Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 25 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (30)I. ÚS 214/2014
PDF · 198.16 KB
No categories available
I. ÚS 214/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank
S.A., Quai Du President Paul Doumer 9, La Defense Cedex, Paríž, Francúzsko, zastúpenej
advokátom Mgr. Markom Staroňom, konateľom spoločnosti White & Case s. r. o., Hlavné
námestie 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obdo 50/2013 a jeho
uznesením z 24. októbra 2013 a postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Cob/299/2013 a jeho uznesením z 11. decembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A.
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2014 doručená sťažnosť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obdo 50/2013 a jeho uznesením z 24. októbra 2013, ako
aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v následne
pokračujúcom odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob/299/2013 a jeho uznesením
z 11. decembra 2013 (k časovej postupnosti konania pozri bod 2, pozn.).
2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je
odporcom v právnej veci navrhovateľa Slovenské energetické strojárne, a. s., Tlmače (ďalej
len „SES“), o nariadenie predbežného opatrenia. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 32 Cb/64/2013-100 zo 4. apríla 2013, ktorým
(okrem iného) nariadil predbežné opatrenie – povinnosť sťažovateľke zdržať sa
poskytovania akýchkoľvek plnení v prospech v návrhu uvedenej spoločnosti. O odvolaní
sťažovateľky rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 8 Cob/6/2013 z 29. mája 2013, ktorým
zrušil uznesenie okresného súdu zo 4. apríla 2013 a konanie zastavil. O dovolaní SES proti
tomuto uzneseniu rozhodol najvyšší súd sťažovateľkou namietaným uznesením sp. zn.
3 Obdo 50/2013 z 24. októbra 2013, ktorým zrušil uznesenie krajského súdu z 29. mája
2013 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd sťažovateľkou
namietaným (v poradí druhým) uznesením sp. zn. 2 Cob 299/2013 z 11. decembra 2013
časť prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, že návrh SES zamietol a vo zvyšnej časti ho
potvrdil (pozri bod 16).
3. Vo vzťahu k najvyššiemu súdu sťažovateľka v časti III sťažnosti („Porušené
práva a slobody sťažovateľa“) uviedla:
„(9) S poukazom na dôvody uvedené v bodoch 3.1 a 3.2 nižšie je Sťažovateľ toho
názoru, že Uznesením NS SR bolo porušené základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo sťažovateľa na rovnosť podľa čl. 47
ods. 3 Ústavy.
3.1 Zrušením uznesenia KS BA I nastolil NS SR opätovný stav existencie
nezákonného predbežného opatrenia, ktoré bolo a je vydané v rozpore s prekážkou rei
iudicatae...
3.2 Ignorovanie námietok Sťažovateľa uvedených vo Vyjadrení k Dovolaniu...
(25) ... NS SR sa v Uznesení NS SR nielenže nevysporiadal so žiadnou z námietok
sťažovateľa uvedených vo Vyjadrení k Dovolaniu..., pričom išlo o námietky majúce zásadný
význam a dopad na konanie pred NS SR, NS SR sa dokonca v Uznesení NS SR ani len
nezmienil o tom, že vyjadrenie k Dovolaniu bolo predložené.
(26) Podľa názoru Sťažovateľa týmto ignorovaním všetkých námietok Sťažovateľa
uvedených vo Vyjadrení k Dovolaniu došlo k jednoznačnému porušeniu práv Sťažovateľa
garantovaných v článkoch 46 ods. 1 a 47 ods. 3 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru...“
4. Vo vzťahu k postupu krajského súdu a jeho uzneseniu z 11. decembra 2013
sťažovateľka v sťažnosti (časti II „Predmet sporu pred NS SR“) namietala:
„(8) Po zrušení Uznesenia KS BA 1 musel KS BA v súlade s právnym názorom NS SR
vyjadrenom v Uznesení NS SR vydať Uznesenie KS BA 2, ktorým potvrdil Predbežné
opatrenie. Vzhľadom na to, že Uznesenie KS BA 2 je priamym dôsledkom napádaného
Uznesenia NS SR a potvrdzuje protizákonné Predbežné opatrenie, Sťažovateľ sa v tejto
sťažnosti domáha aj zrušenia Uznesenia KS BA 2.).
V časti III sťažnosti bode 19 sťažovateľka ďalej uviedla: «NS SR a aj KS BA
opomínajú, že hoci predmet konaní vo veci samej je „naoko“ označený odlišne, predmet
konaní o predbežných opatreniach je vo všetkých prípadoch rovnaký a je ním zákaz plnenia
zo Záruk.» Inú argumentáciu vo vzťahu k postupu krajského súdu sťažovateľka v sťažnosti
neuvádzala.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„(i) Uznesením Najvyššieho súdu... zo dňa 24. 10. 2013, spis. zn. 5 Obdo 50/2013
a uznesením Krajského súdu... zo dňa 11. 12. 2013, č. k. 2 Cob 299/2013-510, bolo
porušené základné právo spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S. A.
na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy..., právo na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... a právo na rovnosť podľa článku 47 ods.
3 Ústavy...
(ii) Uznesenie Najvyššieho súdu... zo dňa 24. 10. 2013, spis. zn. 5 Obdo 50/2013
a uznesenie Krajského súdu... zo dňa 11. 12. 2013, č. k. 2 Cob 299/2013-510, sa zrušujú
a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
(iii) Najvyšší súd... je povinný uhradiť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and
Investment Bank S. A., trovy právneho zastúpenia v sume 312,38 EUR (vrátane DPH)...“
6. Ako dôkazový materiál sťažovateľka okrem iných písomností predložila uznesenie
okresného súdu zo 4. apríla 2013, uznesenie krajského súdu z 29. mája 2013, uznesenie
najvyššieho súdu z 24. októbra 2013 a uznesenie krajského súdu z 11. decembra 2013 (pozri
tiež bod 2).
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci
sú si v konaní... rovní (pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy...
za podmienok ustanovených zákonom...).
9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľky
zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom postupom a dovolacím rozhodnutím
najvyššieho súdu, ako aj na neho nadväzujúcim rozhodnutím krajského súdu (pozri body 1
a 5).
10. Najvyššiemu súdu (v postavení dovolacieho súdu), ktorý napadnutým uznesením
sp. zn. 3 Obdo 50/2013 z 24. októbra 2013 zrušil uznesenie krajského súdu z 25. septembra
2013 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, sťažovateľka vytýka najmä „nastolenie
opätovného stavu existencie nezákonného predbežného opatrenia“ a ignorovanie jej
námietok uvedených vo vyjadrení k dovolaniu (pozri bod 3).
11. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom
uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci
nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci
v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú
povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne
zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva
dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých
ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by
znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad
uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,
I. ÚS 249/2013). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie
zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
12. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním
vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom
sa podľa ustanovenia § 53 zákona o ústavnom súde rozumie riadny opravný prostriedok,
mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny
prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.
13. V danom prípade je ústavná sťažnosť (jej časť) neopodstatnená, pretože smeruje
proti zrušujúcemu rozhodnutiu najvyššieho súdu (pozri bod 2), ktoré treba považovať za
procesné rozhodnutie nemajúce charakter rozhodnutia „konečného“ (nehľadiac na to, že
predmetom samotného sporu bolo rozhodnutie o predbežnom opatrení ako dočasnom
súdnom rozhodnutí, pozn.). Najvyšší súd neodmietol sťažovateľke v dovolacom konaní
poskytnutie súdnej ochrany (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru), vecou sa zaoberal
a rozhodol o nej. Sťažovateľka mala možnosť v opätovnom konaní pred krajským súdom
uplatniť ochranu označených práv, aj svoju argumentáciu týkajúcu skutkovej a právnej
stránky predmetnej veci.
Ústavný súd poznamenáva, že nesúlad právnych názorov sťažovateľky s faktickými
a právnymi závermi najvyššieho súdu nezakladá (nespôsobuje) samo osebe porušenie
označených práv. Navyše, podľa zistení ústavného súdu na okresnom súde sa v danej veci
súdne konanie vo veci samej nachádza v štádiu prvostupňového konania na okresnom súde,
ktorý bude vo veci ďalej konať. SES totiž v súlade s povinnosťou uloženou mu už v bode III
výroku uznesenia č. k. 32 Cb/64/2013-100 zo 4. apríla 2013 podalo 12. apríla 2013
okresnému súdu návrh na začatie konania (ďalej vedeného pod sp. zn. 32 Cb/64/2013)
vo veci samej, t. j. návrh na určenie, že záväzok sťažovateľky vyplatiť spoločnosti
EMPRESA bankové záruky sa stal neplatným, resp. zamietol. V tomto konaní sa bude
sťažovateľka môcť dožadovať súdnej ochrany svojich v sťažnosti označených práv
a v plnom rozsahu uplatniť všetky argumenty, ktorými podporuje svoj návrh.
14. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k namietanému
porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy najvyšším (dovolacím)
súdom nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol z uvedeného dôvodu.
15. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie označených práv uznesením krajského
súdu sp. zn. 2 Cob/299/2013 z 11. decembra 2013 (bod 5), ktorým krajský súd odmietol
odvolanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A. z Chile (ďalej
aj „spoločnosť EMPRESA“) proti uzneseniu okresného súdu zo 4. apríla 2012, zmenil
predmetné uznesenie okresného súdu vo výroku II tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v tejto časti zamietol, vo výroku I, ktorým okresný súd uložil sťažovateľke
povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA na
základe záručných listín vystavených sťažovateľkou..., uznesenie okresného súdu
zo 4. apríla 2013 potvrdil.
16. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka
v súvislosti s namietaným porušením označených práv uznesením krajského súdu
z 11. decembra 2013 (pozri bod 5 – petit sťažnosti) v odôvodnení svojej sťažnosti
neargumentovala žiadnym ústavne relevantným spôsobom podporujúcim jej tvrdenie.
Skutočnosti uvádzané v sťažnosti (pozri bod 4) nedosahujúce ústavne významný rozmer nie
sú spôsobilé vyvolať sťažovateľkou predstavovaný následok – ústavným súdom vyslovené
porušenie v petite sťažnosti uvedených práv rozhodnutím krajského súdu.
17. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania (koncentrovanom v jeho petite, pozn.).
18. Keďže sa sťažovateľka dožadovala porušenia vyslovenia označených práv aj
rozhodnutím krajského súdu z 11. decembra 2013 (bod 5) a svoj návrh ústavne relevantným
spôsobom neodôvodnila (bod 4), ústavný súd viazaný jej návrhom na rozhodnutie odmietol
sťažnosť v tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
19. Ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným
porušením práv a predmetným rozhodnutím krajského súdu (najmä vzhľadom
na sťažovateľkou uvedenú argumentáciu v sťažnosti). Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti
ako celku sa už ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.
20. K uvedenému ústavný súd ešte dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky
„prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným dielčím
procesným/dočasným úkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať
ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi. Preto je
povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi prípadmi, kedy procesný postup priečiaci sa
zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady,
kedy určitý procesný/dočasný postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene
(inkontextuálne), hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu, ako postup contra legem –
protiústavnosť konania nezaloží (pozri tiež I. ÚS 571/2013).
21. Ústavný súd v závere ešte poznamenáva, že 11. marca 2014 mu bolo doručené
podanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Santa Rosa 76,
Santiago, Chile, zo 7. marca 2013 označené ako „Vyjadrenie... k ústavnej sťažnosti podanej
spoločnosťou Crédit Agricole Corporate and Investment Bank“, v ktorej uviedla, že
„Účelom tohto vyjadrenia je podporiť ústavnú sťažnosť Sťažovateľa (hoci jej presný obsah
nepoznáme) s ohľadom, že napadnuté uznesenie porušilo... aj základné právo spoločnosti
Endesa...“. Keďže spoločnosť EMPRESA nebola účastníkom konania vo veci vedenej
na okresnom súde pod sp. zn. 32 Cb/64/2013 a jej podanie malo len podporný
argumentačný charakter k tvrdeniam sťažovateľky, ústavný súd sa jeho posudzovaním
nepovažoval za dôvodné samostatne zaoberať.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014