Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 35/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. P., D., a Mgr. A. M., T., zastúpených advokátkou JUDr.

I. F., D., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 13. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. P. a Mgr. A. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. novembra 2011 doručená sťažnosť, doplnená podaním z 12. decembra 2011, A. P.

(ďalej len „sťažovateľka“) a Mgr. A. M. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie základného práva na ochranu majetku podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa , práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol

k dohovoru“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“,

v citáciách aj „porušovateľ“) sp. zn. z 13. októbra 2011.

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka (v citáciách aj

„žalobkyňa“, pozn.) je v procesnom postavení žalobkyne proti žalovanému súdnemu

exekútorovi JUDr. Ing. K. M. v súdnom spore o zaplatenie 159 330,81 € istiny s prísl.

vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

«Žalobkyňa sa v konaní domáhala náhrady škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný ako

súdny exekútor, vykonávajúci proti povinnému Ing. J. N. exekúciu v prospech oprávneného

S, a. s. L. predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L... Okresný

súd... rozsudkom z 13. júna 2006 č. k. -179 žalobe vyhovel a žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobkyni 4 800 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 8. júla 2000 do

zaplatenia a nahradiť jej 312 585 Sk trov konania... Bol toho názoru, že oznámením Ing. M.

S. o podaní žaloby o vylúčenie vecí z exekúcie vznikla zákonná prekážka brániaca

vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľností a žalovaný mal túto skutočnosť oznámiť súdu a

navrhnúť povolenie odkladu exekúcie podľa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) do skončenia konania

o vylúčenie vecí z exekúcie. Keďže tak žalovaný neurobil a vykonal exekúciu predajom

nehnuteľností, zasiahol do práv právneho predchodcu žalobkyne a spôsobil mu škodu...

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“, pozn.) ako súd odvolací rozsudkom

z 28. marca 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu

zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že zo žiadneho ustanovenia

Exekučného poriadku výslovne nevyplýva, že by sa súdny exekútor po tom, čo mu bola

doručená žaloba o vylúčenie vecí z exekúcie, mal zdržať pokračovania v exekúcii predajom

nehnuteľností a vyhlásená dražba by mala byť zrušená, lebo vznikla zákonná prekážka

vykonania exekúcie, preto na strane žalovaného nevzhľadal splnenie zákonného

predpokladu zodpovednosti za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku - porušenie

právnej povinnosti vyplývajúcej z exekučnej činnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu... z 28. marca 2007... uznesením zo 17. júna 2009 sp. zn. uvedený

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie... z dôvodu existencie

vady v zmysle , spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozsudku

odvolacieho súdu. Naviac upriamil pozornosť odvolacieho súdu, aby sa v ďalšom konaní

dôsledne a presvedčivo vysporiadal s otázkou objektívnej zodpovednosti žalovaného ako

súdneho exekútora z hľadiska ustanovení § 2, § 3, § 5 a 33 ods. 1 Exekučného poriadku...

V ďalšom konaní Krajský súd... rozsudkom z 24. februára 2010 sp. zn.

rozsudok Okresného súdu... z 13. júna 2006... vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť žalobkyni 159 330,81 €, potvrdil... V odôvodnení uviedol, že v konaní

bolo nepochybne a jednoznačne zistené, a žalovaný to ani nepopieral, že v čase konania

dražby žalovaný vedel, že na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby, niekto iný

uplatňuje právo vylučujúce vykonanie exekúcie. Ak by žalovaný po doručení excindačnej

žaloby (17. decembra 1998) oznámil túto skutočnosť exekučnému súdu a s vykonaním

exekúcie počkal, exekučný súd by bol mohol povoliť odklad exekúcie... Aj keď zo žiadneho

ustanovenia Exekučného poriadku výslovne nevyplýva povinnosť pre exekútora po doručení

žaloby o vylúčenie vecí z exekúcie zdržať sa pokračovania v exekúcii a zrušiť vyhlásenú

dražbu, bol toho názoru, že žalovaný sa zodpovednosti za škodu nezbavil.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na

základe podnetu žalovaného napadol rozsudok Krajského súdu... z 24. februára 2010 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu... z 13. júna 2006 č. k. -179...

mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci... Nakoľko žalovaný v danom prípade postupoval správne, ak vykonal dražbu

nehnuteľností napriek oznámeniu právneho predchodcu žalobkyne, že podal žalobu

o vylúčenie vecí z exekúcie, nie sú podľa názoru generálneho prokurátora splnené

predpoklady pre jeho zodpovednosť za škodu...».

3. Najvyšší súd sťažnosťou napadnutým uznesením (bod 1) rozsudok krajského súdu

z 24. februára 2010 a rozsudok okresného súdu z 13. júna 2006 zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia „dospel... k záveru,

že pokiaľ súdy oboch stupňov dospeli k záveru o zodpovednosti žalovaného za škodu podľa

§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ich rozhodnutia nie sú vecne správne; sú založené na

nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor... preto dôvodne podal

mimoriadne dovolanie podľa v spojení s , keďže

to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto

nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Preto Najvyšší súd... zrušil

rozsudok Krajského súdu... z 24. februára 2010... a rozsudok Okresného súdu.. z 13. júna

2006... a vec vrátil Okresnému súdu... na ďalšie konanie ( v spojení

s ), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto

rozhodnutí pre tento súd záväzný.“ (Priebeh konania v predmetnej veci citovaný

z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu z 13. októbra 2011, pozn.) Sťažovatelia

v sťažnosti uviedli, že „touto ústavnou sťažnosťou napádajú posledne citované uznesenie

NS SR sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011... nakoľko majú za to, že napadnutým

rozhodnutím boli porušené ich ústavné práva...“.

4. Sťažovatelia, resp. sťažovateľka je presvedčená, že „napadnutým rozhodnutím

bolo... zasiahnuté do jej ústavných práv, nakoľko Najvyšší súd SR napadnutým rozhodnutím

prezentoval výklad právnej normy v rozpore s výkladom právnej normy, ktorý už skôr v tejto

veci vyslovil rovnako Najvyšší súd SR ako súd dovolací (iný senát) pri rozhodovaní

o dovolaní sťažovateľky (v uznesení NS SR sp. zn. zo dňa 17. 06. 2009)...

V rozpore s požiadavkou právnej istoty a spravodlivosti ako obsahovým vyjadrením

a naplnením princípu právneho štátu je nepochybne aj fakt, že porušovateľ v napadnutom

rozhodnutí konštatoval nezákonnosť rozhodnutí súdov nižších stupňov a v nich vyslovených

názorov napriek tomu, že už Ústavný súd SR v konaní sp. zn. v tejto veci

vyslovil, že rozhodnutie súdu KS Košice sp. zn. a teda aj ním potvrdené

rozhodnutie súdu OS Košice II sp. zn. -179 z 13. 06. 2006 sú z ústavného

hľadiska udržateľné a nemožno ich v žiadnom prípade považovať za arbitrárne.“.

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011 porušil

základné právo sťažovateľov podľa , ..., ako aj právo

sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo sťažovateľov podľa čl. 1 dodatkového

protokolu k Dohovoru..., ako aj právo sťažovateľov podľa SR.

2. Ústavný súd... zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu... zo dňa 13. 10. 2011 a vec

vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi 1) a sťažovateľovi 2) sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

každému pod 2.000 Eur...

4. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia... 1.790,32...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podstatou námietok sťažovateľov sú právne závery najvyššieho súdu pri

interpretácii (a následnej aplikácii v danej veci) ustanovení § 33 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, s ktorými sťažovatelia nesúhlasia (pozri

bod 3 v spojení s posledným odsekom bodu 2).

8. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov [ďalej len „“ (,

)]. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

9. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním

vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom

sa podľa ustanovenia rozumie riadny opravný prostriedok,

mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny

prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

10. V danom prípade je ústavná sťažnosť nedôvodná/predčasná, pretože smeruje

proti zrušujúcemu rozhodnutiu najvyššieho súdu (pozri bod 3), ktoré treba považovať za

procesné rozhodnutie, nemajúce charakter rozhodnutia „konečného“. Po tomto rozhodnutí

konanie vo veci samej bude pokračovať na okresnom súde. Až po jeho ukončení a vydaní

rozhodnutia okresným súdom, resp. odvolacím – krajským súdom vo veci samej (ako aj po

využití možnosti podať mimoriadne opravné prostriedky) budú mať sťažovatelia možnosť

uplatniť ochranu svojich práv podaním sťažnosti ústavnému súdu.

11. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 , pretože v danom štádiu súdneho konania nie je daná jeho

právomoc na prerokovanie veci (po zrušení veci dovolacím súdom bude o nej ďalej konať

okresný súd).

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľov.

13. K argumentácii sťažovateľov poukazovaním na právny názor ústavného súdu

prezentovaný v odôvodnení jeho uznesenia z 9. septembra 2010 vo veci sp. zn.

ústavný súd poznamenáva, že tento právny názor a z neho vyplývajúce

závery sa týkali posudzovania konkrétnych námietok sťažovateľky na danom stupni konania

(do rozsudku krajského súdu z 24. februára 2010), a preto nie sú pre posudzovanie daného

(súčasného) skutkového stavu a najmä právnych názorov a záverov vyplývajúcich

z rozhodnutia najvyššieho súdu z 13. októbra 2011 aktuálne ani právne relevantné.

14. Pokiaľ sťažovatelia namietajú nejednotnosť právnych názorov jednotlivých

senátov najvyššieho súdu v analogických veciach, ústavný súd poznamenáva, že mu

neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať právomoc,

ktorá je podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov zverená najmä najvyššiemu súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2012