Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/123/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: SKY Invest s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 47 964 031, zastúpeného advokátkou: JUDr. Irenou Šurinovou, so sídlom G. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: K. T., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom Z. F. XXX/XX, XXX XX J., zastúpenému advokátom: JUDr. Martinom Olosom, so sídlom D. D. X, XXX XX X. J., v konaní o odstránenie stavby, o odvolaní žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -595 zo dňa 1.12.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -623 zo dňa 15.1.2018, takto

rozhodol:

Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -595 zo dňa 1.12.2017 a opravné uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -623 zo dňa 15.1.2018, v časti týkajúcej sa opravy znenia výroku I. tohto medzitýmneho rozsudku, z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. zriadil vecné bremeno k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to k parcele C KN parc.č. 16153/61 trvalé trávne porasty o výmere 6 442 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., zapísanej na liste vlastníctva LV č. XXXX pre okres Y., obec J., katastrálne územie J. v rozsahu tohto vecného bremena zodpovedajúcom parcele C KN parc.č. 16153/85 zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2 v katastrálnom území J. /parcela ďalej označovaná ako PARCELA I/ a v rozsahu tohto vecného bremena zodpovedajúcom parcele C KN parc.č. 16153/84 trvalé trávne porasty o výmere 147 m2 v katastrálnom území J. /parcela ďalej označovaná ako PARCELA II/, obe parcely /PARCELA I a PARCELA II/ vyčlenené z parcely č. C KN parc.č. 16153/61 trvalé trávne porasty o výmere 6 442 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., zapísanej na liste vlastníctva LV č. XXXX pre okres Y., obec J., katastrálne územie J. geometrickým plánom č. 00914729-ZP-5/2017 vyhotoveným dňa 28.3.2017 a autorizačne overeným dňa 28.3.2017 Ing. Annou Šobichovou, znalkyňou z odboru Geodézia, kartografia a fotogrametria a úradne overeným dňa 19.4.2017 pod č. 662/2017 Okresným úradom Žilina, ktorý geometrický plán tvorí prílohu tohto medzitýmneho rozsudku, a ktoré vecné bremeno zriaďuje súd v prospech žalovaného ako vlastníka stavby D. z časti umiestnenej na PARCELE I, a obsahom ktorého vecného bremena je povinnosť žalobcu strpieť umiestnenie časti stavby D. na PARCELE I a povinnosť žalobcu strpieť užívanie PARCELY II žalovaným ako vlastníkom stavby D. v rozsahu tohto užívania PARCELY II nevyhnutne potrebnom na výkon opráv a údržby stavby D. umiestnenej na PARCELE I, a výrokom II. rozhodol, že o náhrade za vecné bremeno zriadené podľa výroku I. rozhodne okresný súd po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu zo dňa 20.4.2011, doručenú okresnému súdu dňa 21.4.2011, ktorou pôvodný žalobca - právny predchodca žalobcu (subjekt SKY Žilina, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 36 433 837 - ďalej pôvodný žalobca alebo právny predchodca žalobcu) navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady stavbu nachádzajúcu sa na pozemku KNC parc.č. 16153/61, nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň navrhol, aby bola žalovanému uložená náhrada trov konania. V rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku - skutkových tvrdení pôvodný žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku KNC parc.č. 16153/61 v katastrálnom území J., v obci J., okres Y., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina. Tento pozemok nadobudol do svojho vlastníctva navýšením základného imania formou nepeňažného vkladu bývalého spoločníka SkyBau, s.r.o., Veľká Okružná 26A, Žilina, IČO: 31 570 011. Medzi bývalým spoločníkom pôvodného žalobcu, teda spoločnosťou SkyBau, s.r.o. ako vtedajším vlastníkom označeného pozemku v pozícii prenajímateľa, a žalovaným v pozícii nájomcu bola dňa 1.4.2008 uzatvorená Zmluva o nájme pozemku (ďalej už len Zmluva alebo Nájomná zmluva). Podľa článku III. Zmluvy subjekt SkyBau, s.r.o. ako prenajímateľ prenechal žalovanému na užívanie, a to na dobu neurčitú za odplatu časť označeného pozemku o výmere 140 m2, ktorá výmera zodpovedala časti pozemku, ktorý je zastavaný v Zmluve definovanou „stavbou“, ktorá nebola a nie je vo vlastníctve pôvodného žalobcu a v čase uzatvorenia Zmluvy nepredstavovala stavbu v zmysle pojmového vymedzenia podľa , a teda nešlo o nehnuteľnosť spojenú so zemou pevným základom. Predmetnú Zmluvu v súlade s článkom VII. ods. 1 prenajímateľ dňa 31.5.2010 vypovedal, pretože zistil, že žalovaný vykonáva na pozemku a označenej stavbe nedovolené úpravy, hoci v zmysle článku VI. ods. 4 Zmluvy akékoľvek stavebné práce na stavbe alebo pozemku bol oprávnený vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Výpoveď bola žalovanému doručená 31.5.2010 a trojmesačná výpovedná lehota podľa článku VII. ods. 1 Zmluvy tak začala plynúť dňa 1.6.2010 a uplynula dňom 31.8.2010. Zároveň subjekt SkyBau, s.r.o. vyzval žalovaného, aby predmet nájmu, teda pozemok ku momentu skončenia nájmu uvoľnil a odviezol si z neho stavbu a akékoľvek jej súčasti a tento pozemok uviedol do pôvodného stavu. Žalovaný však napriek uplynutiu výpovednej lehoty a tým skončeniu nájomného vzťahu uvedené neučinil, hoci bol na to opätovne vyzvaný dňa 21.3.2011. Naďalej pokračuje v budovaní neoprávnenej stavby na pozemku žalobcu. Príslušný stavebný úrad, ktorým je Obec J., potvrdil, že žalovaný nemá k predmetnej stavbe ani povolenie v zmysle stavebno-právnych predpisov. Nakoľko žalovaný napriek opakovaným výzvam na odstránenie stavby zhotovuje na pozemku stavbu spojenú so zemou pevným základom a nakoľko k pozemku nemá vlastnícke, ani vecné právo, ide o stavbu neoprávnenú a zároveň aj o stavbu nepovolenú - „čiernu“. Jeho konanie nie je možné považovať za dobromyseľné a týmto konaním žalovaného dochádza ku hrubému porušovaniu vlastníckeho práva pôvodného žalobcu. Odstránenie stavby je účelné, pretože nie je dokončená a stále na nej prebiehajú stavebné práce. Neodstránením stavby by bolo obmedzené vlastnícke právo pôvodného žalobcu ako vlastníka pozemku, ako aj jeho záujem na využití jeho vlastného pozemku na dôležitejší a pre pôvodného žalobcu ekonomicky výhodnejší účel, pretože plánuje na pozemku výstavbu športovo-rekreačného areálu. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na úpravu pôvodný žalobca navrhol uložiť žalovanému povinnosť odstrániť predmetnú stavbu na jeho vlastné náklady.

3. Spolu so žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal žalovanému vstup na pozemok KNC parc.č. 16153/61 nachádzajúci sa v katastrálnom území J., obec J., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina, a ktorým by žalovanému bolo prikázané zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe D. nachádzajúcej sa na pozemku KNC parc.č. 16153/61 nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., obec J., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Žilina. V rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku - dôkazných návrhov označil pôvodný žalobca úplný výpis z obchodného registra pôvodného žalobcu, výpis zo živnostenského registra žalovaného, výpis z LV č. XXXX, Zmluvu o nájme pozemku z 1.4.2008 a fotodokumentáciu rozširovania „stavby“, výpoveď nájmu z 31.5.2010, výzvu na odstránenie stavby spolu s plnomocenstvom a doručenkou - pokus o zmier z 21.3.2010, vyjadrenie Obce J. k stavbe na parcele č. 16153/61 - odpoveď zo dňa 14.7.2010, projektovú štúdiu výstavby športovo-rekreačného areálu, vo vzťahu ku ktorej pôvodný žalobca osobitne odkázal, že túto predloží na pojednávaní /č.l. 3/.

4. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol okresný súd uznesením č.k. -27 zo dňa 19.5.2011, ktoré bolo uznesením č.k. -57 zo dňa 12.7.2011 odvolacím Krajským súdom Žilina potvrdené, tak, že žalovanému nariadil, aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe „D.“ nachádzajúcej sa na pozemku KNC parcela č. 16153/61 trvalé trávne porasty o výmere 6442 m2 katastrálne územie J., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Žilina, a to až do právoplatného skončenia konania o odstránenie stavby vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , a vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V rámci vyjadrenia sa k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pôvodný žalobca podaním z 23.6.2011 /č.l. 46/ uviedol, že v čase vzniku nájomného vzťahu medzi bývalým spoločníkom pôvodného žalobcu, teda spoločnosťou SkyBau, s.r.o., a žalovaným na pozemku žalobcu bola „stavba“ nespĺňajúca náležitosti podľa , a teda nešlo o stavbu spojenú pevným základom so zemou, ale len o drevenú „chatu“, ktorú bolo možné odstrániť bez porušenia základov, pretože žiadne nemala. V tomto smere poukázal pôvodný žalobca na fotodokumentáciu zachytávajúcu skutočnosť, podľa ktorej krytina na streche preukazuje, že žalovaný postupne zväčšoval a pristavoval pôvodnú chatu - tmavohnedú a tiež zachytávajúcu postupné „obstavovanie“ pôvodnej chaty so zapustením obvodových nosných stĺpov do zeme. Vyjadrením sa žalovaného v odvolaní proti uzneseniu, ktorým rozhodoval súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v zmysle ktorého stavba, odstránenia ktorej sa pôvodný žalobca domáha, je stavbou s pevnými obvodovými betónovými základmi zapustenými cca 80 centimetrov do zeme a s betónovou platňou, a teda je stavbou spojenou so zemou pevným základom, sám žalovaný priznáva, že sa charakter stavby zmenil počas trvania nájomného vzťahu, a to bez súhlasu prenajímateľa a bez príslušného stavebného povolenia, hoci existoval v obsahu Nájomnej zmluvy článok VI. ods. 4, v zmysle ktorého bol žalovaný oprávnený vykonávať akékoľvek stavebné práce len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Rovnako bol v zmysle článku VII. ods. 3 Nájomnej zmluvy povinný v deň skončenia nájmu odovzdať prenechaný predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, prípadne s úpravami vykonanými so súhlasom žalobcu. Obe povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, ako aj zákonné ustanovenia však žalovaný ignoruje a hrubým spôsobom porušuje a snaží sa súd ovplyvniť, aby nerozhodol v súlade s ustanovením poskytujúcim ochranu základného a ústavného práva - práva na ochranu majetku, a to ustanovenia , ale snaží sa súd ovplyvniť tým smerom, že možno rozhodnúť v súlade so subsidiárnymi možnosťami, hoci konanie žalovaného je protiprávne a rozporné s dobrými mravmi a takýmto rozhodnutím by došlo k nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva (pôvodného) žalobcu. Tvrdenie žalovaného o tom, že stavbu na predmetnom pozemku nepostavil svojvoľne, ale na základe dohody s prenajímateľom, je rovnako zavádzajúce, pretože nelegálna stavba žalovaného v zmysle pôvodnej odstrániteľnej drevenej chaty sa na pozemku nachádzala ešte pred uzatvorením Nájomnej zmluvy a k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy došlo až v roku 2008, pričom až od tejto doby začal žalovaný s nedovolenými stavebnými úpravami na predmetnom objekte.

5. Na prvom pojednávaní vo veci dňa 4.12.2012 pôvodný žalobca zotrval na vyššie uvedenej argumentácii vymedzujúcej skutkové tvrdenia, ktorými žalobu odôvodňoval. Opätovne zdôraznil, že predmetná stavba je nielen stavbou neoprávnenou, pretože bola zriadená na cudzom pozemku bez toho, aby bol vysporiadaný vzťah pozemku a neoprávnenej stavby, ale je aj stavbou nepovolenou, pretože neexistuje stavebné povolenie na jej výstavbu vydané príslušným orgánom v súlade s platným Stavebným zákonom. Pôvodný žalobca zdôraznil, že pri zriaďovaní stavby žalovaný nebol dobromyseľný, pretože jasne vedel, že stavbu nemôže rozširovať a nemôže s ňou akokoľvek stavebne hýbať, ani upravovať ju, čo jasne vyplývalo z Nájomnej zmluvy, kde boli akékoľvek stavebné úpravy viazané len na súhlas prenajímateľa. Rovnako vedel v súlade s článkom III. ods. 1 Nájomnej zmluvy, že je mu na základe tohto zmluvného vzťahu umožnené len dočasné užívanie predmetu nájmu. Pôvodný žalobca mal za to, že skutočne žalovaný bezprecedentným správaním znemožňuje využívanie pozemku na iné účely s tým, že preukáže, že hodlá na uvedenom pozemku realizovať veľký podnikateľský zámer v hodnote 10 miliónov EUR, a to výstavbu štvorhviezdičkového hotela, pričom stavba zriadená žalovaným uvedený zámer znemožňuje. Uviedol, že bude žiadať, aby súd vypočul vo veci Ing. arch. L., ktorého adresu oznámi, s tým, aby tento oboznámil súd so zámerom, nakoľko sa už vypracováva štúdia / č.l. 167/. Stavba zriadená žalovaným nejakú hodnotu má, avšak oproti hodnote, ktorú hodlá pôvodný žalobca na uvedenom pozemku zriadiť, sa jedná o hodnotu skutočne zanedbateľnú. Postupom podľa , ako predpokladá žalovaný, by bolo vážne zasiahnuté do práv pôvodného žalobcu ako vlastníka a bolo by to aj v rozpore s článkom 11 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorej úpravy je možné zasiahnuť do vlastníckych práv len vo verejnom záujme, ktorá požiadavka v danej veci určite naplnená nie je. V prípade, ak by bolo preukázané, že je možné stavbu technicky rozdeliť, pôvodný žalobca by eventuálne podal kumulatívny petit, ale takýto návrh v uvedenom štádiu nečiní (vyjadrenie sa právneho zástupcu žalobcu na prvom pojednávaní). Má za to, že nie je možné, aby súd bral zreteľ na skutočnosť, že technicky nie je možné uvedenú stavbu rozdeliť. Pôvodná stavba sa nachádzala výlučne na pozemku právneho predchodcu pôvodného žalobcu a až následne stavebnými činnosťami žalovaného došlo k jej rozšíreniu na pozemok urbáru. Tým, že stavba bola obstavaná, nie je žiaden problém, aby žalovaný uvedenú stavbu odstránil v časti, ktorá je len na pozemku pôvodného žalobcu. Na prvom pojednávaní pôvodný žalobca cestou právneho zástupcu žalobcu uviedol tvrdenie, podľa ktorého je stavba reálne deliteľná a na túto okolnosť navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. V priebehu konania na pojednávaní 8.10.2013 pôvodný žalobca opätovne zdôraznil, že neoprávnená stavba zriadená žalovaným na pozemku pôvodného žalobcu je skutočnosťou, ktorá pôvodnému žalobcovi bráni realizovať jeho zámer využiť predmetný pozemok na výstavbu športového areálu, konkrétne tento zámer predmetná stavba marí a v tejto časti navrhol pôvodný žalobca vykonať dôkaz výsluchom svedka p. B. J.. Opätovne zdôraznil učinený návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na otázku reálnej deliteľnosti predmetnej stavby na dve časti, teda na časť, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý patrí pozemkovému spoločenstvu, a na časť, ktorá je umiestnená na pozemku pôvodného žalobcu (č.l. 197).

