Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/30/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, D., 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/XX, D., obaja žalobcovia zastúpení advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovaným: 1/ B. A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, H., 2/ I. J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/XX, H., obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka so sídlom Štúrova 1409/17, Nitra, IČO: 42 122 422, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. decembra 2022, č. k. -416, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj Skutočné zameranie stavby zo dňa 09. 10. 2018, vyhotovené spoločnosťou GEODETICKÁ O.K. s.r.o., so sídlom J. Vuruma 4, Nitra, IČO: 44 315 341 a Geometrický plán, vyhotovený geodetickou kanceláriou GEOREAL č. 48/2022, so sídlom Kmeťova 14, Nitra, IČO: 34 638 938, dňa 11. 10. 2022, autorizačne overený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa 26. 10. 2022 pod č. G1-2314/2022.

Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 7. decembra 2022, č. k. -416 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady a nebezpečenstvo stavbu plota špecifikovanú skutočným zameraním stavby zo dňa 09. 10. 2018, vyhotovenom spoločnosťou Geodetická O.K. s.r.o., so sídlom J. Vuruma 4, 949 01 Nitra, IČO: 44 315 341, a to v časti, v ktorej je plot vyhotovený z pletiva (teda nie je murovaný). Žalovaní sú povinní odstrániť stĺpiky a pletivo, nie sú povinní odstrániť betónový základ plota, a to všetko do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve umiestnenia stavby plota, v rozsahu podľa geometrického plánu vyhotoviteľa GEOREAL č. 48/2022 vyhotoveného dňa 11. 10. 2022, autorizačne overeného dňa 11. 10. 2022, úradne overeného Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor dňa 26. 10. 2022 pod č. G1-2314/2022 na parcele vo vlastníctve žalobcu 2/ , nachádzajúcej v k. ú. K., a to parcela registra „C“ parcelné č. 6187- trvalý trávny porast o výmere 1114 m2 v prospech vlastníkov parciel nachádzajúcich v k. ú. K., a to parcely registra „C“ parcelné č. 6184/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 237 m2 a parcelné č. 6182 - orná pôda o výmere 773 m2 za náhradu vo výške 805,92 eur, ktorú sú žalovaní 1/ a 2/ povinní uhradiť žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

3. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil súd s poukazom na ustanovenia , , , , , , , až 3, , (ďalej len „“)

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 17. 07. 2019 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť stavbu plota postaveného medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Súčasne sa domáhali priznania náhrady trov konania.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uviedol, že v súdenej veci nebolo sporné, že žalovaní ako stavebníci postavili stavbu plota na pozemku s parcelným č. 6187 vo vlastníctve žalobcu 2/ a na pozemku s parcelným č. 6192 vo vlastníctve žalobkyne 1/, a to bez akéhokoľvek občiansko-právneho titulu, ktorý by im umožňoval postaviť na uvedených pozemkoch stavbu. Ide teda o stavbu neoprávnenú. Taktiež nebolo medzi stranami sporné to, že žalovaní stavbu plota postavili bez vydaného stavebného povolenia, bez projektovej dokumentácie na stavbu plota a bez geodetického zamerania stavby. Ide teda súčasne aj o nepovolenú stavbu. Žalovaní síce v konaní tvrdili, že ich stavba bola povolená stavebným povolením Mesta Nitra č. SP 581/2003-003-Ing.Ko zo dňa 20. 06. 2003, právoplatným dňa 21. 07. 2003, z obsahu tohto stavebného povolenia však vyplýva, že predmetné stavebné povolenie stavbu plota nezahŕňa. Na predmetnú stavbu sa nevzťahuje ani kolaudačné rozhodnutie č. SP 583/2007-004-Ing.Ná zo dňa 19. 03. 2003, právoplatné dňa 10. 04. 2007, ktorým bolo povolené užívanie stavby rodinného domu žalovaných na parcelách č. 6181, 6182, 6184/5 a 6104 na ulici G., H. - K.. Protokol kolaudačného konania č. SP 583/2007-004-Ing. vyslovne konštatuje, že predmetom kolaudačného konania stavba plota nebola.

6. Súd prvej inštancie v tomto konaní postupne posudzoval jednotlivé spôsoby usporiadania vzťahov medzi žalobcami a žalovanými uvedené v ustanovení podľa poradia, ako ich určuje zákon. Pri rozhodovaní prednostne skúmal, či je možné odstránenie neoprávnenej stavby na náklady jej vlastníkov. Odstránenie stavby možno nariadiť len tam, kde je to účelné. Účelnosť odstránenia stavby je potrebné posudzovať objektívne s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe daného prípadu. Po vykonaní dokazovania potom dospel k záveru, že neoprávnenú stavbu plota v tej časti, v ktorej je plot postavený z pletiva, je možné odstrániť bez vynaloženia neprimeraných nákladov za predpokladu, že nebude nutné odstraňovať aj betónový základ. Uvedený spôsob usporiadania vzájomných vzťahov pripustili obe strany sporu. Z predložených listinných dôkazov, ale aj z ohliadky na mieste samom bolo preukázané, že z oboch strán pletivového plota (v časti žalobkyne 1/ - parcela č. 6192 a v časti žalovaných - parcela č. 6182) sú vzrastlé dreviny. Odstraňovanie celého plota aj s betónovým základom by si vyžiadalo odkopanie zeminy v značnom rozsahu, čo by nepochybne viedlo k poškodeniu koreňového systému drevín na oboch stranách plota. Vzhľadom na spôsob užívania nehnuteľnosti v tejto časti, ktorá je tak zo strany žalobkyne 1/ ako aj žalovaných využívaná ako okrasná záhradka, súd prvej inštancie nepovažoval za účelné ukladať žalovaným povinnosť odkopať a odstrániť aj betónový základ plota, zvlášť za situácie, že žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že netrvá na tom, aby bol aj základ plota posunutý, žiadala, aby žalovaní odstránili iba tyčky a pletivo. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalovaným uložil povinnosť odstrániť len stĺpy oplotenia a pletivo, čím žalobe čiastočne vyhovel. Je potrebné dodať, že prevažná časť pletivového plota je postavená na pozemku žalobkyne 1/ a len malá časť je umiestnená na pozemku žalobcu 2/, ktorý sa k odstráneniu tejto časti plota spôsobom, že budú odstránené len stĺpy oplotenia a pletivová výplň bližšie nevyjadril. Pretože prvoinštančný súd považoval za dôvodné uložiť žalovaným odstrániť stĺpiky plota a pletivo v celej jeho časti, ktorá je postavená na pozemku žalobkyne 1/, považoval súd za racionálne takýmto spôsobom rozhodnúť aj o zostávajúcej časti pletivového plota nachádzajúceho sa na pozemku žalobcu 2/.

7. Odstránenie plota v časti, v ktorej je plot murovaný, súd prvej inštancie za účelné nepovažoval. Murovaný plot je postavený na pozemku parc. č. 6187 vo vlastníctve žalobcu 2/, do pozemku parcelné č. 6192 vo vlastníctve žalobkyne 1/ nezasahuje. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že murovaný plot má betónový základ a vzhľadom k terénnym nerovnostiam medzi pozemkom žalovaných a pozemkom žalobcu 2/ (výškový rozdiel až do 1,55 m) spĺňa tento plot a jeho základ aj funkciu oporného múra. Zo statického posudku B. L. vyplynulo, že ak by mali žalovaní pristúpiť k odstráneniu murovanej časti plota po celej jeho dĺžke, vzhľadom k terénnym nerovnostiam by museli najprv rozobrať chodníky

o rozlohe cca 40 m2 a vykonať odkopy v objeme cca 50 m3 a až následne by mohli búrať cca 11 m3 vystuženého betónu. Podľa predloženého statického posudku je možné betónový plot odstrániť bez súčasného záberu pozemku žalobcu 2/ len ručne a ručne je možné odstraňovať aj monolitický oceľobetónový múr. Posunom plota o dĺžke 33,50 m by žalobca 2/ získal plochu o rozmere spolu 6m2 (plot by bol posunutý v priemere o cca 20 cm). Uvedené je podľa názoru súdu prvej inštancie neprimerané a neúčelné. V rámci posudzovania účelnosti odstránenia stavby súd prihliadal na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením neoprávnenej stavby vznikla. Žalovaní náklady na odstránenie celého plota, teda murovanej aj pletivovej časti a prekládku kanalizácie, preukázali rozpočtom, ktorý tieto práce ocenil sumou 23 432,52 eur s DPH. Bez nákladov na odstránenie pletivového plota vyčíslených na 179,78 eur bez DPH, predstavujú náklady na odstránenie murovaného plota sumu 19 347,32 eur bez DPH, čo po pripočítaní DPH 20 % činí 23 216,78 eur. Táto suma zahŕňa len náklady na odstránenie plota. Vzhľadom na povahu predmetnej stavby, ktorá tvorí hranicu medzi pozemkami strán sporu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že po odstránení murovaného plota by vznikla potreba vybudovať nové oplotenie, čo si vyžiada ešte ďalšie nemalé investície, ktoré ani vyčíslené neboli. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj skutkové okolnosti postavenia predmetnej stavby, dlhodobý užívací stav a mieru, akou bolo do vlastníckeho práva žalobcu 2/ zasiahnuté. Z výsluchu žalovaných na pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že žalovaní stavbu rodinného domu ako aj plota realizovali dodávateľským spôsobom, teda stavbu zrealizovala stavebná firma. Súd nemal preukázané vedomé postavenie stavby žalovanými na cudzom pozemku s cieľom svoj pozemok si zväčšiť. Žalovaný 1/ objasnil, že pri stavbe plota zhotoviteľ stavby spojil dva zamerané body na začiatku a konci plota priamkou a takto plot postavil. Hraničná čiara však nie je priamkou, ale má oblúkový tvar. Uvedené potvrdzuje tá skutočnosť, že na začiatku a konci stavby plota nie je žiadny presah smerom k pozemkom žalobcov. Je síce pravdou, že žalovaní mohli byť pri vytyčovaní stavby obozretnejší, vedomé konanie žalovaných s cieľom žalobcov, resp. ich právnych predchodcov poškodiť, však z dokazovania nevyplynulo. V čase, kedy žalovaní pozemky nadobudli, už bol sporný plot postavený a žalobcovia nepreukázali akékoľvek pochybnosti ohľadom zásahu do vlastníckych práv, ktoré vo vzťahu k parcelám č. 6187 a 6192 nadobúdali. Súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať na dlhodobý užívací stav od roku 2004 do roku 2018, počas tejto doby nikto neoprávnenosť stavby nenamietal. Zdôraznil, že stavbu plota v čase jeho výstavby, či neskôr nenamietali ani právni predchodcovia žalobcov, teda osoby, ktoré pozemky pod spornou stavbou vlastnili v čase stavby plota. Poukazujúc na uvedené, súd prvej inštancie porovnávajúc povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením neoprávnenej stavby žalovaným vznikla, berúc do úvahy okolnosti, za ktorých bola neoprávnená stavba postavená a s prihliadnutím na pomer zásahu k celkovej výmere pozemku, musel skonštatovať, že odstránenie stavby plota v jeho murovanej časti nie je účelné. Prvoinštančný súd nepovažoval za účelné murovanú časť plota odstrániť ani vzhľadom za zistenia, že plot sa nakláňa smerom k pozemku žalobcu 2/. Žalovaní v konaní jednoznačne deklarovali snahu vec riešiť, zabezpečili aj návrh riešenia vzniknutej situácie (statický posudok Ing. Bojdu k stabilizácii oporného múra a murovaného plota) a z ich vyjadrení mal súd preukázané, že k stabilizácii plota doposiaľ nepristúpili práve vzhľadom na neprebiehajúce súdne konanie. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že odstránenie murovaného plota nie je účelné, postup podľa preto neprichádza do úvahy.

8. Žalobcovia počas konania neprejavili záujem o prikázanie neoprávnenej stavby do ich vlastníctva ( ). Uvedené by vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávaného sporu považoval súd prvej inštancie aj za nelogické, pretože je zrejmé, že žalobcovia plot na ich pozemkoch mať nechcú, pričom pokiaľ by súd mal postupovať podľa ustanovenia a plot im prikázať do ich vlastníctva, musel by žalobcov zaviazať zaplatiť žalovaným primeranú náhradu a keďže žalobcovia nemajú o stavbu plota na ich pozemku záujem, museli by žalobcovia napokon vynaložiť náklady za účelom jeho odstránenia. Postup podľa odseku 2 ustanovenia v súdenej veci preto tiež nie je možný.

9. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že spôsob vyporiadania podľa ustanovenia predstavuje možnosť súdu usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Súd prvej inštancie mal vedomosť o tom, že tento postup predstavuje mimoriadne opatrenie, ktoré prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Keďže však v súdenej veci postup podľa ustanovenia súd nepovažoval za účelný a postup podľa ustanovenia nebol možný, dospel súd prvej inštancie k záveru, že ide o výnimočný prípad, kedy pomery medzi spoluvlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby nie je možné riešiť inak, než zriadením vecného bremena

za náhradu v miere nevyhnutne potrebnej na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Vecné bremeno spočíva v užívaní časti pozemku o rozlohe 6 m2 vo vlastníctve žalobcu 2/ a to parcely registra C parcelné č. 6187 - trvalý trávny porast o výmere 1114 m2 tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 48/2022 B. M. G., špecifikovanom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že nakoľko je predmetný geometrický plán vo výroku rozsudku presne konkretizovaný aj uvedením čísla jeho overenia podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) nie je nutné, aby bol predmetný geometrický plán k rozsudku pripojený.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že postup zriadenia vecného bremena v danom prípade nie je protiústavný, resp. protizákonný, a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, pretože súd pomery medzi vlastníkom pozemku a spoluvlastníkmi stavby upravil spôsobom, ktorý predpokladá platné a účinné zákonné ustanovenie, ide o kogentnú hmotnoprávnu úpravu, ktorou sa súd musí riadiť v prípade, že dospeje k záveru, že vyporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa predchádzajúcich odsekov ustanovenia nie je možný. Hoci žalobcovia v podanej žalobe poukázali o. i. aj na ustanovenie , neskôr v konaní namietali, aby súd postupoval podľa odseku 2, resp. 3 tohto ustanovenia. Tiež uvádzali, že prvoradá je ich ochrana podľa a použitie ustanovenia prichádza do úvahy len pri výskyte mimoriadnych dôvodov. S takto navrhovaným právnym posúdením sa súd prvej inštancie nestotožnil. Podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. , ustanovenie je špeciálne k , v ktorom je upravená ochrana vlastníctva, a z ktorého vychádza jednak žaloba na vydanie veci (žaloba reivindikačná), jednak žaloba negatórna, ktorou sa vlastník domáha ochrany proti iným neoprávneným zásahom ako tým, ktoré spočívajú v neoprávnenom zadržiavaní cudzej veci a odstránení následkov týchto zásahov. Už tým, že zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z dosahu , ktorý by umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku riešiť len žalobou na odstránenie stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka neoprávnenej stavby a tiež k všeobecnému záujmu na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby boli postavené na pevnom základe. V občianskom práve sa tiež tradične uplatňuje snaha o to, aby nákladné investície neboli zbytočne marené (v prípade neoprávnenej stavby pochopiteľne za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto postup spravodlivo požadovať). Z textu jasne vyplýva, že rozhodnutie o odstránení stavby možno vydať len na návrh vlastníka pozemku. To platí aj o rozhodnutí podľa , ktorý na prvý odsek tohto ustanovenia priamo nadväzuje. Z dikcie , ktorý sa už o návrhu vlastníka pozemku nezmieňuje, možno však dôvodiť, že návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, ako aký je uvedený v , , najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník stavby a takýmto spôsobom môže súd pomery medzi stranami usporiadať.

11. Náhradu za zriadenie vecného bremena súd prvej inštancie určil s poukazom na znalecký posudok B. N. O. č. 9/2021 v sume 805,92 eur. Zo znaleckého posudku vyplýva náhrada za 1 m2 zabratej plochy v sume 134,32 eur, čo pri výmere 6 m2 predstavuje 805,92 eur.

12. Záverom súd prvej inštancie doplnil, že sa zaoberal aj argumentom žalovaných o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou plota vydržaním. Podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním však podľa názoru súdu splnené neboli.

13. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že jednou zo zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržaním je dobromyseľnosť držiteľa veci o tom, že mu vec patrí. Táto podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaných k pozemkom zastavaným neoprávnenou stavbou splnená nebola. Z ustanovenia vyplýva, že dobromyseľnosť je nutné posudzovať vo vzťahu ku všetkým okolnostiam, pričom táto dobromyseľnosť musí byť posudzovaná z objektívneho a nie zo subjektívneho hľadiska. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Z dokazovania vykonaného v tomto spore mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaní pred stavbou plota dostatočné úsilie smerujúce k tomu, aby bol plot postavený správne, nevyvinuli. Žalovaní súdu prvej inštancie nepreukázali nijaký spôsob, ktorým by pred začatím stavby plota presne vymedzili hranice medzi pozemkami a vo vzťahu k tejto stavbe ani nepožiadali stavebný úrad o vydanie stavebného

povolenia. Z takéhoto konania nie je možné odvodzovať ich dobrú vieru v to, že im sporné časti pozemkov pod plotom patria, žalovaní dobromyseľní neboli, nie je možné konštatovať, že vlastnícke právo k pozemkom pod neoprávnenou stavbou nadobudli.

14. S poukazom na uvádzané skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v časti odstránenia pletivového plota (pletivo + stĺpiky oplotenia) dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel. Vzhľadom k povahe povinnosti, ktorú súd týmto rozsudkom žalovaným ukladá, mal súd prvej inštancie za to, že je dôvodné poskytnúť žalovaným primerane dlhšiu lehotu na plnenie a túto určil tak, že žalovaným umožnil splniť si povinnosť odstrániť stavbu v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o odstránenie murovanej časti plota, tu súd prvej inštancie usporiadal vzťahy medzi žalobcom 2/ a žalovanými podľa a k stavbe plota zriadil za náhradu v prospech žalovaných vecné bremeno.

15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo veci nie je možné konštatovať prevažný úspech ani jednej zo strán sporu. Súd nevyhovel návrhu žalobcov v celom rozsahu, ale uložil žalovaným odstrániť len časť stavby a zároveň upravil pomery strán sporu zriadením vecného bremena. Špecifikom tohto konania je, že súd nebol viazaný petitom žalobcov v tom zmysle, že mohol žalobe len vyhovieť alebo ju zamietnuť. V prípade takýchto sporov vyplýva spôsob vyporiadania vzťahov priamo z právneho predpisu, súd bol teda viazaný návrhom na vyporiadanie, nie však jeho spôsobom.

16. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady a nebezpečenstvo stavbu murovaného aj pletivového plota špecifikovanú skutočným zameraním stavby zo dňa 09. 10. 2018, vyhotovenom spoločnosťou Geodetická O.K. s.r.o., so sídlom J. Vuruma 4, 949 01 Nitra, IČO: 44 315 341 a prizná žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %. Zároveň žiadali priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. V podanom odvolaní žalobcovia poukázali na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. a .

17. Odvolatelia v prvom rade poukázali na uznesenie NS SR zo dňa 30. 11. 2017, sp. zn. , nález Ústavného súdu SR zo dňa 26. 01. 2011, sp. zn. (nález ochrany vlastníctva pozemku), na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 25. 01. 2005, sp. zn. a rozsudok NS SR zo dňa 05. 11. 2009, sp. zn. . Následne uviedli, že súd prvej inštancie v rozpore s praxou najvyšších súdnych autorít rozhodol výrokom č. I napadnutého rozsudku v časti „Žalovaní nie sú povinní odstrániť betónový základ plota“ (tu už len preto, že takéto vymedzenie nebolo súčasťou žalobného petitu) a výrokom č. II rozsudku spôsobom „ex iniuria ius non oritur“, tzn. z úplného bezprávia žalovaných voči žalobcom (ich právnym predchodcom) a vytvoril pre žalovaných právo, a stav, ktorým žalovaní majú prospech z vlastnej nepoctivosti. Žalovaní totiž mali a mohli vedieť (a zrejme aj vedeli), že ich murovaný plot je stavbou nepovolenou, bez riadneho geodetického zamerania a bez riadnej stavebnej dokumentácie. Žalovaní ako stavebníci murovaného plota zodpovedajú za jeho uskutočnenie, pričom nemôžu túto zodpovednosť prenášať na stavebný dozor, dodávateľa či akékoľvek iné subjekty. Žalovaní, pokiaľ by si riadne plnili svoje povinnosti podľa Stavebného zákona, by nepochybne vedeli, že murovaný plot je neoprávnenou stavbou, resp. murovaný plot by ako neoprávnená stavba nevznikol, pretože v súčasnom umiestnení by ani nemohol byť postavený. Namietali, že výrok č. II napadnutého rozsudku je nevykonateľný, keďže jeho súčasťou nie je geometrický plán, hoci je to nutné v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/) Katastrálneho zákona.

