Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dea/393816.710958.pdf
PDF · 97.15 KB
No categories available
3Cdo/421/2014
Najvyšší súd 3 Cdo 421/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ľ. B., bývajúcej v C.,
zastúpenej JUDr. I. Š., advokátom so sídlom vo S., proti ţalovanej R., a.s., so sídlom v K.,
IČO: X., zastúpenej JUDr. G. G., advokátom so sídlom v K., o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8 C 66/2013, o dovolaní ţalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. júla 2014 sp. zn. 2 Co 4/2014, takto
rozhodol:
Návrh ţalovanej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom zo 17. septembra 2013 č.k. 8 C 66/2013-123 zrušil
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bliţšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len
„označený rozhodcovský rozsudok“), odloţil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku
do právoplatnosti rozsudku vo veci samej a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni
trovy konania 246,24 € na účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konštatoval, ţe v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba povaţovať
za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (ţalovanou)
na vopred pripravenom tlačive tak, ţe spotrebiteľ (ţalobkyňa) nemal moţnosť zmeniť jej
obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tieţ rozhodcovská doloţka, podľa ktorej všetky
vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Ţalobkyňa nebola
oboznámená s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienila a nijako
nemohla meniť jeho obsah. Rozhodcovská doloţka nebola individuálne dojednaná a mala
za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Táto doloţka je preto neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Ţalobe, ktorá
bola podaná v zákonom určenej lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní), z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil v zmysle § 40
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom 9. júla 2014 sp. zn.
2 Co 4/2014 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej
zmluve, ktoré je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doloţku si ţalobkyňa osobitne nevyjednala
a zmluvu mohla len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Pokiaľ v prvostupňovom
konaní došlo k niektorým procesným nesprávnostiam, nedosahujú intenzitu, ktorá by mala
viesť k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dokazovaním bolo preukázané, ţe
ţalobkyni neboli poskytnuté ţiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doloţky. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu je preto jej ţaloba opodstatnená. Odvolací súd ďalej zamietol návrh
ţalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. s odôvodnením, ţe
eventuálne zrušenie ţalovanou uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a 5 Cdo 112/2012 v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2013 nemá zásadný právny význam pre prejednávanú vec.
Súd rozhodol tieţ o trovách odvolacieho konania tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Uviedla, ţe jej
v konaní bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd
neodôvodnil dostatočne presvedčivo dôsledky toho, ţe súd prvého stupňa nevykonal dôkaz
ňou navrhnutý. Nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné
dojednania, rozhodcovskú doloţku a záznam sprostredkovateľa poistenia o poţiadavkách
a potrebách klientov. Podľa jej názoru bola rozhodcovská doloţka formulovaná tak, ţe
poistencovi priznávala aj moţnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. Navyše,
v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor. Súdy aplikovali vnútroštátne normy chrániace
spotrebiteľa, mali však aj náleţite aplikovať a interpretovať smernicu 93/13/EHS (ktorej
slovenský preklad je nesprávny). Podľa jej presvedčenia nemôţe súd v dôsledku
individuálneho dojednania rozhodcovskej doloţky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho
aj prvostupňového súdu a zároveň ţiadala, aby dovolací súd ešte pred rozhodnutím prerušil
dovolacie konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod
sp. zn. II. ÚS 382/2013, pretoţe v tomto konaní sa po prijatí ústavnej sťaţnosti ţalovanej
rozhoduje o porušení jej ústavných práv v konaniach, v ktorých sa rieši dôleţitá právna
otázka, ktorá bude mať význam aj pre prejednávanú vec.
Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, ţe tento opravný prostriedok treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 460/2014,
3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014).
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody
neuvádza.
Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalovanej podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie
je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Pokiaľ ide o návrh dovolateľky na prerušenie dovolacieho konania do rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, dovolací
súd návrh ako nedôvodný zamietol po zistení, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom
z 30. septembra 2014 sp. zn. II. ÚS 382/2013 rozhodol, ţe základné práva ţalovanej podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1 CoE 171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1 CoE 418/2011 z 8. augusta 2011 a postupom
a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca
2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012 z 22. novembra 2012 porušené neboli, sťaţnostiam ţalovanej
vo zvyšnej časti nevyhovel.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2015
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková