Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 24/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť JUDr. S. W. a maloletej M. B., nar..., obe bytom B., zastúpených

advokátom JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva

zaručeného a práva zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. S. W. a maloletej M. B., nar..., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a ich právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

38 konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. S. W. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletej M. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť spoločne a nerozdielne

JUDr. S. W. a maloletej M. B. trovy konania v sume 362,58 € (slovom tristošesťdesiatdva

eur a päťdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich

právneho zástupcu advokáta JUDr. M. P., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2008

doručená sťažnosť JUDr. S. W. (ďalej len „sťažovateľka“) a maloletej M. B. (ďalej len

„maloletá“, spolu aj „sťažovateľky“), obe bytom B., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom uvedeného konania, v ktorom

sťažovateľky vystupovali ako účastníčky, je rozhodovanie o zmene zverenia maloletej

do výchovy, o zákaze styku otca s maloletou, ako aj o návrhu na zvýšenie výživného

na maloletú. Do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd rozhodol o návrhu

otca maloletej na zmenu jej zverenia do výchovy tak, že konanie v tejto časti zastavil

(uznesenie okresného súdu zo 16. januára 2007). Okresný súd tiež rozhodol o návrhu

sťažovateľky na zákaz styku otca s dieťaťom na pojednávaní 18. septembra 2007

rozsudkom, ktorým tento návrh zamietol. Rozsudok nebol v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu právoplatný.

Po prijatí sťažnosti uznesením ústavného súdu č. k. -26 z 27. januára

2009 na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. februára 2009 predsedu okresného súdu, aby

sa k sťažnosti vyjadril a aby ústavnému súdu oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania vo veci. Vyjadrenie predsedu okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené

3. apríla 2009.

V doručenom vyjadrení predseda okresného súdu odkázal na vyjadrenie zákonnej

sudkyne, ktoré priložil a v ktorom je uvedený prehľad úkonov súdu v predmetnej veci,

pričom uviedol, že s týmto vyjadrením sa v plnom rozsahu stotožňuje. Taktiež súhlasil

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Podľa názoru zákonnej sudkyne k dĺžke konania „prispeli okrem iného i obštrukcie

spojené s prikazovaním veci príslušnému súdu a následným prenášaním príslušnosti

na Okresný súd Bratislava III (tunajší súd), rovnako ako zaujatosť kolízneho opatrovníka,

ktorý musel byť nahradený. Okrem toho pod predmetným spisovým označením

je evidovaných 5 (päť) návrhov, ktoré vzájomne súvisia a sa ovplyvňujú. Ide o návrh

na zmenu zverenia, návrh na zvýšenie výživného, návrh na zákaz styku, návrh na nariadenie

predbežného opatrenia a návrh na výkon rozhodnutia. K pôvodným návrhom tak pribúdali

ďalšie návrhy, ktoré musel súd zohľadniť a rozhodovať o nich v časovej a logickej

súslednosti.“.

Zákonná sudkyňa zdôraznila skutočnosť potreby prednostného rozhodovania

o návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj skutočnosť, že sťažovateľka

je sudkyňou Okresného súdu Bratislava IV, čo malo poznačiť priebeh pojednávania

„s tým súvisiacimi námietkami“.

V závere vyjadrenia zákonná sudkyňa uviedla, že „sa v tejto právnej veci konalo

a koná plynule a priebežne a teda nedochádzalo a nedochádza k žiadnym prieťahom

a to i napriek tomu, že funkcie žiadneho právneho systému nie sú imúnne voči rizikám

plynúcich zo vzostupných podnetov, alebo návrhov, ktoré nerešpektujú celkovú konštrukciu

tej ktorej právnej kauzy“.

Listom zo 6. apríla 2009 zaslal ústavný súd vyjadrenie predsedu okresného súdu

právnemu zástupcovi sťažovateliek na zaujatie stanoviska a súčasne ho požiadal

o oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateliek doručil 29. apríla 2009 ústavnému súdu stanovisko,

v ktorom oznámil, že sťažovateľky netrvajú na nariadení ústneho pojednávania vo veci.

Podľa názoru sťažovateliek „nie je možné v žiadnom prípade akceptovať“ vyjadrenie

zákonnej sudkyne (a predsedu okresného súdu), „že k dĺžke konania prispela, okrem iného,

i tá skutočnosť, že pod predmetným spisovým označením je evidovaných päť návrhov,

ktoré vzájomne súvisia a sa ovplyvňujú... Z popisu jednotlivých úkonov súdu a účastníkov

konania jednoznačne vyplýva, že súd mohol bez akýchkoľvek prekážok konať v konaniach,

v ktorých sťažovateľky namietali prieťahy, a že v nich nekonal bez náležitých dôvodov.“.