6. Podaním zo dňa 16.9.2014, ktoré bolo Okresnému súdu Žilina doručené 19.9.2014, pôvodný žalobca vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu, v rámci ktorého súd postupujúc podľa vtedy platnej a účinnej procesnej úpravy vyplývajúcej z veta tretia ( - ďalej len ) vyjadril, ako sa mu na základe dovtedy tvrdených a preukázaných skutočností javí právne posúdenie vo veci s odkazom na úpravu . Zdôraznil, že konanie žalovaného je protiprávne a v rozpore s dobrými mravmi a rozhodnutím podľa by došlo ku nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a súd by takýmto rozhodnutím vlastne zlegalizoval protiprávne konanie žalovaného. Opätovne zdôraznil, že úprava musí byť spojená s naplnením dôvodov osobitného zreteľa, a to najmä v podobe verejného záujmu a tak isto aplikácia úpravy prichádza do úvahy iba vzhľadom na situáciu, keď by bolo riešenie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavby podľa tohto zákonného ustanovenia spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi. Opätovne poukázal najmä na článok 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, v zmysle ktorej úpravy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. O verejný záujem sa v prejednávanej veci nejedná, pričom je zároveň zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi a ako vlastník nepovolenej a aj neoprávnenej stavby nebol dobromyseľný. Zdôraznil, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku, stačí, ak je na tomto pozemku zriadená sčasti, k čomu žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR zo 6.1.2014 sp. zn. (č.l. 351) a rozhodnutie NS ČR z 30.3.2005 sp. zn. , v nadväznosti na ktoré vlastník pozemku je aktívne legitimovaný k žalobe na odstránenie stavby, aj keď ďalšia časť nestojí na jeho pozemku, ale na pozemku inej osoby, ktorá nie je účastníkom konania, a to aj v prípade, že dôsledkom splnenia tejto povinnosti žalovaného stavebníka je nevyhnutné odstrániť i tú časť stavby na pozemku, ktorá žalobcovi nepatrí a dokonca vlastník iného pozemku s týmto nesúhlasí. Pôvodný žalobca zdôraznil skutočnosť, ktorú učinili strany v priebehu konania nespornou, a to, že aktuálne je predmetná stavba nehnuteľnosťou podľa , teda je to stavba spojená so zemou pevným základom. Pôvodný žalobca opätovne zdôraznil, že svoj pozemok potrebuje na iný dôležitý účel, a to realizáciu developerského projektu, ktorý nie je možné realizovať bez odstránenia stavby, ktorá je predmetom sporu. Odstránenie stavby je preto účelné a súd musí účelnosť posudzovať výlučne so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku. Žalobca má možnosť realizáciou svojho zámeru pozemok využiť pre neho ekonomickejšie (č.l. 352). Vzhľadom na to pôvodný žalobca uviedol, že v nadväznosti na vyjadrený právny názor súdu na pojednávaní 15.8.2014 upravil petit návrhu ako eventuálny, keďže v zmysle nemôže súd rozhodnúť bez súhlasu žalobcu. Súdu nič nebráni v rozhodnutí podľa alebo 2 a žalobca žiada, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie ceny náhrady pri aplikácii .

7. V nadväznosti na takéto vyjadrenie pôvodného žalobcu rozhodol okresný súd s odôvodnením ako vyplýva z uznesenia súdu, uznesením č.k. -353 zo dňa 14.11.2014 o nepripustení zmeny žaloby učinenej podaním žalobcu zo 16.9.2014, v obsahu ktorého podania žalobca navrhol zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení eventuálneho petitu, podľa ktorého v prípade, že odstránenie stavby nebude účelné alebo možné, súd prikáže stavbu do vlastníctva žalobcovi za náhradu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014.

8. Podaním zo dňa 23.3.2015, ktoré bolo Okresnému súdu Žilina doručené 23.3.2015, pôvodný žalobca učinil návrh na zmenu účastníka konania a navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, aby do konania ako účastník konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť SKY Invest s.r.o., Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 47 964 031 v nadväznosti na skutočnosť, že spoločnosť SKY Žilina, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 36 433 837 zanikla a jej právnymi nástupcami sa stali na základe Projektu rozdelenia z 12.12.2014 subjekty SKY Invest s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO: 47 964 031 a JaJ Invest s.r.o., so sídlom Parcelná 340/38, 013 02 Gbeľany, IČO: 48 002 097. O uvedenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol súd uznesením č.k. -373 z 11.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.6.2015, tak, že tento návrh na zmenu na strane žalobcu zamietol s poukazom na úpravu s odôvodnením, podľa ktorého procesné účinky právneho nástupníctva subjektu SKY Invest s.r.o. po subjekte SKY Žilina, s.r.o., ktoré nastali po začatí tohto konania, nastali priamo zo zákona bez povinnosti niektorého z účastníkov konania činiť návrh na zmenu na strane žalobcu. V nadväznosti na to súd ex lege v ďalšom konaní postupoval s obchodnou spoločnosťou SKY Invest s.r.o. ako so žalobcom, čo bolo v súlade s úpravou , v zmysle ktorej procesnej úpravy nebolo potrebné o tejto skutočnosti procesne rozhodovať. Návrh žalobcu bol vyhodnotený ako nadbytočný a v dôsledku toho bol zamietnutý.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 4.6.2011, v ktorom uviedol, že vo veci je potrebné ustáliť status hmotnej veci, o ktorú meritórne ide, t.j. o stavbu „Reštaurácia D.“, postavenú na pozemku parc. č. 16153/61 v kat. úz. J.. Žalovaný uviedol, že ide o stavbu s pevnými obvodovými betónovými základmi zapustenými cca 80 centimetrov do zeme a s betónovou platňou. Žalovaný poukázal na úpravu podľa a uviedol, že stavby sú nehnuteľnosťami vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Toto je potrebné skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu možno premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebno-právnych predpisov. Nemusí to byť len budova. Treba uviesť, že stavbou je aj objekt, ktorý nespĺňa požiadavky uvedené, resp. ustanovené stavebno-právnymi predpismi, napr. tzv. čierna stavba. Skutočnosť, či je stavba evidovaná v katastri nehnuteľností, je pre skutočnosť, či je stavba spojená so zemou pevným základom a či existuje, plne nerozhodná. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa Exekučného poriadku. Vlastníctvo k novostavbe vystavanej svojpomocne, ako tomu bolo v tomto prípade, sa nadobúda jej faktickým zhotovením a nie zapísaním stavby záznamom do katastra nehnuteľností, ktorý v tomto prípade má len deklaratórny, nie konštitutívny charakter. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa , Stavba, ktorej odstránenia sa žalobca domáha, má rádovo niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než je hodnota pozemku pod stavbou, čo spoľahlivo preukáže prípadné znalecké dokazovanie. Jej odstránenie je teda zjavne neúčelné a priečiace sa zdravému rozumu. Prevádzkovaním stavby Reštaurácia D. navyše žalovaný realizuje svoju živnosť a táto nehnuteľná vec mu bytostne slúži na živobytie. Na pozemku žalobcu leží iba časť stavby, a to v rozsahu podlahovej plochy 140 m2, pričom podstatná časť stavby leží na pozemku tretieho subjektu - Pozemkového spoločenstva. Nie je tak hospodárne a navyše ani technicky možné, aby bola zbúraná iba časť stavby, ktorá leží na pozemku žalobcu. V neposlednom rade žalovaný zdôraznil, že stavbu na pozemku nepostavil svojvoľne, ale práve na základe dohody so žalobcom. Žalobca mu nechcel odpredať časť pozemku pod stavbou a chcel zo svojho vlastníctva profitovať. Preto sa žalovaný a žalobca v roku 2008 dohodli na platnom nájomnom pomere na dobu neurčitú, za čo žalovaný platil žalobcovi i nájomné v nemalom rozsahu, ktorý značne prevyšuje obvyklú cenu nájmu, s čím musel byť žalobca spokojný. „Žalobca však následne po postavení stavby začal špekulatívne žalovaného vydierať a požadovať nájomné až do výšky 80.000,- Sk ročne“, čo bolo pre žalovaného neakceptovateľné, až likvidačné, najmä vzhľadom na zanedbateľnú prenajatú plochu v rozsahu 140 m2 predmetného pozemku. Žalobca odmietol so žalovaným uzavrieť dohodu o zvýšení nájomného a následne Nájomnú zmluvu vypovedal a podal predmetnú žalobu ako prostriedok nátlaku na žalovaného. Lokalizácia a funkcia stavby je v turistickom stredisku Vrátna a v Národnom parku Malá Fatra v súlade so zákonom, čo konštatoval už v roku 2006 i Obvodný úrad životného prostredia. Za danej situácie v zmysle úpravy prichádza do úvahy primárne zriadenie odplatného vecného bremena spočívajúceho v práve stavby alebo zakontrahovanie obligačného práva alebo prikázanie časti pozemku pod stavbou do vlastníctva žalovaného, s čím žalovaný súhlasí. V nadväznosti na právny názor, podľa ktorého je petitom žaloby súd viazaný a návrh na odstránenie stavby dôvodný nie je, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

10. V rámci označenia dôkazov vo vzťahu k uvedeným skutkovým tvrdeniam poukázal žalovaný na fotodokumentáciu, geometrický plán 1296/97, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia z 9.11.2006. Ako prílohu podania zo dňa 11.1.2012 predložil žalovaný znalecký posudok znalca Ing. Mariána Pilku č. 302/2011 a v nadväznosti na tento listinný dôkaz uviedol, že Reštaurácia /Bistro/ D. bola od začiatku svojej existencie v roku 1969 stavbou a mala od počiatku pevný základ, betónovú platňu v hĺbke minimálne 70 centimetrov. Všeobecná hodnota stavby je 7-krát vyššia, než hodnota pozemku pod stavbou. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný svojvoľne zmenil charakter veci z hnuteľnej veci a z hnuteľnej veci vytvoril nehnuteľnú, sú iluzórne a klamlivé. Samotný žalobca pritom už priamo v Zmluve o nájme uviedol, že prenajíma pozemok pod stavbou, teraz však tvrdí, že o žiadnu stavbu nešlo, a že stavbu mal údajne vytvoriť žalovaný protiprávne a svojvoľne. Žalovaný zdôrazňuje, že Reštaurácia /Bistro/ D. bola ako stavba skolaudovaná ešte v roku 1969, v posledných dvadsiatich rokoch boli na stavbe vykonané rôzne úpravy za účelom prevádzky Bistra, ktoré nemenili status veci. Po roku 2008 žalovaný stavbu zrekonštruoval a po obvode stavby postavil oporné stĺpy pre podkrovie, pričom pôvodný betónový základ - platňa z roku 1969 bol zachovaný a nebolo do neho zasahované. V roku 1969 žalovaný nebol vlastníkom stavby a v roku 1969 nebol vlastníkom pozemku pod stavbou. V danej veci tak bol v roku 1969 založený právny vzťah - išlo o nehnuteľnosti spočívajúce na sebe (vlastník stavby a vlastník pozemku bol rozdielny - č.l. 71). Žalovaný nenesie zodpovednosť za to, že žalobca vypovedal Nájomnú zmluvu, kde žalovaný platil žalobcovi dobrovoľne extrémne vysoké nájomné a žalobca „sa snaží žalovaného podanou žalobou o odstránenie stavby de facto vydierať“ a žiada odstránenie stavby, kde žalovaný prevádzkuje funkčné bistro. Žalovaný zdôraznil, že na pozemku žalobcu leží iba časť stavby v rozsahu podlahovej plochy 140 m2, pričom podstatná časť stavby leží na pozemku tretieho subjektu, a to Pozemkového spoločenstva, a teda nie je hospodárne a navyše ani technicky možné, aby bola zbúraná iba časť stavby ležiaca na pozemku žalobcu. Žalovaný navrhol oboznámiť predložený znalecký posudok Ing. Mariána Pilku a vykonať ohliadku nehnuteľnosti, ako aj vyžiadať od žalobcu doklady preukazujúce nadobudnutie vlastníctva k pozemku pod stavbou.

11. V priebehu konania na prvom pojednávaní v tejto veci 4.12.2012 žalovaný cestou právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že predmetná vec je stavbou minimálne od roku 1969, keď bola zrealizovaná vtedajšími Interhotelmi a vlastnili ju zhruba do roku 1990. Už v roku 1969 bol realizovaný predmetný objekt ako stavba, nachádzala sa tam betónová platňa v hĺbke v priemere 70 centimetrov, čo ustálil aj znalec v predloženom posudku, ktorý žalovaný doložil. Nie je teda pravdou, že by predmetná vec mala byť hnuteľnou, alebo že by sa malo jednať len o nejakú tzv. búdu, ktorú je možné odstrániť. To, či obvodové múry boli z dreva, z iného materiálu, podstatné nie je, podstatné je, že bola stavba spojená so zemou pevným základom, a to po celom svojom obvode predmetnou betónovou platňou. Žalovaný zdôraznil, že je potrebné ujasniť právny stav veci od počiatku vzniku veci. V čase, kedy predmetná stavba vznikla, bola v užívaní bývalých Interhotelov, pričom predmetný pozemok pod stavbou bol v užívaní družstva a pri transformácii spoločenských a právnych vzťahov následne vznikli vlastnícke pomery po roku 1989, kde boli prevody vlastníckeho práva následne až na žalobcu /č.l. 168/. Žalovaný opätovne zdôraznil, že predmetná stavba leží na dvoch pozemkoch, pričom menšia časť leží na pozemku žalobcu a druhá časť stavby - väčšia, leží na tzv. urbárskych pozemkoch, kde sú užívacie vzťahy vysporiadané. To, že žalobca mieni na danom pozemku vykonávať nejaký svoj podnikateľský zámer, je úplne nerozhodné, podstatné je, že hodnota predmetných nehnuteľností, to znamená stavby a zastavaného pozemku, je neporovnateľná. Žalovaný zdôraznil, že právny predchodca žalobcu, a teda aj žalobca, dobre vedeli, že právny predchodca žalobcu kupuje nehnuteľnosť, na ktorej leží stavba, a že je tu určitý právny vzťah už založený medzi týmito nehnuteľnosťami a že predmetná stavba D. od počiatku bola nehnuteľnosťou spojenou pevným základom so zemou. Vo vzťahu ku svojmu tvrdeniu, že bola stavba dohotovená v roku 1969, nemá žalovaný žiadne konkrétne doklady, nakoľko tieto neboli dohľadané a nemá ich k dispozícii ani znalec Pilka, ktorý vypracoval žalovaným predložený znalecký posudok. Na stavbu v zmysle vyjadrenia sa žalovaného nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní dňa 16.10.2015 /č.l. 396/ navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom - geodetom s cieľom zamerania predmetnej stavby a tiež následné znalecké dokazovanie na určenie výšky náhrady za vecné bremeno.

12. Okresný súd s ohľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca uviedol skutkové tvrdenie, podľa ktorého stavba D. je stavbou neoprávnenou a zároveň stavbou nepovolenou, a skutočnosť, že sa jedná o nepovolenú stavbu zdôrazňoval v priebehu ďalšieho konania, konštatoval, že je potrebné vyhodnotiť, aké prostriedky právnej ochrany plynú žalobcovi z hmotno-právnej úpravy za stavu, keď na jeho pozemku zriadil žalovaný neoprávnenú a zároveň nepovolenú stavbu. Podľa okresného súdu je neoprávnenou stavbou stavba, ktorú niekto postavil na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul oprávňujúci stavbu zriadiť. Pre záver, že stavba je neoprávnená, musí byť naplnená kvalifikácia stavby

ako nehnuteľnosti, teda stavby, ktorá je so zemou spojená pevným základom v zmysle (ďalej aj len ), teda musí ísť o stavbu, oddelením ktorej od pozemku, na ktorom je zriadená, by došlo k jej znehodnoteniu a nie je možné ju oddeliť obyčajným demontovaním a nemôže ísť len o stavbu v zmysle definície podľa predpisov verejného práva, teda Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon). Pritom nemusí ísť o stavbu dokončenú, ani o stavbu, ktorá je na cudzom pozemku zriadená ako celok, a stačí, ak je na cudzom pozemku zriadená sčasti (rozhodnutie NS ČR sp.zn. ). Okresný súd zdôraznil, že stavba podľa Stavebného zákona nemusí byť zároveň aj nehnuteľnosťou podľa . K nepovolenej, resp. čiernej stavbe okresný súd uviedol, že sa jedná o stavbu, ktorú stavebník postavil bez príslušných povolení vyplývajúcich z administratívno-právnych predpisov, najčastejšie bez stavebného povolenia. Povaha stavby v režime neoprávnenej stavby sa viaže so všeobecnou úpravou podľa a stavby nepovolenej s úpravou podľa . Ak ide o stavbu, ktorá je nepovolenou a neoprávnenou zároveň, je možné uplatňovať odstránenie stavby v občianskom súdnom konaní podľa a aj v rámci stavebného konania podľa Stavebného zákona. Žalobca v konaní uplatnil odstránenie stavby, vo vzťahu ku ktorej bolo z dokazovania preukázané, že bola zriadená ako neoprávnená a zároveň aj nepovolená. Žalovaným nebolo preukázané, že by bola stavba povolená, pričom dôkazom vyvracajúcim záver o nepreukázaní, že stavba bola povolenou, nie je list Obce J. zo dňa 14.7.2010 - Vyjadrenie k stavbe na parcele č. 16153/61, ani Vyjadrenie k PD pre stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 9.11.2016. V takomto prípade sa podľa okresného súdu presadí z hľadiska právnej úpravy ustanovenie , ktorá úprava je vo vzťahu k úprave podľa v pomere špeciality. Okresný súd v tomto smere poukázal na komentár podľa: Fekete, I.: 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, a tiež na odôvodnenie uznesenia NS ČR sp.zn. a na rozsudok NS ČR sp. zn. .

13. Okresný súd z uvedeného konštatoval zriadenie stavby, ktorá je nehnuteľnosťou, na pozemku žalobcu bez právneho dôvodu s tým, že bolo nevyhnutné vec posudzovať podľa špeciálnej hmotno- právnej úpravy , a to v celom jej obsahu, teda podľa odseku 1, 2 a 3 a nie podľa , ako sa toho v konaní domáhal žalobca, ktorý argumentoval tým, že stavba je nepovolená. Okresný súd zvýraznil, že právne posúdenie veci nie je v rukách strán sporu, ale prináleží súdu. Vzťah úpravy podľa a podľa bol podľa okresného súdu významný aj z hľadiska vedenia dokazovania a aj vo vzťahu k forme súdneho rozhodnutia - medzitýmny rozsudok podľa . Úprava podľa zakladá v konaní o žalobe znejúcej na odstránenie stavby také konanie, kedy súd nie je viazaný návrhom žalobcu na odstránenie stavby, teda konanie, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami. Žalobu, ktorú súd posudzuje podľa , nie je možné zamietnuť, pretože táto hmotno-právna úprava v odsekoch 1 až 3 stanovuje poradie spôsobov usporiadania vzťahu toho, kto zriadil neoprávnenú stavbu, a toho, kto je vlastníkom pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba zriadená. Primárne sa súd zaoberá možnosťou odstránenia stavby podľa ods. 1 tohto ustanovenia a až pri konštatovaní neúčelnosti tohto spôsobu vysporiadania postupuje podľa ods. 2. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia môže súd usporiadať vzťahy aj inak, a to najmä spôsobmi, ktoré sú demonštratívne, teda nie komplexne uvedené v tomto odseku - zriadením vecného bremena za náhradu, ktoré je potrebné k nevyhnutnému výkonu vlastníckeho práva k stavbe. Okresný súd s ohľadom na svoje ďalšie závery považoval za účelné rozhodnúť najprv o zriadení samotného vecného bremena, ktoré rozhodnutie má nesporne vo vzťahu k otázke náhrady za zriadené vecné bremeno povahu rozhodnutia o základe, čím vzhľadom na potrebu ustálenia výšky náhrady za zriadené vecné bremeno prostredníctvom znaleckého dokazovania vyhodnotil ako účelné a súladné s úpravou podľa rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom o zriadení vecného bremena.

14. Okresný súd ďalej hodnotil naplnenie predpokladov aplikácie úpravy podľa , keď mal preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku - parcely CKN č. 16153/61, trvalé trávne porasty o výmere 6 442 m2, ktorú nehnuteľnosť nadobudol od pôvodného žalobcu SKY Žilina, s.r.o., v súvislosti s právnym nástupníctvom po pôvodnom žalobcovi, ktorý bol zrušený a rozdelený na dva novovzniknuté subjekty a predmetná parcela, na ktorej sa nachádza stavba D., sa stala majetkom žalobcu. Okresný súd na návrh žalobcu rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady stavbu - D., nachádzajúcu sa na uvedenom pozemku, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. V konaní bolo pritom relevantné ustáliť moment, kedy na predmetnej parcele žalobcu bola zriadená dotknutá neoprávnená stavba. Okresný súd mal preukázaný reťazec nadobúdania predmetnej parcely žalobcom od predávajúcich W. D. a spol., ktorí predmetnú parcelu nadobudli v reštitúcii. Postupnosť nadobúdania predmetnej parcely právnymi predchodcami žalobcu z časového hľadiska pokrýva úsek relevantný pre rozhodnutie vo veci, s ohľadom na závery o zriadení neoprávnenej stavby žalovaným na predmetnej parcele žalobcu po uzatvorení Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 medzi prenajímateľom: SkyBau, s.r.o. a žalovaným ako nájomcom. Moment zriadenia tejto stavby je relevantný z hľadiska uplatňovania konkrétnej hmotno-právnej úpravy pre posúdenie oprávnenosti, resp. neoprávnenosti stavby D., ktorú otázku je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy k okamihu zriadenia neoprávnenej stavby ako veci v právnom zmysle slova, s kvalitou nehnuteľnosti podľa , pričom vysporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom neoprávnenej stavby na jednej strane a vlastníkom predmetnej parcely na druhej strane sa deje podľa právnej úpravy platnej v čase rozhodovania. Subjektom aktívne vecne legitimovaným je vlastník pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba postavená, a to aj v prípade, ak ďalšia časť tejto stavby stojí na pozemku inej osoby, v danom prípade na parcele č. CKN 16153/8, ktorá parcela prináleží členom Pozemkového spoločenstva T. a F. J., ktoré pozemkové spoločenstvo udelilo žalovanému súhlas s už zrealizovanou stavbou.

15. K otázke pasívnej vecnej legitimácie okresný súd uviedol, že pasívne legitimovaným subjektom v spore podľa je vlastník neoprávnenej stavby, teda subjekt, ktorý zriadil neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku. Musí ísť o stavbu v zmysle spojenú so zemou pevným základom, čo predstavuje deliacu čiaru medzi stavbou v zmysle úpravy vyplývajúcej z verejného práva, teda zo Stavebného zákona, v zmysle ktorej sa stavbou rozumie nielen vec nehnuteľná, ale i vec hnuteľná. V konaní je podľa okresného súdu relevantná úprava a nie stavebné predpisy ako predpisy verejného práva. V predmetnom prípade žalovaný nosnými stĺpmi obstaval pôvodnú drevenú chatu umiestnenú na betónovej platni a vybudoval na predmetnej parcele žalobcu a sčasti na pozemku Pozemkového spoločenstva T. a F. stavbu D., ktorú je možné od momentu osadenia práve týchto stavebných konštrukcií - nosných stĺpov umiestnených po obvode pôvodnej drevenej stavby, posudzovať jednoznačne ako nehnuteľnosť podľa . Žalovaný k tejto činnosti pristúpil v čase, kedy mu nesvedčil žiadny konkrétny právny titul na zriadenie stavby - nehnuteľnosti na pozemku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Nájomná zmluva, ktorú mal uzavretú, zanikla výpoveďou k poslednému dňu mesiaca august 2010. Okresný súd mal zo skutočnosti uzatvorenia tejto nájomnej zmluvy od 1.4.2008 do jej ukončenia v auguste 2010, ktorá umožňovala vykonávať akékoľvek stavebné práce na stavbe alebo pozemku len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa a ukladala povinnosť odovzdať prenajímateľovi prenechaný predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal a v spojení s obsahom svedeckej výpovede svedka p. B. J., ktorý uviedol, že žalovaným bol kontaktovaný len jeden krát, keď žalovaný žiadal o súhlas so zateplením strechy, ktorú bude potrebné zdvihnúť o 20 cm, s čím svedok súhlasil, preukázané, že žalovaný zriadil na parcele žalobcu neoprávnenú stavbu, ktorá bola k momentu jej zriadenia žalovaným, ktorý moment spadá do časového intervalu po uzatvorení Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008, nehnuteľnosťou. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na okamih podania žaloby vo veci v apríli 2011, kedy už žalobca svoje tvrdenia dokumentoval fotodokumentáciou na č.l. 18 - 20 spisu, z ktorej vyplýva, že žalovaný postavil na predmetnej parcele realizovaním stavebných výkonov, a to obohnaním pôvodnej drevenej stavby betónovými nosnými stĺpmi zapustenými do zeme, úplne novú stavbu s jednoznačným charakterom nehnuteľnosti. Okresný súd vychádzal z dokazovania, v rámci ktorého žiadna zo strán sporu nenavrhla dôkaz nariadením znaleckého dokazovania alebo predložením odborného vyjadrenia alebo akýkoľvek iný dôkaz na otázku ustálenia časového momentu vzniku stavby D. ako nehnuteľnosti. Okresný súd mal z uvedenej fotodokumentácie a tiež z fotodokumentácie produkovanej v konaní vytvorenú dostatočnú predstavu o situácii od momentu začatia konania, z ktorého dôvodu nevyhodnotil ako dôvodný návrh žalovaného na vykonanie ohliadky. Okresný súd v tejto súvislosti vyhodnotil aj dôkaz vykonaný oboznámením listiny - znaleckého posudku vypracovaného Ing. Mariánom Pilkom zo dňa 20.12.2011 v spojení s jeho výpoveďou na pojednávaní a v spojení so svedeckými výpoveďami svedkov p. K. T. a p. W. T., ako aj svedka A. D., ktorých vyhodnotením rovnako dospel k záveru, že stavba D. bola ako nehnuteľnosť zriadená žalovaným až v súvislosti s realizáciou stavebných výkonov po uzatvorení Nájomnej zmluvy zo dňa 1.4.2008. Pôvodnú stavbu, ktorú uvádzal v znaleckom posudku Ing. Pilka na základe obhliadky realizovanej v roku 2011, zriadenú v roku 1969, a ani jej prístavby z roku 1992 a 1994, nie je možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania hodnotiť ako nehnuteľnosť podľa , ale len ako stavbu s povahou hnuteľnej veci v zmysle Stavebného zákona. Označené dôkazy tak jednoznačne a spoľahlivo nepreukazujú, že by pred realizáciou stavebných výkonov vykonaných žalovaným osadením betónových stĺpov po obvode pôvodnej drevenej stavby bola táto drevená stavba nehnuteľnosťou v zmysle , a preto je žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, nakoľko zriadil na predmetnej parcele právneho predchodcu žalobcu neoprávnenú stavbu, keď na tomto pozemku vybudoval úplne novú nehnuteľnosť. Žalovaný v realizácii stavebnej činnosti pokračoval aj v čase, kedy mu predbežným opatrením na základe uznesenia okresného súdu v tejto veci č.k. -27 zo dňa 19.5.2011 bolo uložené, aby sa zdržal vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe „D.“, nachádzajúcej sa na pozemku parcela č. 16153/61, a to až do právoplatného skončenia konania o odstránenie stavby. Žalovaný napriek tomuto právoplatnému zákazu ukončil predmetnú stavbu v priebehu tohto konania. Pre úspešnosť žaloby podľa pritom ani nie je podmienkou, aby stavba bola dokončená. Podľa okresného súdu tak uvedené skutočnosti predstavujú naplnenie predpokladov pre úpravu vzťahov medzi stavebníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku, a teda pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ako vlastníka neoprávnenej stavby s charakterom nehnuteľnosti. Pre otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a pre aplikáciu je irelevantné, že predmetná nehnuteľnosť - stavba D. nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a je tiež irelevantné, že sa táto stavba len sčasti nachádza na pozemku žalobcu. Táto okolnosť má výzvam pri voľbe konkrétneho spôsobu vysporiadania vzťahu žalobcu a žalovaného v súvislosti s touto neoprávnenou stavbou. Nakoľko žalovaný nadobudol vlastnícke právo k neoprávnenej stavbe originárne ako jej vlastník vybudovaním, je irelevantná Darovacia zmluva zo dňa 27.12.2011, ktorá bola uzavretá po začatí konania vo veci, kedy už bola žalovaným neoprávnená stavba zriadená a keď už mala povahu nehnuteľnosti. Z vykonaných dôkazov výsluchmi svedkov p. K. T. a p. W. T. vyplynulo, že žalovaný pôvodnú drevenú stavbu užíval s ich vedomím a súhlasom. Vo vzťahu k obsahu svedeckých výpovedí uviedol okresný súd, že tieto hodnotil ako hodnoverné vzhľadom na zákonné poučenie dané svedkom a pri absencii preukázania relevantnej skutočnosti, ktorá by takýto záver spochybňovala.

16. Po ustálení opodstatnenosti posúdenia veci podľa sa okresný súd zaoberal hodnotením splnenia jednotlivých podmienok vo vzťahu k spôsobom úpravy vzťahov podľa tejto zákonnej úpravy. V tomto konaní okresný súd nebol viazaný návrhom žalobcu na odstránenie stavby a jeho postup vo vzťahu k odsekom 1 až 3 ustanovenia bol daný vzájomnou hierarchiou usporiadania týchto spôsobov. Okresný súd tak primárne hodnotil, či je účelné rozhodnúť o odstránení predmetnej neoprávnenej stavby v rozsahu, v akom bola zriadená na parcele žalobcu, nakoľko len v tomto rozsahu možno hovoriť o neoprávnenej stavbe. Podmienka účelnosti vyplýva z úpravy , pričom odstránenie stavby je všeobecne v odbornej literatúre vnímané ako výnimočné a krajné opatrenie, ktoré by malo sankcionovať najzávažnejšie prípady zásahov do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Okresný súd s ohľadom na výsledky dokazovania, predovšetkým podľa znaleckého posudku Ing. Pilku a dokazovanie znalkyňou Ing. Annou Šobichovou, uviedol, že odstránenie predmetnej neoprávnenej stavby v rozsahu, v akom sa nachádza na parcele žalobcu, by nebolo účelné. Z dokazovania vyplynulo, že samotná stavba zaberá z parcely žalobcu výmeru v rozsahu 190 m2. Žalobcom nebolo v konaní preukázané, ako konkrétne mu neoprávnená stavba bráni vo využití alebo znemožňuje využitie predmetnej parcely, prípadne či ho ohrozuje. Žalobca tvrdil, že s touto parcelou, zahŕňajúcou aj časť zastavanú neoprávnenou stavbou, mal podnikateľský zámer, keď už v žalobe tvrdil plán výstavby športovo-rekreačného areálu. Na pojednávaní dňa 4.12.2012 tvrdil žalobca zámer uskutočniť na tomto pozemku veľký investičný zámer v hodnote 10 mil. EUR, a to výstavbu štvorhviezdičkového hotela. Na pojednávaní dňa 8.10.2013 tvrdil zámer výstavby športového areálu a svedok B. J. na tomto pojednávaní uviedol, že žalobca mieni uskutočniť veľkú investíciu a neoprávnená stavba toto znemožňuje, nakoľko zasahuje do pozemku žalobcu v jeho najlukratívnejšej časti. Podľa okresného súdu boli tvrdenia žalobcu ohľadom vymedzenia jeho obmedzenia neoprávnenou stavbou uvádzané len vo všeobecnej rovine, bez konkretizácie uvedeného dopadu v podobe obmedzenia alebo ohrozenia žalobcu vo vzťahu k využitiu predmetnej parcely a zostali len v rovine nepreukázaných všeobecných tvrdení. Hoci žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nerozporoval, práve ich všeobecnosť a nekonkrétnosť vymedzila priestor pre posúdenie účelnosti alebo neúčelnosti aplikácie , len v rámci ktorého mohol okresný súd posudzovať a porovnávať povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením neoprávnenej stavby vznikla, vo vzťahu k záujmom žalobcu na ďalšom využití neoprávnenou stavbou zastavanej parcely. Hoci samotná ekonomická nevhodnosť a neúčelnosť odstránenia stavby nie je dôvodom pre záver o neúčelnosti jej odstránenia, bolo potrebné zohľadniť, že žalovaný zriadil stavbu, ktorá nie je stavbou nepatrnej alebo zanedbateľnej hodnoty, čo vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania a odstránenie tejto stavby by preto založilo vznik veľkej straty na hodnotách, predovšetkým v porovnaní s hodnotou neoprávnenou stavbou zastavaného pozemku žalobcu. Z dôvodu absencie produkovania dôkazov zo strany žalobcu, z ktorých by bolo možné urobiť si predstavu o tvrdenom podnikateľskom zámere žalobcu, nebolo možné, aby okresný súd len na základe dokazovania vyhodnocoval porovnanie hodnoty, ktorú mieni žalobca na predmetnej parcele vytvoriť a hodnoty neoprávnenej stavby. Stavba D. slúži verejnosti v lokalite lyžiarskeho strediska ako reštauračné zariadenie, a teda plní funkciu uspokojovania potrieb návštevníkov tejto lokality. Žalovaný v priestoroch tejto stavby vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v rozsahu hlavného predmetu podnikania tak, ako to vyplýva zo živnostenského registra žalovaného. Odstránenie neoprávnenej stavby by podľa okresného súdu nebolo účelné, k čomu podporne okresný súd uviedol, že žalobca nevyužil možnosť danú právoplatným rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a nedomáhal sa exekúcie tohto exekučného titulu, v nadväznosti na čo žalovaný predmetnú neoprávnenú stavbu dokončil. Okresný súd tieto argumenty hodnotil ako ťažiskové a prevažujúce oproti okresným súdom rovnako vnímaným a preukázaným skutočnostiam vyplývajúcim z dokazovania, podľa ktorých žalovaný nebol pri zriadení a dokončení stavby dobromyseľný. Žalovaný vedel, že podľa nájomnej zmluvy nemá na zriadenie akejkoľvek stavby právny titul, teda vedel, že zriadiť stavbu v kvalite nehnuteľnosti nie je oprávnený a vedel, že po skončení nájmu má povinnosť predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu. Žalovaný rovnako vedel, že po nastúpení účinkov výpovede nájomnej zmluvy mu nesvedčí právny titul ani na akékoľvek užívanie predmetu nájmu. Rovnako si bol žalovaný, tak ako to vyplýva z výpovede svedka B. J., vedomý obsahu a rozsahu povolenia, ktoré mu svedok za prenajímateľa udelil pri realizácii stavebných prác súvisiacich so zateplením strechy a jej zdvihnutím o 20 cm, s tým, že svedok pri tom konal s informáciou od žalovaného, podľa ktorej ubytovacie kapacity v tejto súvislosti nevzniknú. Tieto skutočnosti však okresný súd považoval za také, ktoré neprevažujú vyššie uvedené argumenty založené na výsledkoch vykonaného dokazovania, ktoré vyústili do záveru o neúčelnosti odstránenia stavby. Okresný súd vníma ako ťažiskový pre ich uplatnenie a zohľadnenie priestor pri rozhodovaní o náhrade za zriadené vecné bremeno, a to najmä z hľadiska výšky tejto náhrady, ktorá má plnohodnotne kompenzovať ujmu vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou.

17. Okresný súd po konštatovaní nedôvodnosti postupu podľa ods. 1, keď nebol viazaný návrhom žalobcu, hodnotil splnenie podmienok pre aplikáciu ods. 2 ust. , teda či je dôvodné rozhodnúť o prikázaní neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, teda žalobcu, a to za náhradu. Predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním neoprávnenej stavby do jeho vlastníctva a nenaplnenie požiadavky účelnosti odstránenia stavby. Okresný súd poukázal opätovne na Komentár, Fekete, I.: , podľa ktorého prikáže súd neoprávnenú stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak vlastník pozemku prejaví o stavbu záujem a neprichádza do úvahy odstránenie stavby, pretože to nie je účelné, a tiež, ak nie sú podmienky ani pre jej ponechanie vo vlastníctve stavebníka. Okresný súd pri posudzovaní dôvodnosti aplikácie vnímal ako ťažiskovú skutočnosť, že predmetná stavba zasahuje svojim umiestnením na parcelu žalobcu len sčasti a sčasti leží na pozemku tretieho subjektu, ktorý s umiestnením tejto časti stavby na pozemku vyjadril súhlas. Ako neoprávnenú tak možno hodnotiť len časť stavby, ktorá sa nachádza na parcele žalobcu. S ohľadom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.9.2014 je možné považovať za splnenú podmienku súhlasu žalobcu ako vlastníka parcely s prikázaním neoprávnenej stavby do jeho vlastníctva. Okresný súd zároveň konštatoval neúčelnosť úpravy podľa , a preto zostalo vyhodnotiť, či sú splnené podmienky pre ponechanie stavby vo vlastníctve žalovaného. Žalobca v konaní pôvodne navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na otázku reálnej deliteľnosti stavby na časť, ktorá sa nachádza na predmetnej parcele žalobcu a časť, ktorá sa nachádza na parcele pozemkového spoločenstva. V priebehu konania však na tomto návrhu netrval z dôvodu, že otázku, či je stavba deliteľná, považoval na základe dokazovania za irelevantnú a poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. a na tomto vyjadrení zotrval aj po tom, ako okresný súd podľa prezentoval, ako sa mu javí právne posúdenie veci s odkazom na úpravu . Skutočnosť, že v tomto konaní nebol okresný súd viazaný návrhom žalobcu, pritom nezbavuje konanie kontradiktórnej povahy a keďže žalobca nenavrhol vykonať dôkaz na otázku reálnej deliteľnosti stavby, mohol okresný súd vychádzať len z výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého záver o deliteľnosti stavby na časť nachádzajúcu sa na pozemku žalobcu a na časť nachádzajúcu sa na pozemku Pozemkového spoločenstva, pri zachovaní ich funkčnosti, teda pri vzniku dvoch samostatných vecí v dôsledku takéhoto reálneho rozdelenia, nevyplýva. Okresný súd tak konštatoval, že je namieste ponechať neoprávnenú stavbu vo vlastníctve žalovaného a usporiadať vzťahy medzi žalobcom a žalovaným podľa . Rozhodnutie NS ČR sp.zn. , ktorým argumentoval žalobca, podľa okresného súdu vychádza z odlišných skutkových východísk, než boli preukázané v prejednávanej veci (v označenej veci NS ČR išlo o hlavnú vec a jej prístavbu, ktorá sa stala súčasťou veci, ku ktorej bola pristavaná a ktorej oddelením by došlo k obnoveniu stavu pred zriadením stavby). Okresný súd na tomto mieste poukázal na závery rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. v spojení s rozsudkom NS ČR sp. zn. a sp. zn. , podľa ktorých bol postup podľa vylúčený, nakoľko stavba sa nachádzala na viacerých pozemkoch. V rozsudku NS ČR sp. zn. konštatoval NS ČR, že ustanovenie upravuje prikázanie stavby na cudzom pozemku, pričom sa týka stavby ako celku, keďže prikázaním stavby, ktorá sa nachádza na viacerých pozemkoch len jednému z vlastníkov týchto pozemkov, by sa opätovne vytvorila sčasti stavba na cudzom pozemku.

18. Okresný súd preto považoval za najvhodnejšie aplikovať úpravu , ktorá úprava demonštratívne vypočítava spôsoby vysporiadania vzťahov v súvislosti s neoprávnenou stavbou. Okresný súd považoval za najvhodnejší spôsob úpravy vzťahov s prihliadnutím na všetky preukázané skutočnosti, stav v čase rozhodovania a záujem okresného súdu usporiadať vzťahy medzi žalobcom a žalovaným spôsobom, ktorým budú tieto vzťahy usporiadané jednoznačne a bez založenia predpokladu vzájomných sporov, zriadenie vecného bremena k predmetnému pozemku aj v rozsahu nevyhnutnom na výkon opráv a údržby neoprávnenej stavby. Okresný súd hodnotil ako preukázanú podmienku, že stavba je neoprávnená, nezávisle na skutočnosti, že je zároveň stavbou nepovolenou. Na vymedzenie predmetného vecného bremena nariadil okresný súd dokazovanie znalkyňou Ing. Annou Šobichovou, ktorá podala znalecký posudok, z obsahu ktorého vyplýva zadokumentovanie aktuálneho umiestnenia samotnej neoprávnenej stavby, a to na geometrickým plánom vytvorenej parcele CKN č. 16153/85 zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2, ďalej označovaná ako PARCELA I a zároveň vymedzuje v zmysle uloženej úlohy PARCELU II, zodpovedajúcu geometrickým plánom vytvorenej parcele CKN č. 16153/84 trvalé trávne porasty o výmere 147 m2, ktorá zahŕňa priestor nevyhnutne potrebný pre výkon opráv a údržby stavby D. umiestnenej na PARCELE I. Z výpovede znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že PARCELA II zahŕňa nevyhnutne potrebný rozsah pozemku na výkon opráv a údržby stavby D. umiestnenej na PARCELE I, čím je podľa okresného súdu naplnená požiadavka obmedzenia žalobcu ako vlastníka predmetného pozemku v rozsahu len nevyhnutne potrebnom. Okresný súd preto zriadil vecné bremeno in rem, teda k predmetnej parcele žalobcu parc. č. 16153/61 v prospech žalovaného ako vlastníka stavby D., sčasti umiestnenej na PARCELE I, zodpovedajúce povinnosti žalobcu ako vlastníka predmetnej parcely strpieť umiestnenie stavby D. na PARCELE I a strpieť užívanie PARCELY II žalovaným v rozsahu nevyhnutne potrebnom na výkon opráv a údržby stavby D. umiestnenej na PARCELE I. Okresný súd predmetný geometrický plán učinil prílohou medzitýmneho rozsudku s tým, že rozhodnutie o výške náhrady za zriadené vecné bremeno bude predmetom samostatného rozhodnutia po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku.

19. Okresný súd vo vzťahu k námietkam žalobcu voči znaleckému posudku znalkyne Ing. Anny Šobichovej znalkyňu vypočul na pojednávaní a s prihliadnutím aj na jej písomné vyjadrenie k podaným námietkam vychádzal zo záveru o nedôvodnosti námietok žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal tzv. drobenie poľnohospodárskej pôdy s odkazom na úpravu podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, konštatoval okresný súd, že táto úprava dopadá na rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, teda na rozhodovanie o inom predmete konania, než je predmet konania v tejto veci. Pokiaľ ide o zmenu charakteru pozemku u PARCELY I na zastavanú plochu a nádvoria, poukázal okresný súd na vyjadrenie znalkyne na pojednávaní, podľa ktorého geometrický plán, ktorý je súčasťou rozsudku, je záznamovou listinou, a teda sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom a katastrálny orgán by následne v prípade, ak by zo strany zúčastnených osôb nebolo doložené rozhodnutie identifikované v poznámke geometrického plánu - rozhodnutie orgánu PP, vyzval zúčastnené osoby na jeho predloženie. Z tohto vyjadrenia okresný súd vychádzal, keď predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Samotný geometrický plán slúži na vyznačenie časti nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ktorá má mať odlišný právny režim od ostatných častí nehnuteľnosti a zabezpečuje jednoznačné identifikovanie povahy a rozsahu súdom zriadeného vecného bremena. Zároveň podľa úpravy veta druhá je podkladom pre vyznačenie zmeny poľnohospodárskeho druhu pozemku v katastri právoplatné rozhodnutie, záväzné stanovisko alebo stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy a geometrický plán, ak je predmetom zmeny časť pozemku evidovaná v katastri.

20. K námietke žalobcu, ktorý potom ako okresný súd prezentoval, že sa mu javí právne posúdenie veci podľa úpravy , namietal zásah do jeho vlastníckych práv v zmysle článku 11 Listiny základných práv a slobôd, okresný súd poukázal na záver rozhodnutia NS ČR sp. zn. , podľa ktorého dospel ústavný súd v judikatúre k záveru, že právna úprava vysporiadania neoprávnenej stavby podľa je konformná, ba dokonca Listinou základných práv a slobôd predvídaná, pretože rieši kolíziu vlastníckych práv dotknutých subjektov a ďalších právom chránených hodnôt (Nález Ústavného súdu sp.zn. ). Ústavný súd ďalej konštatoval, že pri posudzovaní prípadov tzv. neoprávnených stavieb, k zriadeniu ktorých došlo úmyselným protiprávnym jednaním stavebníka, musí byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná, a preto nie je možné mať za to, že by bolo v záujme spoločnosti chrániť neoprávneného stavebníka. Na druhej strane je však v záujme spoločnosti, aby v týchto prípadoch nedochádzalo vo vzťahu k stavebníkovi k nadmerne tvrdým a všeobecne neakceptovateľným riešeniam. Podľa okresného súdu tak s prihliadnutím aj na ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu ČR nie je možné pri konštatovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena konštatovať, že by došlo k neoprávnenému a nespravodlivému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu k jeho pozemku alebo k žalobcom namietanému zjavnému zneužitiu práva s odkazom na Čl. 5 . Podmienky pre záver o dôvodnosti zriadenia vecného bremena je potrebné hodnotiť vždy v pomeroch konkrétnej prejednávanej veci, pričom okresný súd zdôraznil, že zriadením vecného bremena bolo rozhodnuté o obmedzení vlastníckeho práva žalobcu, pričom rozhodnutie o výške náhrady za toto obmedzenie bude predmetom samostatného rozhodnutia po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Pri rozhodovaní o výške tejto náhrady existuje priestor pre zohľadnenie všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, vrátane nedobromyseľnosti žalovaného, nakoľko táto náhrada má plnohodnotne kompenzovať ujmu vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou.

21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právnej zástupkyne. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že okresný súd aplikoval ust. v rozpore s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého je potrebné vec posudzovať podľa ust. , nakoľko sa síce jedná o odstránenie neoprávnenej stavby, ale podstatné je, že sa jedná o odstránenie stavby nepovolenej. Okresný súd tak zabúda na skutočnosť, že vo veci sa nejedná len o neoprávnenú, ale najmä o stavbu nepovolenú, tzv. čiernu. Podľa žalobcu ust. nie je možné aplikovať na nepovolenú stavbu, na čo žalobca okresný súd niekoľkokrát upozornil, a to aj s odkazom na komentár Imricha Feketeho. Okresný súd v odôvodnení medzitýmneho rozsudku obšírne riešil otázku aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaného, čo však nebolo sporné, a zároveň konštatoval, že žalovaný postavil na predmetnej parcele realizovaním stavebných výkonov úplne novú stavbu s charakterom nehnuteľnosti a vo svojej činnosti pokračoval aj v čase, keď mu bolo predbežným opatrením uložené, aby sa akýchkoľvek stavebných prác zdržal. Okresný súd na základe tvrdenia, ktoré nemalo oporu v priebehu konania, keďže sa okresný súd tejto otázke nevenoval, tvrdí, že nebolo účelné použitie ust. a po konštatovaní nedôvodnosti spôsobu podľa aplikoval úpravu podľa . Okresný súd tak hodnotil, či sú splnené podmienky pre odstránenie neoprávnenej stavby s tým, že žalobca nepreukázal ako konkrétne neoprávnená stavba bráni využitiu alebo žalobcovi znemožňuje využitie jeho pozemku, pričom zohľadnil, že žalovaný zriadil stavbu, ktorá nie je nepatrnej alebo zanedbateľnej hodnoty a slúži verejnosti v lyžiarskom stredisku ako reštauračné zariadenie. Podľa žalobcu sa jedná o absurdné tvrdenie, že keď si niekto postaví neoprávnenú a zároveň nepovolenú stavbu na cudzom pozemku a bude v nej poskytovať reštauračné služby v turistickej lokalite, tak táto stavba bude plniť potreby návštevníkov lokality. Podľa žalobcu sa jedná o protizákonné konanie absolútne nerešpektujúce práva vlastníkov a porušujúce predpisy v rámci stavebného konania, čo nemôže byť v právnom štáte tolerované. Okresný súd sa pritom opiera o výklad týkajúci sa výlučne neoprávnených stavieb a nie stavby nepovolenej. Okresný súd na pojednávaní dňa 15.8.2014 prezentoval právny názor, že vec sa mu javí tak, že zriadi vecné bremeno k pozemku v prospech žalovaného podľa a následne začal vykonávať úkony, ktoré nesmerovali k dokazovaniu podľa ods. 1 tohto ustanovenia, ale výlučne k zriadeniu vecného bremena. Neobstojí preto tvrdenie, že žalobca pri takto nespravodlivo vedenom spore niečo nepreukázal. Okresný súd zároveň opomenul, že uznesením č.k. - 353 zo dňa 14.11.2014 zamietol návrh žalobcu, ktorým tento hodlal upraviť petit návrhu ako alternatívny s tým, že žiadal, aby súd ako alternatívu stavbu „D.“ prikázal za náhradu žalobcovi. Po zamietnutí návrhu následne žalobca podaním zo dňa 09.10.2015 upravil právnu kvalifikáciu a trval na tom, aby súd na vec aplikoval ust. , keďže sa jednalo o stavbu nepovolenú.

22. Ku konštatovaniu okresného súdu, že žalobca nevyužil možnosť danú mu právoplatným rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca uviedol, že podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti sa jednalo o exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy a túto povinnosť možno vykonať vyprataním, odobratím alebo zničením veci na náklady povinného, rozdelením spoločnej veci alebo uskutočnením prác a výkonov. Okresnému súdu tak musí byť zrejmé, že exekúcia v tomto prípade nebola možná a s ohľadom na správanie žalovaného ani účelná. Okrem toho podľa žalobcu nie je možné porovnávať právo žalobcu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorú považoval za nemožnú, s porušením žalovaného dodržať povinnosti uložené mu predbežným opatrením. Žalobca hodlal vo veci podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, avšak uvedené nevedel preukázať, keďže na otázku právneho zástupcu žalobcu žalovaný na pojednávaní dňa 8.10.2013 síce potvrdil, že pokračuje v stavbe, aj keď mu predbežným opatrením súd nariadil v stavbe nepokračovať, avšak táto vec nebola uvedená v zápisnici z pojednávania. Okresný súd tak toleruje možnú trestnú činnosť žalovaného a s odkazom na vo veci nepoužiteľný Exekučný poriadok tvrdí, že žalobca nevyužil možnosti dané mu zákonom. Podľa žalobcu pritom súd nemôže prehliadať, že zo strany žalovaného mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Okresný súd ďalej v odôvodnení tvrdí, že žalovaný vo veci nebol dobromyseľný, avšak následne sa neopodstatnene opiera o citovanie prednesu znalkyne Ing. Anny Šobichovej, ktorá uviedla, že podľa nej kataster záznamom zapíše rozsudok v spojení s geometrickým plánom a až následne, ak by nebolo doložené rozhodnutie citované v geometrickom pláne, tak by zúčastnené strany vyzval na jeho predloženie. Podľa žalobcu je toto tvrdenie znalkyne nelogické a v rozpore so o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, je záznam úkonom okresného úradu plniacim evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Žalobca v tejto súvislosti položil otázku, aký význam by malo pre vec, že okresný úrad bude požadovať rozhodnutia citované v geometrickom pláne, ak by sa raz takýto záznam v katastri nehnuteľností vykonal. Žalobca pritom poukázal na ust. , ktoré upravuje postavenie znalca v súdnom konaní, s tým, že znalec sa môže vyjadrovať len ku skutočnostiam uvedeným v znaleckom posudku a nemôže vykladať zákon, ani právne zasahovať do sporu. Znalkyňa zároveň nebola vo svojich tvrdeniach jednotná, keď raz tvrdila, že vec sa zapíše záznamom a následne bude kataster požadovať rozhodnutia PP a následne potvrdila, že do katastra je novo navrhovaný druh pozemku možné zapísať iba po doložení rozhodnutia ochrany PP. Napádaný medzitýmny rozsudok je zmätočný, keďže nie je jasné, ako si okresný súd predstavuje v praxi zabezpečenie predmetného rozhodnutia PP. Okresný súd ďalej argumentoval tým, že je v záujme spoločnosti, aby v takýchto prípadoch nedochádzalo vo vzťahu k stavebníkovi k nadmerne tvrdým a všeobecne neakceptovateľným riešeniam. Podľa žalobcu je však spravodlivé, aby v právnom štáte nebola tolerovaná protizákonná činnosť stavebníkov, ktorí zhotovujú stavby na cudzích pozemkoch bez stavebného povolenia.

23. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že vo veci nerozhodol zákonný sudca, keďže sa jedná o spor týkajúci sa nehnuteľností, teda o občiansku vec a vo veci rozhodol obchodný sudca, o čom svedčí aj spisová značka konania Cb. Podľa názoru žalobcu okresný súd mu znemožnil využiť práva dané mu . Žalobca opakovane žiadal, aby sa okresný súd vo veci riadil návrhom a spor presunul do roviny dokazovania na odstránenie nepovolenej stavby. Okresný súd po vyslovení právneho názoru, že vec sa javí tak, že vo veci zriadi vecné bremeno k pozemku v prospech žalovaného, začal vykonávať úkony, s ktorými žalobca nesúhlasil. Procesným postupom okresného súdu tak boli porušené práva žalobcu na spravodlivý proces, bola porušená rovnosť zbraní a žalobca zostal bez akejkoľvek možnosti zasiahnuť do priebehu sporu. Preto tvrdenia okresného súdu, že žalobca nepreukázal, aký zámer má vo vzťahu k využitiu predmetného pozemku parc. č. 16153/61, považuje žalobca za absurdné. Okresný súd mal vedomosť o zámeroch žalobcu, o ktorých ho informovali štatutárni zástupcovia žalobcu. Žalobca nemal ani prehľad o postupe okresného súdu vo veci, nakoľko mu nebolo doručené uznesenie, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného na uhradenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

24. Podľa žalobcu zároveň okresný súd tým, že vydal napádaný medzitýmny rozsudok, rozhodol prekvapivo. Takýmto rozsudkom možno rozhodnúť podľa , ak je to účelné, kedy môže súd rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku. Žalobca návrhom neuplatňoval zriadenie vecného bremena, ale sa domáhal odstránenia stavby. Okresný súd pochybil aj tým, že na vydanie medzitýmneho rozsudku sporové strany neupozornil. Na pojednávaní dňa 1.12.2017 síce okresný súd dal stranám priestor ohľadom návrhu na ďalšie dokazovanie, avšak žalobca z dôvodu, že si bol vedomý skutočnosti, že súd prvej inštancie, ak sa bude držať svojho názoru a bude postupovať podľa , musí ešte nariadiť znalecké dokazovanie vo veci prípadnej náhrady za zriadenie vecného bremena, nepredpokladal, že okresný súd rozhodne medzitýmnym rozsudkom a v danom štádiu teda žiadne dôkazy nenavrhol. Žalobca podotkol, že náhrada za zriadenie vecného bremena nemôže v žiadnom prípade nahradiť vlastníkovi pozemku znehodnotenie jeho pozemku nepovolenou stavbou. Okresný súd sa nedržal žalobného návrhu žalobcu napriek tomu, že podľa je súd viazaný žalobným návrhom a tento môže prekročiť a prisúdiť viac iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Okresný súd sa mal držať žalobného návrhu, keďže ust. nie je možné na vec aplikovať.

25. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 16153/61. Právny predchodca žalobcu SkyBau, s.r.o. ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme pozemku. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu ČR pritom môže vlastník pozemku po zániku práva vlastníka stavby mať stavbu na cudzom pozemku, žiadať jej odstránenie. Žalovaný bez súhlasu žalobcu a bez stavebného povolenia vykonal na pozemku nedovolené stavebné úpravy a vytvoril úplne novú stavbu, pričom pôvodne sa jednalo len o ľahko odstrániteľnú drevenicu. Súkromné právo pritom vychádza z toho, že vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým a ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom každého vlastníka veci. Táto ochrana sa zabezpečuje právnou normou najvyššej právnej sily, ktorou je SR a Listina základných práv a slobôd. Podľa , možno podať žalobu na odstránenie stavby aj vtedy, ak ide o trvalú stavbu, ktorá je však nepovolená. Ustanovenie nemôže byť vo veci aplikované, keďže ním nie je možné riešiť porušenie predpisov správneho práva. Vecné právo podľa ods. 3 tohto ustanovenia nie je možné zriadiť k nepovolenej stavbe, čo vyplýva už z ustanovenia , ktoré rieši situáciu, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo. Aj v judikatúre týkajúcej sa ustanovenia je vždy zdôraznené, že sa jedná výlučne o neoprávnenú a nie nepovolenú stavbu. V napadnutom rozsudku aj okresný súd cituje výlučne judikatúru týkajúcu sa neoprávnenej stavby. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd hodlá nielen zriadiť vo veci vecné bremeno v prospech žalovaného k nepovolenej stavbe, ale nad rámec zákona ešte rozčlenil parcelu na základe geometrického plánu na parc. č. 16153/61 o výmere 6105 m2, trvale trávnaté porasty, parc. č. 16153/84 o výmere 147 m2, trvalé trávnaté porasty a parc. č. 16153/85 o výmere 190 m2, zastavané plochy a nádvoria. Uvedené je v rozpore s vôľou vlastníka parcely č. 16153/61 o výmere 6442 m2, trvalé trávnaté porasty, a tiež v rozpore s o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, kde je uvedené, že na základe právneho úkonu súdu nemôže vzniknúť rozdelením pozemok menší ako 2000 m2. Rovnako zákon nepripúšťa zmenu charakteru pôdy z poľnohospodárskej pôdy na zastavanú plochu a nádvoria bez toho, aby v súlade so bola pôda odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu na základe rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy.

26. Žalobca ďalej uviedol, že prípadnému odstráneniu stavby by nebránila skutočnosť, že časť stavby je na pozemku v správe Pozemkového spoločenstva T. a F.. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. je vlastník pozemku legitimovaný v žalobe na odstránenie časti stavby aj keď ďalšia časť nestojí na jeho pozemku, ale na pozemku inej osoby, ktorá nie je účastníkom konania, a to aj v prípade, že dôsledkom splnenia tejto povinnosti žalovaného stavebníka je nevyhnutné odstrániť aj tú časť stavby na pozemku, ktorý žalobcovi nepatrí, a dokonca vlastník iného pozemku s týmto nesúhlasí. Podľa žalobcu však z geometrického plánu č. 00914729-ZP-5/2017 zo dňa 28.3.2017 vyplýva, že nepovolená stavba D. sa nachádza výlučne na pozemku vo vlastníctve žalobcu, pričom oproti pôvodnej drevenici je nepovolená stavba väčšia a má výmeru zastavanej plochy 190 m2, čiže sa nejedná o nepatrný zásah do práv žalobcu ako tvrdí súd prvej inštancie v napádanom rozsudku. Žalobca poukázal na to, že okresný súd žiadal o ochranu svojich práv a nie, aby súd zlegalizoval v rozpore so zákonom protizákonnú činnosť žalovaného. Jedná sa o nebezpečný precedens, obzvlášť keď žalovaný zhotovil čiernu stavbu na poľnohospodárskej pôde, ktorá požíva osobitnú právnu ochranu. Žalobca tak žiadal napádaný medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

27. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu cestou právneho zástupcu uviedol, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, netrpí žiadnymi vadami a žalovaný sa s ním stotožňuje. Odvolanie žalobcu je neurčité, chaotické a pozostávajúce zo špekulatívnych, nepravdivých a nepreukázaných tvrdení. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, dobre vedel, aký pozemok pred cca 10 rokmi kupuje a že na ňom je už cca 50 rokov umiestnená stavba a ide o dlhodobý užívací stav. Žalovaný túto stavbu nezriadil, pôvodná stavba pochádza ešte zo 60-tych rokov minulého storočia a prevádzkovali ju už zaniknuté Interhotely. Hodnota stavby je značne vyššia ako hodnota pozemku pod stavbou a umiestnenie stavby nijako nebráni žalobcovi v jeho aktivitách, nakoľko stavba sa nachádza na okraji pozemku a žalobca tak môže celý jeho rozľahlý pozemok využívať. Stavba navyše stojí na pozemku žalobcu iba sčasti a značná časť stavby stojí na pozemku iného vlastníka. Nie je technicky možné odstrániť časť stavby, nakoľko by došlo k porušeniu statiky stavby a jej celkovému znehodnoteniu.

Žalobca počas cca sedem rokov vedenia súdneho konania nepredložil súdu nijaký projekt, ktorý chcel v danej lokalite stavať a nepreukázal, že mu stavba bráni v jeho podnikateľských aktivitách. V zmysle ust. vzniká vecné bremeno právoplatnosťou rozsudku súdu o jeho zriadení a zápis v katastri vo forme záznamu nemá vecno-právny účinok, ale výlučne iba deklaratórny charakter. Pri zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve stavby nie je bezvýhradne nutné, aby dotknutý pozemok bol výrokom súdu súčasne rozdelený na dva samostatné pozemky. Je možné zriadiť vecné bremeno aj iba k potrebnej časti pozemku, pričom geometrický plán sa stane súčasťou výroku rozsudku. Žalobca sa snaží formálnymi námietkami tvrdiť, že zriadenie vecného bremena je právne či procesne nemožné, čo však nie je pravdou. Nedôvodné sú aj námietky ohľadom vedenia konania, nakoľko ide o žalobu podľa , kedy súd rozhoduje o nároku na usporiadanie práv a povinností strán a určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ust. ), pričom súd nie je viazaný petitom žaloby. K otázke primeranej náhrady poukázal žalovaný na rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého je finančná náhrada za vznik vecného bremena jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. V ďalšom konaní preto žalovaný navrhuje vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena. Žalovaný tak navrhol odvolaním napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť.

28. Žalobca cestou právnej zástupkyne v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Žalobca pri kúpe vedel aký pozemok kupuje, pričom na tomto pozemku sa nachádzal drevený bufet umiestnený na betónovej platni, t.j. veľmi ľahko odstrániteľný objekt. Žalovaný na pozemku realizovaním nepovolených stavebných výkonov zriadil úplne novú stavbu s jednoznačným charakterom nehnuteľnosti. Ako uviedla znalkyňa Ing. Šobichová na pojednávaní dňa 1.12.2017, drevený bufet zaberal zastavanú plochu cca 40 m2 a konečná stavba, ktorú nepovolene vybudoval žalovaný bez vedomia vlastníka pozemku, t.j. žalobcu, zaberá cca 190 m2. Žalobca zotrval na názore, že nie je možné zriadiť vecné bremeno k nepovolenej stavbe v zmysle . Podľa žalobcu je podstatné, že vo veci sa síce jedná o odstránenie neoprávnenej stavby, ale zároveň o odstránenie stavby nepovolenej. Okresný súd sa nedržal žalobného návrhu žalobcu, keďže ust. nie je možné na vec aplikovať. Vecné bremeno nie je možné zriadiť k nepovolenej stavbe, nie je možné zriadiť vecné bremeno k niečomu, čo podľa právnych predpisov správneho práva neexistuje. K tvrdeniu žalovaného, že vo veci nie je potrebné rozčleniť parcelu č. 16153/61, žalobca uviedol, že túto parcelu nielenže nie je potrebné, ale ani nie je možné rozčleniť spôsobom, ako to v napádanom rozsudku uvádza okresný súd. Rozčlenenie parcely je v rozpore s vôľou vlastníka a tiež v rozpore s Okrem toho nepripúšťa zmenu charakteru pôdy z poľnohospodárskej pôdy na zastavanú plochu bez príslušného rozhodnutia. Okresný súd vo veci hodlal nahradiť správne orgány, čo nie je možné. K otázke náhrady za zriadenie vecného bremena žalobca uviedol, že táto v žiadnom prípade nemôže nahradiť vlastníkovi pozemku znehodnotenie jeho pozemku nepovolenou stavbou.

29. Žalovaný cestou právneho zástupcu v reakcii na stanovisko žalobcu uviedol, že tvrdenia žalobcu sú skutkovými aj právnymi nezmyslami. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, dobre vedel aký pozemok kupuje a že na ňom je cca 50 rokov umiestnená stavba. Podľa žalobcu stavba právne neexistuje, čo je nezmysel. Žalobca vystupuje ako ochranca poľnohospodárskej pôdy, pričom reálne ide o lúku v turistickej oblasti Vrátna, kde sa nič nepestuje, nakoľko na to nie sú vhodné klimatické a pôdne podmienky. Žalobca nereflektuje hmotnoprávny režim, keď podľa ust. je možné usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno.

30. Žalobca v doplňujúcom vyjadrení zotrval na dôvodoch podaného odvolania s tým, že pôvodný objekt drevenice nebol stavbou. Nebola zhotovená základová doska hrúbky 30 cm ako tvrdí žalovaný. Pri kúpe predmetného pozemku, na ktorom sa tento objekt nachádzal, bol objekt ľahko odstrániteľný a právny predchodca žalobcu v dobrej viere prenajal časť pozemku pod týmto objektom. Žalovaný zahájil rekonštrukciu bez stavebného povolenia a v rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou. Žalovaný pôvodný objekt obstaval tak, že vybudoval základové pätky mimo pôvodného objektu, rozšíril plochu objektu mimo pôvodnej zastavanej plochy a až vtedy sa objekt stal stavbou. Tvrdenia žalovaného, že vo veci išlo o stavbu ešte pred kúpou predmetného pozemku žalobcom, pokladá preto žalobca za absurdné. Okresný súd rozhodol bez toho, aby si overil tvrdenia žalovaného v zásadných veciach sporu, vec neviedol spravodlivo, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca navrhol okresnému súdu, že stavbu odkúpi za cenu určenú znalcom. Žalobca stále trvá na tom, že tento objekt je ochotný od žalovaného odkúpiť. Žalobca zdôrazňuje, že na predmetnom pozemku pripravuje veľkú investíciu.

31. Žalovaný cestou právneho zástupcu v reakcii na doplňujúce vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalovaný používa pojem „objekt“ a tvrdí, že tento objekt sa mal stať až následne stavbou a to až po jeho rozšírení. Objekt mal od počiatku vzniku v 60-tych rokoch betónovú platňu spojenú so zemou, t.j. išlo o stavbu. Podľa žalobcu však malo ísť o „objekt“ a nie o stavbu, čo je nezmysel a čo vyvrátili všetky doposiaľ vykonané dôkazy. Aj vzhľadom na veľkosť, charakter a umiestnenie je nemožné, aby išlo o hnuteľnú vec. Žalobca počas cca 7 rokov vedenia súdneho konania ani nepredložil súdu nejaký konkrétny projekt (alebo aspoň štúdiu), ktorý chcel vystavať v danej lokalite. Umiestnenie stavby pritom nijak nebráni žalobcovi v jeho aktivitách, nakoľko stavba sa nachádza na kraji pozemku (v spodnej časti pri hlavnej ceste), zasahuje iba sčasti do pozemku žalobcu a žalobca môže využívať celý jeho rozľahlý pozemok, ku ktorému má neobmedzený prístup. Žaloba je plne šikanózna, nátlaková a zmätočná.

32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. , a medzitýmny rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil podľa ust. a podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

33. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

35. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd mu svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Námietku žalobcu o porušení zásad spravodlivého procesu súdom prvej inštancie nepovažuje krajský súd za dôvodnú. V zmysle ust. možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalobca mal od podania žaloby na súd do okamihu ukončenia dokazovania súdom prvej inštancie dostatočný časový priestor na realizáciu jeho procesných práv k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. žalobcovi bola vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (, ). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalobcovi, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalovanému, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.

36. Žalobca argumentoval, že jeho práva boli porušené postupom súdu prvej inštancie, ktorý napriek žalobnej žiadosti žalobcu o odstránenie predmetnej stavby s odkazom na aplikáciu ust. , skúmal vo veci aplikáciu ust. a a následne pristúpil k aplikácii ust. , čím mal znemožniť žalobcovi využitie jeho práv, daných mu . Krajský súd vo vzťahu k procesnému postupu súdu prvej inštancie zvýrazňuje, že okresný súd na pojednávaní dňa 15.8.2014 (zápisnica založená na č.l. 342 spisu) podľa vtedy platného ust. veta tretia konštatoval, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukázaných skutočností javí právne posúdenie veci, pričom sudkyňa okresného súdu uviedla, že na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností sa okresnému súdu javí právne posúdiť vec podľa . Následne podľa obsahu zápisnice z tohto pojednávania požiadali právni zástupcovia sporových strán, aby im bolo umožnené zaujať s ohľadom na toto konštatovanie stanovisko v lehote určenej okresným súdom. Okresný súd tak týmto predbežne vysloveným právnym názorom vymedzil, akým spôsobom mieni predmetnú právnu vec posudzovať. Po tomto predbežne vyslovenom právnom závere sporovým stranám, a teda ani žalobcovi, nič nebránilo, aby v konaní predložil, či navrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré považoval za potrebné vo vzťahu k preukázaniu ním tvrdených relevantných skutočností. Žalobca následne reagoval podaním zo dňa 16.9.2014 (č.l. 349 spisu), ktorým žiadal pripustiť zmenu petitu žalobného návrhu tak, že žiadal rozhodnúť o povinnosti žalovaného predmetnú stavbu odstrániť a v prípade, ak odstránenie tejto stavby nebude možné alebo účelné, žiadal túto stavbu prikázať do svojho vlastníctva. Okresný súd o žalobcom požadovanej zmene žaloby rozhodol uznesením č.k. - 353 zo dňa 14. novembra 2014, ktorým požadovanú zmenu žaloby nepripustil z dôvodu, že v danom prípade s odkazom na úpravu podľa nie je súd viazaný žalobou navrhnutým spôsobom vyporiadania neoprávnenej stavby. Okresný súd tak v ďalšom konaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku, posudzoval všetky alternatívy vyporiadania dotknutého právneho vzťahu v zmysle ust. , a , a teda sa zaoberal tak žiadosťou žalobcu o odstránenie predmetnej stavby, ako aj okolnosťami rozhodnými pre posúdenie možnosti dotknutú stavbu prikázať do vlastníctva žalobcu. Ak žalobca vo vzťahu k procesnému postupu súdu prvej inštancie namietal, že okresný súd sa nestotožnil s jeho záverom o potrebe posúdiť dotknutý právny vzťah výlučne podľa ust. , zvýrazňuje krajský súd, že právna kvalifikácia veci je vecou konajúceho súdu, a preto zo strany okresného súdu samotným právnym posúdením veci nedošlo k porušeniu žiadneho z procesných práv žalobcu.

37. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal, že vec nerozhodol zákonný sudca, keďže sa jednalo o spor týkajúci sa nehnuteľnosti, teda o občiansku (občianskoprávnu) vec a vo veci rozhodoval obchodný sudca, o čom svedčí zápis veci do registra Cb. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR ani v prípade, ak by bolo preukázané, že vec, ktorá by mala byť vedená ako občianskoprávny spor, by na súde prvej inštancie rozhodol sudca, ktorý je podľa rozvrhu práce určený na rozhodovanie obchodno-právnej agendy, nedošlo by k porušeniu práva na zákonného sudcu. O nesprávne obsadený súd by sa jednalo len v prípade, ak by súd nebol obsadený v súlade s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a o nej rozhodnúť. Súd tak možno považovať za nesprávne obsadený vtedy, ak nekoná zákonný sudca. Zákonným sudcom ( SR) je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu. Zákonným sudcom je ten sudca, ktorý je právnymi predpismi, vrátane rozvrhu práce v zmysle ust. o súdoch určený na prejednanie tej - ktorej veci. Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý spĺňa zákonom stanovené predpoklady na funkciu sudcu a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce. V prejednávanej veci sa konanie uskutočnilo na vecne a miestne príslušnom Okresnom súde Žilina a vo veci konal zákonný sudca tohto súdu. Námietku, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca, odôvodnil žalobca výlučne zápisom predmetnej veci do registra Cb. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že zápis veci do nesprávneho registra je vo všeobecnosti riešený v ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. V zmysle tohto ustanovenia, ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra, pričom ak v tejto lehote nedôjde k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia. Krajský súd oboznámením sa so spisovým materiálom zistil, že žaloba žalobcu po jej doručení na Okresný súd Žilina bola zapísaná do súdneho oddelenia 19Cb podľa potvrdenia zo dňa 21.4.2011 (č.l. 26 spisu) a bola pridelená sudkyni JUDr. Martine Brniakovej.

S ohľadom na skutočnosť, že v lehote do 30 dní od tohto zápisu nedošlo k prevodu veci do iného registra, stala sa uvedená sudkyňa zákonným sudcom bez ohľadu na skutočnosť, či vec prípadne mala byť správne zapísaná ako vec občianskoprávna. Zapísaním dotknutej veci do registra Cb tak žalobcovi nebolo odňaté právo na zákonného sudcu. K tejto otázke sa v priebehu konania vyjadril aj súd prvej inštancie, ktorý v odôvodnení uznesenia č.k. -417 zo dňa 10. júna 2016 vecne správne konštatoval, že zapísaním veci do registra „Cb“ pri dodržaní vyššie uvedených zásad, nebolo žalobcovi odňaté právo na zákonného sudcu.

38. Krajský súd tak na základe uvedených zhodnotení námietky žalobcu o porušení jemu patriacich procesných práv v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nevyhodnotil ako dôvodné.

39. Žalobca ako ďalší nosný dôvod ním podaného odvolania uplatnil námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Ohľadom právneho posúdenia veci krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

40. Po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje krajský súd, že predmetom konania na základe žaloby žalobcu je ním uplatnený nárok na odstránenie stavby žalovaného, postavenej na pozemku žalobcu. Z obsahu žaloby je zrejmé, že samotný žalobca sa odstránenia stavby domáhal s poukazom na ust. . V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca uvádzal, že vzhľadom na skutočnosť, že v prípade stavby realizovanej žalovaným sa jedná nielen o stavbu neoprávnenú, ale aj o stavbu nepovolenú, je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ust. . Ako už bolo krajským súdom konštatované, právne posúdenie veci s prihliadnutím na zásadu, že súd pozná právo, je vecou súdu konajúceho o predmetnej žalobe. Krajský súd vo vzťahu k úprave ust. uvádza, že toto ustanovenie je v zmysle jeho hypotézy, zakotvenej v ods. 1, aplikovateľné na tie prípady, keď dôjde k zriadeniu stavby na cudzom pozemku bez toho, aby ten, kto túto stavbu zriadil, mal na to relevantné právo. Za neoprávnenú stavbu sa tak v zmysle tohto ustanovenia považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby mal k tomu právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Vo vzťahu k nepovolenej stavbe krajský súd uvádza, že za nepovolenú stavbu sa vo všeobecnosti považuje taká stavba, ktorá napriek tomu, že vyžaduje stavebné povolenie, bola postavená bez tohto nevyhnutného stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Pojem nepovolená stavba je termínom verejnoprávnym, a preto tieto otázky rieši predovšetkým príslušný stavebný úrad ako správny orgán. Naproti tomu termín neoprávnená stavba je termínom súkromnoprávnym, a preto riešenie otázky neoprávnenej stavby je potrebné hľadať predovšetkým v . Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako v ním podanom odvolaní namietal, že s ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná len o stavbu neoprávnenú, ale aj o stavbu nepovolenú, tzv. čiernu stavbu, je potrebné vychádzať prioritne z ust. , ktoré zakotvuje právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

41. Krajský súd vo vzťahu k posudzovaniu otázky vyporiadania stavby, ktorá je stavbou zároveň nepovolenou aj neoprávnenou, považuje za potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , publikovaný pod číslom 40/2014, v zmysle ktorého „Za neoprávnenú stavbu v zmysle sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípade obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby.“ Z uvedeného rozhodnutia plynie, že pre vyporiadanie neoprávnenej stavby je predovšetkým relevantná úprava ust. , a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa zároveň jedná alebo nejedná aj o stavbu nepovolenú. Vlastník dotknutého pozemku sa tak môže domáhať ochrany proti vlastníkovi neoprávnenej stavby práve žalobou na vyrovnanie vzťahov medzi nimi v zmysle ust. . Okresný súd preto postupoval vecne správne, ak na posúdenie uplatneného nároku žalobcu aplikoval predovšetkým ust. a námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci v tomto smere neobstojí. Rovnako s prihliadnutím na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nie je dôvodnou ani námietka žalobcu vo vzťahu k procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z posúdenia uplatneného nároku ako nároku, vo vzťahu ku ktorému nie je súd viazaný žalobou žalobcu. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že v takomto konaní nie je súd viazaný návrhom účastníka. Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku, ktorý bol publikovaný pod číslom R 42/2011, konštatoval, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhom účastníkov a ak dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi aj iným spôsobom, vyplývajúcim z ust. . Okresný súd tak postupoval vecne správne, ak uplatnený nárok žalobcu hodnotil v kontexte ust. , pričom sa zaoberal všetkými alternatívami vyporiadania daného právneho vzťahu, ktoré vyplývajú z odseku 1, 2 a 3 tohto ustanovenia. K tomuto záveru možno primerane poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého je konanie o vyporiadaní neoprávnenej stavby na cudzom pozemku konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. Obdobne Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. dospel k záveru, že zo zákonného ustanovenia vyplýva, že súd má právo voľnou úvahou posúdiť, ktoré z riešení vyplývajúcich z tohto ustanovenia je najvhodnejšie a najúčelnejšie.

