Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 507/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,

Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátska

kancelária, Boženy Němcovej 22, Košice, vedenú pod sp. zn. vo veci

namietaného porušenia , a , jej

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na kontradiktórnosť v konaní zaručeného

a Listiny základných práv a slobôd,

na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného

a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo 17. septembra 2013 postupom

a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 9. júla 2014 a postupom

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. mája

2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,

Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 2 ods. 2,

a (ďalej len „“), jej základného

práva na súdnu ochranu zaručeného a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), na kontradiktórnosť v konaní zaručeného čl. 48 ods. 2

a listiny, na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného

a čl. 37 ods. 3 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo 17. septembra 2013, postupom

a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 9. júla 2014 a postupom

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. mája

2015.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti bez ďalšieho navrhovala, aby ústavný súd jej

sťažnosť predbežne prerokoval a aby o nej „v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2

“ s tým, že o sťažnosti rozhodne tak, že vysloví porušenie jej

označených práv postupom a označenými rozhodnutiami všeobecných súdov uvedených

v záhlaví tohto rozhodnutia, zruší označené rozhodnutia všeobecných súdov a vec vráti

najvyššiemu súdu a sťažovateľke prizná náhradu trov právneho zastúpenia. K sťažnosti

sťažovateľka priložila označené rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj plnú moc udelenú

advokátovi.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v

petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich

práv (m. m. , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovaných prípadoch obsah sťažnosti

trpí rovnakými nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažností ako

takých.

Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je absencia akékoľvek odôvodnenia

sťažnosti, teda sťažnosť neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávne

relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení niektorého

z označených základných práv alebo slobôd podľa , resp. práv podľa listiny alebo

dohovoru postupom označených všeobecných súdov, ktoré ako porušovateľov sťažovateľka

v petite svojej sťažnosti označila. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval,

že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami [

ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva

a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov

, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j.

uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový

stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.

Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcich

v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jej základných práv alebo slobôd

rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou

konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej

samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje,

pričom samotný subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným

dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne

okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,

neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú

náležitosť ustanovenú v .

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce

s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované

právne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (zrušenie označených rozhodnutí

všeobecných súdov a návrh na priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015