Sťažovateľky zotrvali na názore, „že postup súdu nebol správny a že súd bol

bezdôvodne nečinný v konaní o návrhu na zvýšenie výživného... a tiež v konaní o zákaz styku

otca so sťažovateľkou M. B.. Zákonná sudkyňa mohla kedykoľvek vylúčiť návrh na zvýšenie

výživného na samostatné konanie, aby sa poskytla maloletej sťažovateľke M. B. náležitá

súdna ochrana jej oprávnených záujmov.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu

týkajúceho sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení

účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu zisťoval priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

V predloženom vyjadrení vypracovanom zákonnou sudkyňou je uvedený takýto

prehľad úkonov okresného súdu v predmetnom konaní:

«č. l. 1 09. 01. 2004 návrh otca na zmenu zverenia podaný na Okresnom súde

Bratislava IV

č. l. 17 06. 05. 2004 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia podaný

na Krajský súd v Bratislave

č. l. 22 30. 04. 2004 vec prikázaná Okresnému súdu Bratislava III

č. l. 25 30. 06. 2004 vec doručená Okresnému súdu Bratislava IV (správne malo byť

Okresnému súdu Bratislava III, pozn.)

č. l. 29 14. 07. 2004 vytýčenie termínu pojednávania na 23. 09. 2004

č. l. 31 05. 08. 2004 rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia

z č. l. 17

č. l. 69 23. 09. 2004 termín pojednávania: obaja rodičia sa neustanovili -

ospravedlnení a pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu podania odvolania kolízneho

opatrovníka proti uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka zo dňa

č. l. 81, 82 04. 01. 2005 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia

č. l. 92 24. 01. 2005 rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia

z č. l. 81 - 82

č. l. 96 14. 02. 2005 vytýčenie termínu pojednávania na 07. 04. 2005

č. l. 99 04. 08. 2004 návrh matky na zvýšenie výživného podaný na Okresnom súde

Bratislava IV

č. l. 110 05. 11. 2004 uznesenie Krajského súdu o vylúčení sudcov Okresného súdu

Bratislava IV. Vec bola prikázaná Okresnému súdu Bratislava II. Vec došla Okresnému

súdu Bratislava II dňa 25. 11. 2004

č. l. 115 30. 12. 2004 vytýčenie termínu pojednávania na 31. 01. 2005 na Okresnom

súde Bratislava II

č. l. 119 25. 01. 2005 odvolanie otca proti kolíznemu opatrovníkovi

č. l. 143 26. 01. 2005 matka doplnila návrh na zvýšenie výživného na Okresnom súde

Bratislava II

č. l. 172 31. 01. 2005 na vytýčený termín pojednávania na Okresnom súde

Bratislava II sa obaja rodičia neustanovili - ospravedlnení.

č. l. 174 31. 01. 2005 uznesenie Okresného súdu Bratislava II o prenesení miestnej

príslušnosti na Okresný súd Bratislava III

č. l. 179 14. 03. 2005 spis odstúpený Okresnému súdu Bratislava III

č. l. 180 04. 08. 2004 návrh matky na zákaz styku otca s maloletou osobne podaný na

Okresnom súde Bratislava IV.

č. l. 198 20. 10. 2004 vec predložená Okresným súdom Bratislava IV na rozhodnutie

Krajskému súdu v Bratislave o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava IV

č. l. 199 05. 11. 2004 uznesenie Krajského súdu v Bratislave ,

že sudcovia Okresného súdu Bratislava IV sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

vo veci návrhu matky maloletej na zákaz styku otca s maloletou. Vec bola prikázaná

Okresnému súdu Bratislava II. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 03. 2005.

č. l. 215 05. 04. 2005 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia o úprave

styku s maloletou. Okresným súdom Bratislava III návrh zamietnutý.

č. l. 219 06. 04. 2005 vyjadrenie otca k návrhu matky na zvýšenie výživného

č. l. 238 07. 04. 2005 termín pojednávania vo veci zmeny zverenia: výsluchy

účastníkov. Pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia súdnoznaleckého

dokazovania.

č. l. 265 30. 12. 2005 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

súdnoznaleckého posudku

č. l. 269 06. 03. 2006 spis doručený od súdneho znalca

č. l. 286 20. 04. 2006 uznesenie o vyúčtovaní odmeny znalca

č. l. 294 05. 09. 2006 vytýčenie termínu pojednávania na 24. 10. 2006

č. l. 303 24. 10. 2006 vytýčený termín pojednávania vo veci zmeny zverenia a zákazu

styku. Otec ospravedlnení, matka prítomná. Pojednávanie odročené na termín 16. 11. 2006

č. l. 307 24. 10. 2006 doplnenie návrhu matky na zvýšenie výživného z č. l. 99,

kde žiada úpravu výživného tri roky spätne, teda od 04. 08. 2001

č. l. 307 24. 10. 2006 zmena rozsahu styku matkou

č. l. 357 16. 11. 2006 vytýčený termín pojednávania na ktoré sa otec neustanovil

-ospravedlnení s tým, že matka upraví svoj návrh ohľadom zákazu styku na úpravu styku.

Pojednávanie odročené na 16. 01. 2007

č. l. 360 07. 12. 2006 podaním zo dňa 07. 12. 2006 sa matka maloletej domáhala

„upraviť styk tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať počas školského roka každú

prví sobotu v mesiaci od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny v nadväznosti na písomne podaný

návrh zo dňa 23. 10. 2006, o zákaze styku otca s maloletou, ktorý bol zmenený písomným

podaním...“

č. l. 361 17. 02. 2006 stanovisko právnej zástupkyne matky v ktorom nežiada zákaz

styku a ani úpravu styku vzhľadom na to, že maloletá má záujem stretávať sa s otcom a jej

rozumová a duševná vyspelosť 14 rokov jej umožňuje toto posúdiť. Napriek tomu žiada

upraviť styk vzhľadom na jej záujem.

č. l. 369 16. 01. 2007 vytýčený termín pojednávania na ktorom otec berie svoj návrh

na zmenu zverenia z 09. 01. 2004 späť a žiada upraviť styk s čím matka súhlasí.

Pojednávanie odročené na termín dňa 06. 03. 2007 Matka svoj návrh na zákaz styku mení

na úpravu styku.

č. l. 389 06. 03. 2007 právny zástupca otca žiada lehotu na uzatvorenie rodičovskej

dohody vo veci zvýšenia výživného a zákaze styku

č. l. 390 06. 03. 2007 vytýčený termín pojednávania: rodičia sa neustanovili -

ospravedlnení s tým, že právny zástupcovia rodičov založia do spisu dohodu rodičov

o úprave styku otca s maloletou. Pojednávanie odročené na 12. 04. 2007

č. l. 394 12. 04. 2007 vytýčený termín pojednávania: rodičia sa neustanovili -

ospravedlnení, ako i právna zástupkyňa matky. Pojednávanie odročené na termín 17. 05.

2007 s tým, že právna zástupkyňa matky zabezpečí účasť maloletej na pojednávaní

č. l. 400 17. 05. 2007 rodičia sa neustanovili - ospravedlnení. Účasť maloletej nebola

zabezpečená. Pojednávanie odročené na termín 18. 09. 2007.

č. l. 408 18. 09. 2007 termín pojednávania vo veci zákazu styku. Vyjadrenie maloletej

M. Rozsudok vo veci zákazu styku

č. l. 419 02. 01. 2008 odvolanie matky proti rozsudku z č. l. 408

č. l. 423 25. 01. 2008 vyjadrenie otca k odvolaniu matky

č. l. 430 10. 03.2008 spis doručený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní z č. l. 419

č. l. 438 26. 06. 2008 spis vrátený Krajským súdom v Bratislave

č. l. 439 10. 12. 2008 vytýčenie termínu pojednávania o zákaze styku na 12. 02. 2009

č. l. 442 09. 12. 2008 zaslanie spisu Ústavnému súdu Slovenskej republiky

č. l. 442a 27. 01. 2009 spis vrátený Ústavným súdom Slovenskej republiky

č. l. 449 12. 02. 2009 termín pojednávania; rodičia sa neustanovili - ospravedlnení.

Súd konanie o úprave styku zastavil

č. l. 454 05. 03. 2009 podanie právnej zástupkyne matky

č. l. 458 23. 03. 2009 dopyt zákonnej sudkyne na PZ matky

č. l. 459 23. 03. 2009 odvolanie matky proti uzneseniu z č. l. 449.»

Ústavný súd navyše z vyžiadaného súdneho spisu zistil tieto ďalšie úkony účastníkov

konania a okresného súdu majúce význam pre rozhodnutie o sťažnostnom návrhu

sťažovateliek:

- právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 17. februára 2006 úpravu

svojho návrhu zo 4. augusta 2004 na zákaz styku otca s maloletou. Petit upraveného návrhu

smeroval iba k úprave styku maloletej s navrhovateľom,

- právna zástupkyňa sťažovateľky doručovala 21. augusta 2006 okresnému súdu

žiadosť o nariadenie pojednávania,

- okresný súd uznesením č. k. -297 z 25. septembra 2006 zamietol

návrh navrhovateľa z 5. apríla 2005 na vydanie predbežného opatrenia,

- na pojednávaní 18. septembra 2007 sťažovateľka uviedla, že trvá na svojom

pôvodnom návrhu na zákaz styku navrhovateľa s maloletou (č. l. 409). Okresný súd

po vypočutí účastníkov i kolízneho opatrovníka rozsudkom zamietol návrh sťažovateľky

na zákaz styku navrhovateľa s maloletou,

- lehota na vyhotovenie rozsudku vyhláseného na pojednávaní 18. septembra 2007

bola predsedom okresného súdu na žiadosť zákonnej sudkyne z dôvodu jej pracovnej

zaťaženosti dvakrát predĺžená (písomné vyhotovenie rozsudku bolo účastníkom konania

doručené 26. novembra 2007, 29. novembra 2007 a 14. decembra 2007),

- Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vrátil okresnému súdu 26. júna

2008 spis predložený na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku z 18. septembra 2007

s odôvodnením, že bolo rozhodnuté len o návrhu sťažovateľky na zákaz styku otca

s maloletou, a na úpravu styku s maloletou bude preto ešte potrebné rozhodnúť „a potom

spis opätovne predložiť odvolaciemu súdu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci (). Pokiaľ ide o právnu

a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní

vedenom na okresnom súde ide o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a o zákaz, prípadne

úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom (v časti o zmene zverenia maloletej bolo konanie

zastavené). Návrhy uvedeného typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a ich metodika pri rozhodovaní o týchto návrhoch je dostatočne jasná

a podopretá ich stabilizovanou judikatúrou. Ústavný súd vychádzajúc zo spisového

materiálu konštatuje, že vec v zásade nie je právne ani skutkovo zložitá. Istá miera časovej

náročnosti je daná nariadeným znaleckým dokazovaním a kumuláciou viacerých návrhov

v predmetnom konaní.

Pri posudzovaní podľa druhého kritéria používaného pri hodnotení prípadných

zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel po preskúmaní vyžiadaného súdneho

spisu k záveru, že spomalenie priebehu konania čiastočne spôsobovali procesné návrhy

účastníkov konania (predovšetkým návrhy na nariadenie predbežného opatrenia),

ako aj proces ustanovovania kolízneho opatrovníka, keďže tento proti uzneseniu o jeho

ustanovení podal odvolanie, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť. Posudzovanie druhého

kritéria ústavným súdom bolo ovplyvnené i zmenami návrhu na úpravu styku maloletej

s jej otcom, ktoré realizovala sťažovateľka (návrh na zákaz styku bol neskôr zmenený

na návrh na úpravu styku a napokon sa sťažovateľka vrátila k pôvodnému návrhu na zákaz

styku). Účastníkom konania treba tiež pričítať jeho spomalenie z dôvodu ich neúčasti

na pojednávaniach (16. novembra 2006, 6. marca 2007 a 12. apríla 2007).

Postup okresného súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,

ktorý vykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z porovnania prehľadu úkonov súdu

vo veci obsiahnutého vo vyjadrení predsedu okresného súdu a z vlastných zistení

z vyžiadaného súdneho spisu.

Najdlhšie trvajúcim obdobím bezdôvodnej nečinnosti okresného súdu bol časový

úsek od 7. apríla 2005, keď okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie,

do 23. decembra 2005, keď uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a o ustanovení

znalca bolo spolu so súdnym spisom doručené znalcovi (8 a pol mesiaca).

Bezdôvodnou nečinnosťou okresného súdu sa posudzované konanie vyznačovalo

aj v období od 6. marca 2006, keď bol okresnému súdu doručený znalecký posudok

ustanoveného znalca, do 24. októbra 2006, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci (7 a pol

mesiaca). V tomto období okresný súd vykonal jediný úkon vo veci, keď uznesením

č. k. -297 z 25. septembra 2006 zamietol návrh navrhovateľa v konaní

z 5. apríla 2005 na nariadenie predbežného opatrenia. Pritom i samotný časový odstup

uznesenia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia od podania tohto návrhu

(viac ako 17 mesiacov) svedčí v prospech záveru o nedostatkoch v činnosti okresného súdu

v predmetnom konaní.

Za nedostatok z pohľadu rešpektovania základného práva sťažovateliek

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov považuje ústavný súd aj odročenie

pojednávania 24. októbra 2006 pre ospravedlnenú neúčasť navrhovateľa. Vzhľadom na to,

že na pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia oboch strán, podľa názoru ústavného

súdu nič nebránilo okresnému súdu vo veci konať. Dôkazom toho je aj skutočnosť,

že za rovnakej prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov (neprítomný bol len

navrhovateľ) okresný súd na pojednávaní 16. januára 2007 vo veci konal, ba dokonca

rozhodol o čiastočnom zastavení konania.

Rovnaký záver ústavný súd zaujal aj pokiaľ ide o pojednávanie 17. mája 2007.

Z účasti na pojednávaní sa ospravedlnili navrhovateľ i sťažovateľka, no prítomní boli ich

právni zástupcovia, preto nebolo prekážky, pre ktorú by okresný súd vo veci nemohol

konať. V dôsledku tohto nesprávneho postupu okresný súd 17. mája 2007 odročil

pojednávanie na 18. september 2007, čím sa konanie predĺžilo o 4 mesiace.

Ústavný súd ku skutočnostiam zisteným z vyžiadaného súdneho spisu tiež uvádza,

že aj keď správanie štátneho orgánu spôsobujúce zbytočný prieťah sa obvykle prejavuje

nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci, pre splnenie účelu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je právne významné akékoľvek správanie štátneho orgánu.

To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby

o jej veci rozhodol (, ).

V tomto zmysle ústavný súd poukazuje na postup okresného súdu pri dispozičných

úkonoch sťažovateľky, ktorá návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV 4. augusta

2004 žiadala zákaz styku otca s maloletou. Po prenesení príslušnosti na rozhodnutie o tomto

návrhu na okresný súd právna zástupkyňa sťažovateľky doručila 17. februára 2006

okresnému súdu podanie označené ako „Oznámenie o právnom zastupovaní, vyjadrenie

a úprava petitu“, v ktorom je uvedené, že sťažovateľka „sa rozhodla upraviť svoj návrh“

tak, že nežiadala styk maloletej s otcom zakázať, ale ho upraviť. Na pojednávaní

18. septembra 2007 však právna zástupkyňa sťažovateľky vzhľadom na nové skutočnosti

uviedla, že trvá „na našom pôvodnom návrhu na zákaze styku otca s mal. M. a netrváme

na zmene zákazu styku na úpravu styku...“.

Oba tieto dispozičné úkony mal okresný súd posudzovať podľa ich obsahu,

teda ako zmeny návrhu na začatie konania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), a mal o ich

pripustení rozhodnúť uznesením. Právnym následkom nesplnenia tejto povinnosti bolo

konanie o dvoch návrhoch sťažovateľky (návrh na zákaz styku a návrh na úpravu styku),

čo viedlo k vráteniu spisu krajským súdom okresnému súdu 26. júna 2008 potom, ako spis

okresný súd predložil na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku, ktorým

okresný súd na pojednávaní 18. septembra 2007 jej návrh na zákaz styku s maloletou

zamietol. Krajský súd svoj postup zdôvodnil tým, že „prvostupňový súd nerozhodol

o celom návrhu, keď rozhodol len o zákaze styku a o úprave styku nerozhodol“.

Uvedený postup okresného súdu vyznačujúci sa nesústredenou a neefektívnou

činnosťou považuje ústavný súd za nesprávny, ktorý v konečnom dôsledku viedol

k predĺženiu konania od 10. marca 2008, keď bol spis predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní, do 12. februára 2009, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci,

na ktorom okresný súd konanie o úprave styku zastavil (11 mesiacov).