42. Možno sa potom stotožniť s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnocoval naplnenie predpokladov vyžadovaných ust. , a vo vzťahu k možnému vyporiadaniu neoprávnenej stavby žalovaného na pozemku žalobcu. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že vlastnícke vzťahy, či už vlastnícke právo žalobcu k predmetnému pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo vlastnícke právo žalovaného k stavbe postavenej na pozemku žalobcu, neboli v konaní medzi stranami sporné. Krajský súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že k zriadeniu stavby v aktuálnej podobe došlo žalovaným vykonaním stavebných úprav, ktoré boli realizované čiastočne počas platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu, resp. po tom, ako táto nájomná zmluva bola výpoveďou právneho predchodcu žalobcu ukončená. Tým boli v konaní naplnené predpoklady pre aplikáciu ust. na daný právny vzťah. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na závery ustálené okresným súdom z vykonaného dokazovania, v zmysle ktorých žalovaný nosnými stĺpmi obstaval pôvodnú drevenú chatu umiestnenú na betónovej platni a vybudoval na predmetnej parcele žalobcu a sčasti na pozemku Pozemkového spoločenstva T. a F. stavbu D., ktorú je možné od momentu osadenia práve týchto stavebných konštrukcií - nosných stĺpov umiestnených po obvode pôvodnej drevenej stavby posudzovať jednoznačne ako nehnuteľnosť podľa . K týmto záverom, nad rámec argumentácie okresného súdu vo vzťahu k otázke vybudovania stavby žalovaným na mieste pôvodnej stavby, poukazuje krajský súd na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.5.2003 sp. zn. , z ktorého vyplýva že „...nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom slova zmysle vtedy, pokiaľ už nie je zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. U obytných stavieb a stavieb občianskych táto zásada platí bezvýnimočne. Aj keď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr. obstavaním), stavby pre bývanie pre individuálnu rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a vo väčšine prípadov aj stavby slúžiace výrobným účelom zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým nadzemným podlažím, v dôsledku čoho zaniká stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia zániku pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novovybudovaných konštrukcií, nakoľko pôvodná stavba buď zanikla a novovybudovaná konštrukcia tvorí súčasť stavby novej, alebo nezanikla a novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej.“. Uvedené závery sú rešpektované aj v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky v súvislosti s posudzovaním otázky, kedy dochádza v právnom slova zmysle k zániku pôvodnej a ku vzniku novej stavby, a preto je možné ich aplikovať aj na otázku zriadenia dotknutej stavby D. žalovaným na pozemku žalobcu.

43. Okresný súd vo veci dospel k záveru, že v danom prípade nie je účelné pristúpiť k odstráneniu predmetnej stavby a zároveň konštatoval, že s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetná stavba sa nachádza nielen na pozemku žalobcu, ale aj na pozemku patriacom pozemkovému spoločenstvu, nie je možné rozhodnúť o prikázaní stavby žalobcovi, keďže prikázaním tejto stavby, ktorá sa nachádza na viacerých pozemkoch, len jednému z vlastníkov týchto pozemkov, by sa opätovne vytvorila sčasti stavba na cudzom pozemku. Preto okresný súd pristúpil k úprave vzťahu medzi žalobcom a žalovaným podľa ust. zriadením vecného bremena v prospech žalovaného, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k dotknutej stavbe. S takýmto právnym posúdením predmetnej veci sa krajský súd ako súd odvolací nestotožnil.

44. Ako už bolo krajským súdom konštatované, medzi stranami nebolo sporné, že v danom prípade sa jedná o stavbu vo vlastníctve žalovaného, postavenú na pozemku vo vlastníctve žalobcu a rovnako nebolo sporné, že táto stavba bola postavená bez toho, aby stavebníkovi svedčil právny titul umožňujúci stavbu na cudzom pozemku zriadiť. Pritom vo všeobecnosti platí, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená na cudzom pozemku celkom, ale stačí, ak je na tomto pozemku zriadená sčasti (rozsudok NS ČR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. ). Je potom bez právneho významu, že v prejednávanom prípade stavba žalovaného sa nachádza nielen na pozemku žalobcu, ktorý sa domáha odstránenia tejto stavby, ale aj na ďalšom pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcu, ale vo vlastníctve tretieho subjektu, ktorý s umiestnením stavby na svojom pozemku vyslovil súhlas. Vychádzajúc zo záveru o naplnení predpokladov pre posúdenie danej stavby ako stavby neoprávnenej, je tak dôvodné s prihliadnutím na úpravu ust. zvoliť riešenie na vyporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že riešením stavby zriadenej na cudzom pozemku bez toho, aby na to stavebník mal právo, je prioritne rozhodnutie o tom, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil ( ). Len v prípade, ak by odstránenie stavby nebolo účelné, je možné rozhodnúť o prikázaní tejto stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým tento súhlasí (ods. 2 tohto ustanovenia), alebo usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby inak, najmä zriadením vecného bremena (ods. 3 uvedeného ustanovenia). V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia tak vlastníkovi pozemku v prvom rade patrí právo domáhať sa odstránenia stavby a len za relevantného odôvodnenia záveru o neúčelnosti tohto postupu, je možné hodnotiť ďalšie alternatívy vyporiadania vzťahov podľa ust. a .

45. Okresný súd v rámci zhodnotenia účelnosti postupu podľa uviedol, že postup odstránením stavby je vnímaný ako výnimočné riešenie a iba krajné opatrenie, ktoré by malo sankcionovať tie najzávažnejšie prípady a zásahy do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Okresný súd zohľadnil, že žalobcom nebolo preukázané, ako konkrétne mu neoprávnená stavba bráni vo využití jeho pozemku, ďalej to, že predmetná stavba nie je stavbou nepatrnej alebo zanedbateľnej hodnoty, že táto stavba slúži verejnosti v lokalite lyžiarskeho strediska ako reštauračné zariadenie a že v priestoroch tejto stavby vykonáva žalovaný svoju podnikateľskú činnosť v rozsahu hlavného predmetu podnikania.

46. Krajský súd však vo vzťahu k účelnosti odstránenia stavby považuje za potrebné zvýrazniť, že okrem týchto okolností je potrebné prihliadnuť predovšetkým na ochranu vlastníckeho práva žalobcu voči neoprávneným zásahom do jeho garantovaného práva predmet svojho vlastníctva užívať. Krajský súd v zhode s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 26. januára 2011 zvýrazňuje, že ...„ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na „púhe“ vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci. Obmedzenia práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj ústavnú hodnotu personálnej autonómie. So zreteľom na význam ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby.“ Aj keď sa v prípade tohto rozhodnutia jedná o rozhodnutie vo vzťahu k otázke stavieb na cudzom pozemku v kontexte verejného záujmu (výstavba diaľnic a rýchlostných ciest), je krajský súd toho názoru, že východiská tohto rozhodnutia v citovanom rozsahu je možné vztiahnuť aj na prejednávanú právnu vec. Preto pri posudzovaní otázky vyporiadania neoprávnenej stavby je dôvodné vychádzať nielen z okolností na strane stavebníka, v prejednávanom prípade žalovaného a z okolností týkajúcich sa možného využitia dotknutého pozemku žalobcom ako jeho oprávneným vlastníkom, ale je potrebné prihliadnuť aj na všeobecné ústavnoprávne garancie ochrany vlastníckeho práva žalobcu, do ktorého bolo nepochybne predmetnou stavbou žalovaného hrubo zasiahnuté. Krajský súd tak považuje za potrebné zvýrazniť, že pri rozhodovaní o vyporiadaní tejto stavby je nevyhnutné zaoberať sa aj otázkou, za akých okolností a v akom právnom režime došlo k zriadeniu predmetnej stavby a či stavebník pri výstavbe svoje či už zákonné alebo zmluvné povinnosti porušil alebo nie. V okolnostiach prejednávanej veci je tak krajský súd názoru, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v čase, kedy došlo k zriadeniu predmetnej stavby, žalovaný nielenže nemal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku, ale mu v realizácii tejto stavby bránila tak zmluvná úprava zmluvy o nájme, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, ako aj vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa realizácie ďalších stavebných prác. Žalovaný napriek tomu, že podľa Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 1.4.2008 (č.l. 14 spisu) bol predmetný pozemok ako predmet nájmu oprávnený užívať výlučne len za účelom prevádzkovania reštaurácie a bez súhlasu prenajímateľa nebol oprávnený užívať predmet nájmu na iný ako touto zmluvou dohodnutý účel a zároveň bol oprávnený akékoľvek stavebné práce na stavbe alebo pozemku vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa, pristúpil k výkonu stavebných prác, ktorých výsledkom je predmetná neoprávnená stavba postavená na pozemku žalobcu. Žalovanému vo výkone týchto stavebných prác ďalej bránilo nariadené predbežné opatrenie v zmysle uznesenia okresného súdu č.k. -27 zo dňa 19. mája 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 12.07.2011. Žalovaný napriek vykonateľnosti tohto uznesenia, ktorým mu bolo nariadené zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na stavbe „D.“, nachádzajúcej sa na pozemku KNC parc. č. 16153/61, až do právoplatného skončenia konania o odstránenie stavby vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , ktoré uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.06.2011 a právoplatnosť dňa 11.08.2011, ďalej pokračoval vo vykonávaní stavebných prác.

47. Na strane žalovaného ako stavebníka tak možno konštatovať, že v čase realizácie týchto stavebných prác vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku a v stavbe pokračoval napriek tomu, že mu v tom výslovne bránila zmluvná úprava na základe zmluvy o nájme uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu a dokonca napriek tomu, že mu stavebná činnosť bola zakázaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Túto okolnosť považuje krajský súd za rozhodujúcu pri posudzovaní otázky vyporiadania právneho vzťahu vo vzťahu k neoprávnenej stavbe realizovanej žalovaným na pozemku žalobcu, keď vzhľadom na takýto postup žalovaného nie je na mieste, aby iným súdnym rozhodnutím bolo žalovanému umožnené predmetnú stavbu, postavenú v rozpore so súdom uloženým zákazom, užívať na základe súdom zriadeného vecného bremena. Postup žalovaného, ktorý takýmto spôsobom napriek zmluvnému a súdom uloženému zákazu realizoval stavbu, nemôže požívať ochranu ani s prihliadnutím na možnú hospodársku stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla. Krajský súd je zároveň názoru, že skutočnosť, či žalovaný v predmetnej stavbe realizuje svoj hlavný predmet podnikateľskej činnosti rovnako nemôže odôvodniť „legalizáciu“ takejto stavby ďalším súdnym rozhodnutím. V prejednávanom prípade žalovaný nepochybne vedel, že stavbu realizuje na cudzom pozemku a napriek tomu v stavbe pokračoval. V danom prípade podľa názoru krajského súdu nie je možné v neprospech žalobcu hodnotiť skutočnosť, že žalobca nepodal návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o vyporiadaní neoprávnenej stavby je zásadnou tiež otázka, či vlastník pozemku prejavil so stavbou včas nesúhlas (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Je nepochybné, že žalobca sa svojho práva v súlade s ust. domáhal podanou žalobou na súde a s ohľadom na stavebné práce realizované žalovaným sa priamo v podanej žalobe domáhal vydania predbežného opatrenia. Žalobca (jeho právny predchodca) tak dostatočne prejavil svoj nesúhlas so stavbou realizovanou žalovaným. Skutočnosť, že žalobca následne nepodal návrh na začatie exekučného konania za účelom realizácie zákazu vykonávania stavebných prác uloženého predmetným predbežným opatrením, nemožno hodnotiť ako okolnosť odôvodňujúcu neúčelnosť odstránenia stavby, teda ako okolnosť v prospech žalovaného, ktorý stavbu realizoval napriek právoplatnému a vykonateľnému súdnemu zákazu. Samotná skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje oprávnenie požadovať výkon súdneho rozhodnutia, nemôže viesť k záveru, ktorý by ospravedlňoval postup žalovaného, ktorý napriek tomuto súdnemu rozhodnutiu pokračoval v stavebných prácach. Obdobne podľa názoru krajského súdu nie je možné zohľadniť, že v predmetnej stavbe je prevádzkovaná reštaurácia, ktorá uspokojuje potreby návštevníkov lyžiarskeho strediska. Samotná okolnosť prevádzkovania reštaurácie nie je spôsobilá ospravedlniť postup žalovaného pri výstavbe tejto reštaurácie a nesignalizuje ani neúčelnosť odstránenia takejto stavby. Žalovaný pri realizácii stavebných prác postupoval s vedomosťou, že mu tento pozemok nepatrí, s vedomosťou, že k tomuto pozemku nemá žiadne právo zakladajúce možnosť realizácie stavby, stavbu realizoval v rozpore so súdom uloženým zákazom a tiež bez toho, aby bola jej realizácia schválená príslušným stavebným úradom.

48. Krajský súd ako súd odvolací si je vedomý, že odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Takýmto spôsobom je na mieste rozhodnúť predovšetkým v prípade, ak stavebník nebol dobromyseľný, teda od začatia stavby vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, a ak stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. V prejednávanom prípade, ako už bolo konštatované, žalovaný vedel, že nemá právo stavbu na pozemku žalobcu zriadiť. Žalovaný realizáciou stavebných prác porušil nielen svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o nájme uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu, ale aj povinnosti vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Krajský súd nepovažuje za relevantnú argumentáciu žalovaného v tom smere, že žalobca, resp. jeho právny predchodca v čase nadobúdania predmetného pozemku vedel, že je na ňom zriadená stavba. Je potrebné poukázať na skutočnosť, ktorá vyplýva z vykonaného dokazovania a síce, že v čase nadobúdania tohto pozemku právnym predchodcom žalobcu bola na tomto pozemku postavená stavba v rozsahu 40 m2 zastavanej plochy, ohľadom ktorej ani nebolo v konaní ustálené, že sa jedná o nehnuteľnosť v zmysle občiansko- právnych predpisov. Realizáciou stavebnej činnosti žalovaným došlo k realizácii stavby, ktorá, ako vyplýva z geometrického plánu vypracovaného Ing. Annou Šobichovou (č.l. 626, 627 spisu), zodpovedá zastavanej ploche o výmere 190 m2. S prihliadnutím na uvedené potom len samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu v čase nadobúdania vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vedel o tom, že na pozemku sa nachádza stavba nezapísaná v katastri nehnuteľností, ohľadom ktorej ani nevyplýval charakter tejto stavby ako nehnuteľnej veci, o celkovej výmere 40 m2, nemôže viesť k záveru, ktorý by žalobcovi ako vlastníkovi pozemku znemožňoval ochranu jeho vlastníckeho práva, a to najmä za situácie, keď po tom, ako žalobca, resp. jeho právny predchodca vlastnícke právo k pozemku nadobudol, žalovaný zriadil na tomto pozemku neoprávnene a v rozpore so zmluvným a súdnym zákazom stavbu - nehnuteľnosť, ktorá do pozemku žalobcu zasahuje zastavanou plochou 190 m2. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť tiež skutočnosť, že samotná ekonomická nevhodnosť či neúčelnosť odstránenia súdom zakázanej stavby nemôže byť dôvodom pre záver o neúčelnosti odstránenia neoprávnenej stavby (obdobne podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Nemôže byť na prospech žalovaného, že na pozemku žalobcu zriadil ako neoprávnenú stavbu takú stavbu, ktorá má značnú hospodársku hodnotu. Takýto prístup by mohol viesť k záveru, v zmysle ktorého by práve stavby, ktoré výrazne zasahujú do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, teda stavby so značnou hospodárskou hodnotou, boli zvýhodnené a vyňaté z režimu ust. , ktorý umožňuje odstránenie neoprávnenej stavby, na rozdiel od stavieb s nižšou, či zanedbateľnou hospodárskou hodnotou.

