňa 24.03.2015 porušené boli.
2/ Zrušujú sa Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 1 T/92/2014 218 zo dňa
18.12.2014 a Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 1 T/92/2014 225 zo dňa
24.03.2015 a vec sa vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K uzneseniu okresného súdu č. k. 1 T 92/2014 218 z 18. decembra 2014
9. V súvislosti s označeným uznesením okresného súdu, ktoré bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom okresného súdu, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na
princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1
ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie
ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba
nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
10. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, II. ÚS 757/2014).
11. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 18. decembra 2014 mohol
sťažovateľ podať sťažnosť (čo aj učinil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť
zákonný sudca okresného súdu, ktorého právomoc v danom prípade vylučuje právomoc
ústavného súdu, preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti
odmietol podľa § 25 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej
právomoci.
K uzneseniu okresného súdu č. k. 1 T 92/2014 225 z 24. marca 2015
12. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením okresného súdu
č. k. 1 T 92/2014 225 z 24. marca 2015 ústavný súd v prvom rade poukazuje, že predmetom
tohto konania o sťažnosti sťažovateľa bolo preskúmanie uznesenia vyššieho súdneho
úradníka okresného súdu č. k. 1 T 92/2014 218 z 18. decembra 2014, a to v časti
nepriznania sťažovateľovi úhrady hotových výdavkov v sume 36,04 €.
13. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť ústavný súd poukazuje na § 238 ods. 5
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), z ktorého okrem iného vyplýva,
že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých
je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy,
t. j. táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný dôvod
na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú
(pozri napr. IV. ÚS 358/08 alebo IV. ÚS 717/2013).
14. Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny
poriadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými
súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny
ústavného súdnictva (IV. ÚS 431/2012). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť
smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,
poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľovi len v celkom výnimočných prípadoch,
a to v prípade, ak sťažnosť signalizuje, že k zásahu do základných práv alebo slobôd došlo
v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (napr. IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011,
IV. ÚS 251/2011, II. ÚS 757/2014).
15. Inými slovami, aj keď v danom prípade sumu 36,04 € možno označiť za zjavne
celkom bagateľnú, ústavný súd by na túto bagateľnosť predmetu konania prihliadal iba
v prípade, ak by zistil také pochybenie v sťažovateľom namietanom rozhodnutí, ktoré by
znamenalo zásah do sťažovateľom označených práv, ktorých porušenie namieta, majúci
charakter mimoriadne závažného zásahu. A contrario bagateľnosť predmetu konania by
mala svoj význam iba v prípade, ak by bol zásah do práv sťažovateľa iba nepatrnej intenzity.
16. Podstata sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany
svojich práv na súde. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných
zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý
predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal
ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne
súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.
17. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie
návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,
III. ÚS 284/08). Základné právo na súdnu ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci
rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že
neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces.
18. V súvislosti so sťažovateľom napádaným uznesením okresného súdu ústavný súd
vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že
nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré
ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní
pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a
právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,
prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto
postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v
prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k
porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu
môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).
19. Okresný súd svoje uznesenie odôvodnil takto:
„Po preskúmaní spisového materiálu predseda senátu konštatuje, že vyšší súdny
úradník rozhodol v súlade so zákonom, vecne správne, preto v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého uznesenia. ...
Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právo ustanoveného obhajcu zúčastniť sa
predmetného výsluchu, preto mu bola za tento úkon riadne priznaná odmena 120,22 Eur,
režijný paušál 8,04 Eur, cestovné 21,66 Eur, strata času 214,40 Eur, a stravné 8,60 Eur,
spolu za tento jeden úkon právnej služby 372,92 Eur. Predseda senátu musí konštatovať, že
za daného stavu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, s poukazom na znenie § 18
ods. 2 Z. č. 586/2003 Z. z. o advokácii... vyšší súdny úradník postupoval správne, keď mu
z dôvodu nehospodárnosti nepriznal náklady vynaložené na ubytovanie v hoteli a cestovné
prostredníctvom využitia taxi služby, keď má za to, že advokát nevyužil všetky možnosti
a prostriedky na hospodárnejšie vynaloženie hotových výdavkov.“
20. Z citovaného je zrejmé, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na presvedčení
o nehospodárnom vynaložení prostriedkov sťažovateľom (obhajcom) v súvislosti s ním
poskytnutou službou právnej pomoci pri vyšetrovacom úkone výsluchu poškodenej apelujúc
pritom na povinnosť advokáta podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone
advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou a dbať na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb, poukazujúc na zákonnosť tohto rozhodnutia vzhľadom
na ustanovenie § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého v súvislosti
s náhradou hotových výdavkov advokátovi, ktorý poskytuje právnu službu v mieste, ktoré
nie je jeho sídlom, patrí náhrada za čas strávený cestou do tohto miesta a späť za každú aj
začatú polhodinu.
21. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným
súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02,
22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že závery okresného súdu
v napádanom uznesení sú ústavne udržateľné a podľa ústavného súdu im nemožno vyčítať
rozporuplnosť a svojvoľnosť, ktoré by mali za následok jeho arbitrárnosť, preto ústavný súd
sťažnosť sťažovateľa vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na to, že sťažovateľ sa
svojou sťažnosťou domáha ochrany svojich práv podľa ústavy a dohovoru v konaní o sumu,
ktorá je podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov
zjavne bagateľná, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní ako
zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých
rozhodnutí je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127
ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015