Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)28c/382758.a45686.pdf
PDF · 167.69 KB
No categories available
3Cdo/130/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci žalobcov 1/ J. V., bývajúceho v L., 2/ D. V., bývajúcej v L., proti žalovaným
1/ I. P., bývajúcemu v L., 2/ A. P., bývajúcej v L., obom zastúpeným JUDr. R. E., advokátkou
so sídlom v L., o určenie vlastníctva a odstránenie neoprávnenej stavby, vedenej na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17 C 67/2007, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. februára 2011 sp. zn. 15 Co 175/2010,
takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Po zmene návrhu žaloby pripustenej súdom prvého stupňa podľa § 95 ods. 1 O.s.p.
(č.l. 222 spisu), sa žalobcovia domáhali určenia, že vlastníkmi stavby – múriku o dĺžke
1,95 m, šírke 0,3 m a výške cca 1,6 m, postavenom na pozemku parc. č. CKN X. zapísanom
na LV č. X. vedenom Správou katastra Lučenec pre k.ú. Lučenec a na pozemku parc. č. X.
zapísanom na LV č. X. vedenom Správou katastra Lučenec pre k.ú. Lučenec, deliacim terasy
rodinných domov súp. č. X. zapísaného na LV č. X. a súp. č. X., zapísaného na LV č. X.
(ďalej len „deliaci múrik“), sú žalobca 1/ v podiele ½-ica v pomere k celku a žalobkyňa 2/
v podiele ½-ica v pomere k celku. Žalobcovia sa ďalej domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/
a 2/ povinnosť na vlastné náklady odstrániť striešku v šírke 0,09 m, po dĺžke 3,75 m stojacu
na pozemku žalovaných a presahujúcu na pozemok žalobcov, opretú o múrik deliaci terasy
rodinných domov žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/ a 2/ (ďalej len „strieška“).
Okresný súd Lučenec rozsudkom z 13. apríla 2004 č.k. 17 C 67/2007-236 žalobu
v časti určenia, že vlastníkmi deliaceho múrika sú žalobcovia, ako i v časti uloženia
povinnosti odstrániť striešku, zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania 1 816,45 € a Slovenskej
republike 103,22 € náhrady trov štátu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého
stupňa žalobu v časti určenia vlastníctva deliaceho múrika zamietol z dôvodu, že žalobcovia
nepreukázali naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na požadovanom určení
vlastníctva deliaceho múrika. K otázke vlastníctva deliaceho múrika uviedol, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že základný múrik je v podielovom spoluvlastníctve tak žalobcov ako
aj žalovaných, nakoľko bol postavený ako pokračovanie hlavného múru domu, je oporným
múrom, na ktorom stoja terasy, celá platňa domu. Pristavaný múrik z bielych tehál (o šírke
0, 15 m), ktorým bol zvýšený pôvodný múrik (o šírke 0,30 m) je podľa jeho názoru súčasťou
pôvodného múrika v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ho nemožno
oddeliť od pôvodného múrika bez toho, že by došlo k jeho znehodnoteniu a ako taký je
rovnako v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných. Zamietnutie žaloby v časti
odstránenia striešky súd odôvodnil tým, že ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka
upravuje následky zriadenia neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, pričom žalobcovia
žiadali odstrániť striešku, ktorá nemala povahu stavby spojenej so zemou pevným základom
ale povahu hnuteľnej veci - prenosnej konštrukcie. O náhrade trov konania štátu rozhodol
podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a o náhrade trov účastníkov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. februára 2011
sp. zn. 15 Co 175/2000 v spojení s opravným uznesením zo 17. mája 2011 rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil vo výroku, ktorým bola žaloba v časti o určenie vlastníckeho práva
k deliacemu múriku zamietnutá a zmenil vo zvyšku tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť
na vlastné náklady odstrániť striešku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania
a rozhodol aj o náhrade trov konania štátu. Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok bol zhodného
názoru ako súd prvého stupňa, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p. na určení vlastníctva deliaceho múrika. Nesúhlasil však s názorom
prvostupňového súdu v otázke vlastníctva deliaceho múrika. Doplneným dokazovaním zistil,
že pôvodný deliaci múrik bol postavený právnym predchodcom žalobcov skôr ako
skolaudovali svoj rodinný dom právni predchodcovia žalovaných, v dôsledku čoho
zhotovením pôvodného základného múrika (o šírke 0,30 m) vlastnícke právo k nemu
nadobudol originálnym spôsobom právny predchodca žalobcov, ktoré neskôr zmluvne
previedol na žalobcov. Preto deliaci múrik nemôže byť v spoluvlastníctve žalobcov
a žalovaných ako nesprávne uzavrel prvostupňový súd. Stotožnil sa však s jeho názorom,
pokiaľ pôvodný múrik (o šírke 0,30 m) ako aj naň pristavaný múrik z bielych tehál (o šírke
0,15 m) považoval za súčasťou stavby - rodinného domu žalobcov v zmysle § 120
Občianskeho zákonníka. K odôvodneniu svojho zmeňujúceho výroku, ktorým uložil
