Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 42/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,

Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Blyšťanom, Advokátska

kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Rastislavova 68, Košice, vedené pod sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , a a Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 15. júla 2013 a postupom Okresného súdu Rožňava

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. novembra 2012,

ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. septembra 2015 a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. júna

2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené pod

sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") boli 15. januára

2016 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,

Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 15. júla 2013 a postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. novembra 2012 (spolu ďalej len „okresné

súdy“ a „namietané rozhodnutia okresných súdov“), ako aj postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. septembra 2015 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením zo 4. júna 2015 (spolu ďalej len „krajské súdy“

a „namietané rozhodnutia krajských súdov“).

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti

poisťovníctva. Sťažovateľka uzavrela s povinnými poistné zmluvy, na základe ktorých mali

povinní platiť dohodnuté poistné. Povinní v rozpore s poistnou zmluvou dohodnuté poistné

za riadne sťažovateľkou poskytnutú a povinnými vyčerpanú službu nezaplatili.

Sťažovateľka sa obrátila na Arbitrážny súd Košice, ktorý rozhodcovskými rozsudkami

zaviazal povinných na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže povinní súdom priznanú istinu

a náhradu trov konania v lehote podľa rozhodcovských rozsudkov nezaplatili, sťažovateľka

podala súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcií na podklade exekučných titulov

– rozhodcovských rozsudkov. Súdny exekútor následne požiadal okresné súdy o vydanie

poverení na vykonanie exekúcie.

Okresné súdy namietanými rozhodnutiami zamietli žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiam okresných súdov podala sťažovateľka odvolania, o ktorých

rozhodli krajské súdy namietanými rozhodnutiami tak, že potvrdili rozhodnutia okresných

súdov.

Sťažovateľka v sťažnostiach ďalej uviedla:

«Odvolací súd rozhodol..., pričom podľa novelizovaného ust.

Dovolanie podľa ods. 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa

osobitného predpisu.

V zmysle uvedenej novely tak oprávnený nemal k dispozícii ďalší účinný prostriedok

nápravy - dovolanie na Najvyšší súd SR, preto vyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré

mu dáva k dispozícii vnútroštátny poriadok a teda jediným a posledným právnym

prostriedkom nápravy porušenia jeho garantovaných práv je táto sťažnosť na

Ústavný súd SR. ...

Prvostupňový súd aj odvolací súd totiž všetky konali vo veci bez toho, aby riadne

umožnili oprávnenému realizáciu jeho SR ako aj Dohovorom garantovaných práv.

Žiaden zo súdov nevykonal vo veci pojednávanie a teda ani jeden z dôkazov nebol vykonaný

zákonne a v priamom rozpore so záväznou judikatúrou ESD ani jeden zo súdov v priebehu

konania neinformoval oprávneného o tom, že mieni niektorú podmienku v zmluve

posudzovať ako neprijateľnú a nevyzval ho, aby sa ku tejto skutočnosti riadne vyjadril.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie ESD C-472/I1 „Csipai“, kde

je jasne uvedené, že ako náhle súd konajúci ex offo má podľa jeho názoru dostatok

skutkových a právnych zistení, aby mohol podmienku v zmluve vyhlásiť za neprijateľnú, je

povinný o týchto skutkových a právnych záveroch informovať účastníkov a umožniť im

kontradiktórne konať vo veci. ...

Žiaden zo súdov nekonal v súlade s týmto rozhodnutím ESD, žiaden zo súdov

neinformoval oprávneného o svojich skutkových aj právnych zisteniach o neprijateľnosti

podmienky a neumožnil oprávnenému a ani povinnému - vo veci kontradiktórne konať.

V dôsledku uvedeného postupu zo strany súdov tak došlo jednoznačne k odňatiu

možnosti konať pred súdom a k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces, čo je

mimochodom vždy dovolacím dôvodom v zmysle ust. ...

Sťažovateľ namieta odňatie možnosti konať pred súdom a odňatie práva na

spravodlivý proces aj z toho dôvodu, že súdy nevykonali dokazovanie vo veci zákonným

spôsobom a teda nielenže nezistili, ale ani nemohli zákonne zistiť skutkový a právny stav

prípadu.»

Rozhodnutia okresných súdov a krajských súdov a ich odôvodnenie považuje

sťažovateľka za „arbitrárne, svojvoľné a nepreskúmateľné – ústavnoprávne za

neudržateľné“.

Všeobecné súdy vo veciach sťažovateľky pri posudzovaní rozhodcovskej doložky

ako neprijateľnej podmienky postupovali podľa jej názoru aj v rozpore so smernicou Rady

93/13/EHS, ako aj záväznými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-

342/13, C-472/11).

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal

jej sťažnosti na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že označenými postupmi

a rozhodnutiami okresných súdov a krajských súdov boli porušené jej základné práva

zaručené v , a a listiny a práva zaručené

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, zrušil označené rozhodnutia

okresných súdov a krajských súdov a veci vrátil okresným súdom na ďalšie konanie

a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že sťažnosti

v predloženom znení nespĺňajú všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), keďže k nim nie sú pripojené splnomocnenia na zastupovanie

sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom ( ).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia § 20 zákona o

ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až §

56 vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho

odmietnutie.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP“). V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie

veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť sťažovateľky, ako aj

napadnuté postupy a rozsudky všeobecných súdov, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

2. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa

podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka spolu s návrhmi nedoručila ústavnému súdu

aj splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom napriek tomu, že z obsahu jej

podaní vyplýva, že boli koncipované advokátom. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína,

že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podaní

sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, , , , ,

, , , , ,

, , ). Ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

ako aj skutočnosť, že sťažovateľke sú známe podmienky konania pred ústavným súdom

z množstva jej predchádzajúcich podaní, ktoré boli odmietnuté pre nesplnenie predpísaných

náležitostí (sp. zn. , , , ),

konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných

a , že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ich z uvedeného dôvodu odmietol už pri

ich predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016