Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 12/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného

, konajúcou prostredníctvom advokátky , vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

, základného práva podľa Listiny základných práv

a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 16. februára 2015 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn.

zo 4. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 25. mája

2015 doručená sťažnosť sťažovateľa (ďalej len ,,sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len ,a“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len ,,listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), práva

vlastniť majetok podľa , práva pokojne užívať majetok podľa

Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len ,,dodatkový protokol“) a základného práva

na rovnosť účastníkov v konaní podľa uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo 16. februára 2015 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,uznesenie

krajského súdu“) v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn.

zo 4. novembra 2013 (ďalej len ,,okresný súd“ a ,,rozsudok okresného súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa ako žalobca

pôvodne domáhal od žalovaného , náhrady

škody, pričom neskôr bola právoplatným uznesením okresného súdu pripustená zmena

návrhu, v zmysle ktorej sa žalobca domáhal úpravy pomerov k neoprávnenej stavbe

(potrubie kanalizácie) zriadenej žalovaným na pozemku, ktorého je podielovým

spoluvlastníkom. V zmysle uznesenia o pripustení zmeny návrhu sťažovateľ ako žalobca

požadoval, aby súd prikázal jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch

do vlastníctva žalovaného za náhradu v sume 143 905,79 € alebo aby zaviazal žalovaného

odstrániť stavbu na vlastné náklady a uviesť parcely znehodnotené výstavbou do pôvodného

stavu vrátane navezenia ornice bez kameňov.

3. Okresný súd pôvodne rozsudkom z 22. februára 2010 žalobu zamietol, tento

rozsudok však bol zrušený uznesením krajského súdu (nenapadnutým sťažnosťou), ktorý

vyslovil právny názor, že ide o stavbu neoprávnenú a je potrebné postupovať podľa § 135c

. Po vykonaní dokazovania následne okresný súd posúdil

kanalizáciu zriadenú žalovaným čiastočne na pozemkoch v spoluvlastníctve sťažovateľa

ako neoprávnenú stavbu, keďže nebolo zriadené vecné bremeno, a preto žalovaný nemal

právo porušovať vlastnícke právo sťažovateľa a začať výstavbu kanalizácie. Rozsudkom

okresného súdu napadnutým touto sťažnosťou bol žalovaný zaviazaný odstrániť potrubie

kanalizácie, ako aj 6 šácht umiestnených na pozemkoch v spoluvlastníctve sťažovateľa

do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie sťažovateľa, ako aj žalovaného

krajský súd uznesením napadnutým touto sťažnosťou rozsudok okresného súdu zrušil

(okrem výroku o trovách konania) a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

4. Sťažovateľ v sťažnosti predkladá ústavnému súdu rozsiahlu polemiku s právnymi

závermi okresného súdu, ako aj krajského súdu, pričom v zásade zotrváva na svojej

argumentácii, ktorú prezentoval v konaní pred všeobecnými súdmi. Jadro ústavnoprávnej

argumentácie sťažovateľ formuloval v troch rovinách:

,,(i) Sťažovateľ má za to, že došlo k zásahu/porušeniu jeho základného práva

na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie arbitrárnym postupom

a napadnutým uznesením krajského súdu... Sťažovateľ poškodený neoprávnenou výstavbou

sa podaním žaloby snažil domôcť rozhodnutia, ktoré by zabezpečovalo navrátenie

dotknutých pozemkov poškodených výstavbou do pôvodného stavu a náhrady škody, ktorá

mu vznikla... Sťažovateľ má za to, že nie je ústavne udržateľné, aby formalistickým

prístupom všeobecných súdov bol reálne zbavený svojich práv...

Sťažovateľ má za to, že ako žalobca je nositeľom hmotného práva a z dispozičného

princípu vyplýva, že žalobca vymedzuje v žalobnom návrhu predmet konania po skutkovej

ako aj právnej stránke, a týmto vymedzením je súd viazaný... Žiadna výnimka sa na uvedený

prípad nedá aplikovať, a preto je sťažovateľ názoru, že je oprávnený žiadať o usporiadanie

pomerov podľa , navrátenie pozemkov do pôvodného

stavu a náhradu škody...

Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal

s podstatnými argumentmi sťažovateľa uvedenými v odvolaní proti rozsudku ani ústavne

konformným spôsobom neodôvodnil, prečo sa nestotožňuje s usporiadaním pomerov

podľa ...

(ii) Sťažovateľ má za to, že došlo k zásahu do jeho základného práva vlastniť majetok

a práva na ochranu majetku tým, že krajský súd priznal právnu ochranu žalovanému, a to

na úkor ochrany vlastníckeho práva sťažovateľa, čím popiera základné princípy uvedené

vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, a je v hrubom rozpore so znením, zmyslom

a účelom úpravy v ústave a . ...

Krajský súd napadnutým uznesením zmaril legitímne majetkové očakávania

sťažovateľa tým, že mu neposkytol právnu ochranu a zásadným spôsobom vniesol neistotu

do prebiehajúceho konania, a pokiaľ by prvostupňový súd pokračoval v rozhodovaní podľa

rozhodnutia krajského súdu, hrozí, že bude pokračovať v poškodzovaní sťažovateľa

a nerešpektovaní jeho práv, ktoré mu garantuje .

(iii) Sťažovateľ má ďalej za to, že došlo k zásahu do jeho základného práva

na rovnosť účastníkov v konaní, pretože napadnutým uznesením, ktorému predchádzal

nezákonný postup prvostupňového súdu bol sťažovateľ opakovane a bezdôvodne

znevýhodnený a vylúčený z uplatňovania svojich práv vlastníka a účastníka konania...

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorý poukazuje na to, že reálne nemá

záujem poskytnúť ochranu sťažovateľovi, ale protiprávne konajúcemu vlastníkovi stavby...“

5. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ podrobne poukazuje na priebeh a predmet

konania pred všeobecnými súdmi, hodnotí vykonané dôkazy a predkladá vlastné posúdenie

veci, ktoré si podľa jeho názoru mali ako zákonné a spravodlivé osvojiť aj okresný súd

a krajský súd. Súčasne poukazuje aj na to, že neefektívne konanie, keď vec bola opakovane

vrátená krajským súdom na ďalšie konanie, neprispieva k bezprieťahovému konaniu a malo

by byť posúdené ako neodôvodnené prieťahy v konaní. V princípe možno celú sťažnostnú

argumentáciu sťažovateľa zhrnúť tak, že za jediné spravodlivé, zákonné, a tým aj ústavne

konformné riešenie považuje usporiadanie pomerov medzi ním a žalovaným podľa § 135c

ods. 1 .

6. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že jeho základné

právo na súdnu ochranu podľa a listiny, právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo vlastniť majetok

podľa , právo na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu

a základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa uznesením

krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu boli porušené. Zároveň žiada, aby

ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, prikázal mu

ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 € a náhradu trov konania. Napokon žiadal, aby ústavný súd vydal dočasné

opatrenie o odložení vykonateľnosti rozsudku krajského súdu.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky. Obdobné právo zaručuje čl. 36 ods. 1 listiny.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie

konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd

skúmal, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. V už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho

sťažnosťou iba vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným

súdom. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľ môže (mohol) domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. , ,

, , , ).

11. Ústavný súd, pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv rozsudkom

okresného súdu, v zmysle uvedeného princípu subsidiarity nemal právomoc preskúmať

konanie a rozsudok okresného súdu, pretože právomoc rozhodnúť o ochrane práv

sťažovateľa, ktoré ním mohli byť porušené, mal v rámci riadneho inštančného postupu

krajský súd na základe podaného odvolania. Preto bola sťažnosť v tejto časti odmietnutá

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

12. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv uznesením krajského súdu,

ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu má

charakter zrušujúceho rozhodnutia, ktorým bola vec zároveň vrátená súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Ústavný súd však z hľadiska uplatňovania princípu subsidiarity

predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by totiž znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (). Sťažnosť ústavnému

súdu teda možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním vyčerpané všetky prostriedky,

ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom sa podľa § 53 zákona

o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok, mimoriadny opravný prostriedok,

vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny prostriedok, ktoré sťažovateľovi zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje. Ústavný súd tak pridržiavajúc sa

svojej stabilnej judikatúry poukazuje na to, že základné právo na súdnu ochranu (siedmy

oddiel ) je „výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok,

a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho

konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , ,

, ). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

) obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd

a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo

spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

13. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že predpokladom na záver

o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a

ods. 1 listiny a práva na spravodlivé konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru je také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu

pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť

procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v

(, , ). V nadväznosti na to ústavný súd pripomína,

že v rámci konania o sťažnosti preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle,

že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne skončilo ().

Aj keď je napadnuté uznesenie krajského súdu z formálneho hľadiska právoplatným

rozhodnutím, nejde však o rozhodnutie, ktorým by konanie skončilo, ale rozhodnutie,

ktorým bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Konanie

v právnej veci sťažovateľa sa tak napadnutým rozhodnutím ešte meritórne neskončilo.

Sťažovateľ tak bude mať naďalej možnosť uplatniť si svoje práva v súdnom konaní medzi

ním a žalovaným, ktoré ďalej prebieha.

14. Inými slovami, v danom prípade je ústavná sťažnosť nedôvodná, resp. predčasná,

pretože smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu krajského súdu, ktoré treba považovať

za procesné rozhodnutie nemajúce charakter rozhodnutia „konečného“. Až po ukončení

konania a vydaní rozhodnutia krajským súdom vo veci samej (ako aj po prípadnom využití

možnosti podať mimoriadny opravný prostriedok) bude mať sťažovateľ možnosť uplatniť

ochranu svojich práv podaním sťažnosti ústavnému súdu (m. m. ,

, ). Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol

sťažnosť podľa , pretože v danom štádiu súdneho

konania nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci (po zrušení veci odvolacím súdom

bude o nej ďalej konať okresný súd).

III.

15. Reagujúc na podstatné sťažnostné námietky sťažovateľa však ústavný súd

považuje za potrebné uviesť aj ďalšie skutočnosti. Zotrvávajúc na judikatúre uvedenej

v bodoch 10 až 12 odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd pripomína, že v tomto smere sa

v jeho rozhodovacej činnosti vyskytli aj prípady hodné odlišného prístupu. V istých

prípadoch by totiž nebola účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám

fyzických a právnických osôb ústavným súdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť

a následky porušenia základných práv a slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci

konečným rozhodnutím, navyše, nevyhnutne akceptujúcim rigorózny právny názor

vyslovený odvolacím súdom v jeho rozhodnutí postihnutom vadou spočívajúcou v porušení

ústavnoprocesných práv účastníkov takéhoto konania. Tieto závery formulované ústavným

súdom (napr. ) si pri rozhodovaní o predloženej sťažnosti vyžadujú, aby

ústavný súd preskúmal, či právny názor vyslovený krajským súdom v napadnutom uznesení

kladie v celej jeho šírke na ďalšie rozhodovanie o sťažovateľovej civilnej žalobe záväzné

požiadavky vedúce k porušeniu označených práv sťažovateľa, ktoré by pri prípadnom

neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho rozhodnutia už neboli odstrániteľné.

Okrem toho však i samotné napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie

vo veci samej právoplatne nekončí, musí spĺňať požiadavky plynúce z viacerých

čiastkových aspektov základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne

konanie. Aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje

a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musí napríklad dosahovať takú

kvalitu odôvodnenia, aká naň z , ako aj z dohovoru plynie,

jeho enunciát musí mať potrebný právny základ v ustanoveniach procesného práva, ako aj

náležitú oporu v odôvodnení a pod. Nerešpektovanie ako príklad menovaných požiadaviek

by pri neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov

vo veci samej už nebolo napraviteľné.

16. V záujme reálnej ochrany ústavnosti sa preto ústavný súd oboznámil aj

s dôvodmi zrušujúceho uznesenia krajského súdu, ktorý v podstatnom uviedol:

,,Aj keď stavba bola povolená, treba ju považovať za neoprávnenú stavbu z dôvodu,

že jej realizáciou došlo k nezákonnému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu

a usporiadať pomery k tejto stavbe na cudzom pozemku je možné iba postupom podľa

.

Podľa ak niekto zriadi stavbu na cudzom

pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že

stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).

Podľa pokiaľ by odstránenie stavby nebolo

účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník

pozemku súhlasí.

Podľa súd môže usporiadať pomery medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné

bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd má právo voľnou úvahou

posúdiť, ktoré z týchto riešení je najvhodnejšie a najúčelnejšie. Z odôvodnenia rozhodnutia

však musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce pre samotné rozhodnutie

najvhodnejšieho a najúčelnejšieho usporiadania pomerov k neoprávnenej stavbe na cudzom

pozemku.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvého stupňa usporiadať pomery

medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku čo najúčelnejšie a zvoliť najvhodnejšie

riešenie. Návrhmi účastníkov pritom nebol súd prvého stupňa viazaný. Súd prvého stupňa

zvolil postup podľa a nariadil odstránenie stavby,

pričom vo výroku neuviedol na čie náklady sa má odstránenie stavby vykonať, neodôvodnil,

prečo toto riešenie považoval za najúčelnejšie, a na základe akých skutočností.

Účelnosť odstránenia stavby je potrebné hodnotiť vždy objektívne a s prihliadnutím

na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci voľnej úvahy musí súd

prihliadať hlavne na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby

vznikla, k tomu, na aký účel bola stavba zriadená, aký je jej charakter, aký je rozsah

zastavaného pozemku, prípadne pozemku nevyhnutného na riadne užívanie neoprávnenej

stavby, za akých okolností bola stavba zriadená.

Bezpochyby bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že sa jedná o vodnú stavbu –

verejnú kanalizáciu... taktiež bolo potrebné skúmať aká hospodárska strata by odstránením

stavby vznikla ako aj verejný záujem na jej zachovaní s ohľadom na skutočnosť, že

zabezpečuje kanalizáciu pre viac ako 50 rodinných domov. Súd prvého stupňa nevyhodnotil

ani namietanú skutočnosť žalovaným o rozsahu záberu dotknutých pozemkov. V tomto

smere je potrebné poukázať na rozsudok NS SR , z ktorého vyplýva, že

sankciu v podobe odstránenia neoprávnenej stavby na náklady stavebníka je možné

nariadiť iba za predpokladu, že odstránenie je účelné. Ak súd dospeje k záveru, že

podmienky na odstránenie stavby nie sú splnené, môže usporiadať pomery podľa § 135c

ods. 2 a prikázať stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi

pozemku. Ak však zistí, že so zreteľom na okolnosti prípadu bude spravodlivé a v súlade

s dobrými mravmi, aby vlastníctvo stavby ostalo nedotknuté, zriadi na výkon vlastníckeho

práva k stavbe vecné bremeno ( ). Súčasne rozhodne

o náhrade patriacej vlastníkovi pozemku. Súd prvého stupňa v týchto intenciách

nepostupoval a nedostatočne zvážil všetky podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

odstránenie stavby a ostatnými spôsobmi usporiadania pomerov k stavbe na cudzom

pozemku sa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich, z akého dôvodu nie sú vhodné či účelné...

V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť jednotlivé zistenia

tak, ako vyplývajú zo spisu, vysporiadať sa so všetkými okolnosťami podstatnými

pre rozhodnutie a zvoliť najvhodnejší a najúčelnejší spôsob usporiadania pomerov

vlastníka stavby a vlastníka pozemku v zmysle – 3

a zvolený spôsob aj náležite odôvodniť.

Pokiaľ by však zvolil riešenie podľa ods. 2 alebo 3, musí sa vysporiadať aj

s okruhom účastníkov konania podľa , keďže v oboch týchto prípadoch

musí byť účastníkom konania ja druhá podielová spoluvlastníčka pozemkov, pretože sa

bude konať aj o jej právach a povinnostiach a v takomto prípade ide o nerozlučné

spoločenstvo.“

17. Z takto formulovaného právneho záveru krajského súdu však nemožno vyvodiť,

že by krajský súd dal okresnému súdu striktný a zväzujúci návod na ďalší postup v konaní,

ani to, aby mu uložil usporiadať pomery vlastníka stavby a vlastníka pozemku niektorým

konkrétnym spôsobom. Krajský súd najskôr identifikoval vady rozsudku okresného súdu,

následne vymedzil možné spôsoby usporiadania pomerov vlastníka stavby a vlastníka

pozemku podľa , alebo 3 , a napokon uložil

okresnému súdu zvoliť najvhodnejší a najúčelnejší spôsob usporiadania, a tento riadne

a preskúmateľne odôvodniť. Napadnuté uznesenie krajského súdu teda nekladie na ďalšie

rozhodovanie okresného súdu o sťažovateľovej civilnej žalobe také záväzné požiadavky,

ktoré by viedli k porušeniu označených práv sťažovateľa a ktoré by pri prípadnom

neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho rozhodnutia už neboli odstrániteľné.

Preto neboli ústavným súdom zistené predpoklady pre ústavno-súdnu korekciu zrušujúceho

rozhodnutia krajského súdu ako odvolacieho súdu.

18. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa (návrh na zrušenie uznesenia krajského súdu, vrátenie veci na ďalšie

konanie, príkaz krajskému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané

na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo

rozhodovanie o odložení vykonateľnosti rozsudku krajského súdu bezpredmetné, a preto

o ňom ústavný súd nerozhodoval. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že príkaz krajskému súdu

ďalej konať bez zbytočných prieťahov neprichádzal do úvahy z dôvodov, že (i) sťažovateľ

v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, nenamietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru, ktorého vyslovenie je predpokladom na vyslovenie

príkazu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, a zároveň z dôvodu, že (ii) v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu krajský súd vo veci sťažovateľa nekonal a nerozhodoval, pretože

vec sa nachádzala na okresnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2016