18. V ďalšom uviedli, že súd prvej inštancie si v bode 43 napadnutého rozsudku arbitrárne definoval kritériá tzv. „účelnosti“, hoci tieto zákon nedefinuje a zo záverom uvedených v judikatúre vyplýva, že tieto kritériá sú svojvoľné, v rozpore so základmi ústavnoprávnej ochrany vlastníka pozemku. Povaha a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením vznikla, je nespôsobilé kritérium už len preto, že by diskriminovala vlastníkov pozemkov, na ktorých by bola postavená „drahšia“ neoprávnená stavba v porovnaní s vlastníkmi pozemkov s „lacnejšou“ neoprávnenou stavbou, čo je v rozpore s SR. Prvoinštančný súd tvrdí, že murované oplotenie má mať údajne funkciu „oporného múra“. Tento záver nemá oporu v obsahu súdneho spisu ani vo vykonanom dokazovaní. Prvoinštančný súd tiež tvrdí, že „Posunom plota o dĺžke 33,50 m by žalobca 2/ získal plochu o rozmere spolu 6m2 (plot by bol posunutý v priemere o cca 20 cm). Uvedené je podľa názoru súdu neprimerané a neúčelné.“

Tento náhľad prvoinštančného súdu je absurdný. Prioritizácia vlastníka pozemku ako nevyhnutné ústavnoprávne východisko pre stavby neoprávnené a nepovolené totiž znamená, že žalobca 2/ stratil 6 m2 zo svojho pozemku neoprávnenou výstavbou, ku ktorej sa absenciou príslušného stavebného konania ani nemal možnosť vyjadriť (ani jeho právny predchodca). Snahu žalobcu 2/ o nápravu svojej straty prvoinštančný súd v podstate hodnotí ako „neprimeranú a neúčelnú“, a to len z dôvodu, že riešené rozmery nie sú veľké. Poukázali na to, že žiaden predpis neukladá žalovaným svoj pozemok opätovne oplotiť.

19. Nesúhlasia s tvrdeniami uvedených v bode 45 napadnutého rozsudku a považujú ich za prekvapivé a absurdné. Uviedli, že podľa judikatúry NS SR zodpovedá za výstavbu stavebník a nie stavebná firma, a teda súd prvej inštancie stavebníka bezdôvodne liberoval spod tejto zákonnej povinnosti a ospravedlnením porušovania povinností založil u žalovaných dôvody pre vznik práva vecného bremena, čím porušil zásadu ex iniuria ius non oritur. Žalobcovia v ďalšom vyjadrili nesúhlas aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia mali namietať neoprávnenosť stavby. Bod 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku pokladajú žalobcovia v celku za iracionálny, z dôvodu, že pri postupe podľa nemôže súd argumentovať nedostatkom iniciatívy žalobcov. Žalobcovia sa domáhajú v konaní ochrany svojho vlastníckeho práva, súd nemôže ako argument odopretia tejto ochrany nahrádzať autonómiu žalobcov rozhodovať o využití ich pozemku, keďže je dosť dobre predstaviteľné, že žalobcovia radšej odstránia plot na vlastné náklady a za náhradu, než aby ho trpeli za príliš nízku jednorazovú odplatu.

20. Uviedli, že podľa už uvedenej judikatúry, neoprávnená a nepovolená stavba zásadne nemôže byť výnimočným prípadom pre zriadenie vecného bremena za náhradu, pretože by sa tak ľahko vytvoril precedens pre viacnásobné porušovanie právnych predpisov. Prvoinštančný súd bol povinný aplikovať primárne a až potom ust. , aj to len ústavne konformným spôsobom. Zriadenie vecného bremena ústavne konformným spôsobom však nie je prípustné vtedy, ak nie je núteným obmedzením vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere podľa SR. Súkromný záujem žalovaných na umiestnení neoprávnenej a nepovolenej stavby však nemožno považovať za verejný, tobôž ak je precedensom pre porušovanie právnych predpisov ďalšími stavebníkmi, ktorí s použitím dôvodov uvádzaných prvoinštančným súdom majú zrozumiteľný návod, ako si (protiprávne) rozširovať úžitkovú plochu na úkor vlastníkov susediacich pozemkov. V žiadnom prípade nemôže byť núteným obmedzením v nevyhnutnej miere zriadenie vecného bremena z dôvodu, aby „nákladné investície neboli zbytočne marené“. Odvolatelia zároveň odmietli aj názor súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že primárnym ustanovením pre ochranu vlastníka pozemku je ust. . V tejto súvislosti poukázali na rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn. , zo dňa 02. 02. 2009. Uviedli, že prvoinštančný súd zjavne nesprávne vyhodnotil statické posudky Ing. Bojdu (body 30 a 31 rozsudku), keďže statik sa v ňom vyjadruje zjavne tendenčne v prospech žalovaných a rovnako tak súd prvej inštancie zjavne nesprávne vyhodnotil aj tendenčné stanovisko geodetickej kancelárie GEPOS s.r.o. (bod 27 rozsudku).

21. Žalobcovia sú toho názoru, že prvoinštančný súd nesprávne posúdil aj otázku náhrady trov konania. Žalobkyňa 1/ bola prakticky v konaní úspešná, prvoinštančný súd nešpecifikoval žiadnu skutočnosť, ktorá by znamenala jej neúspech, vo výroku rozsudku. V prípade žalobcu 2/ je výrok o náhrade trov konania závislým výrokom od výroku II rozsudku, a vzhľadom na nesprávne právne posúdenie vo výroku II rozsudku nie je správny výrok III rozsudku ani vo vzťahu k žalobcovi 2/.

22. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobcami podanému odvolaniu uviedli, že judikatúru, na ktorú sa žalobcovia odvolávajú sa nevzťahujú na prejednávanú vec, pretože ide o skutkovo odlišné prípady. Žalobcovia v celom obsahu odvolania akcentujú, že zriadením vecného bremena došlo k porušeniu ich práva na ochranu a výkon vlastníckeho práva. Ak súd dospeje k záveru, že ide skutočne o neoprávnenú stavbu (žalovaného) na cudzom pozemku (žalobcu), nemôže zamietnuť žalobu vlastníka pozemku o odstránenie stavby, ale musí rozhodnúť v zmysle niektorého z ust. , a . Pokiaľ dospeje k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobcom nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi stranami sporu iným spôsobom podľa ust. . Poukázali na Rozsudok NS SR č.k. zo dňa 26. 01. 2012, Rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 23. 04. 2014 a Uznesenia KS Žilina, sp. zn. zo dňa 30. 10. 2020. K účelnosti, resp. neúčelnosti odstránenia stavby poukázali žalovaní na svoje predošlé vyjadrenie zo dňa 21. 10. 2019. Sú názoru, že v konaní preukázali neúčelnosť odstránenia oplotenia dostatočnými dôkazmi. Neúčelnosť odstránenia vyplýva

aj zo samotného charakteru stavby, jedná sa teda o plot, ktorého účelom je oddelenie susediacich pozemkov a je teda zrejmé, že po odstránení plota bude nie len potrebné ale vzhľadom na výškové rozdiely medzi pozemkami aj nevyhnutné jeho opätovné vybudovanie. Odstránením plota žalobcovia nezískajú možnosť ekonomicky výhodnejšieho využitia pozemku. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že zriadenie vecného bremena ich neprimerane obmedzí vo výkone ich vlastníckych práv. Žalobca 2/ neuviedol, ako by účelnejšie využil časť parc. č. 6187 o výmere 6 m2, na ktorej bolo zriadené vecné bremeno a ako ho stavba múru obmedzuje pri využívaní a uplatňovaní vlastníckych práv k zvyšnej časti parcely. Poukázali na vyjadrenie žalobkyne 1/ na pojednávaní konanom dňa 07. 09. 2022, pričom doplnili, že pletivový plot sa nachádza na hranici parc. č. 6192 vo vlastníctve žalobkyne 1/ a parc. č. 6182 vo vlastníctve žalovaných. Vyjadrenie žalobkyne 1/ viedlo súd k formulácii I. výroku rozsudku. S poukazom na znenie § 79l ods. 2 Katastrálneho zákona uviedli, že geometrický plán bol overený dňa 26. 10. 2022 preto je zrejmé, že sa k verejnej listine nepripája. Žalovaní v ďalšom uviedli, že sú toho názoru, že súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, ako to bolo navrhované žalobcom, ktorý navrhuje odstránenie stavby, a to vzhľadom na okolnosti danej veci zriadením vecného bremena podľa . S rozsudkom súdu prvej inštancie sa plne stotožňujú ako po stránke skutkových zistení, tak aj právneho posúdenia veci a odvolaciemu súdu navrhli, aby ho ako vecne správny potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Žalobcovia 1/ a 2/ k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ uviedli, že toto považujú v celom rozsahu za nedôvodné a nesúhlasia s ním, popierajú všetky relevantné skutkové tvrdenia a trvajú v plnom rozsahu na obsahu nimi podanom odvolaní. Vyjadrenie žalovaných je podľa ich názoru irelevantné. Interpretácia žalovaných nie je spôsobila podporiť nesprávnu právnu argumentáciu súdu prvej inštancie. Uviedli, že vady sporného murovaného plotu sa naďalej od podania odvolania zhoršujú. Uviedli, že majú k argumentácii a označeniu dôkazov v bode 4.1 vyjadrenia za to, že predmetné označenie dôkazných prostriedkov (listiny) a s ním súvisiaca argumentácia nespĺňajú podmienky uvedené v ust. k tomu, aby mohli byť považované za riadne novoty v odvolacom konaní.

24. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo podané oprávnenými osobami v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario). Odvolací súd viazaný svojou zákonnou povinnosťou skúmania, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád tak ako je uvedené v ust. dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád v tomto ustanovení zakotvenom netrpí, a preto ho podľa , ako vecne správny potvrdil.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa veta tretia , súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

Podľa , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa , , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

26. V prípade tohto rozhodovania o uplatnenom žalobnom nároku žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ týkajúcim sa odstránenia neoprávnenej stavby stojacej na pozemkoch patriacich žalobcom 1/ a 2/, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu , obsiahnutých v rámci bodov 34. až 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Samotný proces vyhodnotenia dôkazov v tomto spore predložených jeho stranami je potrebné posúdiť za plne súladný s obsahom ust. v spojení s , čo znamená, že dôkazy v spise sa nachádzajúce boli zo strany prvoinštančného súdu hodnotené jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko vyšlé počas tohto konania najavo.

27. Odvolací súd s prihliadnutím na svoju zákonnú povinnosť skúmať, či v tomto odvolacom konaní zo strany žalobcov 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutej v ust. , prijal ten záver, že napadnutý rozsudok ani jednou z procesných vád obsiahnutých v citovanom ustanovení netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ).

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý včas podaným odvolaním napadli žalobcovia je potrebné uviesť, že v danej veci konajúci súd (súd prvej inštancie) vyhodnotiac ním vykonané dokazovanie opodstatnene uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ ako stavebníci postavili stavbu plota bez akéhokoľvek občiansko-právneho titulu, t. j. stavbu neoprávnenú nachádzajúcu sa na parcelách č. 6187 a 6192 vlastnícky patriacich žalobcom 1/ a 2/. Na predmetnú stavbu plotu, ktorá je okrem neoprávnenej aj nepovolená sa nevzťahuje ani stavebné povolenie vydané Mestom Nitra dňa 20. 06. 2003 pod č. SP581/2003-003-ing.Ko právoplatné dňa 21. 07. 2003 a ani kolaudačné rozhodnutie zo dňa 19. 03. 2003, právoplatné dňa 10. 04. 2007 vydané pod č. SP 583/2007-004-ing.Ná.

29. Pokiaľ ide o vyporiadanie vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi neoprávnenej stavby, tak v prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z aplikácie ust. . V tejto súvislosti bral na zreteľ poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania stanovených zákonom. Čo sa týka prvého spôsobu vyporiadania vzťahov, v ods. 1 ust. sa vzájomné vzťahy týchto subjektov vyporiadavajú tak, že dôjde k odstráneniu neoprávnenej stavby, prípadne jej časti, na náklady jej vlastníka. Druhým zákonným spôsobom vyporiadania vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi neoprávnenej stavby je spôsob zakomponovaný v rámci ods. 2 ust. , podľa ktorého sa neoprávnená stavba prikáže za náhradu do vlastníctva vlastníkov pozemkov, ak by odstránenie stavby nebolo účelné, pričom vlastníci pozemkov by s takýmto postupom súdu vyslovili svoje súhlas. Tretí spôsob vzájomného vyporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi neoprávnenej stavby, ktorý v danom prípade zvolil aj prvoinštančný súd, je spôsob rezultujúci z obsahu ust. , podľa ktorého dôjde k zriadeniu vecného bremena v prospech vlastníkov neoprávnenej stavby.

30. Súd prvej inštancie pri zvážení všetkých troch spôsobov vzájomného vyporiadania vzťahov medzi vlastníkmi predmetných pozemkov, t. j. žalobcami 1/ a 2/ a vlastníkmi neoprávnenej stavby, t. j. žalovanými 1/ a 2/ plne dôvodne zvolil úpravu týchto vzťahov podľa , majúc v prvom rade na zreteli všetky okolnosti danej prejednávanej veci. Pokiaľ ide o odstránenie stavby plota v tej časti, v ktorej nie je plot murovaný a je iba pletiva a stĺpiku, tak tu súd prvej inštancie s poukazom na skutočné zameranie stavby zo dňa 09. 10. 2018, vyhotovené spoločnosťou Geodetická O.K. s.r.o., so sídlom J. Vuruma 4, 949 01 Nitra, IČO: 44 315 341 správne výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol s tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní odstrániť stĺpiky a pletivo, bez ich povinnosti odstrániť betónový

základ, a to v lehote 60-ich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie prvoinštančného súdu v tejto časti výroku zodpovedalo vzájomnému konsenzu obidvoch strán tohto sporu. Odstránenie tejto časti plotu uvedeným spôsobom korešpondovalo aj s tvaromiestnou ohliadkou, ktorá poskytla prvoinštančnému súdu dostatočný prehľad o spôsobe užívania nehnuteľností z každej strany tohto plota, či už žalobcami 1/ a 2/ alebo žalovanými 1/ a 2/. Odstránenie celého plota v tejto časti, t. j. aj betónového múrika by bolo neprimerane nákladné, pričom by nezodpovedalo účelu využitia pozemkov v tejto časti obidvomi stranami sporu, ktoré ich užívajú ako záhrady.

31. Na margo zvoleného spôsobu vyporiadania vzájomných vzťahov medzi vlastníkom pozemku, t. j. parc. č. 6187 patriacej vlastnícky žalobcovi 2/ a vlastníkmi neoprávnenej stavby, t. j. žalovanými 1/ a 2/ vyplývajúceho z výrokovej časti II. napadnutého rozsudku, je potrebné poznamenať, že tento spôsob takisto plne korešponduje so všetkými okolnosťami prejednávanej veci, pričom preferuje tretiu alternatívu vyporiadania týchto vzájomných vzťahov podľa . Zriadené vecné bremeno v danom prípade podľa , za jednorazovú náhradu v sume 805,92 eura prináležiacej žalobcom 1/ a 2/ je dôsledkom správnych úvah súdu prvej inštancie v tom smere, že úprava vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi neoprávnenej stavby podľa nie je účelná, úprava týchto vzťahov podľa je pre postoj strán nemožná, a preto bolo potrebné na riešenie vzájomných vzťahov medzi týmito subjektmi aplikovať alternatívu obsiahnutú v ust. . V súvislosti so zriadením daného vecného bremena je potrebné uviesť, že nejde o žiadny inštitút, ktorý by bol v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, ale že rieši zabratie parc. č. 6187 trvalý trávny porast o celkovej výmere 1114 m2, z ktorej výmery žalovaní 1/ a 2/ neoprávnene zabrali výmeru 6 m2. Pri takto konštatovanej neoprávnene zabratej výmere 6 m2 z parc. č. 6187 vlastnícky patriacej žalobcovi 2/, následne konajúcim súdom ustanovená znalkyňa B. N. O. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v rámci ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 9/2021 zo dňa 25. 09. 2021, objektívnym spôsobom stanovila jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 805,92 eura (134,32 eura za 1 m2 x 6 m2), pričom takto stanovenú jednorazovú výšku hodnoty za zriadenie vecného bremena popri prvoinštančnom súde rešpektuje aj odvolací súd.

32. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd ešte dodáva, že odstránenie plota v jeho pletivovej časti bolo potrebné považovať za účelné aj s poukazom na vyslovený súhlas žalobkyne 1/ v priebehu tohto sporu (pred prvoinštančným súdom). Takisto aj samotné odstránenie stĺpikov a pletiva, bez odstránenia betónového základu, nevyžadovalo značné odkopanie zeminy popri tomto betónovom základe, čo by v konečnom dôsledku pôsobilo narušenie koreňového systému drevín nachádzajúcich sa v záhradkách žalobcov a aj žalovaných, ktoré sú uvedené z obidvoch strán predmetného plotu. Čo sa týka neodstránenia murovanej časti oplotenia a zriadenia vecného bremena v tejto časti v prospech žalovaných 1/ a 2/ za príslušnú finančnú náhradu jednorazového charakteru patriacu žalobcom 1/ a 2/, tak v tejto súvislosti súd prvej inštancie dôvodne vzal zreteľ na charakter danej neoprávnenej stavby spojenej so zemou pevným betónovým základom po celej jej dĺžke, pričom žalobcami 1/ a 2/ požadované odstránenie neoprávnenej stavby, by na strane žalovaných 1/ a 2/ vyvolalo hospodársku stratu 23.432,52 eura s DPH (náklady na odstránenie pletivovej časti plota č. 179,78 eura bez DPH a náklady na odstránenie murovanej časti plota 19.347,32 eura bez DPH). V súvislosti so zamietavým stanoviskom ohľadom odstránenia murovanej časti plota bolo zo strany súdu prvej inštancie správne prihliadnuté na závery statických posudkov vypracovaných statikom B. M. L. v mesiacoch jún a september 2022, z ktorých vyplýva, že oporný múr je po statickej stránke po celej svojej dĺžke nezávadný a nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Pokiaľ ide o dve mierne naklonené spodné časti oporného múra, tak k navrhnutej realizácii tohto technického riešenia stabilizácie plota, žalovaní pristúpia po skončení tohto sporu. V kontexte uvedeného preto súd prvej inštancie nepristúpil na alternatívu zakotvenú v ust. vzťahujúcu sa na vyriešenie vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi neoprávnenej stavby.

33. Ako vecne správny a z právneho hľadiska relevantne odôvodnený odvolací súd považuje záver prvoinštančného súdu prezentovaný v rámci bodu 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku majúci vzťah k inštitútu vydržania, na ktorý vo svoj prospech v tomto spore poukazovali žalovaní 1/ a 2/. Vychádzajúc z dokazovania v prejednávanej veci vykonanom, ako aj s poukazom na ust. , súd prvej inštancie následne správne uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa pod neoprávnenou stavbou vydržať nemohli, pretože vzhľadom na všetky okolnosti neboli dobromyseľní.

34. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, tak ako sú obsiahnuté v podanom odvolaní žalobcov 1/ a 2/ smerujúcom voči prvoinštančnému rozsudku zo dňa 07. 12. 2022 č. k. -416, tak odvolací súd tieto v ich vzájomnom kontexte považuje všetky za nedôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že v danom prípade nie je možné hovoriť o nezhode, resp. rozpore žalobného petitu s obsahom výrokov I. a II. napadnutého rozsudku, pretože vo veci konajúci súd je pri takomto druhu žalôb viazaný samotným návrhom na vyporiadanie, avšak nie samotným spôsobom takéto vyporiadania. Vyporiadanie vzájomných vzťahov vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa pod neoprávnenou stavbou a vlastníctvo neoprávnenej stavby, súd prvej inštancie zrealizoval v intenciách obsahu ust. až 3 , pričom s prihliadnutím na všetky podstatné okolnosti prejednávanej veci, aplikoval spôsob vyporiadania týchto vzájomných vzťahov podľa . Pri zvolení tohto druhu vyporiadania bol opodstatnene kladný dôraz na rešpektovanie zásady „účelnosti“ pri riešení (vyporiadaní) takto vzniklých vzájomných vzťahov. V zmysle záverom rezultujúcich z rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít ohľadom tejto problematiky v súčasnej dobe, je potrebné vychádzať z toho že nie je možné nariadiť odstránenie neoprávnene postavenej stavby v tých prípadoch, ak to nie je účelné. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou spochybňujúcou vyhodnotenie statických posudkov vypracovaných B. L. konajúcim súdom zjavne tendenčne, pretože pre odvolací súd takýto postup na rozdiel od názoru odvolateľa zo strany súdu prvej inštancie nevyplýva, keďže tento súd správne iba zopakoval tie závery, ku ktorým erudovaným spôsobom dospel žalovanými 1/ a 2/ oslovený statik B. L.. Odvolací súd nezdieľa názor odvolateľa, že súd prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol v rozpore s ním aplikovaným ust. , nezohľadniac pritom praktický plný úspech žalobkyne 1/ v tomto spore, pričom v prípade žalobcu 2/ je výrok o náhrade trov konania závislým od výroku II. napadnutého rozsudku, a preto nie je správny ani od toho sa odvíjajúci výrok III. napadnutého rozsudku.

35. Odvolací súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku ako vecne správnemu aplikoval procesný postup podľa majúci za následok jeho potvrdenie, avšak s tým dodatkom, že jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj Skutočné zameranie stavby zo dňa 09. 10. 2018, vyhotovené spoločnosťou GEODETICKÁ O.K., so sídlom J. Vuruma 4, Nitra, IČO: 44 315 341 a Geometrický plán vyhotovený geodetickou kanceláriou GEOREAL č. 48/2022, so sídlom Kmeťova 14, Nitra, IČO: 34 638 938, dňa 11. 10. 2022, autorizačne overený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa 26. 10. 2022 pod č. P./XXXX. K záveru v tomto smere primäl odvolací súd obsah ust. , o katastri nehnuteľností, a to aj napriek odôvodneniu prvoinštančného súdu, obsiahnutého v rámci bodu 47. napadnutého rozsudku vychádzajúceho z aplikácie ust cit. zák., pri ktorej aplikácii súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné predmetný geometrický plán pripojiť k rozsudku, pretože už je presne citovaný vo výrokovej časti rozsudku.

36. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a , tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ v tomto konaní voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

37. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).