povinnosť žalovaným odstrániť časť striešky presahujúcej na pozemok žalobcov, odvolací súd
uviedol, že z doplneného dokazovania dospel k právnemu záveru, že predmetná strieška je
stavebnou časťou celej prístavby zastrešujúcej terasu spolu s nosnými piliermi, kotvením
a.t.d. Táto prístavba (vrátane striešky) je pevne spojená so zemou, v dôsledku čoho
predstavuje stavbu a táto stavba svojou malou časťou presahuje na pozemok žalobcov. Preto
s poukazom na § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka žalovaných zaviazal odstrániť časť
striešky presahujúcu na pozemok žalobcov, keď odstránenie presahujúcej časti striešky
nepovažoval za prísny a neprimeraný postih stavebníka prihliadnuc aj na to, že daná stavba
bola realizovaná v rozpore so stavebným zákonom, pričom v prospech odstránenia
presahujúcej časti striešky zohľadnil aj argument žalobcov, že táto presahujúca strieška
ich ako vlastníkov pozemku obmedzuje v zamýšľaných stavebných prácach na ich pozemku.
O nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi súd rozhodol podľa § 224 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho sudu podali dovolanie žalovaní 1/
a 2/ a žiadali, aby dovolací súd v dovolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Dovolanie odôvodnili dovolacími dôvodmi
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Namietali, že na daný prípad nie je možné aplikovať
ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predmetná strieška nemá povahu
stavby spojenej so zemou pevným základom, pretože strieška je ukotvená o terasu vo výške
cca 60 cm nad zemou len kovovými pätkami. Ďalej poukázali na to, že odvolacím súdom
zvolený spôsob usporiadania vzťahov podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka
(odstránením presahujúcej časti striešky) nie je účelný, vhodný a tvrdenie odvolacieho súdu,
že presah striešky môže žalobcom spôsobovať problémy pri zamýšľaných stavebných
prácach, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovaných uviedli, že rozsudok odvolacieho
súdu je v dovolaním napadnutej časti vecne správny, a preto navrhli, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu „potvrdil v časti určenia povinnosti odstrániť predmetnú časť
spornej striešky a zmenil v časti určenia vlastníckeho práva k spornému múriku ako aj
priznania žalobcami vyčíslených trov právneho zastúpenia ako trov konania“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie žalovaných nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci
nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Existenciu ani tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Žalovaní v dovolaní tvrdia, že rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej
časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím
súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku
o nároku žalobcov na odstránenie striešky, treba považovať za správne.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu
treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva
vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (§ 135c ods. 2 Občianskeho
zákonníka).
Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné
bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je konaním,
v ktorom z právneho predpisu (§ 135c Občianskeho zákonníka) vyplýva určitý spôsob
vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
(§ 153 ods. 2 O.s.p.). Neoprávnenou stavbou sa rozumie stavba, ktorá bola zriadená na
cudzom pozemku bez príslušného oprávnenia.
V danom prípade je nepochybné, že prístavba (ako celok), ktorou žalovaní zväčšili
svoju terasu a zastrešili ju strieškou presahujúcou na susediaci pozemok žalobcov, je stavbou
pevne spojenou so zemou v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorej časť je
zriadená na cudzom pozemku. Dovolací súd je zhodného názoru ako odvolací súd, že
odstránenie presahujúcej bočnej časti striešky tejto stavby iba v šírke 0,09 m a dĺžke 3,75 m
predstavuje najúčelnejšie vyporiadanie neoprávnenej stavby zriadenej čiastočne na cudzom
pozemku. Takéto vyporiadanie totiž umožňuje ochranu primárne chráneného
spoluvlastníckeho práva žalobcov ako spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých je zriadená
neoprávnená stavba, bez zásadnej ujmy na funkčných a hospodárskych vlastnostiach
neoprávnenej stavby žalovaných čiastočne zriadenej na pozemkoch žalobcov. Námietky
žalovaných uvedené v dovolaní, že v konaní nebolo preukázané, že presah striešky bude
spôsobovať problémy v spojitosti so zamýšľanými stavebnými prácami žalobcov, dovolací
súd považuje za právne irelevantné, nakoľko aj iba čiastočné zriadenie stavby na cudzom
pozemku obmedzuje vlastníka pozemku vo výkone vlastníckeho práva.
Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je
daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za
následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalovaných podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní (procesne) úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková