Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 672/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť a , obe bytom

, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie ich veci

bez zbytočných prieťahov zaručené postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každej v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 291,56 € (slovom dvestodeväťdesiatjeden eur

a päťdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu, advokáta JUDr. Jána Vajdu,

advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. decembra 2013 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľka“)

a , obe bytom (ďalej spolu len

„sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

1. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky sú od 18. januára 2010

v procesnej pozícii žalobcov účastníkmi označeného konania o relatívnej neplatnosti

kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy.

Sťažovateľky argumentujú, že od začatia konania ku dňu podania sťažnosti

ústavnému súdu uplynula doba viac ako troch rokov a desiatich mesiacov a konanie nie je

napriek tomu právoplatne ukončené. Udávajú, že vo veci samej bol 26. septembra 2012

vyhlásený rozsudok, ktorý však Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -205 z 15. mája 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

pričom „odvtedy sa vo veci nekoná“. Súčasne podľa ich názoru žalované konanie nie je

právne zložité a dĺžku jeho trvania neovplyvnili svojou pasivitou.

Z odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť, ktorú sťažovateľka podala

12. marca 2012 podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyplynulo, že „v období od 8.12.2010

do 22.3.2012 neboli vykonané žiadne úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu veci...“.

2. Ústavný súd si v rámci predbežného prerokovania sťažovateľkinej sťažnosti

vyžiadal 24. septembra 2014 súdny spis okresného súdu vedený pod sp. zn. ,

ktorý mu bol doručený 30. októbra 2014.

3. Uznesením č. k. -17 z 25. novembra 2014 prijal ústavný súd

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateliek na ďalšie

konanie.

4. Ústavný súd 12. januára 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke sťažnosti a na stanovisko k možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.

5. Okresný súd doručil 5. februára 2015 ústavnému súdu vyjadrenie,

v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. Zároveň predložil

takýto chronologický priebeh žalovaného konania:

„Dňa 18.01.2010 bol súdu doručený návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 18.02.2010 bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré bolo zamietnuté.

Dňa 10.05.2010 bol vytýčený termín pojednávania na 24.06.2010 + daná výzva

na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a za vydané predbežné opatrenie + boli žiadané

správy potrebné na pojednávanie.

Dňa 24.06.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci

konania, došlo k prednesu právnych zástupcov. Pojednávanie odročené za účelom

doplnenia dokazovania podľa návrhu účastníkov konania – výsluch svedkov a vyžiadania si

spisov ohľadom opatrovanca, ktorý je účastníkom konania.

Dňa 11.08.2010 žiadané spisy ohľadom žalobkyne II/ a tiež žalobcu III/ - či boli

pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

Dňa 13.08.2010 doručené doplnenie návrhu zo strany právneho zástupcu žalobcov,

ktorú súd posúdil podľa obsahu ako návrh na pripustenie zmeny žaloby o neplatnosť zmlúv,

ktoré boli uzavreté medzi žalovaným II/ a žalovanými III/ a IV/ a tiež o nehnuteľnosti,

ktoré boli na listy vlastníctva (LV) zapísané po zápise diela ROEP.

Dňa 11.11.2010 výzva na manželku žalobcu III/ o udelenie súhlasu s opatrovníctvom,

ktorého úlohou by bolo jeho zastupovanie v tomto konaní. Oznámenie zaslané 29.11.2010.

Dňa 06.12.2010 daný pokyn na ustanovenie opatrovníka pre žalobcu III/.

Dňa 08.12.2010 vydané uznesenie, ktorým súd ustanovil opatrovníka žalobcovi III/

v osobe jeho manželky , ktorá s opatrovníctvom súhlasila s poukazom

na ustanovenie , keďže bolo zistené, že ide o osobu, ktorá je postihnutá

duševnou chorobou a doposiaľ nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Dňa 22.03.2010 bol daný pokyn na vyžiadanie správy od Správy katastra ohľadom

nehnuteľnosti, ktorých sa dotkla zmena titulom zápisu diela ROEP a tiež za účelom

doručenia plných mocí.

Dňa 25.04.2012 došla správa od Správy katastra týkajúca sa nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú.

Dňa 08.06.2012 vytýčený termín pojednávania na 19.07.2012. Na žiadosť právneho

zástupcu žalovaných bol termín pojednávania odročený z dôvodu čerpania dovolenky

právnym zástupcom v letných mesiacoch. Nový termín určený 26.07.2012.

Dňa 26.07.2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo k výsluchu účastníkov

konania, resp. ich opatrovníkov a tiež navrhnutých svedkov. Pojednávanie odročené

za účelom rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom v III. rade a tiež o zmene

petitu žaloby. Pojednávanie bolo odročené na 13.09.2012.

Dňa 30.07.2012 bolo vydané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu žaloby

v žiadanom znení a tiež bol daný pokyn na vyžiadanie správy podľa návrhu zo strany

žalobcov a žalovaných a tiež správy o tom, či žalovaní súhlasia s čiastočným späťvzatím

žaloby.

Dňa 08.08.2012 došlé správy od Správy katastra .

Dňa 10.08.2012 vyjadrenie sa k čiastočnému späťvzatiu zo strany žalovaných,

ktorí so späťvzatím súhlasili a voči žalobcovi 3/ si neuplatňovali náhradu trov konania.

Dňa 06.09.2012 vydané uznesenie o zastavení konania v pomere medzi žalobcom 3/

a žalovanými v rade I/ až v rade IV/.

Dňa 03.09.2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom došlo k výsluchu

navrhnutých svedkov. Pojednávanie bolo odročené na 26.09.2012 na vyhlásenie rozsudku.

Dňa 26.09.2012 bol vyhlásený rozsudok.

Dňa 08.10.2012 bolo vo veci podané odvolanie.

Dňa 15.11.2012 zaslané odvolanie na vyjadrenie, vyrubený súdny poplatok

z odvolania.

Dňa 08.01.2013 spis predložený na Krajský súd v Žiline na rozhodnutie o odvolaní

sa.

Dňa 20.06.2013 spis vrátený – rozsudok okresného súdu bol zrušený a vrátený späť

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 01.08.2013 vydané uznesenie o pripustení vstupu ďalších účastníkov konania

na strane žalovaných III/ a IV/. Uznesenie doručované aj prostredníctvom OO PZ.

Nadobudlo právoplatnosť 22.10.2013.

Dňa 11.11.2013 bol vytýčený termín pojednávania na 10.12.2013 a boli zároveň

žiadané správy týkajúceho sa zdravotného stavu žalovanej I/, keďže nový právny zástupca

JUDr. Ján Vajda okrem relatívnej neplatnosti začal namietať aj absolútnu neplatnosť

právnych úkonov.

Dňa 10.12.2013 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žiadal

pripustiť zmenu petitu žaloby s tým, že písomné znenie návrhu zmenu s doplnením

nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutých kúpnych a darovacích zmlúv, uložil súd

právnemu zástupcovi doručiť v lehote 15 dní. Právny zástupca lehotu a ani výzvu súdu

neuposlúchol.

Dňa 11.12.2013 bolo vydané opravné uznesenie, keďže po pripustení vstupu ďalších

účastníkov konania bol nesprávne uvedený dátum narodenia.

Dňa 11.12.2013 daný pokyn na expedovanie + vyžiadanie súhlasu s použitím

zdravotnej dokumentácie.

Dňa 27.01.2014 žiadaný úmrtný list na žalovaného II/, ktorý zomrel, čo boli zistené

pri doručovaní opravného uznesenia. Zároveň boli žiadané správy o okruhu dedičov

z dedičskej kancelárie. Posledný žiadaný doklad doručený 19.02.2014.

Dňa 20.03.2014 daný pokyn na oznámenie okruhu dedičov od Notára tiež bola

žiadaná správa na žalovanú I/ od Psychiatrickej liečebne.

Dňa 07.04.2014 vyhotovené uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby, po jeho

prekontrolovaní bol dňa 19.05.2014 daný pokyn na jeho expedovanie, zároveň dňa

20.05.2014 bol daný pokyn na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie.

Dňa 21.05.2014 vydané uznesenie na zloženie zálohy, ktoré bolo doručované spolu

s uznesením o pripustení zmeny. Proti uzneseniu podal právny zástupca žalobkyne v 1/ rade

odvolanie a žiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Dňa 28.07.2014 vydané uznesenie o ustanovení znalca s tým, že bol daný pokyn

na jeho expedovanie a tiež na vyžiadanie správ ohľadom pomerov žalobkyne I/,

pre rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov.

Dňa 13.08.2014 právny zástupca žalobkyne podal námietku zaujatosti

voči ustanovenému znalcovi.

Dňa 22.08.2014 daný pokyn na zaslanie námietky na vyjadrenie sa ustanovenému

znalcovi. Vyjadrenie zaslané 07.09.2014.

Dňa 10.09.2014 uznesenie, ktorým súd rozhodol, že znalkyňa nie je vylúčená

z podania znaleckého posudku. Zároveň bol daný pokyn po doručení uznesenia predložiť

spis znalcovi.

Dňa 01.10.2014 oznámené znalcovi na jeho žiadosť zo dňa 19.09.2014, že súd mu

predlžuje lehotu do 30.10.2014 na podanie .

Dňa 21.10.2014 doručený .

Dňa 27.10.2014 daný pokyn na doručenie .

Dňa 08.11.2014 spis vrátený z Ústavného súdu.

Dňa 04.11.2014 vyjadrenie k .

Dňa 26.01.2015 daný pokyn na vyžiadanie súhlasu s ustanovením opatrovníka

pre žalovanú I/ vzhľadom na závery , keďže trpí duševnou psychotickou poruchou.

Zároveň boli žiadané aktuálne správy o výške poberaného dôchodku žalobkyne I/, jej

manžela a (opatrovanca, ktorý žije so žalobkyňou I/) za tým účelom,

aby súd mohol rozhodnúť o oslobodení od platenia súdnych poplatkov a zložení záloh

a následne priznal znalcovi odmenu a hotové výdavky.“

Z vecného hľadiska okresný súd vyhodnotil, že po právnej stránke nejde o vec

zložitú, avšak „na dĺžku konania má... najväčší vplyv povinnosť súdu vykonať množstvo

procesných úkonov a zabezpečenia množstva dôkazov, značného rozsahu, čo je zrejme

z návrhu na zmenu petitu, keď nehnuteľnosti boli definované na cca 30 stranách (čl. 37 –

66) a následne nehnuteľnosti opätovne prelustrované (viď referát čl. 285 a 375).

Bolo potrebné rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenie, o návrhu

na zmenu petitu, vykonať šetrenie za účelom rozhodnutia o ustanovení opatrovníka

žalobcovi v 3/ rade, u ktorého boli pochybnosti o jeho spôsobilosti na právne úkony,

rozhodnúť o čiastočnom zatavení konania, o pripustení ďalších účastníkov do konania,

prešetriť spôsobilosť na právne úkony žalovanej v 1/ rade znalcom z odboru psychiatria,

rozhodnúť o námietke vznesenej žalobcom proti osobe ustanovenej súdnej znalkyne,

zisťovať právnych nástupcov po žalovanom v 2/ rade, opätovne rozhodnúť o zmene žaloby,

ktorej zmenu navrhol právny zástupca žalobkyne v 1/ rade na pojednávaní dňa 10.12.2013,

kedy mu bola uložená povinnosť v lehote 15 dní doručil súd písomné presne znenie návrhu

na zmenu petitu, ktorú povinnosť právny zástupca v stanovenej lehote nesplnil a nereagoval

ani na urgenciu prevzatú dňa 5.2.2014. Súd rozhodol až 7.4.2014 po vyžiadaní listín

zo správy katastra. Tu je potrebné pripomenúť, že z dôvodu veľkého množstva nehnuteľností

bolo potrebné, pred vypracovaním uznesenia ich prekontrolovať, čo pri bežnej činnosti

sudcu nie je možné vyhotoviť ihneď alebo v rozsahu niekoľkých týždňov. Je teda možné

konštatovať, že aj zo strany právneho zástupcu žalobkyne v 1/ rade boli spôsobené prieťahy

nepredložením presného znenia návrhu na zmenu petitu.“.

Okresný súd je toho názoru, že „nekonal priebežne v období od 01/2011 do 12/2011,

kedy vo veci nebol urobený žiadny úkon. Tieto prieťahy... neboli spôsobené úmyselne,

ale množstvom reštančných vecí v senáte... Následne sa vo veci konalo – úkony boli robené

každé dva až tri mesiace.“.

1. Vyjadrenie krajského súdu zaslal ústavný súd 4. mája 2015 právnemu zástupcovi

sťažovateliek s možnosťou zaujať k nemu stanovisko, ako aj s požiadavkou, aby ústavnému

súdu oznámil, či jeho mandantky súhlasia s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Keďže právny zástupca na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nereagoval, ústavný súd

ho telefonicky 30. novembra 2015 požiadal o urýchlené zaslanie vyjadrenia, čo právny

zástupca prisľúbil. Napokon na základe ďalšej urgencie právny zástupca ústavnému súdu

v podaní doručenom 8. marca 2016 doručil súhlas sťažovateliek s upustením od ústneho

pojednávania.

6. Ústavný súd 9. marca 2016 na okresnom súde zistil, že dosiaľ vo veci samej

nebolo právoplatne rozhodnuté. V druhej polovici roka 2015 bolo v konaní uznesením

nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, pričom na základe námietky zaujatosti okresný

súd uznesením z 18. decembra 2015 (právoplatné 13. januára 2016) rozhodol o nevylúčení

ustanoveného znalca. Kontrolný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 1. marca

2016, preto ho okresný súd následne bude doručovať účastníkom konania spolu

s pozvánkou na pojednávanie vo veci. Vec teda nie je právoplatne ukončená.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Základnými kritériami hodnotenia veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci ().

Predmetom žalovaného konania je posúdenie platnosti štandardných občiansko-

právnych zmlúv (kúpna zmluva, darovacia zmluva). Medzi sťažovateľkami a okresným

súdom niet sporu o tom, že konanie nie je právne náročné. Súčasne však okresný súd tvrdí

istú mieru skutkovej náročnosti prejednávanej veci poukazujúc na rozsah dotknutých

nehnuteľností, ako aj na potrebu riešenia čiastkových procesných otázok v konaní

(navrhované zmeny žalobného petitu, spôsobilosť na právne úkony u niektorých účastníkov

spojená s potrebou znaleckého skúmania, námietka zaujatosti ustanoveného znalca).

K obrane formulovanej okresným súdom ústavný súd v prvom rade udáva,

že navrhovaná zmena petitu nepredstavuje sama osebe faktor determinujúci skutkovú

zložitosť prejednávanej veci, ale skôr podiel správania účastníka konania na jeho dĺžke.

Pravda, okresný súd zmeny žalobných návrhov spája so skutkovou náročnosťou veci

tvrdením, že „nehnuteľnosti boli definované na cca 30 stranách... a následne nehnuteľnosti

opätovne prelustrované...“. Z chronológie žalovaného konania predloženej okresným

súdom vyplýva, že sťažovateľky prostredníctvom právneho zástupcu doručili okresnému

súdu 13. augusta 2010 zmenu žalobného petitu spočívajúcu v rozšírení okruhu zmlúv,

ktorých neplatnosť tvrdili, ale aj v rozšírení okruhu „nehnuteľností, ktoré boli na listy

vlastníctva (LV) zapísané po zápise diela ROEP“. Z vyjadrenia okresného súdu,

ako aj z podkladov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, teda vyplýva, že v evidencii

sporných nehnuteľností dochádzalo aj k zmenám vyžadujúcim ich lustrácie na účel

jednoznačného ustálenia predmetu konania.

Okrem toho sa ústavný súd stotožňuje aj s názorom okresného súdu, že vo veci

možno pripustiť skutkovú zložitosť vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania

(, , a ďalšie), ktoré sa dokonca v roku 2015

rozvinulo do potreby vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Potreba odborného

posúdenia skutočností relevantných z hľadiska kvality súdnej ochrany poskytovanej

účastníkom konania predstavuje objektívny faktor prispievajúci k jeho skutkovej náročnosti,

a tým aj k jeho predĺženiu.

Súhrnne ústavný súd vyhodnotil, že žalované konanie právne zložité nebolo,

vykazovalo však istú mieru skutkovej náročnosti.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateliek,

resp. ich právneho zástupcu, čiastočne prispelo k dĺžke posudzovaného konania.

Okresný súd poukazoval hlavne na skutočnosť, že žalujúca strana v konaní viackrát

navrhla zmenu žalobného petitu.

Prvýkrát išlo o návrh doručený okresnému súdu 13. augusta 2010. Sťažovateľky ním

rozšírili okruh dotknutých nehnuteľností i zmlúv, ktorých neplatnosť navrhovali vysloviť.

Ďalšia zmena žalobného petitu bola navrhovaná 26. júla 2012 a okresný súd o nej

rozhodol 30. júla 2012, teda po štyroch dňoch. V tomto prípade teda nemožno hovoriť

o relevantnom prispení sťažovateliek ku kritizovanej dĺžke konania.

Návrh na zmenu petitu žaloby predniesol právny zástupca sťažovateliek

aj na pojednávaní 10. decembra 2013 a okresný súd mu určil lehotu 15 dní na predloženie

písomnej formy tohto návrhu spolu s presnou konkretizáciou dotknutých nehnuteľností.

Určenú lehotu právny zástupca sťažovateliek nedodržal a podľa okresného súdu

„nereagoval ani na urgenciu prevzatú dňa 5.2.2014. Súd potom rozhodol až 7.4.2014

po vyžiadaní listín zo správy katastra.“. Nedostatočná súčinnosť právneho zástupcu

sťažovateliek za týchto okolností podľa názoru ústavného súdu prispela k predĺženiu

konania o viac ako 3 mesiace.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol okresnému súdu predložený spolu

s návrhom na začatie konania vo veci samej, teda 18. januára 2010, pričom okresný súd

o ňom rozhodol 18. februára 2010. Týmto svojím návrhom tak žalujúca strana predĺžila

konanie o jeden mesiac.

Obdobne časovo nenáročné bolo rozhodovanie o čiastočnom späťvzatí žaloby,

keďže okresnému súdu bolo podané 26. júla 2012, pričom po zaobstaraní vyjadrení

žalovanej strany o ňom okresný súd rozhodol 6. septembra 2012, teda približne po dva a pol

mesiacoch.

Pokiaľ ide o okresným súdom tvrdenú potrebu rozhodnutia o námietke zaujatosti

ustanoveného znalca, z chronológie predloženej okresným súdom i z preštudovaného

súdneho spisu ústavný súd dospel k záveru, že konanie o predmetnej námietke zaujatosti

trvalo necelý mesiac (od 13. augusta 2014 do 10. septembra 2014).

3. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,

ktorý vykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z porovnania prehľadu úkonov súdu

vo veci obsiahnutého vo vyjadrení okresného súdu a z vlastných zistení z vyžiadaného

súdneho spisu.

Bezdôvodnú nečinnosť žalované konanie vykazovalo v období od 8. decembra 2010

do 22. marca 2012, teda v rozsahu viac ako 15 mesiacov.

Aj keď správanie štátneho orgánu spôsobujúce zbytočné prieťahy sa obvykle

prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci, pre splnenie účelu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je právne významné akékoľvek správanie

štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného základného práva podľa , ak činnosť štátneho

orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (, ,

).

Z naznačeného hľadiska ústavný súd hodnotí kriticky aj predĺženie konania

spôsobené pochybeniami okresného súdu pri rozhodovaní vo veci samej. Okresný súd totiž

rozsudkom č. k. -184 z 26. septembra 2012 žalobu v celom rozsahu zamietol,

na základe odvolania sťažovateliek však krajský súd uznesením č. k. -205

z 15. mája 2013 meritórny prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. Dospel totiž k záveru, že okresný súd procesne nerozhodol o pristúpení

ďalších odporcov do konania, no predovšetkým sa v odôvodnení svojho meritórneho

rozsudku venoval iba jednej zo zmlúv, ktorých neplatnosť navrhovali sťažovateľky

vysloviť. Celkom opomenul vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozsudku s navrhovanou

neplatnosťou ďalších zmlúv. No aj pri posudzovaní v poradí prvej kúpnej zmluvy

z hľadiska jej možnej relatívnej neplatnosti postupoval okresný súd podľa záverov

odvolacieho súdu v rozpore s treťou vetou Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov. Popísané pochybenia svedčia podľa názoru

ústavného súdu o nesústredenom postupe okresného súdu pri rozhodovaní o procesných

otázkach i vo veci samej. Tým okresný súd prispel k predĺženiu žalovaného konania.

4. Súhrnne ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke žalovaného konania sa

podieľali všetky tri faktory, ktoré sú pri rozhodovaní o sťažnostiach proti porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov štandardne

vyhodnocované.

Ústavný súd v prvom rade vyhodnotil, že z pohľadu skutkovej náročnosti plynúcej

z nevyhnutného predmetu dokazovania sa posudzované konanie skladá z dvoch etáp. Prvá

trvala do novembra 2013, keď súdnemu sporu dominovala otázka relatívnej neplatnosti

kúpnej zmluvy pre nerešpektovanie predkupného práva podielových spoluvlastníkov

nehnuteľností. Dokazovanie sa tak prevažne koncentrovalo na skúmanie, či ponuku

na využitie predkupného práva žalovaná strana skutočne adresovala strane žalujúcej a či tak

urobila zákonom predpísaným spôsobom. V novembri 2013 však právny zástupca

sťažovateliek doplnil žalobnú argumentáciu aj o tvrdenú absolútnu neplatnosť dotknutých

právnych úkonov, čo vyvolalo potrebu znaleckého skúmania psychického stavu žalovanej

v 1. rade. Nadväzujúce znalecké dokazovanie a s ním súvisiaci priebeh posudzovaného

konania okresného súdu si vyžiadal rozhodovanie o početných procesných otázkach

(odvolanie proti uzneseniu o zložení zálohy na znalecké dokazovanie späté

so žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, námietka zaujatosti

voči ustanovenému znalcovi, ustanovovanie opatrovníka pre žalovanú v 1. rade, kontrolné

znalecké dokazovanie). Do popísaného stavu konania vstúpila nesúčinnosť právneho

zástupcu sťažovateliek uvedená pri analýze druhého kritéria, ale aj zistené úmrtie

žalovaného v 2. rade, čo si vyžiadalo ustaľovanie okruhu jeho právnych nástupcov.

Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že využitie možností daných sťažovateľkám

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v občianskom súdnom

konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. ,

a ďalšie).

Na druhej strane ústavný súd nemôže prehliadať viac ako 15 mesiacov trvajúcu

bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu ani jeho nesústredenosť pri rozhodovaní vo veci

samej, ktorá si nevyhnutne vyžiadala ďalšie pokračovanie konania. Osobitne je potrebné

zdôrazniť, že k popísaným pochybeniam došlo v období, keď skutková zložitosť žalovaného

konania ešte nedosahovala mieru, ktorá konanie charakterizuje od druhej polovice roka

2013. Táto skutočnosť zosilňuje invazívnosť zistených pochybení okresného súdu

vo vzťahu k označenému základnému právu sťažovateliek. Podiel okresného súdu

na skutočnosti, že žalované konanie nie je ani po viac ako šiestich rokoch právoplatne

skončené, preto podľa názoru ústavného súdu zakladá jeho právomoc vysloviť porušenie

základných práv sťažovateliek na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručené

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal. Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru o porušení

základného práva sťažovateliek na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, tak ako

to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu, bolo namieste využiť právomoc podľa čl. 127

ods. 2 a prikázať okresnému súdu, aby v žalovanej veci konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateliek

garantovaného im , zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 € každej z nich. Túto svoju žiadosť sťažovateľky odôvodnili

tvrdením, podľa ktorého „stav našej právnej neistoty trvajúci viac ako 3 roky a 10 mesiacov

nám spôsobil nielen materiálnu ujmu, ale aj nemateriálnu ujmu“.

Z citovaného čl. 127 ods. 3 vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa môže, ale nemusí

priznať. Ústavný súd je toho názoru, že takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je

možné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne a zákonne

upraveným spôsobom (napr. ). V relácii k zdôvodneniu požadovaného

finančného zadosťučinenia poukazujúcemu na „materiálnu ujmu“ sťažovateliek ústavný

súd zdôrazňuje, že cieľom finančného zadosťučinenia nie je náhrada prípadnej škody

vzniknutej ústavne vadným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

(napr. , ).

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o jeho sume však ústavný súd vychádzal nielen

z pochybení relevantných z hľadiska základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré identifikoval v postupe okresného súdu. Musel zohľadniť

aj zistenú mieru skutkovej náročnosti žalovaného konania, no aj viacnásobné využívanie

procesných prostriedkov sťažovateľkami, resp. ich právnym zástupcom, ktoré síce

objektívne, no nezanedbateľne prispelo k predĺženiu konania. Za týchto okolností považoval

ústavný súd za primerané priznať každej sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera ESĽP,

keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného na konkrétne

okolnosti prípadu.

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľky v sťažnostnom petite navrhli priznať im náhradu trov právneho

zastúpenia. Sumu trov vyčíslili na 413,91 €.

Ústavný súd vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti považoval

za potrebné priznať každej sťažovateľke náhradu trov konania za dva úkony právnej služby

poskytnutej ich právnym zástupcom, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia,

ako aj za písomné podanie – sťažnosť.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateliek ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

Úkony právnej služby boli vykonané v roku 2013. Základná tarifa podľa ustanovenia

§ 11 ods. 3 vyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 781 €

pre úkony v roku 2013), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2013 odmenu v sume 130,16 €

a k tomu režijný paušál za jeden úkon v sume 7,81 €.

Náhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia

sťažovateliek, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje sumu 520,64 €. Keďže však išlo

o spoločné úkony právnej služby pri zastupovaní dvoch osôb, znižuje sa podľa § 13 ods. 2

vyhlášky suma tarifnej odmeny o 50 %. V prípade sťažovateliek teda predstavuje sumu

260,32 €. K tomu bolo potrebné pripočítať štyrikrát režijný paušál, teda 31,24 €.

Sťažovateľky majú nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 291,56 € (bod 4

výroku tohto nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu

sťažovateliek ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016