Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 812/2016
PDF · 122.37 KB
No categories available
III. ÚS 812/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť a , obidve bytom
, zastúpených JUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária,
Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 7/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. septembra 2016 doručená sťažnosť a (ďalej len
„sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 7/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky sú účastníčkami konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 7/2010, iniciovaného návrhom na určenie
neplatnosti zmlúv podaného sťažovateľkami 18. januára 2010.
3. Sťažovateľky v sťažnosti argumentujú, že od začatia konania ku dňu podania
sťažnosti ústavnému súdu uplynula doba viac ako 6 rokov a 9 mesiacov a konanie nie je
napriek uvedenej skutočnosti meritórne skončené.
4. Sťažovateľky uvádzajú, že ústavný súd už nálezom sp. zn. III. ÚS 672/2014
z 15. marca 2016 (ďalej aj „nález ústavného súdu“) vyslovil porušenie ich základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, bolo mu
prikázané postupovať v tomto konaní bez zbytočných prieťahov. Taktiež im bolo priznané
finančné zadosťučinenie každej po 1 000 €, ako aj náhrada trov konania.
5. Okresný súd aj napriek tomu podľa ich názoru riadne nekoná a takto vznikajú
v konaní zbytočné prieťahy.
6. Sťažovateľky na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o ich veci
nálezom, v ktorom vysloví porušenie ich základného na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu konať
v označenej veci bez zbytočných prieťahov a prizná im primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 €, a to každej z nich, ako aj náhradu trov konania.
II.
7. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania veci vyžiadal
od okresného súdu spisový materiál vzťahujúci sa na vec a zistil, že priebeh napadnutého
konania v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu (11. mája 2016) bol nasledovný
(ostatným úkonom okresného súdu, ktorý bol v predmetnom náleze zdokumentovaný bolo
doručenie kontrolného znaleckého posudok okresnému súdu 1. marca 2016):
- 9. marca 2016 okresný súd uznesením priznal znalcovi
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku,
- 16. marca 2016 a 6. apríla 2014 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia
účastníkov konania k predloženému znaleckému posudku,
- 2. mája 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu
sťažovateliek o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 5. máj 2016 na iný termín
z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, okresnému súdu bol v ten istý deň doručený nález
ústavného súdu,
- 4. mája 2016 okresný súd oznámil účastníkom konania zrušenie termínu
pojednávania nariadeného na 5. máj 2016 a 5. mája 2016 nariadil nový termín pojednávania
na 16. jún 2016,
- 16. júna 2016 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
po vykonanom dokazovaní odročené na 31. august 2016,
- 18. augusta 2016 okresný súd z dôvodu služobných povinností zákonnej sudkyne
zrušil termín pojednávania na 31. august 2016 a nariadil nový termín pojednávania
na 21. september 2016,
- 13. septembra 2016 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu
sťažovateliek o odročenie termínu pojednávania nariadeného na 21. september 2016, ktorej
okresný súd nevyhovel,
- 21. septembra 2016 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo
po vykonanom dokazovaní odročené na 21. október 2016,
- 21. októbra 2016 okresný súd vo veci rozhodol tak, že vyhovel žalobe
sťažovateliek.
III.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj
sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
12. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
14. Sťažovateľky namietajú porušenie v petite sťažnosti označeného základného
práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru v celom napadnutom konaní.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní v období do nadobudnutia
právoplatnosti nálezu ústavného súdu
15. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
16. Ústavný súd vo veci namietaného porušenia práv v napadnutom konaní už raz
rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 672/2014 z 15. marca 2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11. mája 2016.
17. V nadväznosti na uvedené ústavný súd odmietol časť sťažnosti, ktorá sa týka
namietaného porušenia práv sťažovateliek v období do nadobudnutia právoplatnosti nálezu
ústavného súdu z dôvodu uvedeného v odseku 15.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní v období po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu ústavného súdu
18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva
sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
19. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
20. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
21. Z prehľadu priebehu napadnutého konania v období po náleze ústavného súdu
vyplýva, že postup okresného súdu bol v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
plynulý s úsilím rozhodnúť v merite veci, keď od ostatného úkonu, ktorý bol
zdokumentovaný v náleze ústavného súdu, do siedmich mesiacov vo veci rozhodol.
Sťažovateľky podali svoju sťažnosť na poštovú prepravu 22. septembra 2016, teda jeden
deň po pojednávaní uskutočnenom 21. septembra 2016, na ktorom bolo dokazovanie
vyhlásené za skončené a pojednávanie bolo odročené na 29. október 2016 na účel
vyhlásenia rozsudku.
22. Keďže postup okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu sa nevyznačuje žiadnymi prieťahmi, ústavný súd sťažnosť v tejto
časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
23. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateliek na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. novembra 2016