49. Krajský súd vo vzťahu k svojim záverom považuje za potrebné poukázať tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého „Uloženie povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu je najprísnejšou občianskoprávnou sankciou postihujúcou neoprávneného stavebníka za jeho protiprávne konanie. Použitie tejto sankcie je odôvodnené v takom prípade, ak stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti. Vhodnosť a primeranosť rozhodnutia súdu by mala závisieť na okolnostiach konkrétneho prípadu.“ Krajský súd sa stotožnil aj so záverom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v zmysle ktorého „Vedomosť nadobúdateľa o existencii stavby nemôže založiť úspešnú námietku proti vlastníckej žalobe na vypratanie pozemku po zániku práva mať na ňom stavbu.“

50. Vo vzťahu ku skutočnosti, že predmetná stavba žalovaného je postavená tak na pozemku žalobcu, ako aj na pozemku tretieho subjektu (pozemkové spoločenstvo), uvádza krajský súd, že táto okolnosť nemá relevantný vplyv na možnosť uloženia povinnosti žalovanému stavbu odstrániť. V prípade, ak sú vo veci naplnené všeobecné predpoklady pre uloženie povinnosti odstrániť stavbu (jej časť), ktorá leží na pozemku žalobcu, nie je právne významné, že stavba stojí aj na ďalšom pozemku, ktorého vlastník sa prípadne odstránenia stavby nedomáha, a to ani v prípade, ak dôsledkom odstránenia stavby len v miestach, kde stojí na pozemku žalobcu, je nevyhnutnosť odstránenia zostávajúcej časti stavby, ktorá by žalobcovi nijako nevadila (rozsudok NS ČR sp. zn. ). V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné vyjadriť sa aj k odvolacej námietke žalobcu, ktorý s odkazom na geometrický plán vyhotovený Ing. Šobichovou argumentoval, že predmetná stavba D. sa nachádza výlučne na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Krajský súd po oboznámení sa s týmto geometrickým plánom (č.l. 626, 627 spisu) uvádza, že tento geometrický plán zachytáva predmetnú stavbu výlučne v kontexte jej umiestnenia na dotknutom pozemku žalobcu parc. č. 16153/61. Skutočný rozsah stavby a jej umiestnenie je tak potrebné ustáliť z iného geometrického plánu, ktorý bol vypracovaný ako príloha znaleckého posudku č. 302/2011, vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Pilkom (geometrický plán založený na č.l. 115 spisu). Tento geometrický plán bol vypracovaný za účelom zamerania stavby na cudzích pozemkoch, pričom z pozemku žalobcu parc. č. 16153/61 je týmto geometrickým plánom vyčlenená parcela číslo 16153/75 a z pozemku parc. č. 16153/8 je vyčlenená parcela č. 16153/76. Z tohto geometrického plánu je teda zrejmé, že dotknutá stavba D. sa nachádza nielen na pozemku žalobcu parc. č. 16153/61, ale aj na ďalšom pozemku parc. č. 16153/8.

51. Krajský súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry v prípade, ak je stavebník oprávnený zriadiť na pozemku iného vlastníka stavbu na základe dočasného práva, ktoré mu zriadenie takejto stavby umožňuje, tak po uplynutí dojednanej doby, prípadne po inom spôsobe zániku práva, takýto stavebník stráca právo mať naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Obdobne podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ten, kto vedome stavia na cudzom pozemku na základe časovo obmedzeného práva, prípadne na základe práva, ktoré môže kedykoľvek zaniknúť v dôsledku výpovede, berie na seba riziko spojené s odstránením stavby po zániku práva mať stavbu na cudzom pozemku. Možno v tomto smere poukázať aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , podľa ktorého, ak zriadi stavebník na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne, je povinný po uplynutí dohodnutej doby stavbu odstrániť. Obdobne judikoval Najvyšší súd Českej republiky aj v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. a v rozhodnutí sp. zn. , R 72/2000. Je tak možné konštatovať, že v prípade, ak stavba bola realizovaná ako oprávnená na základe dočasného práva umožňujúceho stavebníkovi takúto stavbu na cudzom pozemku zriadiť, odpadnutím tohto práva vzniká možnosť domáhať sa jej odstránenia. Nie je preto dôvod, aby stavba, ktorá od samého začiatku bola postavená ako neoprávnená a vo vzťahu ku ktorej žalovaný ako stavebník nikdy nemal oprávnenie túto stavbu na pozemku žalobcu zriadiť, bolo postupované iným, miernejším spôsobom.

52. Krajský súd ďalej v súvislosti s posudzovaním otázky účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. , v ktorom sa Ústavný súd ČR zaoberal aj hodnotením otázky verejného záujmu v zmysle čl. 11 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd. V zmysle tohto článku je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Ústavný súd ČR v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že verejný záujem v zmysle čl. 11 ods. 4 Listiny nemožno vo všeobecnej rovine vidieť len v záujme štátu, či štátnych inštitúcií, ale aj v potrebe spoločnosti (spravodlivo) vymedziť práva vlastníkov pri ich vzájomnej kolízii, ktorá nastáva v prípade tzv. neoprávnených stavieb ( ). V zmysle tohto rozhodnutia: „Pri posudzovaní prípadov neoprávnených stavieb, ku zriadeniu ktorých došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka, je povinnosťou súdov brať do úvahy, že v záujme spoločnosti nie je ochrana takého „neoprávneného“ stavebníka, ale majiteľa pozemku. O postupe podľa preto treba uvažovať spravidla vždy a výnimku môžu tvoriť prípady, keď na strane stavebníka existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“

53. Krajský súd sa s ohľadom na odôvodnenie a záver medzitýmneho rozsudku okresného súdu napadnutého odvolaním žalobcu považuje za vhodné vyjadriť aj k možnostiam vyporiadania dotknutého právneho vzťahu podľa úpravy v ustanovení a . Ustanovenie odseku 2 umožňuje riešiť situáciu vzniknutú zriadením neoprávnenej stavby na cudzom pozemku prikázaním tejto stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. V prejednávanom prípade žalobca ako vlastník dotknutého pozemku vyslovil súhlas s tým, aby predmetná stavba bola súdom prikázaná do jeho vlastníctva. Vo vzťahu k možnosti takéhoto vyporiadania predmetnej neoprávnenej stavby je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že predmetná stavba, ako to vyplýva z vyššie uvedeného geometrického plánu založeného na č.l. 115 súdneho spisu, je stavbou, ktorá nie je postavená výlučne na pozemku žalobcu, ale je postavená aj na pozemku tretieho subjektu. Prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku súdnym rozhodnutím má konštitutívny charakter a na základe takéhoto rozhodnutia vzniká vlastnícke právo vlastníka pozemku k stavbe na tomto pozemku neoprávnene postavenej. Ak je stavba postavená na pozemkoch dvoch rozdielnych vlastníkov, tak možnosti vyporiadania takejto neoprávnenej stavby jej prikázaním do vlastníctva vlastníka pozemku, ktorý sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, bráni skutočnosť, že takýmto prikázaním by opätovne vznikla stavba na cudzom pozemku v tej časti, v ktorej sa predmetná stavba nachádza na pozemku vlastníka odlišného od žalobcu domáhajúceho sa ochrany. V spore ohľadne stavby na cudzom pozemku nemožno vlastníkovi pozemku prikázať stavbu, ktorá je sčasti umiestnená mimo jeho pozemok (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Obdobne judikoval Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. , v zmysle ktorého pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku a postačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti, pričom v takom prípade nie je možné vlastníkovi pozemku prikázať stavbu, ktorá je sčasti umiestnená mimo jeho pozemku. Okresný súd ohľadom vyporiadania v zmysle ust. uviedol tiež podmienku, že prikázanie neoprávnenej stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku je na mieste v prípade, ak nie sú dané podmienky pre prenechanie tejto stavby vo vlastníctve stavebníka. Krajský súd vo vzťahu k tomuto záveru okresného súdu uvádza, že možnosť ponechať vlastníctvo stavby stavebníkovi je na mieste len v prípade, ak by bolo spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby vlastníctvo stavby aj naďalej zostalo stavebníkovi. Takúto okolnosť je možné vyvodiť napríklad zo situácie, kedy by stavebník bol pri zriaďovaní stavby dobromyseľný a vlastník pozemku by jeho stavebné práce strpel, hoci o nich vedel. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti tejto konkrétnej prejednávanej právnej veci však krajský súd naplnenie tejto podmienky nepovažuje za preukázané. Čo sa týka vyporiadania podľa ust. , ku ktorému medzitýmnym rozsudkom pristúpil súd prvej inštancie, uvádza krajský súd, že otázka možnosti zriadenia vecného bremena obmedzeného na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe, je viazaná na charakter dotknutej stavby, teda či sa jedná „len“ o stavbu neoprávnenú, alebo či sa jedná o stavbu zároveň neoprávnenú aj nepovolenú. Podmienkou pre možnosť zriadenia vecného bremena je, že ide o stavbu neoprávnenú a nie o nepovolenú (čiernu) stavbu. Krajský súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , s ktorého závermi sa stotožňuje a podľa ktorého „Okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáha vlastník stavby, ktorý si nielenže nezabezpečil prístup ku stavbe, ale naviac ide o stavbu nepovolenú (tzv. čiernu stavbu), t.j. stavbu, o ktorej povolenie vlastník podľa stavebného zákona nepožiadal alebo ju stavebnému úradu neohlásil, je zásadne dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty nemal zriadiť“. Zo záverov tohto rozhodnutia vychádzal Najvyšší súd Českej republiky aj v rozhodnutiach sp. zn. , , a . Na to, aby bolo možné v zmysle ust. rozhodnúť o zriadení vecného bremena v prospech predmetnej neoprávnenej stavby, by preto bolo nevyhnutné v konaní vylúčiť, že sa zároveň jedná o stavbu nepovolenú.

54. K otázke formy rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom, ktorým zriadil vecné bremeno, s tým, že o náhrade za toto zriadené vecné bremeno bude rozhodnuté po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, uvádza krajský súd, že medzitýmnym rozsudkom je možné v zmysle ust. rozhodnúť, ak je to účelné, pričom sa ním rozhoduje najskôr o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku ( ), alebo na návrh strany o tom, či tu je alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej ( ). V prejednávanom prípade rozhodol okresný súd medzitýmnym rozsudkom s odkazom na ust. , čo odôvodnil tým, že rozhodnutie o zriadení vecného bremena má vo vzťahu k otázke náhrady za zriadené vecné bremeno povahu rozhodnutia o základe, a preto okresný súd vyhodnotil ako účelné rozhodnúť takouto formou. Podľa názoru krajského súdu však rozhodnutie o zriadení vecného bremena nie je vo vzťahu k primeranej náhrade za zriadené vecné bremeno vo vzťahu základu uplatneného nároku a jeho výšky. V prípade, ak súd rozhoduje o zriadení vecného bremena, je nevyhnutné zároveň rozhodnúť aj o primeranej náhrade za takto zriadené vecné bremeno. Ak by medzitýmnym rozsudkom bolo zriadené vecné bremeno bez toho, aby sa určila primeraná náhrada, tak po právoplatnosti takéhoto medzitýmneho rozsudku by s ohľadom na jeho konštitutívne účinky došlo k zriadeniu vecného bremena bez vyriešenia otázky primeranej náhrady za takéto vecné bremeno. Výsledkom takéhoto procesného postupu by bolo zriadenie vecného bremena bez náhrady, rozhodnutie o výške ktorej by bolo viazané na ďalšie, v budúcnosti očakávané súdne rozhodnutie. Zriadenie vecného bremena nie je rozhodnutím o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku, ale je jednou z možností meritórneho (definitívneho) rozhodnutia vo vzťahu k vyporiadaniu vzájomných práv a povinností vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby postavenej na tomto pozemku. Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 31.5.2011, podľa ktorého: ,,Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha zrušenia, prípadne obmedzenia vecného bremena, nemožno primeranú náhradu za zrušované alebo obmedzované vecné bremeno považovať za časť prejednávanej veci v zmysle ustanovenia . O zrušení alebo obmedzení vecného bremena preto nie je možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena a primeraná náhrada zaň nie sú v pomere základu uplatňovaného nároku a jeho výšky v zmysle ustanovenia (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. septembra 1986, sp. zn. , publikovaný v elektronickom systéme Lex Dáta a v Automatizovanom systéme právnych informácií - ASPI - pod evidenčným číslom Jud 10676 CZ). Táto judikatúra je súčasnou odbornou literatúrou považovaná stále za použiteľnú (k tomu pozri: Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I. až 200za. Komentár.

1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1030, judikatúra, bod II). Závery judikatúry o nemožnosti vydania medzitýmneho rozhodnutia v zmysle v konaní podľa možno obdobne vztiahnuť aj na posudzovaný prípad, kedy odvolací súd potvrdil predbežné rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol iba o právnom základe nároku žalobcu na zriadenie vecného bremena prístupu k svojej stavbe cez pozemok odporcu bez toho, aby súčasne vymedzil konkrétny rozsah a obsah vecného bremena a stanovil odporcovi príslušnú primeranú náhradu. Je tomu tak preto, že ani v rámci konštitutívneho rozhodnutia, ktorým zriadenie práva nevyhnutnej cesty je, nie je zriadenie vecného bremena a primeraná náhrada zaň vo vzťahu základu uplatňovaného nároku a jeho výšky v zmysle . Medzitýmnym rozsudkom súd totiž rozhoduje o právnom základe veci, ktorým sa vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Základom veci sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku (plnenie) - (k tomu pozri: Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád I. až 200za. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 1029). O takýto prípad sa však v súdenej veci nejedná.".

55. Krajský súd vo vzťahu k rozhodnutiam súdov Českej republiky, ktoré sú uvádzané v odôvodnení tohto rozhodnutia, poukazuje na skutočnosť, že tieto rozhodnutia v kontexte prejednávanej právnej veci, predovšetkým vo vzťahu k relevantnému ustanoveniu , vychádzali z rovnakého znenia tohto zákonného ustanovenia vo vtedy platnom Českej republiky. V súvislosti s ich použitím na prejednávanú právnu vec krajský súd zvýrazňuje eurokonformný prístup s tým, že sa jedná o rozhodnutia, s ktorých závermi sa stotožnil a v tomto kontexte dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. - 25 zo dňa 28.3.2012, v ktorom ÚS SR okrem iného uviedol: ,,Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad.“

56. Krajský súd vo vzťahu k dôvodnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom uvádza, že pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Uvedený postup prvoinštančného súdu nemožno naprávať pred odvolacím súdom, ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu, vydané na základe takéhoto nesprávneho postupu, zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na to nadväzujúce nové rozhodnutie vo veci samej.

57. S ohľadom na uvedené závery pristúpil krajský súd k zrušeniu medzitýmneho rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd, vychádzajúc z prezentovaných zhodnotení krajského súdu, opätovne vyhodnotí spôsob vyporiadania neoprávnenej stavby zriadenej žalovaným na pozemku žalobcu v kontexte úpravy ust. , a to predovšetkým s ohľadom na okolnosti neoprávneného zriadenia tejto stavby žalovaným a jeho postup v rozpore so zmluvným a súdom uloženým zákazom vykonávania stavebných prác. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu.

58. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

59. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.