Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/123/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, proti povinnému P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. B.. Š. XXX, G. A., o vymoženie 19,37 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. -42 zo dňa 14.11.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Werferova 1, Košice o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.07.2012 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice, sp. zn. zo dňa 21.09.2010. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 41 ods.2 písm.d), § 44 ods.1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak tento zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd exekúciu zastaví.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 23.02.2010 poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo povinnému poskytnuté životné a úrazové pripoistenie, a povinný sa zaviazal platiť poistné vo výške 17,10 eur mesačne. Povinný počas trvania poistného prestal platiť dojednané poistné, na základe čoho vzniklo oprávnenému právo na dlžné poistné a úroky z omeškania, ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatnil vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Prvostupňový súd posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 25/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa článku 3 ods.1 a článku 6 ods.1 Smernice rady č. 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v časti XV. všeobecných poistných podmienok žalobcu (oprávneného), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy medzi oprávneným a povinným. Z poistnej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive „návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy“, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom, druhu a výške poistenia a tlačive „Všeobecných poistných podmienok“. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal

možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať poistnú zmluvu ako celok. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných poistných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. - rozhodcovské konanie bod 1,2 a 3 je to, že povinnému bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinného). Povinný sa podpisom zmluvy (ktorej súčasťou sú aj všeobecné poistné podmienky, z obsahu ktorých vyplýva doložka vyššie uvedeného znenia) reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu cestou všeobecného súdu. Ako neprimerané posúdil súd aj priznané trovy rozhodcovského konania vo výške 230,-- eur, ktoré v tomto prípade niekoľkonásobne prekračujú výšku predmetu konania - istinu vo výške 19,37 eur. Z dôvodu, že exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný, súd prvého stupňa na základe uvedeného zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa oprávneného je napadnuté uznesenie nezákonné, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods.2 písm.a), b), c), d), e) a f) O.s.p. Namietal, že exekučný súd kvalifikoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobjasňuje, v akých procesných právach a povinnostiach mal byť oprávnený na úkor povinného zvýhodnený. Exekučný súd neuviedol, v čom konkrétne mal byť povinný v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne nerovnovážne znevýhodnený oproti oprávnenému. V tejto súvislosti potreboval za dôležité uviesť, že zákon použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého prípadu. V danom prípade prebehlo rozhodcovské konanie za skutkových okolností, kedy: a) spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku oddelene od zvyšku poistného vzťahu v rámci osobitných dojednaní a nemusel ju akceptovať ako súčasť uceleného textu poistných podmienok; b) uzavretie poistnej zmluvy nebolo podpisom rozhodcovskej zmluvy podmienené; c) aj po podpise rozhodcovskej doložky mal spotrebiteľa možnosť takúto doložku zrušiť bez toho, aby sa tým rušil celý poistný vzťah; d) vo veci rozhodol stály rozhodcovský súd, ktorého pravidlá boli uverejnené na internetovej stránke súdu a aj v Obchodnom vestníku; e) rozhodcovia rozhodcovského súdu spĺňali zákonom stanovené predpoklady a podmienky; f) konkrétneho rozhodcu neurčil ani nevybral dodávateľ ani spotrebiteľ ale stály rozhodcovský súd; g) spotrebiteľ mal možnosť požiadať o prejednanie veci v obvode kraja jeho trvalého bydliska; h) spotrebiteľ je podľa pravidiel rozhodcovského súdu oslobodený od poplatkov; i) spotrebiteľ mal možnosť žiadať o prejednanie veci na ústnom pojednávaní; j) subsidiárne sa pred rozhodcovským súdom použije Občiansky súdny poriadok; k) spotrebiteľ mal zaručené aj iné procesné práva v rozsahu obdobnom právam podľa Občianskeho súdneho poriadku; l) rozhodcovská doložka ani pravidlá rozhodcovského konania neprenášali na spotrebiteľa dôkazné bremeno ani mu nesťažovali uplatnenie procesných práv; m) predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie práva na základnú cenu plnenia dodávateľa.

Poistník bol navyše pred uzavretím zmluvy v súlade so zákonom č. 186/2009 Z.z. na osobitnom tlačive upozornení, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút rozhodcovského konania. Oprávnený namietal, že zmienené skutkové okolnosti prípadu exekučný súd nezisťoval a rozhodcovskú doložku vyhlásil za nekalú bez akejkoľvek nadväznosti na relevantne zistený skutkový stav veci.

Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol len na základe zhromaždených dôkazov bez účasti oprávneného a bez nariadenia pojednávania. Súd prvého stupňa nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale zabezpečil listinné dôkazy, ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Exekučný súd nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav. Navyše oprávnenému bolo upreté jeho právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k ich obsahu. Výsledkom postupu exekučného súdu je faktická nevykonateľnosť exekučného titulu, teda faktické zrušenie jeho účinkov.

Ďalej namietal, že rozhodcovský rozsudok v danom prípade spĺňa všetky podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Arbitrážny rozsudok zo dňa 21.09.2010, sp. zn. , spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti, nakoľko ide o vykonateľné rozhodnutie rovnako ako právoplatný rozsudok súdu, je možná jednoznačná a nepochybná identifikácia osoby oprávneného a povinného, je v ňom obsiahnuté presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a obsah plnenia a je v ňom obsiahnuté jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti. Arbitrážny rozsudok má v súlade s ustanovením § 35 v spojení s ustanovením § 51 ods.3 zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovením § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods.2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie, resp. rei iudicatae.

Súdny exekútor, ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Oprávnený podaním zo dňa 02.09.2013 doplnil právnu argumentáciu k odvolaniu. Uviedol, že postupom súdu prvého stupňa bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.07.2013, sp. zn. . Súd procesne postupoval tak, že o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie rozhodol na základe zhromaždených listinných podkladov (poistná zmluva a Všeobecné poistné podmienky) bez účasti oprávneného. Nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Teda nanovo konštruoval skutkový stav, keď do exekučného spisu doplnil aj poistnú zmluvu a poistné podmienky, čím vykonal kontrolu postupu rozhodcovského súdu a dospel k opačným právnym záverom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov Českej republiky. Oprávnený legitímne očakával, že rozhodcovský rozsudok ako právoplatný a vykonateľný exekučný titul bude riadne vykonaný a toto očakávanie exekučný súd bez účasti oprávneného napadnutým uznesením prelomil.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.02.2010 poistnú zmluvu č. 4516190018 (ďalej len „poistná zmluva“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný JUDr. Michalom Škriabom zo dňa 31.01.20101 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.02.2011. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Rapid life životnou poisťovňou, a.s. (ďalej len „VPP“), na ktorú odkazuje bod 3 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. 4516190018.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods.2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádzala v XV. časti (Rozhodcovské konanie) VPP, na ktorú odkazuje bod 3 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. 4516190018.

Podľa bodu 3 Osobitných zmluvných dojednaní poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Podľa bodu 1 XV. časti VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že ďalej uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V rozhodcovskom konaní sa poistník aj poisťovňa budú zásadne riadiť zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a podporne štandardnými procesnými pravidlami platnými pre všeobecné súdy s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom a procesnými pravidlami (štatút, rokovací poriadok) rozhodcovského súdu, ktorý bude mať právomoc a príslušnosť spor rozhodnúť. V rozhodcovskom konaní budú mať účastníci rovné postavenie, ktoré im zabezpečí rovnaké možnosti na

uplatnenie ich práv. Proces pred rozhodcovským súdom môže byť nákladnejší ako súdne konanie. Štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok upraví, okrem náležitostí uvedených v § 13 zákona č. 244/2002 Z.z., najmä postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto rozhodcovského konania, spôsob doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konania, lehoty na rozhodovanie.

V zmysle bodu 2 XV. časti VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že rozhodcovským súdom s právomocou a príslušnosťou vec rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice.

Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm.q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka upravená prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne dojednaného ustanovenia.

Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPP v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o poistnú zmluvu a Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4516190018, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený uzavrel s povinným poistnú zmluvu aj bez podpísania VPP a Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. č. 4516190018. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky vo VPP, resp. že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, povinný nemohol VPP nijako ovplyvniť, mohol ich len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka.

Praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa odňatia možnosti konať pre súdom, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa vychádza predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. ).

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, sa stáva nespôsobilým exekučným titulom, ktorý nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V tomto prípade ide o nulitný právny akt. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.