Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/130/2011

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcov 1/ J. V., bývajúceho v L., 2/ D. V., bývajúcej v L., proti žalovaným

1/ I. P., bývajúcemu v L., 2/ A. P., bývajúcej v L., obom zastúpeným JUDr. R. E., advokátkou

so sídlom v L., o určenie vlastníctva a odstránenie neoprávnenej stavby, vedenej na

Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. februára 2011 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Po zmene návrhu žaloby pripustenej súdom prvého stupňa podľa

(č.l. 222 spisu), sa žalobcovia domáhali určenia, že vlastníkmi stavby – múriku o dĺžke

1,95 m, šírke 0,3 m a výške cca 1,6 m, postavenom na pozemku parc. č. CKN X. zapísanom

na LV č. X. vedenom Správou katastra Lučenec pre k.ú. Lučenec a na pozemku parc. č. X.

zapísanom na LV č. X. vedenom Správou katastra Lučenec pre k.ú. Lučenec, deliacim terasy

rodinných domov súp. č. X. zapísaného na LV č. X. a súp. č. X., zapísaného na LV č. X.

2

(ďalej len „deliaci múrik“), sú žalobca 1/ v podiele ½-ica v pomere k celku a žalobkyňa 2/

v podiele ½-ica v pomere k celku. Žalobcovia sa ďalej domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/

a 2/ povinnosť na vlastné náklady odstrániť striešku v šírke 0,09 m, po dĺžke 3,75 m stojacu

na pozemku žalovaných a presahujúcu na pozemok žalobcov, opretú o múrik deliaci terasy

rodinných domov žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/ a 2/ (ďalej len „strieška“).

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 13. apríla 2004 č.k. -236 žalobu

v časti určenia, že vlastníkmi deliaceho múrika sú žalobcovia, ako i v časti uloženia

povinnosti odstrániť striešku, zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania 1 816,45 € a Slovenskej

republike 103,22 € náhrady trov štátu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého

stupňa žalobu v časti určenia vlastníctva deliaceho múrika zamietol z dôvodu, že žalobcovia

nepreukázali naliehavý právny záujem ( ) na požadovanom určení

vlastníctva deliaceho múrika. K otázke vlastníctva deliaceho múrika uviedol, že z vykonaného

dokazovania vyplýva, že základný múrik je v podielovom spoluvlastníctve tak žalobcov ako

aj žalovaných, nakoľko bol postavený ako pokračovanie hlavného múru domu, je oporným

múrom, na ktorom stoja terasy, celá platňa domu. Pristavaný múrik z bielych tehál (o šírke

0, 15 m), ktorým bol zvýšený pôvodný múrik (o šírke 0,30 m) je podľa jeho názoru súčasťou

pôvodného múrika v zmysle , pretože ho nemožno

oddeliť od pôvodného múrika bez toho, že by došlo k jeho znehodnoteniu a ako taký je

rovnako v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných. Zamietnutie žaloby v časti

odstránenia striešky súd odôvodnil tým, že ustanovenie

upravuje následky zriadenia neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, pričom žalobcovia

žiadali odstrániť striešku, ktorá nemala povahu stavby spojenej so zemou pevným základom

ale povahu hnuteľnej veci - prenosnej konštrukcie. O náhrade trov konania štátu rozhodol

podľa a o náhrade trov účastníkov konania podľa

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. februára 2011

sp. zn. v spojení s opravným uznesením zo 17. mája 2011 rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil vo výroku, ktorým bola žaloba v časti o určenie vlastníckeho práva

k deliacemu múriku zamietnutá a zmenil vo zvyšku tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť

na vlastné náklady odstrániť striešku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania

a rozhodol aj o náhrade trov konania štátu. Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok bol zhodného

názoru ako súd prvého stupňa, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem v zmysle

3

na určení vlastníctva deliaceho múrika. Nesúhlasil však s názorom

prvostupňového súdu v otázke vlastníctva deliaceho múrika. Doplneným dokazovaním zistil,

že pôvodný deliaci múrik bol postavený právnym predchodcom žalobcov skôr ako

skolaudovali svoj rodinný dom právni predchodcovia žalovaných, v dôsledku čoho

zhotovením pôvodného základného múrika (o šírke 0,30 m) vlastnícke právo k nemu

nadobudol originálnym spôsobom právny predchodca žalobcov, ktoré neskôr zmluvne

previedol na žalobcov. Preto deliaci múrik nemôže byť v spoluvlastníctve žalobcov

a žalovaných ako nesprávne uzavrel prvostupňový súd. Stotožnil sa však s jeho názorom,

pokiaľ pôvodný múrik (o šírke 0,30 m) ako aj naň pristavaný múrik z bielych tehál (o šírke