Ústavný súd konštatuje, že konanie na okresnom súde vo veci návrhu sťažovateľky

na úpravu styku a na zvýšenie výživného trvá od 14., resp. 15. marca 2005, keď došlo

k doručeniu predmetných spisov z Okresného súdu Bratislava II okresnému súdu vzhľadom

na prenesenie príslušnosti, teda viac ako 4 roky. Ústavný súd s poukazom na už uvedené

zistil, že na takto vymedzenej dĺžke konania sa okresný súd svojou nečinnosťou

a nesústredeným a neefektívnym postupom podieľal v rozsahu viac ako 2 roky

a 7 mesiacov.

V tejto súvislosti už ústavný súd viackrát uviedol, že ak sú predmetom konania

vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, konaniam o týchto vzťahoch majú príslušné súdy

venovať mimoriadnu starostlivosť, pretože dĺžka napadnutého konania závažne ovplyvňuje

zabezpečenie základných životných potrieb týchto detí (napr. ).

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že tento súd medzi veci,

pri ktorých sa zohľadňuje aj predmet konania, zaraďuje aj vzájomné vzťahy medzi rodičmi

a deťmi, preto konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu

starostlivosť, pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok

de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (H. v. Spojené kráľovstvo z 8. júla 1987,

séria 120-A, § 85).

Uvedený postup okresného súdu v posudzovanom konaní nesvedčí o tom,

že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak,

aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. To napokon viedlo aj k nedodržaniu

zákonnej lehoty určenej podľa na rozhodnutie vo veci starostlivosti

o maloletú.

Ústavný súd neprijal argumentáciu žalovaného súdu o náročnosti prebiehajúceho

konania v dôsledku toho, že sa v ňom rozhoduje o viacerých vzájomne súvisiacich

a ovplyvňujúcich sa návrhoch. Procesné predpisy dávajú konajúcemu súdu do rúk nástroje

na riešenia takejto náročnosti, a to predovšetkým v inštitúte vylúčenia veci na samostatné

konanie ( ). Okresný súd túto možnosť nevyužil, čo nepotvrdzuje

odôvodnenosť jeho obrany.

Aj napriek podielu účastníkov konania na pretrvávajúcom stave právnej neistoty

ústavný súd dospel k záveru, že zistená dĺžka nečinnosti okresného súdu v pomere

k celkovej dĺžke posudzovaného konania zakladá právomoc na vyslovenie porušenia

základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

i práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľky v petite svojej sťažnosti navrhli takéto rozhodnutie, preto ústavný súd prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateliek

garantovaného im i práva zaručeného dohovoru, zaoberal

sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľky požiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

(„spoločne a nerozdielne“) v sume 100 000 Sk, teda po prepočte 3 319,39 €.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu pri rozhodovaní o primeranom

finančnom zadosťučinení, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie

právnej neistoty sťažovateliek, ale aj ich správanie počas predmetného konania

a skutočnosť, že bolo konštatované porušenie označeného základného práva, považuje

za primerané priznať každej zo sťažovateliek sumu 1 000 € (bod 3 a 4 výroku nálezu),

pričom vzhľadom na ich samostatné procesné postavenie nepovažoval v tomto prípade

za dôvodné priznať toto finančné zadosťučinenie spôsobom, ako to navrhovali

sťažovateľky, teda spoločne a nerozdielne.

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd

pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľkám vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

JUDr. M. P. Advokát vykonal dva úkony právnych služieb pre každú zo sťažovateliek,

a to prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie (sťažnosť). Ústavný súd nepriznal

trovy právneho zastúpenia za stanovisko doručené právnym zástupcom sťažovateliek

ústavnému súdu 29. apríla 2009, pretože toto podanie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti

či právne názory, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie ústavného súdu.

Úkony právnej služby boli vykonané v roku 2008. Podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa

podľa ustanovení § 11 ods. 2 vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky,

t. j. zo sumy 19 056 Sk pre úkony v roku 2008), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2008

odmenu v sume 105,42 € (3 176 Sk), spolu teda 421,68 €. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky

sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb. Prevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného

podania ústavný súd posúdil ako spoločný úkon advokáta pri zastupovaní (dvoch)

sťažovateliek, preto základnú sadzbu tarifnej odmeny po jej znížení určil v celkovej sume

337,34 €. K tejto sume bolo potrebné pripočítať režijný paušál za štyri úkony právnej

pomoci, teda štyrikrát 6,31 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľkám náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 362,58 € (bod 5 výroku nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť

ju na účet právneho zástupcu sťažovateliek ( v spojení

s ).

Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2009