Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 214/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank

S.A., Quai Du President Paul Doumer 9, La Defense Cedex, Paríž, Francúzsko, zastúpenej

advokátom Mgr. Markom Staroňom, konateľom spoločnosti White & Case s. r. o., Hlavné

námestie 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a základného práva na rovnosť v konaní podľa

Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 24. októbra 2013 a postupom Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 11. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2014 doručená sťažnosť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S.A.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a základného práva na rovnosť v konaní podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. októbra 2013, ako

aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v následne

pokračujúcom odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 11. decembra 2013 (k časovej postupnosti konania pozri bod 2, pozn.).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je

odporcom v právnej veci navrhovateľa Slovenské energetické strojárne, a. s., Tlmače (ďalej

len „SES“), o nariadenie predbežného opatrenia. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -100 zo 4. apríla 2013, ktorým

(okrem iného) nariadil predbežné opatrenie – povinnosť sťažovateľke zdržať sa

poskytovania akýchkoľvek plnení v prospech v návrhu uvedenej spoločnosti. O odvolaní

sťažovateľky rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 29. mája 2013, ktorým

zrušil uznesenie okresného súdu zo 4. apríla 2013 a konanie zastavil. O dovolaní SES proti

tomuto uzneseniu rozhodol najvyšší súd sťažovateľkou namietaným uznesením sp. zn.

z 24. októbra 2013, ktorým zrušil uznesenie krajského súdu z 29. mája

2013 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd sťažovateľkou

namietaným (v poradí druhým) uznesením sp. zn. z 11. decembra 2013

časť prvostupňového rozhodnutia zmenil tak, že návrh SES zamietol a vo zvyšnej časti ho

potvrdil (pozri bod 16).

3. Vo vzťahu k najvyššiemu súdu sťažovateľka v časti III sťažnosti („Porušené

práva a slobody sťažovateľa“) uviedla:

„(9) S poukazom na dôvody uvedené v bodoch 3.1 a 3.2 nižšie je Sťažovateľ toho

názoru, že Uznesením NS SR bolo porušené základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo sťažovateľa na rovnosť podľa čl. 47

ods. 3 .

3.1 Zrušením uznesenia KS BA I nastolil NS SR opätovný stav existencie

nezákonného predbežného opatrenia, ktoré bolo a je vydané v rozpore s prekážkou rei

iudicatae...

3.2 Ignorovanie námietok Sťažovateľa uvedených vo Vyjadrení k Dovolaniu...

(25) ... NS SR sa v Uznesení NS SR nielenže nevysporiadal so žiadnou z námietok

sťažovateľa uvedených vo Vyjadrení k Dovolaniu..., pričom išlo o námietky majúce zásadný

význam a dopad na konanie pred NS SR, NS SR sa dokonca v Uznesení NS SR ani len

nezmienil o tom, že vyjadrenie k Dovolaniu bolo predložené.

(26) Podľa názoru Sťažovateľa týmto ignorovaním všetkých námietok Sťažovateľa

uvedených vo Vyjadrení k Dovolaniu došlo k jednoznačnému porušeniu práv Sťažovateľa

garantovaných v článkoch 46 ods. 1 a 47 ods. 3 a článku 6 ods. 1 Dohovoru...“

4. Vo vzťahu k postupu krajského súdu a jeho uzneseniu z 11. decembra 2013

sťažovateľka v sťažnosti (časti II „Predmet sporu pred NS SR“) namietala:

„(8) Po zrušení Uznesenia KS BA 1 musel KS BA v súlade s právnym názorom NS SR

vyjadrenom v Uznesení NS SR vydať Uznesenie KS BA 2, ktorým potvrdil Predbežné

opatrenie. Vzhľadom na to, že Uznesenie KS BA 2 je priamym dôsledkom napádaného

Uznesenia NS SR a potvrdzuje protizákonné Predbežné opatrenie, Sťažovateľ sa v tejto

sťažnosti domáha aj zrušenia Uznesenia KS BA 2.).

V časti III sťažnosti bode 19 sťažovateľka ďalej uviedla: «NS SR a aj KS BA

opomínajú, že hoci predmet konaní vo veci samej je „naoko“ označený odlišne, predmet

konaní o predbežných opatreniach je vo všetkých prípadoch rovnaký a je ním zákaz plnenia

zo Záruk.» Inú argumentáciu vo vzťahu k postupu krajského súdu sťažovateľka v sťažnosti

neuvádzala.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„(i) Uznesením Najvyššieho súdu... zo dňa 24. 10. 2013, spis. zn.

a uznesením Krajského súdu... zo dňa 11. 12. 2013, č. k. -510, bolo

porušené základné právo spoločnosti Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S. A.

na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ..., právo na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... a právo na rovnosť podľa článku 47 ods.

3 ...

(ii) Uznesenie Najvyššieho súdu... zo dňa 24. 10. 2013, spis. zn.

a uznesenie Krajského súdu... zo dňa 11. 12. 2013, č. k. -510, sa zrušujú

a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

(iii) Najvyšší súd... je povinný uhradiť spoločnosti Crédit Agricole Corporate and

Investment Bank S. A., trovy právneho zastúpenia v sume 312,38 EUR (vrátane DPH)...“

6. Ako dôkazový materiál sťažovateľka okrem iných písomností predložila uznesenie

okresného súdu zo 4. apríla 2013, uznesenie krajského súdu z 29. mája 2013, uznesenie

najvyššieho súdu z 24. októbra 2013 a uznesenie krajského súdu z 11. decembra 2013 (pozri

tiež bod 2).

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci

sú si v konaní... rovní (pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy...

za podmienok ustanovených zákonom...).

9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľky

zaručených a práva zaručeného dohovorom postupom a dovolacím rozhodnutím

najvyššieho súdu, ako aj na neho nadväzujúcim rozhodnutím krajského súdu (pozri body 1

a 5).

10. Najvyššiemu súdu (v postavení dovolacieho súdu), ktorý napadnutým uznesením

sp. zn. z 24. októbra 2013 zrušil uznesenie krajského súdu z 25. septembra

2013 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, sťažovateľka vytýka najmä „nastolenie

opätovného stavu existencie nezákonného predbežného opatrenia“ a ignorovanie jej

námietok uvedených vo vyjadrení k dovolaniu (pozri bod 3).

11. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (, ,

). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

12. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním

vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom

sa podľa ustanovenia rozumie riadny opravný prostriedok,

mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny

prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

13. V danom prípade je ústavná sťažnosť (jej časť) neopodstatnená, pretože smeruje

proti zrušujúcemu rozhodnutiu najvyššieho súdu (pozri bod 2), ktoré treba považovať za

procesné rozhodnutie nemajúce charakter rozhodnutia „konečného“ (nehľadiac na to, že

predmetom samotného sporu bolo rozhodnutie o predbežnom opatrení ako dočasnom

súdnom rozhodnutí, pozn.). Najvyšší súd neodmietol sťažovateľke v dovolacom konaní

poskytnutie súdnej ochrany ( a dohovoru), vecou sa zaoberal

a rozhodol o nej. Sťažovateľka mala možnosť v opätovnom konaní pred krajským súdom

uplatniť ochranu označených práv, aj svoju argumentáciu týkajúcu skutkovej a právnej

stránky predmetnej veci.

Ústavný súd poznamenáva, že nesúlad právnych názorov sťažovateľky s faktickými

a právnymi závermi najvyššieho súdu nezakladá (nespôsobuje) samo osebe porušenie

označených práv. Navyše, podľa zistení ústavného súdu na okresnom súde sa v danej veci

súdne konanie vo veci samej nachádza v štádiu prvostupňového konania na okresnom súde,

ktorý bude vo veci ďalej konať. SES totiž v súlade s povinnosťou uloženou mu už v bode III

výroku uznesenia č. k. -100 zo 4. apríla 2013 podalo 12. apríla 2013

okresnému súdu návrh na začatie konania (ďalej vedeného pod sp. zn. )

vo veci samej, t. j. návrh na určenie, že záväzok sťažovateľky vyplatiť spoločnosti

EMPRESA bankové záruky sa stal neplatným, resp. zamietol. V tomto konaní sa bude

sťažovateľka môcť dožadovať súdnej ochrany svojich v sťažnosti označených práv

a v plnom rozsahu uplatniť všetky argumenty, ktorými podporuje svoj návrh.

14. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k namietanému

porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , práva podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa najvyšším (dovolacím)

súdom nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietol z uvedeného dôvodu.

15. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie označených práv uznesením krajského

súdu sp. zn. z 11. decembra 2013 (bod 5), ktorým krajský súd odmietol

odvolanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A. z Chile (ďalej

aj „spoločnosť EMPRESA“) proti uzneseniu okresného súdu zo 4. apríla 2012, zmenil

predmetné uznesenie okresného súdu vo výroku II tak, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia v tejto časti zamietol, vo výroku I, ktorým okresný súd uložil sťažovateľke

povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA na

základe záručných listín vystavených sťažovateľkou..., uznesenie okresného súdu

zo 4. apríla 2013 potvrdil.

16. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

v súvislosti s namietaným porušením označených práv uznesením krajského súdu

z 11. decembra 2013 (pozri bod 5 – petit sťažnosti) v odôvodnení svojej sťažnosti

neargumentovala žiadnym ústavne relevantným spôsobom podporujúcim jej tvrdenie.

Skutočnosti uvádzané v sťažnosti (pozri bod 4) nedosahujúce ústavne významný rozmer nie

sú spôsobilé vyvolať sťažovateľkou predstavovaný následok – ústavným súdom vyslovené

porušenie v petite sťažnosti uvedených práv rozhodnutím krajského súdu.

17. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania (koncentrovanom v jeho petite, pozn.).

18. Keďže sa sťažovateľka dožadovala porušenia vyslovenia označených práv aj

rozhodnutím krajského súdu z 11. decembra 2013 (bod 5) a svoj návrh ústavne relevantným

spôsobom neodôvodnila (bod 4), ústavný súd viazaný jej návrhom na rozhodnutie odmietol

sťažnosť v tejto jej časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

19. Ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným

porušením práv a predmetným rozhodnutím krajského súdu (najmä vzhľadom

na sťažovateľkou uvedenú argumentáciu v sťažnosti). Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti

ako celku sa už ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky.

20. K uvedenému ústavný súd ešte dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky

„prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným dielčím

procesným/dočasným úkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať

ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi. Preto je

povinnosťou ústavného súdu rozlišovať medzi prípadmi, kedy procesný postup priečiaci sa

zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady,

kedy určitý procesný/dočasný postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene

(inkontextuálne), hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu, ako postup contra legem –

protiústavnosť konania nezaloží (pozri tiež ).

21. Ústavný súd v závere ešte poznamenáva, že 11. marca 2014 mu bolo doručené

podanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A., Santa Rosa 76,

Santiago, Chile, zo 7. marca 2013 označené ako „Vyjadrenie... k ústavnej sťažnosti podanej

spoločnosťou Crédit Agricole Corporate and Investment Bank“, v ktorej uviedla, že

„Účelom tohto vyjadrenia je podporiť ústavnú sťažnosť Sťažovateľa (hoci jej presný obsah

nepoznáme) s ohľadom, že napadnuté uznesenie porušilo... aj základné právo spoločnosti

Endesa...“. Keďže spoločnosť EMPRESA nebola účastníkom konania vo veci vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. a jej podanie malo len podporný

argumentačný charakter k tvrdeniam sťažovateľky, ústavný súd sa jeho posudzovaním

nepovažoval za dôvodné samostatne zaoberať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014