0,15 m) považoval za súčasťou stavby - rodinného domu žalobcov v zmysle § 120

. K odôvodneniu svojho zmeňujúceho výroku, ktorým uložil

povinnosť žalovaným odstrániť časť striešky presahujúcej na pozemok žalobcov, odvolací súd

uviedol, že z doplneného dokazovania dospel k právnemu záveru, že predmetná strieška je

stavebnou časťou celej prístavby zastrešujúcej terasu spolu s nosnými piliermi, kotvením

a.t.d. Táto prístavba (vrátane striešky) je pevne spojená so zemou, v dôsledku čoho

predstavuje stavbu a táto stavba svojou malou časťou presahuje na pozemok žalobcov. Preto

s poukazom na žalovaných zaviazal odstrániť časť

striešky presahujúcu na pozemok žalobcov, keď odstránenie presahujúcej časti striešky

nepovažoval za prísny a neprimeraný postih stavebníka prihliadnuc aj na to, že daná stavba

bola realizovaná v rozpore so stavebným zákonom, pričom v prospech odstránenia

presahujúcej časti striešky zohľadnil aj argument žalobcov, že táto presahujúca strieška

ich ako vlastníkov pozemku obmedzuje v zamýšľaných stavebných prácach na ich pozemku.

O nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi súd rozhodol podľa § 224 ods. 2

v spojení s a o náhrade trov konania štátu podľa

Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho sudu podali dovolanie žalovaní 1/

a 2/ a žiadali, aby dovolací súd v dovolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Dovolanie odôvodnili dovolacími dôvodmi

podľa a Namietali, že na daný prípad nie je možné aplikovať

ustanovenie , pretože predmetná strieška nemá povahu

stavby spojenej so zemou pevným základom, pretože strieška je ukotvená o terasu vo výške

cca 60 cm nad zemou len kovovými pätkami. Ďalej poukázali na to, že odvolacím súdom

zvolený spôsob usporiadania vzťahov podľa

(odstránením presahujúcej časti striešky) nie je účelný, vhodný a tvrdenie odvolacieho súdu,

4

že presah striešky môže žalobcom spôsobovať problémy pri zamýšľaných stavebných

prácach, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovaných uviedli, že rozsudok odvolacieho

súdu je v dovolaním napadnutej časti vecne správny, a preto navrhli, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu „potvrdil v časti určenia povinnosti odstrániť predmetnú časť

spornej striešky a zmenil v časti určenia vlastníckeho práva k spornému múriku ako aj

priznania žalobcami vyčíslených trov právneho zastúpenia ako trov konania“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou (

ods. 1 ) proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie žalovaných nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Existenciu ani tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalovaní v dovolaní tvrdia, že rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej

časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím

súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku

o nároku žalobcov na odstránenie striešky, treba považovať za správne.

Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom

pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu

treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva

vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (§ 135c ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

Podľa súd môže usporiadať pomery medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné

bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

6

Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je konaním,

v ktorom z právneho predpisu ( ) vyplýva určitý spôsob

vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov

( ). Neoprávnenou stavbou sa rozumie stavba, ktorá bola zriadená na

cudzom pozemku bez príslušného oprávnenia.

V danom prípade je nepochybné, že prístavba (ako celok), ktorou žalovaní zväčšili

svoju terasu a zastrešili ju strieškou presahujúcou na susediaci pozemok žalobcov, je stavbou

pevne spojenou so zemou v zmysle , ktorej časť je

zriadená na cudzom pozemku. Dovolací súd je zhodného názoru ako odvolací súd, že

odstránenie presahujúcej bočnej časti striešky tejto stavby iba v šírke 0,09 m a dĺžke 3,75 m

predstavuje najúčelnejšie vyporiadanie neoprávnenej stavby zriadenej čiastočne na cudzom

pozemku. Takéto vyporiadanie totiž umožňuje ochranu primárne chráneného

spoluvlastníckeho práva žalobcov ako spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých je zriadená

neoprávnená stavba, bez zásadnej ujmy na funkčných a hospodárskych vlastnostiach

neoprávnenej stavby žalovaných čiastočne zriadenej na pozemkoch žalobcov. Námietky

žalovaných uvedené v dovolaní, že v konaní nebolo preukázané, že presah striešky bude

spôsobovať problémy v spojitosti so zamýšľanými stavebnými prácami žalobcov, dovolací

súd považuje za právne irelevantné, nakoľko aj iba čiastočné zriadenie stavby na cudzom

pozemku obmedzuje vlastníka pozemku vo výkone vlastníckeho práva.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovaných podľa zamietol.

V dovolacom konaní (procesne) úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková