Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 249/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. S. a L. S., B., zastúpených advokátkou JUDr. E.

Ľ., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a základných práv podľa a , práva

na spravodlivý proces a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 27. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. S. a L. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2013 doručená sťažnosť JUDr. B. S. a L. S. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv podľa a ,

práva na spravodlivý proces a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na

ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd) v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn.

1 MObdo a jeho uznesením z 27. novembra 2012

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovatelia sú

žalobcami v súdnom spore o vylúčení vecí z konkurznej podstaty vedenom na Krajskom

súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Krajský súd

rozsudkom z 10. apríla 2008 vyhovel žalobe sťažovateľov tak, že „že uložil správcovi

konkurznej podstaty úpadcu S. vylúčiť z konkurznej podstaty byt č. 43, na 5. podlaží na...

v B. s odôvodnením, že tento byt ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, bol v

bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľov, ktorí ho nadobudli na základe kúpnej zmluvy,

ktorej vklad do KN bol povolený 14. 10. 2002“. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Obo

81/2008, z 22. apríla 2009 potvrdil rozsudok krajského súdu z 10. apríla

2008 ako vecne správny. Najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn. 1 M

z 27. novembra 2012 označené rozsudky zrušil na základe mimoriadneho

dovolania zo strany generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) č. k. -10 z 26. apríla 2010 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie.

3. Sťažovatelia vyslovili nespokojnosť s postupom najvyššieho súdu, ktorý „zásadné

argumenty sťažovateľov, vznesené vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu,...

v napadnutom uznesení vôbec nereagoval, čím došlo k porušeniu práva... podľa čl. 46

ods. 1 a dohovoru“.

4. Sťažovatelia ďalej (okrem iného) namietali, že „Dovolací súd sa absolútne

nevysporiadal s kľúčovou otázkou /námietkou/, že všetky orgány verejnej moci, o to viac

orgány ochrany práv - medzi ktoré treba zaradiť aj generálnu prokuratúru, teda

mimoriadneho dovolateľa musia rešpektovať princípy právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1

, medzi ktoré sa zaraďuje aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov

právnych vzťahov v platné právo a ochranu nimi nadobudnutých práv, ktoré sú

garantované aj v a Protokolu č. 1 k Dohovoru, hoci sme mu

v tomto smere ponúkli celý rad inšpiratívnych prameňov /napr. nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS

165/11 ap./, ale bez akejkoľvek odozvy...

Výhrady máme aj k ústavnej prípustnosti mimoriadneho dovolania, pretože ESĽP

opakovane dospieva k názoru, že takýto procesný inštitút porušuje princíp právnej istoty

a v dôsledku toho aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru...

Presne podobný prípad je aj náš prípad, keď dovolací súd po 10 rokoch otvára

otázku platnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu len na základe jeho domnienky, že

prvý prevod vlastníctva mal byť – táto skutková otázka je ešte stále neuzatvorená –

v rozpore s dobrými mravmi, takže ak sa to preukáže, doplatiť na to by mali súčasní

vlastníci, ktorí za byt plnohodnotne zaplatili, vlastnícke právo bolo zavkladované

do verejného registra, vyše 10 rokov boli v oprávnenej držbe, že im byt vlastnícky patrí

a zrazu je všetko naopak...“.

5. Podľa názoru sťažovateľov „zmätočná činnosť dovolacieho súdu zapríčinila

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo ani napadnuté

kasačné uznesenie najvyššieho súdu nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovatelia zmietajú od roku 2003, keď SKP (správca konkurznej podstaty, pozn.) zapísal

ich byt do KP úpadcu aj napriek tomu, že zaň riadne zaplatili a v súlade s platným právom

nadobudli vlastnícke právo, ktoré doteraz nebolo relevantným spôsobom spochybnené“.

6. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva JUDr. B. S. a L. S., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, na ochranu majetku podľa č1. 20

ods. 1 a Protokolu č. 1 k Dohovoru a na prerokovanie veci v primeranej

dobe podľa a čl.. 6 ods. 1 Dohovoru, v spojení s ,

uznesením Najvyššieho súdu SR z 27. 11. 2012, sp. zn. V 6/2010, porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 11.2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

3. Najvyššiemu súdu SR prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. JUDr. B. S. a L. S. priznáva finančné zadosťučinenie každému po 10.000 EUR,

ktorú sumu im zaplatí Najvyšší súd SR do 2 mesiacov od doručenia nálezu.

5. Najvyšší súd SR je povinný zaplatiť sťažovateľom náhradu trov konania pred

ústavným súdom v sume 331,12 EUR v lehote do 2 mesiacov, a to na účet ich právnej

zástupkyni JUDr. E. Ľ.“

Sťažovatelia súčasne žiadali, aby ústavný súd „odložil vykonateľnosť uznesenia

Najvyššieho súdu SR z 27. 11. 2012, sp. zn. V 6/2010, až do rozhodnutia vo veci

samej“.

7. Ako dôkazový materiál sťažovatelia k sťažnosti pripojili odvolací rozsudok

najvyššieho súdu z 22. apríla 2009, mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

z 26. apríla 2010, vyjadrenie sťažovateľov z 18. augusta 2010 k nemu a napadnuté

(dovolacie) uznesenie najvyššieho súdu z 26. novembra 2012.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom... Podľa každý má

právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok... Podľa č. 1 ods. 1 Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát...

10. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľov

zaručených , dohovorom a dodatkovým protokolom postupom a dovolacím

rozhodnutím najvyššieho súdu (pozri body 1 a 6).

11. Najvyššiemu súdu (v postavení dovolacieho súdu), ktorý napadnutým uznesením

sp. zn. 1 M Obdo z 27. novembra 2012 zrušil prvostupňový a tiež odvolací

rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, sťažovatelia vytýkajú najmä

jeho stotožnenie sa so skutkovými a právnymi závermi generálneho prokurátora

vyjadrenými v jeho mimoriadnom dovolaní z 26. apríla 2010, nevysporiadanie sa s ich

argumentáciou vznesenou vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu a tiež pochybnosťami

o prípustnosti mimoriadneho dovolania (pozri tiež body 3 a 4).

12. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

13. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním

vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom

sa podľa ustanovenia rozumie riadny opravný prostriedok,

mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny

prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

14. V danom prípade je ústavná sťažnosť neprípustná, pretože smeruje proti

zrušujúcemu rozhodnutiu najvyššieho súdu (pozri body 2 a 11), ktoré treba považovať

za procesné rozhodnutie nemajúce charakter rozhodnutia „konečného“. Po tomto rozhodnutí

konanie vo veci samej bude pokračovať na krajskom súde. Najvyšší súd neodmietol

sťažovateľom poskytnutie súdnej ochrany ( a dohovoru),

vecou sa zaoberal a rozhodol o nej. Sťažovatelia budú mať možnosť v ďalšom štádiu

konania pred krajským súdom uplatniť ochranu označených práv, aj svoju argumentáciu

týkajúcu skutkovej a právnej stránky predmetnej veci, z čoho vyplýva, že majú ešte

k dispozícii iný prostriedok ochrany týchto práv (vrátane základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu), ktorých porušenie namietali vo svojej sťažnosti. V danej veci sa súdne konanie

nachádza v štádiu prvostupňového konania na krajskom súde, ktorý bude vo veci ďalej

konať v intenciách nariadeného doplnenia dôkazov (súvisiacich s posúdením prípadnej

absolútnej neplatnosti uzavretých zmlúv o prevode majetku, pozn.). K vykonávaniu

dôkazov sa sťažovateľ bude môcť v konaní pred krajským súdom a následne aj pred

odvolacím súdom vyjadriť za tých istých podmienok ako druhý účastník konania. Ústavný

súd preto nevidí v tvrdeniach sťažovateľov žiadnu takú okolnosť alebo dôvod, pre ktorý by

sa mali sťažovatelia v ďalšom konaní o predmetnej veci, v ktorej sú žalobcami, dostať

do podstatne nevýhodnejšej situácie v porovnaní so žalovaným.

15. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. 1 M Obdo z 27. novembra 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce z v konaní zistených skutkových okolností a nadväzne na ne (na danú vec)

použitých aktuálnych všeobecne záväzných právnych predpisov. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje

predovšetkým nedostatočne zistený skutkový stav a v dôsledku toho nesprávnu aplikáciu

relevantných právnych noriem ,

a o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, k čomu

najvyšší súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj ,

).

16. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k namietanému

porušeniu základného práva sťažovateľov podľa , práva podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dodatkového protokolu nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci podľa § 25

ods. 2 .

17. Pokiaľ sťažovatelia namietali aj prieťahy v prebiehajúcom súdnom konaní (pozri

bod 6.1), ústavný súd primerane k odôvodneniu tejto časti sťažnosti sťažovateľmi (pozri

bod 5) ešte dodáva, že sťažovatelia nielenže namietali prieťahy výlučne v dovolacom

konaní, ale navyše ani nepreukázali, že v tejto súvislosti podali sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní podľa a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený

nedostatok podľa stabilnej rozhodovacej praxe ústavného súdu (m. m. ,

, ) má za následok odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej

neprípustnosti ( v spojení s ).

18. Vzhľadom na uvedené zistenia (pozri body 14, 15 a 16), podľa ktorých nedošlo

(predovšetkým) k porušeniu ani dohovoru, ústavný súd

konštatuje, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu a dodatkového

protokolu, ktorého porušenie sťažovatelia namietali aj v spojení s označenými článkami

a dohovoru (pozri bod 6.1).

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2013